Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116220852
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8116220852.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcu: S. X., J.. X.XX.XXXX, G. X..
J. XX, XXX XX K., XXX XX K., Q. N., právne zastúpeného JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom, so
sídlom Mlynská č. 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance
Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpenému JUDr. Daliborom
Tverďákom, advokát so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, o náhradu škody z ublíženia na zdraví
a o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 4.decembra 2018 č. k. 20C/239/2016-155 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok súdu I. inštancie vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

II. Mení rozsudok súdu I. inštancie vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobca má voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Mení rozsudok súdu I. inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania za znalecké úkony tak,
že znalecká organizácia P. má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania za znalecké úkony v

rozsahu 100 %.

IV. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že

„ I. Konanie o zaplatenie sumy 30.994,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 30,994,- eur od 28.3.2017 do zaplatenia, zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.099,33 eura, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 30.993,33 eura od 16.11.2016 do 27.3.2017, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

V. Znalecká organizácia P.. má nárok na náhradu trov konania za znalecké úkony voči žalobcovi v
rozsahu 50% a žalovanému v rozsahu 50%.“2. Súd vec právne posúdil okrem iného podľa ustanovenia § 420 odsek 1, § 427 odsek 1 a 2, § 428, §
444, § 517 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“),
§ 5 odsek 1, 2 a 5, § 7 odsek 1 a 6, § 8 odsek 4, § 10 odsek 1 a 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade

za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“), §
4 odsek 1 a 2, § 11 odsek 6, 7, § 15 odsek 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), § 145 odsek 2, § 146 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 45.916,- eur a náhrady za zvýšenie sťaženia

spoločenského uplatnenia vo výške 22.958,- eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že pri dopravnej nehode
dňa XX.XX.XXXX na O. ul. v K. ako vodič v motorovom vozidle utrpel ťažké ublíženie na zdraví. Za
škodu na zdraví žalobcovi zodpovedá poistený prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, ktorým
bola škoda spôsobená, na základe objektívnej zodpovednosti podľa ust. § 427 a nasl. tiež ust.
§ 420 Občianskeho zákonníka. Prevádzkovateľ motorového vozidla mal v čase škodovej udalosti

uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v zmysle
zák. č. 381/2001 Z.z. v platnom znení, u žalovaného. Nároky žalobcu na náhradu škody z ublíženia
na zdraví sú kryté povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Podľa lekárskeho posudku, vypracovaného psychiatričkou a sexuologičkou S..
O. U. dňa 11.3.2016, bolo z dôvodu vážnych duševných a sexuálnych porúch u žalobcu, sťaženie

spoločenského uplatnenia ohodnotené na 2600 bodov. Pre rok 2016 bola ustanovená výška náhrady za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod 17,66 eura. Nárok za sťaženie spoločenského
uplatnenia tak predstavuje zaokrúhlene sumu 45.916,- eura. Žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcuuplatnildňa29.7.2016užalovanéhozpovinnéhozmluvnéhopoisteniazodpovednostizaškodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tento nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví v zmysle

zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Uplatnený
nárok nebol žalovaným uspokojený. Žalobca si uplatňuje 5,00 %-ný ročný úrok z omeškania od
14.11.2016dozaplateniazosumy45.916,-eura.Žalobcazároveňlistomzodňa29.7.2016adresovaným
žalovanémunavrholvzmysleust.§6ods.1zák.č.437/2004Z.z.uzavrieťdohoduovyrovnaníonáhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vzhľadom na invaliditu, jeho vek XX . rokov v čase úrazu, rozsah

a závažnosť následkov, obmedzenie a stratu spoločenského uplatnenia, trvalosť a nemožnosť nápravy
následkov, navrhol žalobca 50% zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. K dohode o vyrovnaní
nedošlo. Žalobca následkom úrazu sa stal čiastočne nesebestačný, odkázaný na pomoc druhých a je
natrvalo vylúčený z doterajšieho a vzhľadom k jeho veku aj budúceho plnohodnotného osobného a
spoločenskéhoživota.Následkomúrazusastalinvalidnýmspoklesomschopnostivykonávaťzárobkovú

