Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 18, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 33T/113/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119011988
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119011988.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 18.

novembra 2020 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1./ X.. X. P., nar. XX. XX. XXXX W. Q., trvale bytom Z. XXX, J.. Q.,

2./ ml. J. Q., nar. XX. XX. XXXX W. Q., N. M. U. S. W. XXX, J.. Q.,

3./ ml. W. D., nar. XX. XX. XXXX W. Q., trvale bytom Z. XXX, J.. Q.,

4./ ml. X. U., nar. XX. XX. XXXX W. Q., trvale bytom Z. XXX, J.. Q.,

sú vinní, že

dňa 22.04.2018 v presne nezistenom čase okolo 03.10 hod. na schodoch v blízkosti klubu „O.,“ vedúcich
od zadnej časti predajne Q. L. V.., nachádzajúcej sa na ul. V. Č.. X/A W. Q., smerom na ulicu
X. W. Q., po predchádzajúcej vzájomnej dohode X. P. spolu s J. Q. pristúpili k poškodenej X.
Q., nar. XXXX, ktorá v tom čase pod vplyvom alkoholu spala sediac na spomínaných schodoch, zatiaľ
čo W. D. spolu s X. U. neďaleko od nich dávali pozor, kde X. P. rozzipsoval kabelku, ktorú
v tom čase mala X. Q. popruhom prevesenú cez plece tak, že táto bola na jej chrbte, následne kabelku
prehľadal a z jej vnútra vybral mobilný telefón značky H. H.Ó., E. XXXXXX-XX-XXXXXX-X so SIM kartou

mobilného operátora 02 s telefónnym číslom XXXX XXX XXX a peňaženku, pričom z peňaženky vybrali
finančnú hotovosť vo výške 8,- Eur, ktorú si na mieste X. P., J. Q., W. D. L. X. U. medzi sebou rovnakým
dielom rozdelili a po tom, čo sa X. Q. prebudila, tejto peňaženku už bez finančnej hotovosti hodili na
zem a z miesta činu ušli, pričom mobilný telefón si X. P. ponechal do 19.33 hod. dňa 23.04.2018, kedy
ho spoločne s W. D. L. X. U. v Prešove na železničnej stanici založili do „Záložne Žolík“ oproti finančnej
hotovosti, za ktorú X. P., W. D.Á. L. X. U. zakúpili jedlo, vodu a cigarety, s ktorými sa medzi
sebou podelili, čím týmto svojím konaním spôsobili poškodenej X. Q. z obce C., J.. Q., škodu krádežou

v celkovej výške 88,- Eur,
teda

J.. X.. X. P., J.. X.. J. Q., J.Ž.. X.. W. D., J.. X.. X. U.

- spoločným konaním prisvojili si cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a čin spáchali na veci, ktorú mal

iný pri sebe,čím spáchali

J.. X.. X. P., J.. X.. J. Q., J.. X.. W. D., J.. X.. X. U.

- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 31. 7. 2019 spáchaný
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Za to im súd ukladá

J.. X.. X. P.

Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu, keďže
pokladá trest uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn.
33T/16/2019 zo dňa 1. 4. 2019 v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov s podmienečným odkladom pri určení

skúšobnej doby v trvaní 2 (dvoch) rokov na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

J.. X.. J. Q.

Podľa § 98 písm. a) Trestného zákona upúšťa od potrestania.

J.. X.. W. D.

Podľa § 98 písm. a) Trestného zákona upúšťa od potrestania.

J.. X.. X. U.

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona s použitím §
38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.
l) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného
zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 119 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona, § 119 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu

podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú X. Q., S.. X. X. XXXX, M. G. XX/XX, C., J.. Q. s
nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal 23.10.2019 obžalobu na obvinených
1/ X.. X. P., X/ X.. J. Q., X/ X.. W. D. L. X/ X.. X. U. pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní všetci štyria obžalovaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku

urobili vyhlásenie, že sú vinní zo skutku, ktorý sa im kladie za vinu.
Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3
písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde postupne každý jeden obžalovaný uviedol, že rozumie,
čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä
o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť

o spôsobe obhajoby, rozumemie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámený strestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu a dobrovoľne sa priznal
a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin uvedený v obžalobe.

Zároveň súd poučil každého obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v
tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku.

V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd

vyhlásenie všetkých štyroch obžalovaných prijal.

Z vykonaného dokazovania aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal
tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustili sa ho obžalovaní a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o
tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, uzneseniami rozhodol, že ich vyhlásenie prijíma a
zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom postupne obžalovaní priznali spáchanie skutku sa

nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste a o náhrade
škody.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a
zistil nasledovné:

Obžalovaný 1/ X.. X. P. podľa správy o povesti vypracovanej starostom obce Kendice je nezamestnaný,
neboli na neho podané sťažnosti a nebol riešený obcou v priestupkovom konaní.

