Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 3, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817010340
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8817010340.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.12.2020, v trestnej
veci obžalovanej V.. Q. W. pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a),
písm. b), písm. c), písm. e), ods. 2 písm. a), písm. d) Trestného zákona /ďalej len Tr. zák./ a iné, o
odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/82/2017 zo dňa

10.06.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovanej V.. Q. W. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná V.. Q. W., nar. XX.XX.XXXX M. W.Š., trvale bytom C. XXX/
XX, K. - F. S., uznaná vinnou z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a),
písm. b), písm. c), písm. e), ods. 2 písm. a), písm. d) Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.

na tom skutkovom základe, že

- v dobe od 19.06.2015 do 12.03.2016 z rôznych miest svoju sestru poškodenú Ľ. S., nar. XX.XX.XXXX,
opakovane telefonicky kontaktovala, a to na telefónne číslo XXXX/XXXXXX z telefónneho čísla XXXX/
XXXXXX, ktorého vlastníkom je obžalovaná a to takým spôsobom, že jej niekoľkokrát denne volala a
zasielala jej SMS správy, a to proti vôli poškodenej, v období od 16.09.2015 do 12.03.2016 napísala na

svojej nástenke Q. W. na sociálnej sieti Facebook viac než päťsto komentárov na poškodenú Ľ. S. a jej
rodinu, kde v SMS správach a komentároch na sociálnej sieti Facebook sa vyhrážala poškodenej a jej
rodine ublížením na zdraví, vulgárne sa vyjadrovala na poškodenú a jej rodinu, zastrašovala poškodenú
a uvádza v komunikácii, že má informácie o tom, kde sa pohybujú, vyzývala iných ľudí, aby jej poskytli
informácie o pohybe poškodenej, teda ju sledovala, čím týmto svojim konaním podstatným spôsobom
zhoršila kvalitu života poškodenej a svojím konaním vzbudila u poškodenej dôvodnú obavu o život

a zdravie a podstatným spôsobom zhoršila sociálne postavenie poškodenej medzi spoluobčanmi a
rodinné vzťahy poškodenej.

Za to jej okresný súd uložil podľa § 360a ods. 2 Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo
výmere 11 ( jedenásť ) mesiacov. Podľa 51 ods. 1, § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon uloženého trestu
odňatiaslobodypodmienečneodložil,podľa§51ods.1Tr.zák.uložilprobačnýdohľadnadjejsprávaním

v skúšobnej dobe a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd určil probačný dohľad pri ustanovení skúšobnej doby v
trvaní 24 ( dvadsaťštyri ) mesiacov. Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. uložil povinnosť dostaviť sa k probačnému
a mediačnému úradníkovi pôsobiacemu na okresnom súde v mieste bydliska obžalovanej v časových
termínoch určených probačným a mediačným úradníkom. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51
ods. 4 písm. a) Tr. zák. uložil jej povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa úmyselne k poškodenej
Ľ. S. na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej. Podľa §

51 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 3 písm. f) Tr. zák. uložil jej obmedzenie spočívajúce v zákazekontaktu s Ľ. S. a jej rodinnými príslušníkmi v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom
elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, podala obžalovaná odvolanie.
Vo svojom písomnom odôvodnení podaného odvolania uviedla, že považuje celý prípad od začiatku za
vykonštruovaný, a to za pomoci vyšetrovateľa npor. C., ktorý je osobný priateľ rodiny Ľ.T. S., ako aj jeho
manželky, ktorá pracuje na OO PZ v Hanušovciach nad Topľou a ktorá spolu so svojím manželom v
čase začatia trestného stíhania účelovo nevyšetrila obťažovanie jej osoby a urážky na cti synom Ľ. S.

Q. S. V.. Odvolateľka uvádzala tiež, že poškodenej spolu s manželom išlo o získanie majetku za pomoci
ochrany štátnymi orgánmi cez políciu, prokuratúru a súd, keď prokurátorka trvala na tom, že prípad musí
skončiť pred súdom, poškodená spolupracovala s prokurátorkou a že celý prípad je organizovaný útok
na jej osobu. Ďalej uvádzala, že Ľ. S. sa na psychiatrii lieči od roku 2000, je roky psychicky chorá a
že získala lekársku správu, pričom v lekárskej správe z 10.04.2005 je uvedené, že dcéra V.. R. W. S.,
ktorá pracuje ako vyššia súdna úradníčka a pomáha poškodenej obchádzať zákony, pred súdom sa