činnosť o 55%. Na základe lekárskeho posudku ÚPSVaR G. zo dňa 28.4.2015 bola u poškodeného
určená miera funkčnej poruchy 50%. Z výpisu účtu vyplýva, že žalovaný dňa 27.3.2017 vyplatil žalobcovi
sumu 30.994,- eur. Žalobca vyčíslil úrok z omeškania vo výške 5% zo sumy 30.994,- eur od 14.11.2016
do 27.3.2017 vo výške 564,69 eura. Žalobca zobral žalobu späť v časti zaplatenia sumy 30.994,- eur a
žalovaný so späťvzatím súhlasil, súd konanie o zaplatenie sumy 30.994,- eur v zmysle vyššie citovaného

ustanovenia zastavil.

4. Predmetom konania zostalo rozhodnúť o náhrade škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia
vo výške 14.922,- eur s 5% úrokom z omeškania od 14.11.2016 do zaplatenia, 50% zvýšeniu sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 22.958,- eur a úroku z omeškania zo sumy 30.994,- eur od

14.11.2016 do 27.3.2017 vo výške 564,69 eura. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k
záveru, že žaloba je vo zvyšnej časti čiastočne dôvodná. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil
náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia pôvodne vo výške 45.916,- eur, pričom vychádzal
z lekárskeho posudku S.. O. U., ktorá sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotila položkou 254 - I.
a položkou č. 321a N. a počtom bodov 3000 (žalobca si uplatnil nárok iba za 2600 bodov). Žalovaný

predložil súdu znalecký posudok znaleckej organizácie, ktorá ohodnotila nárok žalobcu na náhradu za
sťaženiespoločenskéhouplatneniapoložkouč.255-I.apočtombodov1755.Vpredmetnejvecibolteda
predložený lekársky posudok a znalecký posudok, ktoré posúdili sťaženie spoločenského uplatnenia u
žalobcu rozdielne a to položkou 254 a 321a, resp. položkou 255. V konaní síce bol zo strany žalobcunavrhnutý kontrolný znalecký posudok, po pribratí znalca však žalobca na navrhnutom znaleckom
dokazovaní netrval. Súd teda preskúmal lekársky posudok a znalecký posudok. Súd uviedol, že nemôže
hodnotiť odborné závery z hľadiska ich správnosti, pretože pre takéto hodnotenie nemá potrebné a

náležitéodbornéznalosti,pretohodnotilposudkylennepriamotým,žeskúmal,čiodôvodnenieposudkov
je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami a či je ich odôvodnenie logické. Po preskúmaní
posudkov vychádzal zo znaleckého posudku znaleckej organizácie, keďže tento sa súdu javil ako
logický a objektívny. Znalecká organizácia v znaleckom posudku jednoznačne uviedla, z akej zdravotnej
dokumentácie vychádzala, taktiež vykonala vyšetrenie žalobcu a výsluch jeho manželky. Pri lekárskom

posudku nie je možné zistiť, z akej dokumentácie S.. O. U. vychádzala. Listiny, ktoré predložil žalobca k
žalobe, boli najneskôr 24.9.2014. Naproti tomu znalecký posudok vychádzal aj z vyšetrení a posudkov z
obdobiapo24.9.2014.Znaleckáorganizáciamalakdispozíciiajlekárskyposudokpredloženýžalobcom,
ktorý vzhľadom na jeho nejasnosť nemohla verifikovať. Pokiaľ ide o navýšenie podľa § 10 ods.4
zákona č. 437/2004 Z.z. tak súd opäť poukázal na to, že toto v lekárskom posudku nie je žiadnym
spôsobom odôvodnené, t.j. z akých dôvodov S.. O. U. dospela k takémuto navýšeniu. Pri svojom

výsluchu iba všeobecne uviedla, že vychádzala z celkového zdravotného stavu s aktuálnou psychickou
aj sexuálnou situáciou a porovnávala ju so zdravou populáciou v jeho vekovej kategórii. V znaleckom
posudku bolo zvýšenie odôvodnené vekom žalobcu v čase poškodenia zdravia, pričom aj vzhľadom na
výsluch žalobcu a jeho manželky sa súdu javí takéto navýšenie o 50% za objektívne. Súd vychádzal zo
znaleckého posudku, ktorý stanovil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovom počte

