Decision was made at the court Mestský súd Bratislava I
Judgement was issued by JUDr. Jana Grendárová
Legislation area – Trestné právo – Rodina a mládež and Život a zdravie
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 2T/46/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420010294
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1420010294.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Jany Grendárovej, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 07.decembra 2020 v Bratislave
r o z h o d o l :
obžalovaný O. S. P. U. K. W. X. U. T. G. : nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom Bratislava,
A. A. č. XXXX/X, t.č. vo väzbe Ústave na
výkon väzby Bratislava od XX.O. XXXX
u z n á v a s a z a v i n n é h o, že
dňa26.júna2020včaseokolo00:05hod.vbytesvojichrodičovnaprízemínaadrese Z.D.XX,
I., po tom, ako bol vpustený do bytu svojich rodičov z dôvodu robenia hluku pred bytovým domom, pod
vplyvom návykových látok vulgárne nadával svojmu bratovi - poškodenému K. S. A.., a tiež sa svojmu
bratovi vyhrážal, že ho zabije, že ho dopichá nožom, že si ho počká za domom, pričom sa zahnal päsťou
smerom k bratovi, avšak neudrel ho, pretože obvineného zastavil otec - poškodený K. S. st., a obvinený
následne pri odchode z bytu vulgárne nadával aj svojmu otcovi a vyhrážal sa mu, že aj jeho zabije, v
dôsledku čoho z obavy o svoj život poškodení zavolali políciu.
T e d a
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, a tento čin spáchal
na chránenej osobe (blízkej osobe),
č í m s p á c h a l
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a za to sa
-2- 2 T/46/2020
o d s u d z u j e :
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37
písm. m/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j ena
výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trest s minimálnym stupňom stráženia.Podľa§73ods.2písm.d/Trestnéhozákonasaobžalovanémuukladáochrannéprotialkoholickéliečenie
ústavnou formou.
o d ô v o d n e n i e :
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal a oboznámil
ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom
súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
Po prednesení obžaloby a po poučení obžalovaného o jeho právach umožnil súd obžalovanému urobiť
niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“).
Obžalovaný urobil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe.
Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe, súd následne postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por.
Samosudkyňa formou otázok zistila, že obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“.
Po súhlasnom stanovisku prokurátora súd rozhodol podľa § 257 ods. 7 a 8
Tr. por. tak, že vyhlásenie obžalovaného o jeho vine prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznanej
viny nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o ochrannom opatrení.
Pri právnom hodnotení súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím protiprávnym konaním naplnil
zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, 2 písm.
b/ Trestného zákona (ďalej Tr.zák.) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák.
Dokazovaním - výpoveďami svedkov a zároveň poškodených K. S. st. a K. S. ml. ako i svedkov W.
S. - matky obžalovaného - bolo preukázané, že tento v neskorých nočných hodinách - po tom, čo bol
vpustený do bytu svojich rodičov - otca K. S. S.. - poškodeného a matky - svedkyne W.
-3- 2T/46/2020
S. z dôvodu, že vykonával hluk pred predmetným bytovým domom - pretože mal kopať do plynovej
skrinky. Následne výpoveďami oboch poškodených ako i svedkyne W. S. bolo preukázané, že tento sa
týmto poškodeným - bratovi K. S. A.. vyhrážal, že ho zabije, že ho dopichá nožom, že si ho počká za
domom. Na brata sa i zahnal päsťou a bol vo vzťahu k jeho osobe vulgárny. Brata - poškodeného neudrel
- pretože v tomto mu zabránil ich otec - K. S. S.. - vo vzťahu ku ktorému bol tiež vulgárny. I svojmu otcovi
- poškodenému K. S. S.. sa vyhrážal, že ho zabije. Z vyhrážok mali obaja poškodení strach - obavy
o svoj život a preto telefonicky zavolali na políciu. Predmetná skutočnosť bola preukázaná zvukovým
záznamom telefonátu na č. l. 158 - zo dňa 26.júna 2020. Podľa výpovede predmetných svedkov bol
vplyvom návykových látok.
Tým, že sa predmetným poškodeným - bratovi a otcovi vyhrážal smrťou spôsobom, že to u nich vzbudilo
dôvodnú obavu o ich život a zdravie naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - prečinu
nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 2 Tr.zák. poškodení boli pre obžalovaného blízke osoby - otec
a syn - išlo tak o chránené osoby podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák.