vyjadrila, že nesúhlasí s liečbou na psychiatrii. Odvolateľka dodala, že podala trestné oznámenie aj na
vyšetrovateľa, lebo podľa jej názoru unikli osobné údaje cudzej osobe V. K., ktorého bolo treba vypočuť
a ktorý prípad dlhodobo sledoval a 22.10.2019 prišiel na jej pojednávanie a následne ju kontaktoval
s informáciami o prepojení vyšetrovateľa, prokurátorky a sudkyne, ktoré ho tak krivo ničili na súde vo
Vranove nad Topľou. Dodala, že podala trestné oznámenie aj na svedkyňu P. V. s tým, že táto podľa jej

názoru krivo vypovedala pod prísahou, že poškodenú neprenasledovala. Obžalovaná vytýkala konajúcej
sudkyni, že vydala na ňu príkaz na predvedenie, nakoľko na Facebooku vyzvala priateľov, aby si dali
pozor na poškodenú, lebo je psychicky chorá. Popri jej názore, že jej trestné stíhanie je organizovaný
podvod zo strany rodiny S., vyšetrovateľa a prokurátorky, mala za to, že sudkyňa JUDr. Havírová po
odbornej a zdravotnej stránke prípad nezvládla, bola z prípadu pre dlhodobú práceneschopnosť pre

vážny zdravotný stav vylúčená a sudkyňa Mgr. Anna Monoková sa k nej správala ako k najväčšiemu
zločincovi, počas pojednávaní na ňu zvyšovala hlas a keď sa obžalovaná psychicky zrútila, odmietala
jej poskytnúť prvú pomoc a vo vyjadrení klamala, že to takto nebolo. Obžalovaná výslovne navrhla, aby
odvolacísúdzrušilobžalobuvočinejstým,žejenevinnáažiadalatiežvyvodiťdôsledkyvočipoškodenej,
prokurátorke a sudkyni.

Z hľadiska zákonnej kompetencie a povahy rozhodnutí odvolacieho súdu v odvolacom konaní, teda v
podstate navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a spod podanej obžaloby ju oslobodil.

Možno dodať, že odvolací súd nemá právomoc viesť disciplinárne konanie voči žiadnej z osôb, na

ktoré obžalovaná vo svojom písomnom odôvodnení podaného odvolania poukazovala, a tak táto otázka
nemohla byť predmetom odvolacieho konania.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania je povinný postupovať v zmysle ustanovenia §
317 ods. 1 Trestného poriadku /ďalej len Tr. por./, a teda preskúmavať zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a nezistiac chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej
nie je dôvodné.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané
dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por.
pri rešpektovaní zásady kontradiktórnosti pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné, boli
objasnenévšetkyzákladnéskutočnostiuvedenév§119Tr.por.,atakkrajskýsúdzdoposiaľvykonaného

dokazovania vychádzal. Dokazovanie pred súdom prvého stupňa bolo riadne skončené. V súlade s
ustanovením§168ods.1Tr.por.súdprvéhostupňavodôvodnenístručneuviedol,ktoréskutočnostivzal
za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a stručne ale jasne uviedol, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Obžalovaná pred súdom potvrdila, že s poškodenou, svojou sestrou, komunikovala, poškodená všetky
jejSMSnosilanaprokuratúru,pričompoškodenejpísala,atokvôlitomu,ženazákladedarovacejzmluvy
222/2015bolafinančnásumavhodnote25.000,-eur,autoznačkyHyundaiponebohomotcoviamajetok
pani W. darované pod nátlakom poškodenej. Tvrdila pritom, že poškodenej sa fyzicky nevyhrážalaublížením na zdraví. Pred súdom sa vyjadrila, že dôvodom, prečo kontaktovala poškodenú, bolo, že
poškodená jej tri roky nechcela ukázať ich matku, nemá o matke žiadne informácie, podala trestné
oznámenie na kriminálnu políciu v súvislosti so starostlivosťou poškodenej o ich matku, kde vlastne bol

