Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 18, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419010174
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6419010174.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov
JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., v trestnej veci obžalovaného I. C., stíhaného pre
zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 18. novembra 2020,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/23/2019 zo dňa
03.12.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného I. C. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/23/2019 zo dňa 03.12.2019 bol
obžalovaný I. C. uznaný vinným zo zločinu sexuálneho násilia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.
zák., § 200 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 15.03.2018 v čase okolo 20.00 hod. v obci Y. nad Y., na Ul. P., odzadu priskočil k J. Y., nar.
XX.XX.XXXX,tútoobomarukamistrčildojejchrbta,následkomčohomenovanánaraziladoplota,potom
jej ľavou rukou obišiel spredu telo vo výške jej kľúčnych kostí a uchopil touto rukou jej pravé rameno,
aby sa nemohla hýbať a zároveň svojou pravou rukou začal J. Y. obchytkávať odzadu medzi nohami,
na miestach intímnych partií, čo trvalo len chvíľku, keďže menovaná skríkla, začala mu nadávať, svojimi
rukami strhla jeho ruku, a tak sa vymanila zo zovretia, na čo sa obvinený zľakol a z miesta ušiel na

neznáme miesto, pričom svojim konaním J. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. nad Y., G. XXX/XX,
okres X. nad Y., nespôsobil žiadne zranenie.

Okresný súd za toto konanie obžalovanému podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. v spojitosti s § 36 písm. n)
Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 5 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák. uložil trest odňatia
slobody vo výmere 3 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 74 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil tiež ochranné
sexuologické liečenie, a to ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný I. C., a to prostredníctvom svojej
obhajkyne. Podstatou odvolania je tvrdenie obžalovaného, že jeho konanie nenaplnilo znaky skutkovej
podstaty trestného činu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., pričom obhajoba ozrejmila výklad
tohto ustanovenia. V tejto súvislosti poukázala na to, že obžalovaný od začiatku konania nepopieral,
že J. Y. chytil za zadok, ale nie s pohnútkou sexuálneho násilia. Svoje konanie odôvodnil tým, že

chcel vedieť, ako bude poškodená reagovať. Obžalovanému nie je jasné, akého sexuálneho násilia
sa dopustil na poškodenej, keďže poškodenú nenútil k žiadnym sexuálnym praktikám, ani k orálnemusexu, či análnemu sexu. Zo zabezpečených dôkazov podľa obhajoby nevyplynula tá skutočnosť, že by
obžalovaný svojim konaním konal v úmysle poškodenú donútiť k vykonaniu súlože alebo sa o takéto
konanie pokúsiť. Žiadne skutočnosti tomu nenasvedčovali - obžalovaný si napr. nestiahol nohavice s

úmyslom vykonať súlož proti vôli poškodenej, že by poškodenej stiahol nohavice a spodné prádlo s
úmyslom vykonať súlož proti jej vôli. Prípadné chytenie poškodenej za zadok nie je možné vykladať
tak, že smeruje k vykonaniu iných sexuálnych praktík za účelom uspokojenia sa. Konanie obžalovaného
podľa obhajkyne nemožno považovať ani za inú sexuálnu praktiku. Zo znaleckých záverov nevyplynulo,
že by konanie obžalovaného malo nekontrolovateľný agresívny náboj tak, ako to bolo u neho v minulosti.

Obžalovaný od začiatku popieral, že by použil voči poškodenej násilie, a to tak, že by ženu strčil do plota
a chytil ju tak, aby sa nemohla hýbať.

Odhliadnuc od horeuvedeného, ak sa odvolací súd nestotožní s uvedenou argumentáciou
obžalovaného, ten poukazuje na to, že uložený trest je extrémne prísny za skutok, ktorý nebol
dostatočnýmspôsobompreukázanýanavyšezadelikt,ktoréhosanedopustil.Vtejtosúvislostiobhajoba

poukázala na ustanovenie § 34 ods. 3, 4 Tr. zák. a vysvetlila ich obsah. Obhajoba ďalej mala za to, že
súd neprihliadol ani na chorobu obžalovaného v zmysle § 36 písm. c) Tr. zák., ktorá je poľahčujúcou
okolnosťou, ak páchateľ spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby.
Obžalovaný vzhľadom na jeho duševnú chorobu nemohol ovládať svoje vôľové konanie, jeho znížené
rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase spáchania trestného činu potvrdila aj znalkyňa v konaní.

Súd v predmetnom konaní nebral do úvahy ani túto poľahčujúcu okolnosť, ktorá by mala za následok
podstatné zníženie trestu. V závere odvolania obhajoba poukázala aj na nesprávny výrok súdu, v ktorom
bolo uložené ochranné sexuologické liečenie, a to ústavnou formou, keďže obžalovaný bol prepustený
z psychiatrickej nemocnice dňa 10.12.2019 a lekár sám uviedol, že liečba ústavnou formou splnila
svoj účel, ale je naďalej potrebné pokračovať v liečbe ambulantnou formou. Z uvedeného dôvodu

obžalovaný má za to, že liečba v psychiatrickej nemocnici bola pre neho dostačujúca a splnila svoju
represívnu funkciu a nie je potrebné, aby opäť vykonával túto liečbu po nástupe do výkonu trestu. Preto
obhajoba navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a prikázal súdu prvého stupňa, aby
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia jednotlivo i v ich súhrne a tak, ako
to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a vo veci rozhodol v súlade so zákonom, resp. aby sám

rozhodol a obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil podľa § 285 písm. a) Tr. por.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za
zákonný a správny, a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedla, že považuje napadnutý rozsudok za
nezákonný a z toho dôvodu navrhuje, aby bol odvolacím súdom zrušený a vrátený okresnému súdu na
ďalšie konanie a rozhodnutie alebo aby vo veci odvolací súd sám rozhodol v zmysle ich odvolania.