1755 bodov. Žalobca si zároveň uplatnil 50% zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle
§ 5 ods. 5 zák. č. 437/2004, podľa ktorého v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Z vykonaného
dokazovania súd zistil, že žalobca pred nehodou pracoval ako Y. mal koníčky a to cyklistiku, turistiku
a opravu vozidiel. Spolu manželkou chodili na plesy, festivaly a svadby. Po dopravnej nehode trávi

čas už iba pomocou s varením, dcére s učením a pred televíziou a internetom. Pred nehodou mali so
ženou pohlavný styk dva, trikrát do týždňa, po dopravnej nehode už intímne nežijú. Súd má však za
to, že v danom prípade zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu až o 50 %
je neadekvátne, ale za postačujúce a primerané všetkým okolnostiam, vrátane veku žalobcu, považuje
zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia o 10%. V tejto súvislosti považoval súd za

potrebné uviesť, že už samotné základné bodové ohodnotenie zohľadňuje skutočnosť, že poškodený je
vplyvom následkov utrpeného zranenia obmedzený vo svojich možnostiach či už v oblasti spoločenskej,
športovej, kultúrnej, rodinnej a pod, a preto navýšenie o 10% sa súdu javilo ako primerané. Súd základné
bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia určené v znaleckom posudku s počtom bodov
1755, ktoré v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu 30993,30 eura (1755 x17,66 eura), zvýšil v zmysle

§ 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. o 10 %, čo po prepočítaní predstavuje sumu 3.099,33 eura. Súd zároveň
priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 30.993,33 eura od 16.11.2016 do
27.3.2017. Súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania, ktorým by bol doplnený znalecký
posudok tak, aby znalec ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu sexuálnych ťažkosti a to
z dôvodu toho, že znalec pri svojom výsluchu uviedol, že sexuálne následky sú súčasťou psychických

a teda sa vždy tým aj zaoberá. V rámci prvej otázky znaleckého posudku vypracoval návrh hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia vyplývajúceho z duševných a sexuálnych porúch, tieto následky
zahrnul do položky 255 a pri svojom výsluchu na znaleckom posudku zotrval.

5. Žalovaný vzniesol námietku premlčania. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na náhradu

škody, a preto bolo potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 106 Občianskeho zákonníka. Subjektívna
dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto
za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla. Podľa znaleckého posudku, ale aj výpovede S.. O. U. k ustáleniu zdravotného stavu
žalobcu došlo v máji 2016, resp. marci 2016. Žaloba bola podaná na súd 12.10.2016, t.j. v 2 ročnej

premlčacej dobe.

6. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia sumy 30.994,- eur
späť, pretože žalovaný plnil po podaní žaloby, a preto žalovaný procesne zavinil zastavenie konania
v tejto časti. Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia sumy 3.099,33 eura. Žalobca bol teda úspešný

v rozsahu 49,50% a žalovaný vo zvyšných 50,50%. Vzhľadom na približne rovnaký úspech, resp.
neúspech strán súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Pokiaľ ide
o znalečné, súd znaleckej organizácii priznal trovy konania za znalecké úkony v rozsahu 50% proti
žalobcovi a žalovanému, vzhľadom na ich približne rovnaký úspech v konaní.7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie s výnimkou výrokov o zastavení konania o zaplatenie
sumy 30.994,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30.994,- eur od

