Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 3, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoCsp/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120202901
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8120202901.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Evy Šofrankovej v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka,
a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne
zast.: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36
715 352, proti žalovanému: F. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. XXX XX Ž. XX, o zaplatenie 9.389,77 eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 08.06.2020, č. k. 9Csp/44/2020-37,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. a III.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi poistné v sume 24,20 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p
r i z n á v a.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 7 ods. 1, § 11 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku
dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným
dňa 17.10.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver
vo výške 10.000,- eur s uvedením RPMN 14,57 %, splatnosťou prvej splátky 20.12.2014, splatnosťou
ďalších splátok 20. dňa v mesiaci, termínom konečnej splatnosti 20.11.2024, ročnou úrokovou sadzbou
14,57 %, splátkou 155,09 eur, počtom splátok 120, priemernou RPMN 10,86 %, celkovými nákladmi
spotrebiteľa 8.610,80 eur, celkovou čiastkou 1.8610,80 eur. Žalobca súdu predložil „Predžalobnú

upomienku“ zo dňa 25.05.2017, doručenú žalovanému, ktorou bol vyzvaný k okamžitej úhrade
omeškanej sumy 483,42 eur s upozornením na možnosť predčasného zosplatnenia úveru a „Oznámenie
ovyhláseníokamžitejsplatnostiúveru“zodňa20.07.2017,doručeniektoréhovšakžalobcanepreukázal.4. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že výzvou zo dňa
31.03.2020 požiadal súd žalobcu, aby zaslal súdu všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa
overovala bonita žalovaného, špecifikoval dlžnú sumu na istinu, úroky a poplatky a rozpis všetkých

splátok úveru na istinu, úroky a poplatky. Žalobca špecifikoval sumu na istinu - 8.877,71 eur, úroky
- 487,86 eur a poistné - 24,20 eur. Doklady preukazujúce skúmanie bonity žalovaného žalobca
nepreukázal. Keďže žalobca súdu žiadne doklady o skúmaní bonity žalovaného nepredložil, je zrejmé,
že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity dlžníka
žalobca nepostupoval. V zmluve je síce uvedené, že žalovaný má príjem z podnikania 9.056,- eur a

výdavky 100,- eur, ale tieto údaje neboli doložené žiadnymi dokladmi. Naviac základ dane ako rozdiel
medzipríjmamiavýdavkamibollen335,-eur.Súddospelkzáveru,žeposkytnutýúverjebezúrokov,bez
poplatkov a k jeho platnému predčasnému zosplatneniu nedošlo. Žalovanému teda zostalo zachované
právo splácania úveru v splátkach, pričom splátka je tvorená iba časťou pôvodnej splátky pripadajúcej
podľa amortizačnej tabuľky na istinu. Žalobca má tak nárok iba na vrátenie rozdielu medzi sumou istiny
poskytnutouasplatnoukudňarozhodnutiasúduasumouistinyužvrátenou.Zposkytnutejistiny10.000,-

eur bola ku dňu rozhodnutia súdu zaplatená suma 4.350,78 eur tvorená istinou 4.187,43 eur a poistným
163,35 eur. Výška splatnej istiny ku dňu rozhodnutia súdu nie je známa pre nezaslanie amortizačnej
tabuľky, čo vzhľadom na anuitné splácanie bolo nevyhnutné. Súd teda žiadnu istinu priznať nemohol
(zároveň nevedel, či zaplatená istina nepokrýva už celú istinu splatnú ku dňu rozhodnutia súdu). Priznal
len sumu nezaplateného poistného vo výške 24,20 eur. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol

podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP. Žalobca bol v konaní prevažne neúspešný, preto
nárok na náhradu trov konania nemá a úspešný žalobca náhradu trov konania nepožadoval.

5. Proti výrokom II. a III. rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil
tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd nesprávne uviedol, že žalobca
nezaslal súdu amortizačnú tabuľku, nakoľko táto bola súdu predložená ako súčasť príloh k odpovedi
na výzvu súdu zo dňa 31.03.2020. Súd sa tak nesprávne vysporiadal s predloženými dôkazmi a svoje
rozhodnutie vyvodil na základe neúplných dôkazov. Žalobca sa rovnako nestotožňuje so záverom
súdu, že žalobca nepostupoval spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity

žalovanéhovzmysle ust.§7ods.1zákonač.129/2010ZoSÚvzneníúčinnomvčaseuzavretiaúverovej
zmluvy. Žalovaný preukázal výšku jeho príjmu z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti a na
druhej strane aj jeho mesačné výdavky. V prípade, že súd považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za
bezúročný a bez poplatkov, má žalobca nárok na vrátenie rozdielu medzi sumou istiny poskytnutého
úveru a sumou istiny splatenou žalovaným. Istina tvorí sumu 10.000,- eur a žalovaný do dňa podania

žalobného návrhu uhradil sumu 4.350,78 eur. Žalobca má teda nárok na vrátenie sumy 5.649,22
eur. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu,
a teda vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, a takto vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd
viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z
iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady
konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380

ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v
zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej
stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého
rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne

správne.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkomboladňa17.10.2014uzatvorenázmluvaospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXX,nazákladektorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 10.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť formou
120 anuitných mesačných splátok vo výške 155,09 eur do novembra roka 2024. Súd prvej inštancie
správne ustálil, že na predmetnú zmluvu dopadá právna úprava v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch.

9. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so splátkami úveru, avšak nemal
zapreukázané,abyOznámenieovyhláseníokamžitejsplatnostiúveruzodňa20.07.2017bolodoručené
žalovanému. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd nemal za preukázané

splnenie podmienok na platné zosplatnenie úveru. Keďže konečná splatnosť úveru bola v úverovej
zmluve dohodnutá až ku dňu novembru 2024 a k platnému zosplatneniu nedošlo, správne uzavrel súd
prvej inštancie, že žaloba o zaplatenie dlhu z úveru je podaná predčasne.

10. K odvolacím námietkam žalobcu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, odvolací súd uvádza.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) účinného v

čase uzatvorenia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

11. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

12. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ

pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

13. V zmysle čl. 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do
úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie
informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných

ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi
je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia
úverovej bonity, a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a
aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli
dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/

ES zo 14.06.2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií, veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

14. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol
stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v
zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice

2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa
ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu
dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne
znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomtozmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53)
(bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti N. Z..

15. Ustanovenie § 7 odsek 1 ZoSÚ zakotvuje povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver na základe relevantných a aktuálnych informácií.
Toto ustanovenie by malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa
splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov
nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov.

16. Zo samotnej zmluvy o úvere ani z ostatného obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca pred vstupom
do zmluvného vzťahu preveroval bonitu žalovaného, v zmluve nie je uvedený čistý mesačný príjem
žalovaného.

17. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že ustanovenie § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. súd v

súladespožiadavkouodbornejspôsobilostiveriteľavykladátak,žebonitadlžníkamusíbyťskúmanácez
zisťovanie jeho príjmov a výdavkov ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného
z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Ako vyplýva z prejednávanej
veci, overenie bonity dlžníka nebolo dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal
odbornej starostlivosti. Žalobca nemal preukázaný príjem žalovaného hodnovernými dokladmi, napriek

tomu mu poskytol úver. Žalobca sa nezaujímal, aké má žalovaný výdavky na živobytie a či mu teda
zostáva dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru. V konaní žalobca nepreukázal splnenie si
povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Keďže žalobca hrubo porušil zákonom
stanovenú povinnosť, v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa doloženia amortizačnej tabuľky odvolací súd na doplnenie
dodáva,žeeurokonformnýmvýkladomust.§9ods.2písm.k)zák.č.129/2010Z.z.jepotrebnédospieťk
záveru, že rozpis v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. neukladá dodávateľom, resp.
veriteľom takto členiť každú jednu splátku, ale len označuje, z čoho jednotlivé splátky pozostávajú. Vo
vzťahu k členeniu splátok aktuálne existuje už bohatá rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky.Vtakomprípadeakákoľvekamortizačnátabuľkaniejepovinnousúčasťouakejkoľvekúverovej
zmluvy, pokiaľ je v zmluve uvedené, aká je celková výška splátky a v aký deň je jej splatnosť (frekvencia
splátok), čo v prejednávanej veci bolo jednoznačne zistiteľné z úverovej zmluvy.

19. V konaní bolo preukázané a strany sporu ani nerozporovali, že žalovaný v prospech žalobcu

poukázal úhrady v celkovej výške 4.350,78 eur (č.l. 17). S poukazom na skutočnosť, že žalobcom
poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom žalobca má nárok len na nesplatenú istinu úveru,
ku ktorej splatnosti nedošlo (súd nemal za preukázané platné zosplatnenie úveru), správne postupoval
súd prvej inštancie, keď priznal len sumu nezaplateného poistného vo výške 24,20 eur (výrok I.) a v
prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol ( výrok II.).

20. Správnym výrokom I. a II. zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania ako
vecne správny potvrdil. (§ 387 ods. 1 CSP).

21.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP.
Dôvodomtakéhotorozhodnutiaotrováchbolaskutočnosť,žežalovanýbolvodvolacomkonaníúspešný,
no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne
neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z

čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr
podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a
následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne
trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti
civilného súdneho konania.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).