Obžalovaný I. C. sa na verejné zasadnutie nedostavil, pričom svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil

a zároveň požiadal, aby sa vykonalo verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti. Keďže súd mal splnené
zákonné podmienky na takýto postup, vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného I. C. nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s

ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to
ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. súd vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých

skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti
usvedčovala poškodená J. Y., ktorá opísala priebeh skutkového deja v podstate zhodne ako v
prípravnomkonaní,pričomanizoznaleckéhovyšetrenianeboliunejzistenéžiadnevýznamnéokolnosti,

ktoré by z psychologického hľadiska mali vzbudzovať pochybnosti o vierohodnosti jej výpovedí. Navyše
sám obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 02.12.2019 po vykonaní dôkazov, a to aj zvukovo-
obrazového záznamu z výsluchu poškodenej, oľutoval svoje konanie a uviedol, že nemá pripomienky
k podanej obžalobe, ani návrh na doplnenie dokazovania. V tom čase naozaj videl, že tá pani sa
zľakla. Ďalej zo znaleckého posudku č. 168/2018, ako i z výsluchu znalkyne mal súd preukázané, že

u obžalovaného bola už v minulosti opakovane potvrdená sexuálna deviácia. Jednalo sa o deviantnú
sexuálnu aktivitu v zmysle hypersexuality a preferencie sexuálnych aktivít spojených s agresivitou.
Vplyvom tejto deviácie boli ovládacie schopnosti obžalovaného v čase skutku ľahko znížené. V čase
činu bola u neho prítomná tiež akútna alkoholová intoxikácia - jednoduchá opitosť ľahkého stupňa.
Obžalovaný v čase spáchania skutku mal iba ľahko znížené rozpoznávacie schopnosti a rovnako aj
ovládacie schopnosti, teda v dobe činu bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre

spoločnosť a mohol aj svoje konanie ovládať. V tomto smere ani odvolací súd nemohol prihliadnuť
k námietke obhajoby, že obžalovaný vzhľadom na jeho duševnú chorobu nemohol ovládať svoje
konanie. Vzhľadom na dôkaznú situáciu a samotnú výpoveď obžalovaného odvolací súd neprihliadol
ani na námietky obhajoby, ktoré spochybňovali zistený skutkový stav a právnu kvalifikáciu konania
obžalovaného, keďže tieto boli účelové a mali snahu obžalovaného zbaviť trestnej zodpovednosti alebo

túto znížiť na minimum.

Vzhľadom na dôkaznú situáciu tak, ako ju opísal prvostupňový súd, dospel aj krajský súd k rovnakým
záverom o vine obžalovaného, keďže o skutkovom stave nemal pochybnosti, bolo potrebné konštatovať,

že obžalovaný naplnil skutkovú podstatu zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., na
rozdiel od obžaloby prvostupňový súd správne konštatoval, že obžalovaný sa dopustil tohto konania v
štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

Okresný súd nepochybil ani pri ukladaní trestu obžalovanému, pri jeho ukladaní prihliadol na všetky

skutočnosti, na ktoré podľa zákona bol povinný prihliadnuť. Správne vyhodnotil osobu obžalovaného,
akoajmožnostijehonápravyapomery.Obžalovanémuzajehokonaniebolomožnéukladaťtrestodňatia
slobody v rozpätí od 5 rokov do 10 rokov. Vzhľadom na osobu obžalovaného, u ktorého ide o opakované
odsúdenie za zločin (už bol odsúdený za pokus trestného činu znásilnenia podľa § 8 ods. 1, § 241
ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., a to rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/15/1996 zo dňa

14.03.1996, ako aj za dokonaný trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v
spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 9To/590/1999 zo dňa 14.09.1999, ktorým
mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov so zaradením do III. NVS.), a
vzhľadom na okolnosti prípadu prvostupňový súd obžalovanému uložil primeraný trest odňatia slobody
pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu vo výmere 3 roky so zaradením pre výkon trestu do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Pri ukladaní trestu správne prihliadal na spôsob konania
obžalovaného, spôsobený následok, ako aj mieru, v akej sa konanie obžalovaného priblížilo k dokonaniu
činu, teda že obžalovaný spáchal trestnú činnosť v štádiu pokusu, čo spôsobilo aplikáciu ustanovenia §
39 ods. 2 písm. a) Tr. zák. Preto trest vo výmere 3 roky ani krajský súd nepovažoval za prísny, ktorý plne
zodpovedá požiadavkám na individuálnu a generálnu prevenciu, ako aj splnenie účelu trestu v zmysle §

34 ods. 1 Tr. zák., keďže na posilnenie trestu odňatia slobody prvostupňový súd uložil obžalovanému v
zmysle § 73 ods. 2 písm. b) Tr. zák. aj ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. V tomto smere
odvolací súd musí konštatovať, že výrok o treste v napadnutom rozsudku je podrobne odôvodnený, s
ktorými dôvodmi sa krajský súd plne stotožnil a v podrobnostiach naň poukazuje. Z uvedeného dôvodu
ani v tomto prípade odvolací súd nemohol prihliadnuť na námietky obhajoby z rovnakých dôvodov, ako

bolo vyššie uvedené.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,

odvolanie obžalovaného I. Malčeka ako nedôvodné zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.