28.3.2017 do zaplatenia a výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.099,33 eur,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30.993,33 eur od 16.11.2016 do 27.3.2017 do
troch dní od právoplatnosti rozsudku podal žalobca odvolanie včas. Podané odvolanie odôvodnil
ust. § 365 odsek 1 písm. e), f), h) C.s.p. tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz
potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 14.922,- eur s 5 % -ným ročným úrokom
z omeškania od 14.11.2016 do zaplatenia, 50 % zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo
výške 22.958,- eur , 5 % úrok z omeškania zo sumy 30.994,- eur od 14.11.2016 do 27.3.2017,
trovy konania a právneho zastúpenia prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100 %. Podľa

odvolateľa znalecké dokazovanie znaleckým posudkom jednoznačne nepreukázalo, že u žalobcu boli
znalcom hodnotené sexuálne poruchy, ktoré sú predmetom konania. Súd prvej inštancie pochybil, keď
návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania nevyhovel, hoci to či došlo k odškodneniu titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia za sexuálne poruchy u žalobcu nebolo jednoznačne preukázané. Podľa
žalobcu súd nesprávne právne posúdil právo žalobcu uplatnené podľa ust. § 5 odsek 5 zákona č.

437/2004 Z.z., keď žalobcovi priznal zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia len vo výške 10 %.
Uviedol, že vykonaným dokazovaním aj z medicínskeho hľadiska boli u žalobcu preukázané dôvody
hodné osobitného zreteľa. Bolo preukázané, že žalobca je natrvalo vylúčený vzhľadom na psychické,
sexuálne ťažkosti z doterajšieho a vzhľadom k jeho veku aj budúceho plnohodnotného osobného,
rodinného, športového, spoločenského a manželského života. Situácia poškodeného sa javí trvalá,

pôsobenie viacerých telesných a psychotraumatizujúcich faktorov je permanentné. Súd prvej inštancie
nezohľadnil, že odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia plní v zmysle právnej úpravy
satisfakčnú funkciu. Nebral do úvahy, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
jednorazovo, a ktorou sa majú jednorazovo kompenzovať všetky budúce strádania poškodeného ako
i to na čo má toto odškodnenie poškodenému slúžiť. Nesprávne posúdenie súdu je aj v tom, že súd

rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania, ako i v tom, že žalobcu zaviazal k úhrade
trov konania za znalecké dokazovanie vo výške 50 %. Konanie žalovaného bolo dôvodom podania
žalobyavýškaplneniazáviselaodposúdeniasúdu.Súdprvejinštanciemalvyhodnotiťvýsledokkonania
ako plný úspech žalobcu a priznať žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania. Podľa žalobcu na
jeho strane sú dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo zdravého perspektívneho mladého človeka sa stal

hendikepovaný, bolesťami a psychicky trpiaci človek. Súd nezohľadnil ani tú skutočnosť, že žalobca je
invalidný bez možnosti mať akýkoľvek iný príjem ako je invalidný dôchodok.

8. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Rozsudok považuje za vecne správny a navrhol, aby odvolací súd
potvrdil rozsudok v celom rozsahu a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný

zotrváva na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a stanoviskách. Podľa žalovaného S.. U., ktorá
vypracovala lekársky posudok zo dňa 11.3.2016 nebola posudzujúcim lekárom v čase vyhotovenia a
teda nebola oprávnená na jeho vydanie v zmysle ust. § 2 odsek 3 písm. d) zákona č. 437/2004 Z.z. V
čase vydania lekárskeho posudku nebola ošetrujúcou lekárkou žalobcu. Znalec na pojednávaní uviedol,
že sexuálne následky sú súčasťou následkov psychických a vždy sa s nimi pri vypracovaní znaleckého

posudku zaoberá. Znalecký posudok bol vypracovaný súčasne dvoma znalcami a v znaleckom posudku
ohodnotili komplexne psychické následky u žalobcu vrátane jeho sexuálnych ťažkostí. Znalec S.. H.
zotrval na svojich odborných záveroch uvedených v znaleckom posudku a teda návrh na doplnenie
dokazovania žalobcu na spracovanie doplnku k znaleckému posudku možno hodnotiť za bezpredmetný.
Žalobca na pojednávaní dňa 16.11.2018 uviedol, že netrvá ani na vypracovaní súkromného znaleckého