preverený stav matky, podala trestné oznámenie na poškodenú za týranie ich matky a za zdravotný
stav, v akom je a pripravuje na poškodenú žalobu. Popísala vzťah k poškodenej, o ktorej uviedla, že
majú len spoločný genetický materiál, jednu matku a nenávisť voči sebe s tým, že poškodenej celý
čas išlo iba o majetky. Za podstatu veci obžalovaná tak označila to, že podľa jej názoru, poškodená ju
obrala o majetky a nestará sa o ich matku. Pokiaľ ide o spôsob komunikácie, ktorá obsahovala množstvo

vulgárností, nadávok, skutočností zo sexuálneho alebo intímneho života, vyjadrila sa, že dala komu, čo
mu patrí. K svojmu správaniu prejednanému v priestupkových konaniach, kde aj iné osoby kontaktovala
prostredníctvom facebooku, urážala, vyhrážala sa, písala komentáre v podstate uviedla, že nekonala
bezdôvodne a za svoje priestupky si zaplatila blokové pokuty, pred každým správnym orgánom sa
priznala a popísala, čo urobila.

Existenciu sporových, najmä majetkových, vzťahov medzi obžalovanou a poškodenou v
preskúmavanom žalovanom období, potvrdila aj samotná poškodená Ľ.T. S., sestra obžalovanej, ktorá
popísala úroveň, obsah, význam a vplyv komunikácie formou SMS správ a Facebooku a ako to vyplýva
z oboznámeného obsahu týchto foriem komunikácie vyplývajúcej z predloženého spisu, je namieste
považovať tieto dôkazy za usvedčujúce. Poškodená popísala aj to, že obžalovaná svojou komunikáciou

útočila nielen na ňu samotnú, ale aj na členov jej rodiny. Ju zastrašovala, že si ju niekto počká a
prostredníctvom Senior linky nahlásila, že sa nestará o ich matku, čo bolo predmetom policajného
preverovania s výsledkom, že podanie bolo zamietnuté. Takto ju obžalovaná kontaktovala takmer
každý deň, a to aj opakovane s tým, že ju zosmiešňovala, osočovala a zastrašovala SMS správami,
kontaktovala poškodenú aj cez facebook pod užívateľským menom Q. W.Ľ., takto jej elektronicky písala

spôsobom, že hocikto si to mohol prečítať, videla, že iné osoby zdieľali tieto príspevky alebo sa k
nim vyjadrovali. V týchto príspevkoch obžalovaná osočovala celú rodinu poškodenej, zosmiešňovala
ich, pridávala fotky na Facebook a tieto komentovala zosmiešňujúcim spôsobom. Poškodená uviedla,
že práve pre predmetné konanie obžalovanej mala stavy úzkosti, stresu a depresie, berie lieky,
navštevuje psychiatrickú ambulanciu asi od decembra 2015, pričom predtým žiadnu takú ambulanciu

nenavštevovala, jej deti sa hanbili, museli byť ostražitejší, prestala chodiť do kostola. V rámci skúmania
motívu konania obžalovanej poškodená potvrdila, že to súvisí s majetkom, keďže matka prepísala
svoj podiel na majetku na ňu a jej manžela, no dodala, že také problémy boli už predtým, že stále
cítila, že obžalovaná ju nenávidí alebo jej závidí. S obžalovanou sa nestretávajú, obžalovaná jej už
netelefonuje, ani ju ináč obžalovaná nekontaktuje, ani SMS správami ani na Facebooku a tak situáciu

charakterizovala ako trochu lepšiu v porovnaní so stavom, keď obžalovaná posielala SMS správy alebo
písala na Facebooku.

Ani odvolací súd nepochybuje o autentickosti skúmanej komunikácie. Nebolo preukázané, že by
poškodená účelovo upravovala obsah SMS správ a také konanie nebolo preukázané ani v zaistenej

komunikácii cez sociálnu sieť Facebook. Podľa znalca, skúmaný telefón neumožňuje úpravu SMS
správ, neboli v ňom nájdené programy na takú úprav a bežne dostupnými prostriedkami a znalosťami
poškodenej, ako užívateľky mobilu, nebolo možné upraviť SMS správy v telefóne. Okrem toho súbory s
obsahom predmetných SMS správ nie sú ani priamo prístupné, čo znamená, že pri prehliadaní správ v
mobilnom telefóne poškodenej sa k týmto správam štandardne nemožno dostať.

