Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 7, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoCsp/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319202201
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2319202201.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr.

Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátkou: JUDr. Katarína Hegedüšová, so
sídlom Bratislava, Majerníková 3479/3A, proti žalovanej: P. M., nar. X.XX.XXXX, adresa P., T. XXX, o
zaplatenie 72,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.
k. 15Csp/96/2019-59 zo dňa 25.2.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou
výrokovou vetou žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal.

2.Súdvecprávneodôvodnilaplikáciouust.§497zák.č.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníka,§52ods.
1 až 4, § 53 ods. 1 až 3 a 5, § 54 ods. 1 až 3, § 544 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 písm. l), § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3

ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a vecne tým, že vykonaným dokazovaním zistil, že
dňa 11.5.2015 uzatvorili medzi sebou strany sporu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 404600007, na
základe ktorej mal byť žalovanej poskytnutý úver vo výške 100,- Eur. Tento úver sa žalovaná zaviazala
vrátiť navýšený o odplatu a úrok spolu vo výške 68,- Eur (odplata predstavovala 28,- Eur a zmluvný úrok
40,- Eur). Teda celkom sa žalovaná zaviazala vrátiť sumu vo výške 168,- Eur. Úver bol poskytnutý s
RPMN 28% (priemerná RPMN 21,35%) a úrokom 40% ročne z poskytnutého úveru. Termín konečnej
splatnosti bol dojednaný na 11.5.2016. Zmluvné strany si pre prípad nevrátenia celkovej čiastky úveru

v dohodnutej lehote dojednali zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur a úhradu za každú zaslanú upomienku
vo výške 30,- Eur. Úverovú zmluvu uzavretú medzi stranami, napriek tomu, že ide o absolútny obchod,
posúdil súd zároveň ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorá sa okrem ustanovení Občianskeho zákonníka
spravuje aj ustanoveniami zák. č. 129/2010 Z. z. Súd prvej inštancie uzavrel, že mal preukázaný
vznik tohto zmluvného vzťahu medzi stranami, avšak nemal za preukázané poskytnutie peňažných
prostriedkov, teda splnenie povinnosti veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky. Zmluva totiž
obsahuje ustanovenie, že spotrebiteľ svojím podpisom potvrdzuje, že úver žiada poskytnúť zmenkou,

pričom jej prevzatie svojim podpisom potvrdil, avšak toto prehlásenie podľa súdu prvej inštancie nemôže
predstavovať potvrdenie o reálnom prenechaní a poskytnutí peňažných prostriedkov v deklarovanej
výške, nakoľko je tu riziko, že dlžníkovi nemusia byť poskytnuté žiadne peňažné prostriedky alebo
prostriedky v inej výške, čo dlžník nemôže ovplyvniť. Poskytnutie úveru je obvykle realizované buďúhradou na účet dlžníka, alebo odovzdaním hotovosti oproti podpisu na príjmovom pokladničnom
doklade. Každá spoločnosť podnikajúca v oblasti poskytovania úverov musí viesť účtovníctvo, teda mať
doklady o poskytnutí prostriedkov, prijatých platbách z vrátených splátok a pod. Každý subjekt musí

mať doklady o prevode prostriedkov na účtoch, výberoch z účtov, výberoch z hotovostnej pokladnice,
teda nie je možné, aby žalobca poskytol úver a nemal dlžníkom podpísané prevzatie sumy. Súd
preto uzavrel, že nakoľko žalobca nepreukázal reálne poskytnutie finančných prostriedkov, nemohol
mu vzniknúť nárok na ich vrátenie, poplatok za ich poskytnutie, úrok a ani na zmluvnú pokutu z
dôvodu omeškania s ich vrátením, preto súd prvej inštancie nárok v plnom rozsahu zamietol. Ohľadom

požadovanej zmluvnej pokuty súd prvej inštancie tiež uviedol, že bola súčasťou predtlačeného textu
formulára zmluvy, podľa ktorého bol spotrebiteľ povinný platiť zmluvnú pokutu v prípade omeškania s
úhradou celkovej čiastky úveru v dohodnutej lehote. Súd uzavrel, že táto zmluvná podmienka nebola
so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, pričom jej výška bola stanovená žalobcom bez toho, aby mal
spotrebiteľ možnosť akokoľvek ovplyvniť jej obsah, či toto zmluvné ustanovenie vylúčiť, čo spôsobuje jej
neprijateľnosť a neplatnosť podľa § 53 ods. 5 OZ. Z dôvodu neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute

preto súd žalobcovi nárok na túto sankciu nepriznal. Súd tiež zamietol nárok žalobcu na zaplatenie
poplatkov za upomienky vo výške 210,- Eur, keď dospel k záveru, že ustanovenie o povinnosti hradiť
za každú zaslanú upomienku čiastku vo výške 30,- Eur je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorá v podstate
umožňuje žalobcovi ľubovoľne navyšovať výšku svojej pohľadávky tým, že žalovanej bude posielať

neobmedzené množstvo upomienok, pričom v prípade, že ich zašle e-mailom, nebude mať s nimi žiadne
podstatné náklady. Dojednanie o poplatkoch za upomienky je tak podľa § 53 ods. 5 OZ neplatné. Navyše
náklady na upomienky neboli žiadnym spôsobom preukázané.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“) avšak žalovanej, ktorá bola v spore v celom rozsahu úspešná, náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

4. Proti tomuto rozsudku podal v celom jeho rozsahu prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie žalobca, poukazujúc na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda,

že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodil, že na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 404600007 zo dňa 11.5.2015 žalobca ako veriteľ, poskytol žalovanej ako
dlžníčke úver vo výške 100,- Eur. Zmluva bola uzavretá podľa zák. č. 129/2010 Z. z., ktorý považuje

zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, ak dôjde k naplneniu dôvodov ustanovených v § 11 ods. 1
zákona. Nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať
za bezúročnú a bez poplatkov. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je
jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve sa v bode 3.
uvádza, že spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 168,- Eur, ak nie je dohodnuté inak, do

11.5.2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského
úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Z toho vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a
termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal
k úhrade jednej splátky vo výške 168,- Eur s termínom splatnosti 11.5.2016. Ako je v texte zmluvy o
spotrebiteľskom úvere špecifikované, splátka vo výške 168,- Eur pozostáva zo sumy istiny vo výške

100,- Eur, z odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 28,- Eur a úroku vo výške 40,-
Eur, čím je zároveň zachovaná zákonom ustanovená povinnosť uhrádzať obligatórnu náležitosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve
je teda jasne určené rozlíšenie splátky istiny, úrokov a poplatkov (100,- Eur + 28,- Eur + 40,- Eur).
Rovnako je v zmluve o úvere špecifikovaný údaj o dobe trvania a termíne splatnosti poskytnutého

úveru, nakoľko tieto údaje sú zreteľne uvedené v bode 3. zmluvy, ako deň 11.5.2016. Predmetná
zmluva preto nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov, nakoľko spĺňa všetky zákonom
stanovené obligatórne náležitosti. Žalovaná v prípade, že pri podpise zmluvy nadobudla pocit, že
podpísala nevýhodnú zmluvu, alebo že odplata, úrok, či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká,
mala právo od zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia

zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila
s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského
úveru. Žalobca ďalej uvádza, že jednotlivými splátkami sa hradí najprv istina poskytnutého úveru a po
uhradení istiny sa uhrádza zostatok z poskytnutého úveru (úroky, poplatok). Započítanie celej sumysplátky sa hradí najprv na istinu a až tak na úrok a poplatok v prospech dlžníka, pretože v prípade
nezaplatenia niektorej splátky alebo omeškania dlžníka s platbou splátky dôjde skôr k zníženiu istiny, z
ktorej by si žalobca ako veriteľ mohol uplatňovať zákonné úroky z omeškania. V prípade osoby žalovanej

má žalobca za to, že sa jedná o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej
osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov
obsiahnutých v listinách, ktoré podpísala. Žalovaná navyše žiadnym spôsobom nebola k podpisu zmluvy
o úvere donútená a podpisy činila bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku. Ohľadom vážnosti
prejavu vôle žalovanej, poukázal žalobca na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/343/2013.

Uviedol, že žalovaná svoju vôľu uzavrieť zmluvu o úvere potvrdila svojím podpisom, bola si vedomá
svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o úvere.

5. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s

prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru,

že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, preto je dôvodné napadnutý rozsudok ako vo výroku
vecne správny potvrdiť v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

7. V danom prípade nebolo sporným, že predmetný záväzkový vzťah medzi stranami bol založený
spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa spravuje aj príslušnými normami na ochranu spotrebiteľa. Predmet

prieskumu odvolacieho súdu, potom vymedzuje uplatnená odvolacia argumentácia odvolateľa.