posudku a rovnako uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na záveroch uvedených v lekárskom posudku.
Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré požaduje žalobca vo výške 50 % je
vyhradené výlučne prípadom, kedy je poškodený vplyvom následkov úrazu takmer zo života a kedy
jeho predpoklady pre uplatnenie v spoločnosti sú takmer úplne stratené. Takéto mimoriadne zvýšenie
ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy len celkom výnimočne, a to vtedy,

keď kultúrne, športové či iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na vysokej (profesionálnej)
úrovni a mimoriadne frekventované. To znamená v prípadoch, keď poškodený je úplne alebo takmer
úplne vylúčený z bežného života, nie je schopný postarať sa sám o seba, potrebuje asistenciu aj pri
základných životných úkonoch, hygiene a pod. Žalobca v konaní nepreukázal existenciu dôvodov namimoriadnezvýšenienáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenia.Podľanázoružalovanéhožalobca
nemal v súdnom konaní plný úspech, teda nemôže mať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Zároveň poukázal na to, že žalobca si v odvolaní žiada viac ako je predmetom odvolacieho konania.

Žalobca si v podanej žalobe uplatňoval sumu 22.958,- eur z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia v rozsahu 50 %. Súd prvej inštancie priznal z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v
rozsahu 10 % sumu 3. 099,33,- eur. Žalovaný po vydaní rozsudku uhradil sumu 3.099,33 eur dňa
5.12.2018, rovnako uhradil žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30.933,33 eur
od 16.11.2016 do 27.03.2017 avšak žalobca si v odvolaní tento úrok opätovne uplatňuje.

9. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že S.. U. pri vypracovaní lekárskeho posudku
vychádzala z lekárskych správ psychiatričky S.. S. a z vlastného ambulantného vyšetrenia žalobcu.
Lekársky posudok vypracovala ako ošetrujúci lekár. Hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia za
sexuálne ťažkosti je príslušný atestovaný sexuológ. Pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia
za sexuálne ťažkosti hodnotila samostatne a to položkou 321a (per analogium) celkovo vo výške 1600

bodov, pretože zákon č. 437/2004 Z.z. nestanovuje explicitne poruchy sexuálnych funkcií. Hodnotenie
sexuálnych problémov položkou 255 je nedostatočné. K namietanému rozsahu práva uplatneného
žalobcom podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. uviedol, že zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia v zmysle § 10 odsek 4 zákona č. 437/2004 Z.z., ktoré je v kompetencii lekára a zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., ktoré je v kompetencii

súdu, sú samostatnými nárokmi. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca nepreukázal dôvody hodné
osobitného zreteľa uviedol, že bolo preukázané, že žalobca je natrvalo vylúčený vzhľadom na psychické,
sexuálne ťažkosti z doterajšieho a vzhľadom k jeho veku aj budúceho plnohodnotného osobného,
rodinného športového, spoločenského a manželského života. K námietke žalovaného týkajúcej sa
uplatnených trov konania zotrváva na stanovisku, ktoré uviedol vo svojom odvolaní pod bodom IV.

10. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Namietal tvrdenie žalobcu, že S.. U. vychádzala pri
vypracovanílekárskehoposudkuzodňa11.3.2016zlekárskychsprávS..S.azvlastnéhoambulantného
vyšetrenia. S poukazom na odborné závery v znaleckom posudku bolo jednoznačne preukázané že
lekársky posudok nebolo možné verifikovať, vzhľadom na to, že k nemu nebol predložený žiadny

odborný nález posudzujúceho lekára (viď odpoveď na otázku č. 6) a zároveň posledná lekárska správa
o psychiatrickom vyšetrení bola datovaná dňom 29.9.2014, pričom neskoršie lekárske správy neboli
predložené. Na druhej strane sa pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzalo z lekárskych správ aj
po dátume 29.09.2014, čo žalobca vôbec nespochybnil. S.. O. U. výslovne uviedla (na pojednávaní dňa
29.01.2018), že žalobca sa pred vydaním lekárskeho posudku u nej neliečil, nebola jeho ošetrujúcou