Podľa odvolacieho súdu, absencia dôkazu, ktorý by to konkrétne spochybňoval, vylučuje, že by v
neprospech obžalovanej k účelovým úpravám skúmaných správ došlo a tak, pokiaľ podľa prílohy
posudku bolo zaslaných z telefónneho čísla obžalovanej na telefónne číslo poškodenej v období od
02.02.2016 do 12.03.2016 až 220 správ s konkrétnym obsahom, ide o usvedčujúce dôkazy proti

obžalovanej. Rovnakú povahu majú aj v spise sa nachádzajúce relevantné príspevky obžalovanej na
sociálnej sieti Facebook.

O plnej trestnoprávnej zodpovednosti obžalovanej z pohľadu jej príčetnosti ani odvolací súd nemal
pochybnosti. Predmetný skutok zodpovedá svojou povahou i osobnosti obžalovanej. Potvrdzujú to

znalecké zistenia znalkyne V.. K. H. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, podľa
ktorých obžalovaná mohla rozpoznať nebezpečnosť svojho konania, pričom ovládacia schopnosť
obžalovanej bola nepodstatne zmenšená pod vplyvom výraznej impulzivity a instability, ktoré vyplývajú
z dlhodobo konfliktných osobných vzťahov a ktoré pramenili aj z dlhodobo konfliktných sesterskýchvzťahov s poškodenou, pričom u obžalovanej bola zistená povahová odchýlka, a to tendencia jednať
impulzívne, bez uváženia následkov. U obžalovanej ide o emočne nestabilnú poruchu osobnosti,
impulzívny typ, ako trvalú negatívnu povahovú osobnostnú odchýlku, ktorú nie je možné ovplyvniť ani

zmeniť medicínskymi prostriedkami, pri ktorej v konfliktných situáciách sa rozum a racionálna kontrola
dostáva do vleku primitívnych vrstiev osobnosti, vtedy preváži afektívna zložka v správaní, znižujú sa
morálne zábrany, a môže dochádzať k agresívnym prejavom či už fyzickým alebo verbálnym, slovným
aj na banálne podnety, ktoré môžu byť vnímané ako provokácie, pričom v osloveniach vo vzťahu k
poškodenejideoprejavytýchtoprimitívnejšíchvrstievosobností,obžalovanáužvtedykonápodvplyvom

hnevu.

Okresnýsúdsprávnepoukázalnaznaleckézistenia,keďžebolonevyhnutnépreukázať,čidošlokúčinku
anásledkukonaniaobžalovanejpredpokladanémuTrestnýmzákonompripredmetnomprečine.Vprvom
rade, znalkyňa V.. J. E. z odboru psychológie, vyšetrila poškodenú a poskytla z pohľadu tohto vedného
odboru informáciu, že poškodená disponuje vysokohodnotovo postaveným zmyslom pre rodinu, v

prípade ohrozenia tejto hodnoty sa stáva emocionálne zraniteľnou, senzitívnou až ostražitou voči
podnetom okolia, v citovo náročných situáciách disponuje nižšou adaptabilitou, jej správanie ovplyvňujú
aktuálne afektívne napätia, voči záťaži je menej odolná a prípadne negatívne city majú tendenciu
trvalejšie pretrvávať s tým, že u poškodenej boli zistené aktuálne zvýraznené známky patologickej
úzkosti, nadmerného napätia, stratu pocitu bezpečia, rozvoj pocitov ohrozenia, tendencie ku uzatváraniu

sa pred okolím a priekazne zastúpenú depresívnu symptomatiku, pričom toto má významne reaktívny
charakter na konanie obžalovanej. Aktuálne v tomto vzťahu u poškodenej dominujú pocity obáv, pocity
ohrozenia, sklamania, nedôvery, neistoty s vyústením do odmietania kontaktu s obžalovanou a snaha
sa vyhýbať otvorenému konfliktu, invektívam a znevažovaniu svojej osoby a jej detí a manžela.

Okresný súd správne venoval spôsobenému účinku a následku zvýšenú pozornosť a správne prihliadal
aj na závery znalca V.. W. Š. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, v čom sa odzrkadlil
rovnaký, nezávislý a nestranný prístup súdu k obžalovanej a k poškodenej, ktorých stupeň rozvrátenia
vzájomných vzťahov je tak výrazný.

