Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/68/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200107
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8319200107.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci navrhovateľky: K.Á. J., K..
R., X.. XX.X.XXXX, L. Y. R. XX, proti manželovi: E. J., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. R. XX, v konaní o rozvod
manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 9Pc/2/2019-51 zo dňa
16.10.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je rozvod manželstva na základe návrhu manželky.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:

„Manželstvo K. J., rod. R., nar. XX.XX.XXXX a E. J., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX, ktoré

je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F. vo zväzku II/b ročník XXXX na str. XXX pod por.
č. XX rozvádza.“

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že nie je možné obnovenie ich manželského spolužitia. Manželstvo neplní svoje základné
funkcie. Nejedná sa o krátkodobý stav, k vyhroteniu rozporov medzi účastníkmi konania došlo v roku
2018 a od septembra 2018 už nežijú ani v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka v žiadnom prípade

nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, pretože má iného partnera. Manželka navrhovateľa
odišla zo spoločnej domácnosti a odvtedy manželia žijú oddelene. Navrhovateľka uviedla, že manžel ju
fyzicky napadol. Medzi manželmi dochádzalo aj k slovným konfliktom, ústnym osočovaniam. Súd preto
dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a rozvrátené, že ich manželstvo
do budúcna nemôže spĺňať svoje základné funkcie a nie je ani žiadna nádej, žeby došlo k obnoveniu
manželského spolužitia a preto ich manželstvo rozviedol. Daný postoj mal súd za preukázaný aj zo
samotnéhovystupovania,prejavovúčastníkovkonaniapočasnariadenéhopojednávania.Súdzdôraznil,

že manželstvo vzniká na základe dobrovoľného a slobodného rozhodnutia muža a ženy, pričom nie je
možné, pokiaľ jeden z manželov nechce v takomto zväzku zotrvať, nútiť ho k tomu proti jeho vôli a to aj
napriek snahe a presvedčeniu druhého manžela. Nesúhlas manžela navrhovateľky nie je postačujúci ktomu, aby zmenil jednoznačný názor navrhovateľky a viedol nielen k obnoveniu manželského spolužitia,
ale aj jeho fungovaniu do budúcna a plneniu základných funkcií manželstva.

4. Napadnuté rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 22, § 23 ods. 1, 2, 3, § 18, § 1 ods. 1, 3
zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej len „Zákon o rodine“).

5. O trovách konania rozhodol podľa § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len „CMP“).

III. Obsah odvolania manžela a vyjadrenia k odvolaniu

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie manžel namietajúc, že súd nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Nesprávnosť rozhodnutia postupu súdu vníma v tom, že počas manželstva manželku nikdy fyzicky

nenapadol, ani deti, lebo rodina je preňho prvoradá. Svedkom situácie, ktorú uvádza manželka vo
výpovedi ako fyzické napadnutie, bol syn J., ktorého prvoinštančný súd nevypočul. Súd v rozhodnutí
nepoukázal ani na ním dodané fotokópie elektronickej komunikácie, ktoré viedla manželka so svojím
milencom počas manželstva. Namietal, že navrhovateľka zavádzala súd nepravdivými informáciami,
súd nevypočul súčasného partnera manželky, jeho rodičov, s ktorými žil v spoločnej domácnosti spolu

s manželkou E. a X maloletými deťmi do 27.1.2019, kým sa neodsťahoval k navrhovateľke. Uviedol,
že rozvod nikdy neinicioval, svoju manželku mal rád a má ju vždy rád. Navrhol, aby odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie.

7. K odvolaniu sa písomne vyjadrila manželka, ktorá uviedla, že manžel odvolaním napadá odôvodnenie

rozsudku, nie samotné rozhodnutie súdu, pretože v skutočnosti nenamieta výrok o rozvode, ale žiada len
doplnenie dokazovania o výsluchy svedkov, pričom uvedené nemôže mať vplyv na rozhodnutie súdu.
Zdôraznila, že ich manželstvo dlhodobo neplní svoj účel, k dôvodom rozvratu manželstva sa na súde
vyjadrila, rovnako jej manžel, a preto nevidí dôvod, pre ktorý by sa malo doplniť dokazovanie. Navrhla,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

8. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu manželky zotrval na dôvodoch odvolania v celom rozsahu.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok „CSP“) oprávneným subjektom
- účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa § 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.
d/, g/ CSP) po konštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že

odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti
rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli
a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky

pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku bolo
posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre rozvod manželstva
účastníkov konania.