Takisto ani obžalovaného 3/ ml. W. D. podľa správy o povesti vypracovanej starostom obce Z. neboli na

podané sťažnosti a tiež nebol riešený obcou v priestupkovom konaní a podľa tejto správy je správanie
obžalovaného 4/ X.. X. U. vhodné, bezproblémové.

Pokiaľ ide o obžalovaného 2/ ml. J. Q. tento je hodnotený všeobecne a nie je známe podľa starostu obce
U. S. W., aby požíval alkoholické nápoje a iné návykové látky.

Všetci obžalovaní majú evidovaný minimálne jeden priestupok vo výpise z ústrednej evidencie
priestupkov MV SR.

Obžalovaný 1/ ml. X. P. bol doposiaľ raz súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného

súdu Prešov zo dňa 1.4.2019, sp. zn.: 33T/16/2019, kedy bol uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa §
20 k § 188 ods. 1 Trestného zákona a bo mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s jeho
podmienečnýmodkladompriurčenískúšobnejdobyvtrvaní2rokov.Rozsudoknadobudolprávoplatnosť
dňa 1.4.2020.

Obžalovaný 2/ J. Q. ani obžalovaný 3/ ml. W. D. neboli doposiaľ nebol súdne trestaný.

Obžalovaný 4/ ml. X. U. bol doposiaľ tiež raz súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného
súdu Prešov zo dňa 13.6.2015, sp. zn.: 6T/10/2015, kedy bol takisto uznaný vinným zo zločinu lúpeže
podľa § 20 k § 188 ods. 1 Trestného zákona a bo mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov

s jeho podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby v trvaní 2 rokov. Skúšobná doba plynula do
10.10.2017 a hľadí sa naň akoby nebol odsúdený.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba
páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods.

4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na
pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona.Všetci štyria obžalovaní svoje konanie oľutovali.

Trestný zákon v osobitnej časti umožňuje za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Trestného

zákona (činného do 31.7.2019) uložiť trest odňatia slobody až na 2 roky.

Podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona, sa trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone
u mladistvých znižujú na polovicu. Horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie presiahnuť sedem
rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby 2 roky.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Obžalovaný 1/ ml. X. P. spáchal skutok kladené mu za vinu v tomto konaní skôr, než bol súdom prvého

stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný ich trestný čin, a to bol rozsudok Okresného súdu Prešov,
sp. zn.: 33T/16/2019 a prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu podľa § 42
Trestného zákona.

Súd však bol toho názoru, že trest uložený rozsudkom zo dňa 1.4.2019, sp. zn.: 33T/16/2019

v trvaní 18 mesiacov s jeho podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby v trvaní 2 rokov je na
ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný, a preto podľa § 44 Trestného zákona
upustil od uloženia súhrnného trestu.

Pokiaľ ide o obžalovaných 2/. X.. J. Q. L. X/ X.. W. D., títo neboli doposiaľ súdne trestaní, svoj skutok

oľutovali, preto bol súd v prípade týchto obžalovaných toho názoru, že samotné prejednanie pred súdom
postačí na ich nápravu a na uvedomenie si následkov svojho konania obžalovanými, a preto
v prípade týchto dvoch obžalovaných upustil od potrestania.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu obžalovanému 4/ X. súd takisto vychádzal z rozhodných

okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania
skutkuajehonásledokzavinenie,pohnútku,osobuobžalovaného,jehopomeryamožnostijehonápravy,
ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného
zákona, pričom skutočnosť, že obžalovaný sa k skutku priznal a tento oľutoval, posúdil ako poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Z priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona

nezistil žiadnu, nakoľko predchádzajúce odsúdenie nebral do úvahy, keďže sa naň hľadí akoby nebol
odsúdený.

S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že na uvedomenie si následkov konania u
obžalovaného ml. X. U. postačí aj trest odňatia slobody uložený na spodnej hranici trestnej sadzby, a

to v trvaní 4 mesiacov. Zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom
odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj
samotnou hrozbou trestu, a preto výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 12
mesiacov, ktorú považoval za primeranú na preukázanie, či aj len hrozba trestu postačí na to, aby sa
do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu a či išlo len o mimoriadne vybočenie lebo

bude povinný v skúšobnej dobe viesť riadny život, kde v opačnom prípade sa vystaví
riziku, že súd a to už aj v priebehu skúšobnej doby rozhodne, že sa neosvedčil a nariadi výkon trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený

Vyššie uvedené tresty uložené obžalovaným súd považoval za primerané a dostatočné na

zabezpečenie účelu Trestného zákona a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie

Pokiaľ ide i nárok na náhradu škody zo strany poškodenej, bolo by potrebné vykonať ďalšie dokazovanie
ajvovzťahukvšetkýmobžalovanýmsamostatne,ktorébyneúmernepresiahlorámectrestnéhokonania,
preto súd poškodenú X. Q. s nárokom odkázal na civilný proces.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský
súd v Prešove cestou Okresného súdu Prešov.