Obžalovaný konal v priamom úmysle (§ 15 písm. a/ Tr.zák.)
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Ikeďvprípravnomkonaníobžalovanývyužilsvojeprávoavovecinevypovedal nahlavnompojednávaní
obžalovanýspáchanieskutkuľutovalvcelomrozsahu.Naviacvoveciurobilvyhlásenie,žejevinný. Túto
okolnosť súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.zák. - poľahčujúcou okolnosťou
je to, že páchateľ priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Z odpisu registra trestov vo vzťahu k odsúdenému boli celkove tri odsúdenia. V dvoch prípadoch sa na
jeho osobu hľadí akoby nebol odsúdený. Priťažujúcou okolnosťou preto vo vzťahu k obžalovanému bolrozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. X J. - ktorým bol síce uložený trest povinnej práce dňa
22.apríla 2014 a v predmetný deň rozsudok nadobudol i právoplatnosť. Predmetný trest povinnej práce
nevykonal a predmetný trest vykonal v ústave na výkon trestu. Trest bol vykonaný dňa 11.decembra
2016 - priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. - bol už za trestný čin odsúdený.
Základná trestná sadzba je šesť mesiacov - tri roky. Z dôvodu, že súd aplikoval ustanovenie § 38 ods.
2 Tr.zák. (pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolnosti - 1:1) - trestná sadzba bola základná
- šesť mesiacov - tri roky.
Obžalovanému súd uložil trest odňatia slobody v trvaní desať mesiacov.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.
Trest musí byť vždy v súlade i s individuálnou a generálnou prevenciou a následnou vymožiteľnosťou -
čo by v tomto prípade absentovalo vinou obžalovaného.
-4- 2T/46/2020
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenia, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce okolnosti mal súd za to, že musí platiť zásada proporcionality trestu. Keďže ako súd
už vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona
tým je určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti,
jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej
činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči
ďalším osobám - potencionálnym páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
(výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Z uvedených skutočností má súd za to, že trest uložený v trvaní desať mesiacov postačuje na nápravu
obžalovaného.
Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu nepozná žiadne výnimky, preto v každom
jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať
na jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa.
Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže byť trestom
primeraným.
V zmysle tejto požiadavky má byť trest úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil, a nemá
páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských
práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu
a pomerov páchateľa. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere.
Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi.
Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest.
Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu
zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť.
Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu
do pôsobenia výchovného. Odstrašujúco má pôsobiť neodvrátiteľnosť trestu, nie jeho prísnosť.
Uložený trest odňatia slobody tak akceptuje zároveň otázku spravodlivého potrestania páchateľa na
základe zákona. Trest v tejto výmere by mal dostatočne splniť svoju ochrannú i výchovnú funkciu ako
to má na mysli Trestný zákon.
Pri predmetnej výmere súd prihliadol i na ukladanie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou
formou - ktoré je tiež opatrením, ktoré tiež výrazne zasiahne do osobnej slobody a sleduje zároveň
cieľ eliminovať u obžalovaného škodlivý konzum alkoholu, ktorý je potenciálnym spúšťačom jeho
kriminogénnych aktivít - tak tomu bolo v tomto prípade.Vychádzajúc práve zo záverov predmetného znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odborpsychiatriazdôvodu,žeobžalovanýmaluloženéochrannépsychiatrickéliečenieústavnouformou
uložené iným rozhodnutím, uložené obžalovanému bolo preto len ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou.
-5- 2T/46/2020
Pre výkon trestu odňatia slobody bol zaradený i napriek tomu, že do úvahy prichádzalo zaradenie do
ústavu so stredným stupňom stráženia - zaradil ho do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa §
48 ods. 4 Tr.zák. z dôvodu, že miera narušenia - hĺbka a intenzita obžalovaného nie je taká - aby to bolo
dôvodom jeho zaradenia do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Kritéria zákona pre zaraďovanie páchateľov do nápravnovýchovných skupín nemožno totiž uplatňovať
len mechanicky.
Obžalovaný bol tak zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní
odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom
tunajšieho súdu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.