11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver vo vzťahu k zisteniam o podmienkach rozvodu manželstva. Odvolací súd sa
stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov
uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď nakaždú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

13. Vo vzťahu k odvolacím námietkam manžela odvolací súd dodáva, že manžel navrhuje zrušiť
rozsudok súdu prvej inštancie a tvrdí, že rodina bola a je pre neho prvoradá a vždy si plnil všetky svoje
povinnosti. Podľa jeho názoru súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam z dôvodu, že nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (výsluch syna J., výsluch súčasného
partnera navrhovateľky E. P., jeho rodičov a jeho manželky).

14. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky pre rozvod
manželstva. Pri skúmaní zákonných podmienok rozvodu manželstva prijal záver, že vzťahy medzi
účastníkmi konania sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že nie je možné obnovenie ich
manželskéhospolužitia.Manželstvoneplnísvojezákladnéfunkcie,pričomsanejednáokrátkodobýstav,
k vyhroteniu rozporov medzi účastníkmi konania došlo v roku 2018 a od septembra 2018 už nežijú v

spoločnej domácnosti. Účastníci konania sa intímne nestýkajú. Navrhovateľka v žiadnom prípade nemá
záujem na obnovení manželského spolužitia, pretože má iného partnera. Súd konštatoval, že problémy
v rodine sú dlhodobejšie, medzi manželmi dochádzalo aj k slovným konfliktom, ústnym osočovaniam.
Súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a rozvrátené, že ich manželstvo
do budúcna nemôže spĺňať svoje základné funkcie a nie je ani žiadna nádej, že by došlo k obnoveniu

manželského spolužitia, a preto ich manželstvo rozviedol.

15. Medzi základné manželské povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov: žiť
spolu, byť si verní a vzájomne si pomáhať. Žiť spolu znamená teda pre manželov ich obojstrannú vôľu
tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie predpokladá, že bude na báze

dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a
účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovné, pričom
je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria aj spoločnú domácnosť alebo nie. Je
prirodzené, že vymenované funkcie rodiny je omnoho jednoduchšie plniť v spoločnej domácnosti. Jej
dlhodobá neexistencia vytvára predpoklady pre odcudzenie manželov, čo sa môže logicky premietnuť

do rozvratu manželstva. Zrušenie alebo opustenie spoločnej domácnosti, ktoré trvá dlhší čas, môže
potvrdiť existenciu kvalifikovaného rozvratu manželstva, ktorý je predpokladom rozvodu.

16. Podľa Zákona o rodine sú manželia povinní vzájomne si pomáhať. Zakotvenie povinnosti manželov
vzájomne si pomáhať nemožno zužovať len na majetkové vzťahy, resp. na vyživovaciu povinnosť.

Môže mať aj osobný charakter a je prirodzeným následkom rodinnoprávneho pomeru. Vzájomnú pomoc
medzi manželmi nemožno vynucovať súdnou mocou, s výnimkou finančnej pomoci v rámci aplikácie
ustanovení o výživnom.

17. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení § 18, § 19 ods. 1 Zákona o rodine manželia v manželstve

sú povinní spravovať sa hlavnými zásadami, ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach, jednotlivé práva
a povinnosti manželov zahŕňajú v sebe aj vernosť, snahu pomôcť si navzájom, ako aj vytváranie
zdravého rodinného prostredia. V danej veci v dôsledku dlhodobého odcudzenia manželia si neplnia
svoje zákonné povinnosti, nevedú žiaden spoločný rodinný a manželský život.

18. V zmysle § 23 ods. 3 Zákona o rodine je súd povinný pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi
manželmi povinný prihliadnuť na porušenie povinnosti ustanovených v § 18 a v § 19 zákona o rodine.

19. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Manželstvo je
dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické

a trvalé životné spoločenstvo. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú
a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve
nerealizuje.

20. V prejednávanej veci je možné prijať záver z vykonaného dokazovania, že manželia spolu

nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2018, intímne sa nestýkajú, manželka opustila spoločnú
domácnosť, má iného partnera a odmieta akékoľvek obnovenie manželského spolužitia aj napriek
tvrdeniu, že manžel si vždy plnil všetky svoje povinnosti a rodina je pre neho a vždy bola prvoradá. Ajnapriek tomuto tvrdeniu manželka odmieta žiť s manželom a od podania návrhu sa nič nezmenilo na jej
postoji ani v priebehu odvolacieho konania a manželia naďalej žijú oddelene.

21. Nie je možné prostredníctvom rodinného práva vytvoriť zabezpečenie a kvalitu, ako aj trvalosť
spolužitia manželov. To musia manželia vzájomne a spoločne. V prejednávanej veci je zrejmé, že vzťah
manželov sa rozpadol a hlavným dôvodom rozpadu sú dlhodobo pretrvávajúce nezhody, neochota
manželky zotrvať v manželstve, strata jej citovej náklonnosti k manželovi, spolužitie s iným partnerom.

22. Odvolací súd po preskúmaní spisu zistil, že súd prvej inštancie sa riadil vyššie uvedenými zásadami
a dostatočne preskúmal vážnosť, trvalosť a intenzitu narušenia spolužitia účastníkov konania, a taktiež
príčiny rozvratu a možnosť obnovenia spolužitia. Bolo preukázané, že manželia nežijú v spoločnej
domácnosti a ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, pričom rozvrat manželstva nie je len
krátkodobý, ale trvalý.

23.Pokiaľmanželnamietanesprávnyzáversúduodôvodnostirozvodumanželstvaaprejavujenesúhlas
s rozvodom, odvolací súd poukazuje na odmietavý postoj manželky, ako aj obsah jej vyjadrenia k
odvolaniu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody aj odvolací súd aj napriek nesúhlasu manžela
s rozvodom manželstva, ako aj jeho tvrdenia o snahe zachrániť manželstvo dospel k záveru, že
manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Ide o

kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi a manželia si neplnia svoje povinnosti uvedené v § 18 a
19 Zákona o rodine. Odvolací súd mal za to, že v tejto veci nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia,čoznamená,žebolopreukázanédefinitívneukončeniespoločnéhožitiamanželovbeznádeje
na zmierenie. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva, tieto boli správne súdom prvej inštancie zistené.

24. Ďalej manžel namietal, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam z dôvodu, že nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (výsluch syna J., výsluch súčasného
partnera navrhovateľky E. P., jeho rodičov a jeho manželky). S touto námietkou sa odvolací súd
nestotožnil. Podľa čl. 6 CMP v nesporovom konaní, ktoré ovláda vyšetrovací princíp, súd preberá
procesnú aktivitu a je povinný vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli za účelom zistenia

skutočného stavu veci. Aj v nesporovom konaní však platí, že dôkazy sú oprávnení navrhovať aj
účastníci,avšakotom,ktorýnavrhnutýdôkazbudevykonanýrozhodujelensúd(185ods.1CSP).Pokiaľ
súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať navrhnuté dôkazy, nemusel tak urobiť a mal by na
pojednávaní uviesť, že tento dôkaz nevykoná. Nebol však povinný svoj postup zdôvodňovať v rozsudku.
Odvolací súd nezistil procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo manželovi znemožnené, aby

uskutočňovaljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniujehoprávanaspravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP. Odvolací súd posudzujúc napadnutý rozsudok z hľadiska súdom
prvej inštancie zisteného skutočného stavu a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že súd
prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností, po vykonanom dokazovaní správne vyhodnotil zistený skutočný stav a vyvodil z neho

správny právny záver. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok
dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri
rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom
rozsahu stotožnil a potvrdil napadnutý rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Poučenie o dovolaní:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).