Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 18, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/61/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615209235
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4615209235.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávnenej: C. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. XXX, A., proti povinnému: V. C., nar. XX.XX.XXXX, P. XXXX/X, XXX XX O., o vymoženie
výživného, vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Sone Majkútovej, súdneho exekútora so sídlom
Štúrova 257/37A, 905 01 Senica, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o odvolaní povinného

proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Er/1349/2015-28 zo dňa 07.08.2020 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Svoje
rozhodnutie odôvodnil odkazom na ustanovenia § 57 ods. 1, 2, § 58 ods. 1, 5 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len

„Exekučný poriadok“), a § 124 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“). V odôvodnení uviedol, že predmetná exekúcia sa vykonáva na základe exekučného titulu -
právoplatného a vykonateľného súdneho rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 11P/43/2013-19 zo dňa
3.7.2013, ktorým bola povinnému uložená vyživovacia povinnosť - zameškaného výživného za obdobie
od 31.5.2013 do 31.10.2015 v sume 471,42 eura a bežného výživného od 1.11.2015 vo výške 27,12
eura mesačne a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Dňa 26.10.2015 podala oprávnená u

súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie a súd poverením č. 5406*063807 zo dňa 30.10.2015
tejto žiadosti vyhovel.

2. V odôvodnení uznesenia súd konštatoval, že zastavenie exekúcie je jedným z procesných
prostriedkov ochrany povinného. Zákon umožňuje exekúciu zastaviť na návrh ako aj bez návrhu (§ 58
ods. 1 Exekučného poriadku). Účelom exekučného konania je vymôcť pre oprávneného pohľadávku,

ktorá bola právoplatne priznaná exekučným titulom, v prípade, ak si povinný riadne a včas nesplnil svoju
povinnosť.Cieľomexekúcievšakniejeanemôžebyťneprimeranýzásahdomajetkovejsférypovinného.
Z povahy výživného vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov k plnoletému dieťaťu sa končí v prípade,
ak je schopné samé sa živiť. V zásade túto schopnosť nadobúda každé dieťa ukončením prípravy na
budúce povolanie, či už vo forme stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia, pokiaľ tomu nebránia
významné okolnosti na strane dieťaťa, ako napr. zdravotný stav. Schopnosťou dieťaťa samostatne

sa živiť sa vo všeobecnosti rozumie schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov, uspokojovať všetky
relevantné životné náklady. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti je jednoznačná len
taká situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej alebo inej
zárobkovej činnosti. V tomto prípade oprávnená si stále plní školskú dochádzku na strednej odbornej
škole. Súdny exekútor a ani oprávnená k návrhu povinného nepredložili žiadne listinné dôkazy o
zániku vyživovacej povinnosti a súd teda nemal preukázané, že by oprávnená ukončila štúdium a, že

by sa zamestnala, čo by spôsobilo zánik vyživovacej povinnosti povinného. Povinný síce v návrhu na
zastavenie exekúcie uviedol, že 11 mesiacov sa mu mesačne strháva dlžná čiastka a zároveň pripojilfotokópiu uhradených šekov na sumu 10 eur od roku 2014 do roku 2019, avšak súd konštatoval, že
povinný je na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu povinný platiť oprávnenej
bežné výživné mesačne vo výške 27,12 eura. Oprávnená napriek tomu, že dňa 05.06.2020 nadobudla

plnoletosť, sa stále pripravuje na budúce povolanie, a súd nemal za preukázané, že by nadobudla
schopnosť sa sama živiť. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že povinný neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal skutočnosti odôvodňujúce zastavenie predmetnej exekúcie. Exekúcia je vedená
na podklade spôsobilého - právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a nie je tu preto dôvod na
zastavenie exekúcie podľa tvrdení povinného v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, ktorý s rozhodnutím súdu prvej
inštancie nesúhlasil. Uviedol, že zameškané výživné už má splatené a bežné výživné si už bude riadne
platiť. Nesúhlasil so strhávaním zrážok, čo si dokáže platiť. Teraz je na sociálnej podpore a má viac, než
mu zostávalo z výplaty. Chcel by mať všetko vyrovnané a riadne si platiť.

4. Oprávnená sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie ako vecne

správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Pritom aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Účelom exekučného konania vo všeobecnosti je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych
majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených
procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Zastavením exekúcie sa rozumie procesný úkon
(uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie, vydaný po

zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj
procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.
Ozastaveníexekúciesúdrozhodujenanávrhibeznávrhu.Exekútorjepovinnývkaždomštádiuskúmať,
či sa nevyskytli dôvody neprípustnosti, a ak dôjde k záveru, že takýto dôvod existuje, bez ďalšieho
predloží vec exekučnému súdu na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie môže účastník

konania podať exekútorovi alebo aj priamo exekučnému súdu. Právnym dôvodom návrhu na zastavenie
exekúcie sú skutočnosti uvedené v § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Ak súd návrh na zastavenie
exekúcie zamietol, súdny exekútor bez ďalšieho pokračuje vo vykonávaní exekúcie.

7. V tomto prípade bolo exekučné konanie začaté podaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho

exekútora dňa 26.10.2015 na podklade Exekučného poriadku, ktorý bol s účinnosťou od 01.07.2016 v
ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich
s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho
poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku:
(1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia

Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania
lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely
tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky
proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona

sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy
veci nevyplýva inak. Naposledy bol Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017
Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v §
243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisovúčinnýchdo31.marca2017.Odvolacísúdrozhodujúcoodvolaníaplikovalnajmäustanovenia

Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 tak, ako ich citoval aj súd prvej inštancie v bode
4. odôvodnenia svojho uznesenia.8. Podľa obsahu spisu oprávnená, v tom čase zastúpená zákonnou zástupkyňou, podala návrh na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol vykonateľný rozsudok súdu, citovaný
vyššie v bode 1., o povinnosti povinného platiť výživné oprávnenej vo výške 30 % zo sumy životného

minima určenej podľa osobitného zákona vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred od 31.05.2013.
Tento návrh bol podaný z dôvodu, že povinný podľa rozsudku výživné riadne neplatil. Súd vyhovel
žiadosti súdneho exekútora, ktorého poveril na vykonanie exekúcie v prospech oprávnenej.

9.Povinnývsúčasnostinepreukázal,žebyrozhodnutie,ktoréjepodkladomnavykonanieexekúcie,bolo

po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným (§ 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku), alebo
že by po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané (§ 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku).
Rovnako z obsahu spisu nevyplývajú ani iné dôvody pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 alebo
§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie preto správne návrh na zastavenie exekúcie
povinného zamietol a odvolací súd sa s jeho závermi stotožnil. Rozhodujúc o odvolaní povinného
odvolací súd konštatoval, že odvolanie nebolo opodstatnené, a tak napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho
odôvodnenie.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).