lekárkou a rovnako pred vydaním lekárskeho posudku nebol žalobca u S.. O. U. ani raz na vyšetrení.
V čase vydania lekárskeho posudku tak S.. O. U. nebola ošetrujúcou lekárkou žalobcu. Žalovaný
v konaní namietal správnosť vystaveného lekárskeho posudku, pričom za týmto účelom požiadal o
vypracovanie znaleckého posudku. Žalobca mal po spochybnení žalovanou predloženého znaleckého
posudku dôkazné bremeno, pričom toto neuniesol. Žalobca nesúhlasil ani so znaleckým dokazovaním

nariadeným súdom a nepredložil ani súkromný znalecký posudok. Ďalej uviedol, že žalobca vo svojom
vyjadrení nezaujal žiadne stanovisko k námietke žalovanej, že v podanom odvolaní žiada viac, ako je
predmetom odvolacieho konania, a to tak do istiny (o 3.099,33 EUR), ako aj do príslušenstva (5% ročne
zo sumy 30.993,33 EUR od 16.11.2016 do 27.03.2017).

11. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalovaný namietal tvrdenie žalobcu, že S.. U.
vychádzala pri vypracovaní lekárskeho posudku z lekárskych správ S.. S. a z vlastného ambulantného
vyšetrenia. Žalovaný pred vznesením námietky sa mal podľa žalobcu dostatočne oboznámiť s
výpoveďou svedkyne S.. U., uvedenej na str. 6, 7 zápisnice zo dňa 29.1.2018. S.. U. vo svojej
výpovedi jednoznačne uviedla, že pri vypracovaní lekárskeho posudku vychádzala z lekárskych správ

psychiatričky S.. S. a z vlastného ambulantného vyšetrenia žalobcu. Svedkyňa ako i znalec uviedli, že
sexuálne problémy vznikli v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, taktiež uviedli, že hodnotenie
sexuálnych problémov položkou 321a sa používa štandardne.

12. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 9. decembra 2019 sp. zn. potvrdil rozsudok súdu I.

inštancie s výnimkou výrokov I. a II, ktoré neboli odvolaním napadnuté a o trovách odvolacieho konania
rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na ich náhradu a žalovanému ich náhradu nepriznal.13. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. augusta 2020 sp. zn. II. ÚS 225/2020-44
vo veci ústavnej sťažnosti žalobcu ústavný súd rozhodol tak, že základné právo žalobcu na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd časťou výroku rozsudku Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 16Co14/2019 z 9. decembra 2019, ktorou potvrdil rozsudok súdu I. inštancie vo
výrokoch o náhrade trov konania a o nároku znaleckej organizácie na náhradu trov konania za znalecké
úkony proti žalobcovi a žalovanému v rozsahu 50 %, ako aj výrokom, ktorým rozhodol o náhrade trov
odvolacieho konania porušené boli. Rozsudok Krajského súdu sp.zn. 16Co/14/2019 zo dňa 9. decembra

2019 v tej časti výroku, ktorou potvrdil rozsudok súdu I. inštancie vo výrokoch o náhrade trov konania a o
nároku znaleckej organizácie na náhradu trov konania za znalecké úkony proti žalobcovi a žalovanému
v rozsahu 50 %, ako aj výrok, ktorým rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

