Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 2, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 65Ek/1380/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120372055
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bianka Ťažká
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120372055.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: H. R.. B..S..S.., R. R. N.. Z. Xa, XX-
XX W., J. B.. C. E.. E. F., A.: XX XXX XXX, R. R. J.. H.C. XX, XXX XX H., proti povinnému: J. G. G.,
A.: XX XXX XXX, R. R.G. XXX XX G., J. B.. C. E.. E. F., A.: XX XXX XXX, R. R. F. K. X, XXX XX L. o
vymoženie 21096 Eur s prísl., vedenej pred súdnym exekútorom: PhDr. H.. E. K., J.., R. R. U. Ú. F. XX,
XXX XX V., F. E. Y. J. R.. B.. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 03.09.2020 domáhal od
povinného vymoženia sumy celkom 21096 EUR s prísl., na základe vykonateľného exekučného titulu
- Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 17Up/1047/2020 zo dňa 16.06.2020, ktorý

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.07.2020.

2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 24.09.2020 poverenie
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi PhDr. Mgr. Jozefovi Ružarovskému, PhD. Súdny exekútor
zaslal povinnému Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 02.10.2020, ktoré si povinný prevzal do
vlastných rúk dňa 09.10.2020.

3. Dňa 24.10.2020 doručil povinný súdnemu exekúrovi návrh na zastavenie exekúcie. V predmetnom
písomnom podaní povinný uviedol ako dôvod na zastavenie exekúcie to, že predmetný exekučný
titul nemal nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, keďže povinný podal odpor ako aj návrh na
odpustenie zmeškania lehoty a sťažnosť proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktorý odpor proti
exekučnému titulu odmietol ako oneskorený.

4. Súdny exekútor doručil návrh povinného na zastavenie exekúcie na exekučný súd dňa 09.11.2020.
Spolusnávrhomnazastavenieexekúciesúdnyexekútorpredložilsúduajvyjadrenieoprávneného,ktorý
v ňom uvádza, že so zastavením exekúcie nesúhlasí. Oprávnený tvrdí, že povinný nijakým spôsobom
nepreukázal zákonne dôvody na zastavenie exekúcie. Oprávnený taktiež poukazuje na to, že odpor
podaný povinným bol odmietnutý. Taktiež sa povinnému neodpustilo zmeškanie lehoty a jeho sťažnosť

proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka bola zamietnutá. Uznesenia o tom svedčiace, oprávnený
predložil spolu s vyjadrením sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

5. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie bližšie nevyjadril.

6. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo

v časti, ak
a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,b. exekučný titul bol zrušený,
c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),

d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“

7. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1
podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh
na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré

povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“

8. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva
u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na
vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí,
exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do

piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na
zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“

9. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré
majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“

10. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie
exekúcieniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie.Predrozhodnutímmôžesúdnariadiťvypočutieurčitej
osoby.“

11. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie,
súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu
dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči
oprávnenému.“

12. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená
realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a
predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol

priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý si povinný dobrovoľne nesplnil.

13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie
exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu
zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho

uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím
na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného
dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na
ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by
jeho tvrdenia potvrdili.

14. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie
s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný
do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario,
neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinní musia uplatniť všetky

skutočnosti, ktoré sú im známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po
uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po
podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohli povinní bez vlastnej
viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok

15. Po preskúmaní písomných podaní súdneho exekútora, povinného a oprávneného, súd konštatuje,
že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.16. Súd uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma
oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je
rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie

exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje
výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku
vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre
ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že

návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti,
ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho
po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné
skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

17. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť

vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými
prostriedkami,resp.žežiadneopravnéprostriedkyužnemajúodkladnýúčinok.Materiálnaprávoplatnosť
rozhodnutiavyjadruje,žemedziúčastníkmi,naktorýchsaprávoplatnosťvzťahuje,sanastolilkvalitatívne
nový právny vzťah, v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný
medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú,

čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna
právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd
preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok.
Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

18. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným
titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v
jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané,
a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a
preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne

preskúmavať alebo rušiť.

19. „Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný
rozhodnutím súdu v základom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže
byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či

došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní.“ (Uznesenie Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 17CoE/52/2018)

20. „Exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. V konaní o námietkach proti
exekúcii súd skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a námietky proti exekúcii sa posudzujú

v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd
však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu stránku exekučného titulu. Obsahom toto rozhodnutia je
viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do
exekučného konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú
nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Povinný sa mal uvedenými skutočnosťami brániť v základnom

konaní (právo patrí bdelým - „vigilantibus iura scripta sunt“).“ (Uznesenie Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 24.05.2016, sp. zn. 5Er/111/2016)

21. „Všeobecne platí, že exekučný súd je exekučným titulom, ktorým je rozsudok všeobecného súdu,
viazaný a nemá oprávnenie tento exekučný titul vecne preskúmavať.“ (Uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky zo dňa 07.09.2016, sp. zn. II. ÚS 663/2016)

22. Ako už bolo vyššie uvedené, konanie na exekučnom súde nie je opravným prostriedkom
prostredníctvom ktorého by exekučný súd mohol zrušiť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu.
Na to slúžia opravné prostriedky v základnom konaní o ktorých bol povinný správne poučený, nakoľko

exekučný titul obsahuje poučenie o možnosti podania opravného prostriedku.

23. Súd má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol a ani relevantným spôsobom
nepreukázal okolnosti či skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniť niektorý z vyššiecitovaných dôvodov, ktoré Exekučný poriadok v ust. § 61k vyžaduje ako predpoklad na zastavenie
exekúcie súdom.

24. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny
z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu, preto súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na
zastavenie exekúcie povinného zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.