Aj uvedený znalec poskytol súdu dostatok informácií z predmetného vedného odboru, keď uviedol,
že podľa zdravotnej dokumentácie a anamnézy, poškodená nebola nikdy psychiatricky liečená a jej
terajšie ťažkosti začali až koncom roka 2014, pričom u poškodenej nezistil ani náchylnosť k depresívnym
stavom, ani inú takú duševnú poruchu či chorobu, alebo závažnú osobnostnú odchýlku, no zistil, že
poškodená po psychiatrickej stránke trpí chronifikovaným priebehom depresívnej poruchy, ktorej hĺbka

v čase kolísala medzi stredným až ťažkým stupňom, ktorý v čase vyšetrenia dosiahol depresívny stav
strednej hĺbky, a takýto stav bol udržiavaný nepriaznivými exogennými udalosťami, ktoré sú predmetom
trestného stíhania, keďže depresívny stav sa u nej rozvinul v súvislosti so spáchaným skutkom. Tento
dôkaz, aj podľa názoru odvolacieho súdu, preukazuje časovú aj príčinnú súvislosť vzniku depresívneho
stavu poškodenej v dôsledku konania obžalovanej. Účinok konania obžalovanej v podobe vzniknutej

duševnej poruchy následne ovplyvňoval obvyklý spôsob života poškodenej predovšetkým v poklese
pracovnej výkonnosti, aktivity, záujmu, v poklese vôle s potrebou sa do činnosti nútiť, tendencie veci
odkladať,polihovať,oddychovať,čosaprejaviloajneschopnosťousamostatnesapostaraťodomácnosť
a potrebou pomoci zo strany rodinných príslušníkov. Znalec poukazoval aj na to, že poškodená predtým
tieto aktivity zvládala samostatne. Závažnosť spôsobeného následku je o to vyššia, že poškodená bola

akútne hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení FNsP v Prešove pre reaktívne podmienený úzkostne
depresívny stav so suicidálnymi ideáciami.

Na doplnenie závažnej protiprávnej povahy SMS správ a komunikácie na Facebooku, ktorú okresný
súd príkladmo pomenoval v odôvodnení svojho rozsudku a vo vzťahu k námietke obžalovanej, že sa

nevyhrážala ujmou na zdraví, odvolací súd zistil aj správu na čl. 174 spisu v podobe textu „zhoríš so
svojou bandou v ohni“.

Na vylúčenie pochybností treba vo všeobecnosti dodať, že rozhodnutie súdu prvého stupňa a súdu
odvolacieho tvorí jeden celok a pokiaľ odvolací súd sa zaoberá dôkazmi, na ktoré súd prvého stupňa

prihliadal, je na jeho úvahe, na ktorú časť z nich osobitne upozorní. Pokiaľ potom výslovne nepovažuje
nejakú skutočnosť za nesprávnu a neruší, či nemení ju, tak táto skutočnosť sa stáva súčasťou celkového
rozhodnutia. To zároveň nevylučuje výslovne poukazovať na konkrétne skutočnosti vyplývajúce zvykonaných dôkazov. Nebolo na druhej strane potrebné uvádzať všetky skutočnosti, na ktoré odkazoval
súd prvého stupňa, aj v odôvodnení tohto uznesenia.

Možno v tejto súvislosti ale vytknúť okresnému súdu formálny nedostatok odôvodnenia napadnutého
rozsudku, keď okresný súd poukazoval aj na skutočnosti, ktoré mali znalecky vyšetrované osoby
vypovedať pred danými znalcami. Javí sa byť potrebným uviesť, že takéto výpovede slúžia len pre
potreby znalca, len na to aby dospel k znaleckým záverom a až tie sú z vecného hľadiska hodnotiteľné
akodôkazyvtrestnomkonaníprihodnoteníznaleckéhoposudku,čivýpovedeznalca,akodôkazu.Nejde

ale o taký nedostatok, ktorý by napadnutý rozsudok diskvalifikoval, pretože okresný súd v dostatočnom
rozsahu poukazoval na dôkazy, ktoré zákonným spôsobom hodnotil a o ktoré oprel následne prijaté
výroky.

Z výpisu evidencie priestupkov vyplynulo deväť záznamov o priestupkoch, a to aj proti občianskemu
spolunažívaniu, keď obžalovaná bola postihnutá za to, že zasielala výhražné či obťažujúce správy

rôznym osobám, zverejňovala komentáre na sociálnej sieti, v ktorých osoby urážala, nepravdivo sa
o týchto osobách a ich príbuzných vyjadrovala, umiestňovala na dvore, kde bývala, pohoršujúce
nápisy, nadávala, zverejňovala statusy, v ktorých ohovárala a kazila dobrú povesť inej osoby, dopúšťala
sa vulgarizmov. Vo vyššie spomínanom trestnom konaní bolo trestné oznámenie obžalovanej proti
poškodenej odmietnuté, lebo nebolo preukázané, že by konaním poškodenej, ako dcéry V. W., došlo k

naplneniu znakov skutkovej podstaty zločinu.