8. Jednou zo základných náležitostí odvolania (§ 363 CSP) je uvedenie, z akých dôvodov považuje
odvolateľ rozhodnutie súdu za nesprávne (odvolacie dôvody), čo možno chápať, ako povinnosť tvrdenia
odvolateľa pre odvolacie konanie. Dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia

lehoty na podanie odvolania je potom odvolací súd viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), čo znamená, že
existenciuinýchodvolacíchdôvodovnežktoréuviedolodvolateľ,odvolacísúdpriprieskumerozhodnutia
a postupu súdu prvej inštancie nezisťuje a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, neprihliada na
ne. Jedinou výnimkou je, ak zistí existenciu vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2
CSP), na ktoré odvolací súd prihliada aj vtedy, ak neboli odvolateľom uplatnené. Odvolací súd tiež na

doplnenie odvolacích dôvodov nevyzýva (§ 373 ods. 1 CSP). Dôvody odvolania môže teda odvolateľ
doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

9. Viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) znamená, že odvolací súd pri
rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote

na podanie odvolania. Odvolateľ teda v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o
preskúmanie napadnutého rozhodnutia, ktorým vymedzením sa obmedzuje preskúmavacia právomoc
odvolacieho súdu maximálne na dôvody vymedzené v odvolaní.

10. V danom prípade súd prvej inštancie založil svoje zamietnutie žaloby na závere, že žalobca

nepreukázal poskytnutie peňažných prostriedkov podľa zmluvy o úvere žalovanej, nakoľko úver mal
byť žalovanej poskytnutý zmenkou, čo však podľa súdu nepreukazuje reálne prenechanie a poskytnutie
peňažných prostriedkov žalovanej. Keďže žalobca podľa súdu nepreukázal reálne poskytnutie
finančných prostriedkov, nemohol mu vzniknúť ani nárok na ich vrátenie, vrátane uplatneného poplatku
za poskytnutie úveru, zmluvnej pokuty, či poplatkov za upomienky, preto súd prvej inštancie žalobu

žalobcu zamietol v celom rozsahu. Žalobca v podanom odvolaní ako odvolacie argumenty uviedol to,
že úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva obsahuje riadne náležitosti,
ako výška, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; doba trvania zmluvy ako aj termín
splatnosti poskytnutého úveru. Ďalej žalobca dôvodil tým, že žalovaná mohla od predmetnej zmluvyodstúpiť, ak mala pocit, že je nevýhodná, že splátkami sa uhrádza najskôr istina, až potom príslušenstvo,
žalovaná nebola k podpisu zmluvy nútená, prejavila svoju vôľu, čo potvrdila svojim podpisom, bola
si tak vedomá svojich záväzkov. Z obsahu odvolania žalobcu tak vyplýva, že jeho odvolacie dôvody

vôbec nekorešpondujú so závermi súdu prvej inštancie a jeho odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nepreukázania reálneho poskytnutia finančných
prostriedkov žalovanej. Tento záver súdu prvej inštancie žalobca v podanom odvolaní vôbec nenapáda.
Venuje sa skutočnostiam, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezaložil.

11. Nakoľko teda odvolacia argumentácia žalobcu, ktorou je odvolací súd viazaný, keďže preskúmava
napadnuté rozhodnutie len zo žalobcom uvedených dôvodov, nekorešponduje s dôvodmi, na ktorých
založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, odvolaciemu súdu nezostáva iné, ako konštatovať vecnú
správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže jeho závery neboli relevantným
spôsobom nijako napadnuté. Odvolacie argumenty žalobcu tak boli pre rozhodnutie vo veci samej
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať.

12. S poukazom na uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vovýrokuvecnesprávny,včítanezávisléhovýrokuonáhradetrovkonania(odvolacímidôvodmiosobitne
nenapadnutého) s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto
rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní pasívna, nevykonala
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

15.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

16. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní

žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou

hospodárnosti civilného súdneho sporu.

17. Danou problematikou sa zaoberalo aj občianskoprávne kolégium NS SR pričom v uznesení č. 15 z
9.10.2018 prijalo právnu vetu podľa ktorej, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli,
je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,

že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

18. Odvolací súd potom hoci úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

19. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).