19. Podľa názoru ústavného súdu, ktorým odvolací súd je viazaný, je potrebné pred tým, než všeobecný

súd dospeje k záveru o potrebe aplikácie § 257 C.s.p., ustáliť otázku procesného úspechu sporových
strán, keďže účelom tohto ustanovenia je odstránenie neprimeranej tvrdosti voči strane sporu, ktorá
nemalavkonaníúspechvzáujmedosiahnutiaspravodlivosti.Judikatúraiaplikačnápraxtiežzdôrazňuje,
že ak má súd v úmysle použiť moderačné právo, alebo ak jeho použitie niektorá zo strán navrhne, súd
musí umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila. Súd je v prípade použitia § 257 C.s.p. povinný vytvoriť

procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k jeho použitiu. V súvislosti
s posudzovaním procesného úspechu strán sporu v konaní, ktorého predmetom je nárok, ktorého
dôvodnosť a výšku je možné len predvídať vzhľadom na to, že závisí od znaleckého posudku, resp.
úvahy súdu, tak ako to bolo v prípade sťažovateľa, dal ústavný súd do pozornosti krajského súdu
právnou vedou i praxou akceptovaný názor, podľa ktorého zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba

uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku.
V týchto prípadoch však žalobcu, ktorému bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku,
nemožno považovať za procesne neúspešného a ad absurdum ho zaťažiť procesnou zodpovednosťou
zapredvídanie„presného“výsledkukonania.Prirozhodovaníonáhradetrovkonaniajepotrebnérozlíšiť,
čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva

bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná
znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je
primárny fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Žalobcu v takejto veci preto treba
považovať za plne procesne úspešného, keďže mal plný úspech, čo sa týka základu uplatneného
nároku, a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy

súdu.

20. Po vrátení veci Ústavným súdom Slovenskej republiky Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací
súd“)príslušnýnarozhodnutieoodvolaní(§34C.s.p.)preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia

pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné vo výroku
o trovách konania a výroku o trovách konania za znalecké úkony.

20. Z výsledkov dokazovania súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že nesporne došlo k
dopravnej nehode, pri ktorej žalobca utrpel poškodenie zdravia. Súdom prvej inštancie bola stanovená

výška bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o
10 %. Žalobca v podanom odvolaní namieta nedostatočné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

25. S názorom odvolateľa, že v danom prípade boli v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané
všetky skutočnosti, ktoré zakladajú právo žalobcu na 50 % zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia,

sa stotožniť nemožno.

26. Je pravdou, že § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. nemá obmedzenie pre priznanie zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia vzhľadom na vek poškodeného, či mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť vo výške 55 %, ZŤP s 50 % mierou funkčnej poruchy alebo iné skutočnosti. Nemožno

však poprieť, čo zvýraznil aj súd prvej inštancie, že pri aplikácii uvedeného ustanovenia treba postupovať
tak, aby to zodpovedalo odstupňovaniu možných poškodení zdravia. Výrazné zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré požaduje žalobca, je vyhradené výlučne prípadom, kedy je
poškodený vplyvom následkov úrazu takmer vyradený zo života a kedy jeho predpoklady pre uplatneniev spoločnosti sú takmer stratené. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
29.9.2005, sp. zn. 3 Cdo 74/2005)

27. Mimoriadne zvýšenie ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy len
celkom výnimočne, a to vtedy, keď kultúrne, športové či iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo
na vysokej úrovni a mimoriadne (obdobne (Rc) 1 Cz 60/88, rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 90/2004
- (Rc) 74/2005).

28. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca pred nehodou pracoval ako
Y. mal koníčky cyklistiku, turistiku, opravu vozidiel. S manželkou chodili na plesy, festivaly a svadby. Po
nehode trávi svoj čas v domácnosti, pomoc dcére, sledovaním televízie, internetu. Po dopravnej nehode
už intímne s manželkou nežije. Následkom úrazu trpí depresiami a upustil od svojich koníčkov. Žalobca
nepreukázal mimoriadne zapojenie sa do spoločenskej, kultúrnej, rodinnej, politickej či inej oblasti života
pred úrazom, ktoré by odôvodňovalo priznanie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia až o 50 %.

V tomto smere preto ani podľa názoru odvolacieho súdu neuniesol dôkazné bremeno pre priznanie 50
% zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.

29. Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že u žalobcu sa nejedná o najťažší stav (úplné
alebo takmer úplné vylúčenie z bežného života), ale len o obmedzenie v ďalšom živote a v uplatnení

sa v spoločnosti odôvodňujúce súdom prvej inštancie priznané 10 % zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia.

30. Odvolací súd nemá dôvod nestotožniť sa ani s právnym posúdením súdu prvej inštancie týkajúceho
sa uplatneného úroku z omeškania. Pri posudzovaní nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania

postupoval súd prvej inštancie dôsledne a správne ustálil vznik jeho nároku na ich zaplatenie v súlade
s § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. zákona o PZP v nadväznosti na splnenie povinnosti uvedenej
v § 11 ods. 6 cit. zákona.

31. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil

jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
v tejto časti za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok vo výroku,
ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. potvrdil ako vecne
správny.

32. Podľa ustanovenia § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

33. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

35. V súvislosti s posudzovaním procesného úspechu strán v konaní, ktorého predmetom je nárok,
ktorého dôvodnosť a výšku je možné predvídať vzhľadom na to, že závisí od znaleckého posudku, resp.
úvahy súdu, odvolací súd viazaný názorom ústavného súdu a v súlade s právnou vedou, podľa ktorej,

ak bola žalobcovi priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku a žalobca bol v konaní úspešný len
čiastočne, považuje takého žalobcu za procesne úspešného.

36. Odvolací súd za základ nároku považuje tú skutočnosť, že do práva žalobcu bolo zasiahnuté, škoda
bola spôsobená. Na základe uvedeného, keďže žalobca bol v konaní úspešný čo do výšky v rozsahu

49,50 %, vzhľadom aj na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, vyslovený vo svojom rozhodnutí,
z procesného hľadiska bol žalobca plne úspešný, odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil rozhodnutie
súdu I. inštancie o trovách konania tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy.37. Znalecké dokazovanie má preukazovať skutočnosti, ktoré sú v záujme strán sporu, nevyhnutne
vyplýva z povahy uplatňovaného nároku, nemožno však z tejto skutočnosti hneď vyvodiť, že nahradiť

trovy znaleckého dokazovania treba uložiť žalobcovi aj žalovanému.

38. Podľa Veľkého komentára k Civilnému sporovému poriadku „V zásade platí, že trovy dokazovania
je povinná nahradiť strana, ktorú zaväzuje povinnosť nahradiť trovy konania ako celku v nadväznosti na
procesný neúspech alebo zavinenie zastavenia konania. Trovy dôkazu súd pomerne nerozdeľuje podľa

§ 255 ods. 2 C.s.p.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s.906).

39. V prípade trov dôkazu, ktoré nie sú preddavkované, platí štát, iba ak to ustanovuje zákon (trovy
tlmočenia podľa § 155 ods. 3 CSP), musí súd nevyhnutne zohľadniť aj záujmy osoby, ktorej trovy
dôkazu bezprostredne vzniknú. Pokiaľ nemôžu byť tieto trovy vysporiadané zo zloženého preddavku, je

oprávnená osoba odkázaná na konečnú náhradu trov konania proti konkrétnej sporovej strane v režime
§ 262 CSP. Tou je spravidla procesne neúspešná strana alebo strana, ktorá zavinila zastavenie konania.
Ak nevznikne právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán, uloží súd povinnosť nahradiť trovy dôkazu
strane, ktorá vykonanie dôkazu navrhla, resp. v záujme ktorej bol vykonaný dôkaz bez návrhu. (Pozri
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný

sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s.905).

40. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. výrok o trovách konania za
znalecké dokazovanie zmenil tak, že vzhľadom na úspech žalobcu v konaní priznal znaleckej organizácii
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania za znalecké dokazovanie v rozsahu 100 %.

41. Žaloba bola podaná dôvodne a žalobca bol v konaní úspešný. Z dôvodu plného úspechu žalobcu
v odvolacom konaní, odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods.
1 a 2 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť trovy odvolacieho
konania žalobcovi v rozsahu 100 %.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).