Skutkové zistenia súdu prvého stupňa v predmetnej trestnej veci sú v súlade s vykonanými dôkazmi,
ktorými bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaná sa dopustila predmetného skutku,
ktorým iného, a to svoju sestru poškodenú Ľ. S., dlhodobo prenasledovala takým spôsobom, že

podstatným spôsobom zhoršila kvalitu jej života tým, že sa jej vyhrážala ublížením na zdraví, sledovala
ju, kontaktovala ju prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby proti jej vôli a inak ju obmedzovala
v jej obvyklom spôsobe života, čin spáchala verejne, na chránenej osobe, a to blízkej osobe.

Účelom trestu je v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

V zmysle § 34 ods. 3, ods. 4 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený

čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, ktoré skutočnosti vzal okresný súd za potrebné pre

svoje rozhodnutie o treste. Plynie z neho, že prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľky, jej pomery, ako
aj možnosti jej nápravy. Okresný súd pritom podrobne a jasne vysvetlil povahu a účel druhu trestu, ktorý
obžalovanej uložil. Logicky a konkrétne zdôvodnil aj svoje rozhodnutie o výmere trestu vrátane zmyslu
a cieľa uložených obmedzení a povinností, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu a vedú k tomu, aby

do budúcna nedochádzalo k vzniku príležitostí a podmienok pre prípadnú recidívu trestnej činnosti. So
závermiokresnéhosúdusakrajskýsúdstotožnil,pretožemajúoporuvzákonnýmspôsobomvykonanom
dokazovaní a sú výsledkom postupu pri hodnotení dôkazov podľa § 2 ods. 10 Tr. zák.. Uložený trest
vystihuje požiadavku súladu s účelom trestu a požiadavkou primeranosti trestu.

Ani odvolací súd u obžalovanej nenašiel žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Vedenie
riadneho života nie je obmedzené skutočnosťou, že do spáchania trestného činu, o ktorý sa v
trestnom konaní jedná, nebolo právoplatne preukázané, že obvinená spáchala iný trestný čin, ale
posudzuje sa komplexne sledujúc to, či si obžalovaná plnila svoje povinnosti voči ostatným rešpektujúc
ich záujmy chránené právnym poriadkom. Vedenie riadneho života obžalovanou pred spáchaním

predmetnej trestnej činnosti bolo zásadne spochybnené skutočnosťami vyplývajúcimi z výpisu z
evidencie priestupkov. V zmysle uznávanej zásady prezumpcie neviny nemožno na prebiehajúce,
právoplatne neskončené trestné konanie v inej trestnej veci, nazerať ako na dôkaz o tom, že obžalovaná
takú trestnú činnosť pred prejednávaným prípadom spáchala.Zjavne v prospech obžalovanej súd zohľadnil absenciu poznatkov, že by v obdobnom konaní voči
poškodenej pokračovala aj po spáchaní predmetnej trestnej činnosti. Aj podľa názoru odvolacieho súdu

nebolo teda nevyhnutné pôsobiť na dosiahnutie účelu trestu trestom spojeným s obmedzením osobnej
slobody v príslušnom ústave na výkon trestu odňatia slobody. Uvedenú priaznivú zmenu v správaní
sa obžalovanej odvolací súd považuje za prejav pozitívnych vlastností jej osobnosti a skutočného
rozhodnutia domáhať sa svojich požiadaviek zákonnou, teda spoločensky uznanou, cestou.

Po zhodnotení vyššie uvedených podmienok, vrátane pomerov obžalovanej a účelu trestu, na ktorý
poukázal už súd prvého stupňa, nemal odvolací súd dôvod meniť výrok o treste v žiadnej jeho časti.

Nakoľko odvolací súd ani v postupe súdu prvého stupňa nezistil žiadne dôvody pre to, aby odvolaniu
obžalovanej čo i len sčasti vyhovel, podané odvolanie ako nedôvodné zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.