Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoP/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4620201175
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4620201175.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci navrhovateľa: N. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. XXX/XX, XXX XX J., proti manželke: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.. O. XXXX/X, XXX
XX T., o rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k.
6Pc/9/2020-19 zo dňa 21.08.2020 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo N. C. a E. C., rod. S., uzavreté

dňa XX.XX.XXXX v W., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu W. vo zväzku X, ročník XXXX,
na strane XX, pod por. č. XX, a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že Rozsudok vo veci samej odôvodnil s odkazom na
ustanovenie § 18, § 22 a § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Výrok o trovách konania oprel o
ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Uviedol, že navrhovateľ podal
návrh na rozvod manželstva z dôvodu, že došlo k vážnemu narušeniu manželstva v roku 2009, kedy

nadviazal dôvernú známosť s inou ženou, odsťahoval sa zo spoločnej domácnosti a dňa 26.03.2019
zmenil aj trvalý pobyt. V súčasnej dobe býva v spoločnej domácnosti s priateľkou.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že nariadil pojednávanie na deň 01.07.2020,
ktorého sa manželka nezúčastnila, a to aj napriek tomu, že zásielka s predvolaním na pojednávanie
jej bola doručená na adresu uvedenú v Centrálnom registri obyvateľstva SR, ktorú si však v odbernej
lehote neprevzala. Navrhovateľ sa pojednávania zúčastnil a súd pojednával v neprítomnosti manželky.

Navrhovateľ uviedol, že z manželstva pochádzajú tri deti, ktoré sú už plnoleté. Podľa neho zo začiatku
bolo ich manželstvo dobré, postupom času sa zhoršovalo a horšie bolo asi posledných 11 rokov. Stalo
sa, že pred 10 až 11 rokmi si našiel priateľku, ku ktorej sa presťahoval a s ktorou žije doposiaľ. Po
dobu viac ako 10 rokov teda s manželkou spolu nežijú a ani jeden z nich neprejavil záujem o obnovenie
spolužitia. Navrhovateľ teda nevidel žiadnu perspektívu ich manželstva do budúcna. Na uvedenom
pojednávaní súd nerozhodol a odročil ho na nový termín dňa 21.08.2020, na ktoré sa už navrhovateľ
nedostavil a vopred sa písomne z pracovných dôvodov ospravedlnil. Manželka sa opätovne nedostavila,

hoci mala doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila a ani
nepožiadala o odročenie pojednávania. Preto súd pojednával v neprítomnosti účastníkov.3. V danej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa
s obsahom pripojených dokladov. Na základe toho konštatoval, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa
XX.XX.XXXX v W., u oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú slovenskej národnosti a posledné spoločné

bydlisko mali v T.. Podľa tvrdenia navrhovateľa z manželstva pochádzajú tri t. č. plnoleté deti. Podľa jeho
výpovede bolo manželstvo účastníkov zo začiatku dobré, no postupom času sa zhoršovalo a k rozvratu
manželstvadošlovr.2009,kedynadviazalznámosťsinouženouakedysaknejajpresťahoval.Odvtedy
podľa neho s manželkou spolu nežijú a spolužitie už viac neobnovili. Na základe toho súd posudzujúc
vážnosť rozvratu manželstva účastníkov a berúc do úvahy ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie ako

aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi dospel k záveru, že ich manželstvo je hlboko a
trvalerozvrátenéaodr.2009sineplnísvojefunkcie;navrhovateľtotižpodľavlastnéhotvrdenianadviazal
známosť s inou ženou a odvtedy je ich manželstvo iba formálnym zväzkom. Preto súd návrhu vyhovel
a manželstvo účastníkov rozviedol.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie manželka, ktorá namietala nesprávnosť

postupu súdu, ktorý rozhodol o rozvode manželstva v jej neprítomnosti. Tým jej bolo odňaté právo
vyjadriť sa k návrhu a boli porušené základné zásady civilného procesu - zásada ústnosti, resp. právo
vyjadriť sa k návrhu (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP). Mrzí ju, že sa nedostavila na pojednávanie, za čo
sa dodatočne ospravedlňuje, ale v noci a v deň pojednávania mala akútne zdravotné ťažkosti, ktoré
jej neumožnili prísť. Očakávala však, že súd bude mať záujem ju vypočuť a pojednávanie odročí na

iný termín. Namiesto toho rozhodol v jej neprítomnosti, pričom zo spisu nemohol mať vedomosť o jej
stanovisku, keďže sa písomne nevyjadrila. Tým došlo k porušeniu povinnosti riadne zistiť skutkový stav
a rozhodujúce skutočnosti pre rozhodnutie vo veci. Následkom nesprávneho postupu súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). O návrhu
na rozvod manželstva by súd v žiadnom prípade nemal rozhodnúť bez toho, aby mal zistené, či sú

splnené zákonné dôvody. Súd v tejto veci vychádzal len z tvrdení navrhovateľa, bez znalosti názoru
druhého manžela, v dôsledku čoho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods.
1 písm. h/ CSP). Vzhľadom na uvedené a aj vzhľadom na to, že s rozvodom nesúhlasí, žiadala, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu manželky uviedol, že z jej strany ide o zrejmú
obštrukciu so snahou predlžovať rozvodové konanie, a to z dôvodu, aby mu urobila napriek, a aj z
dôvodu, že po tom, čo podal návrh na rozvod manželstva, podala návrh na určenie manželského
výživného, pričom si je vedomá, že zánikom manželstva zanikne i nárok na manželské výživné. Ona
dobre vie, že ich manželstvo si po dlhú dobu neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, čoho

dôkazomjeto,žeuž10rokovnezdieľajúspoločnúdomácnosť.Pokiaľmalazáujemkrozvodusavyjadriť,
mohla a mala sa dostaviť na pojednávanie, resp. ak sa naozaj nemohla na pojednávanie dostaviť, ako
bez doloženia dôkazov tvrdí, mohla podľa § 183 CSP požiadať o odročenie pojednávania. Odporkyňa
sa však ani neospravedlnila a ani nepožiadala súd o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov, a
teda súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom a zásadou hospodárnosti konania, keď vo veci

meritórne rozhodol. Navrhol preto napadnutý rozsudok ako správny a zákonný potvrdiť.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“ v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej
len „CMP“), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1,

§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie o
rozvode manželstva účastníkov je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7.Vdanejprávnejveciideokonanieorozvodmanželstvanapodkladeustanovenia§23Zákonaorodine
tak, ako to uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. S ohľadom na obsah spisu

je zrejmé, že súd konal o návrhu navrhovateľa, ktorý žiadal manželstvo účastníkov rozviesť, pretože
toto si už od r. 2009 neplní svoje spoločenské funkcie, keďže v uvedenom roku sa s manželkou rozišiel
kvôli inej žene, ku ktorej sa odsťahoval. Z manželstva maloleté deti nepochádzajú. Podľa obsahu spisu
súd prvej inštancie nariadil vo veci dve pojednávania - prvé na deň 1. júla 2020, na ktoré predvolal
oboch účastníkov spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach účastníka mimosporového

konania s tým, že manželke doručoval aj samotný návrh na rozvod manželstva. Manželka si zásielku
s predvolaním v odbernej lehote neprevzala, hoci bola doručovaná na adresu jej bydliska. Súd prvej
inštancie tak považoval zásielku za doručenú v súlade s procesným predpisom (§ 111 ods. 3, §
106 ods. 1 písm. a/ CSP). Na uvedenom pojednávaní bol vypočutý navrhovateľ a pojednávanie boloodročené na nový termín dňa 21. augusta 2020, na ktorý bola opätovne predvolaná aj manželka, ktorej
predvolanie s návrhom na rozvod manželstva a procesným poučením bolo doručené dňa 29. júla 2020.
Na pojednávanie sa však nedostavila a ani sa vopred neospravedlnila. Súd prvej inštancie preto vo veci

ďalej konal a meritórne rozhodol.

8. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie konal na základe návrhu navrhovateľa o rozvod
manželstva, pričom súdne konanie viedol v súlade s procesným predpisom, vykonal dokazovanie
výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi. Keďže manželka

zostala v konaní pasívna - nedostavila sa na pojednávanie a ani sa k veci písomne nevyjadrila - súd
správne urobil záver o tom, že manželstvo účastníkov si neplní svoje spoločenské funkcie, pričom z
prejavu navrhovateľa je zrejmé, že ich vzťahy sú vážne narušené, keďže ako manželia spolu nežijú,
nekomunikujú a ani nehospodária. Podstatným pre konštatovanie hlbokého rozvratu je aj skutočnosť,
že navrhovateľ žije dlhodobo s inou ženou a o spolužitie s manželkou nemá záujem.

9. Manželka v podanom odvolaní nepoprela pravdivosť tvrdení navrhovateľa, opísaných v návrhu na
rozvod, a ani neuviedla svoje vlastné tvrdenia ohľadom stavu v ich manželstve. Skutočnosť, že účastníci
spolu ako manželia nežijú, v podstate vyplýva aj z obsahu jej žiadosti o oslobodenie od súdnych
poplatkov v tomto konaní, kde sama pri odôvodňovaní svojej žiadosti uviedla, že žije v spoločnej
domácnosti len s XX-ročným synom. Z výsledkov dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie

tak vyplynulo, že rozvrat manželstva účastníkov zapríčinil navrhovateľ, ktorý porušil zákonnú povinnosť
vyplývajúcuzustanovenia§18druhejvetyZákonaorodine,podľaktoréhomanželiasúpovinnížiťspolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie. Po dobu viac než 10 rokov podľa výpovede navrhovateľa účastníci spolu
nežijú a ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, je dlhodobo rozvrátené a neplní si svoj účel.

Preto odvolací súd považoval za správny záver súdu prvej inštancie o tom, že boli splnené zákonné
podmienky pre rozvod manželstva. Namietané porušenie procesných práv účastníkov konania a dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. f),h) CSP, ktoré manželka v odvolaní uvádzala, odvolací súd nezistil ani z
obsahu spisu a ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Vzhľadom na to odvolanie nepovažoval za
opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach

poukazuje na jeho odôvodnenie.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).