Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 25, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžsk/118/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200073
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5019200073.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej

a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobkyne:
I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, Ž., právne zast.: ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so
sídlom Vojtecha Spanyola č. 1726/13, Žilina, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,
so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/
SSVOPHNSSD1/SOC/2019/2830-0003 KmZ zo dňa 30.01.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 29Sa/5/2019 zo dňa 27.08.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
1. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 29Sa/5/2019 zo dňa 27.08.2019 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/
US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2019/2830-0003 KmZ zo dňa 30.01.2019 (ďalej len „preskúmavané
rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina číslo: ZA1/OHNNVaŠSD/HN/SOC/2018/60730-5 zo dňa
15.11.2018, ktorým správny orgán prvého stupňa rozhodol podľa § 7 ods. 4 písm. b) zákona č. 571/2009

Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon č. 571/2009 Z.z.) tak, že žalobkyni pri starostlivosti o dieťa: O. M., nar. XX.XX.XXXX
odníma rodičovský príspevok od 01.09.2018 v sume 214,70 €. V odôvodnení rozhodnutia správny
orgán prvého stupňa uviedol, že žalobkyni vznikol za apríl 2018 nárok na materské vo vyššej sume,
než je suma rodičovského príspevku (214,70 €), preto podmienky nároku na rodičovský príspevok a
jeho výplatu nie sú naďalej splnené. Oneskoreným oznámením rozhodujúcej skutočnosti (vznik nároku
na materské) bol rodičovský príspevok za obdobie od 01.04.2018 do 31.08.2018 v sume 1.073,50 €

vyplatený neoprávnene. Na základe daných skutočností správny orgán prvého stupňa rozhodol o odňatí
rodičovského príspevku žalobkyni od 01.09.2018 v sume 214,70 € mesačne. Žalovaný v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že ak oprávnenej osobe vznikne nárok na materské, a suma materského
za celý kalendárny mesiac je vyššia ako suma rodičovského príspevku, nárok na rodičovský príspevok
oprávnenej osobe nevzniká.

2. Z obsahu administratívneho spisu správne súdy zistili, že žalobkyňa bola poberateľkou rodičovského

príspevku v súvislosti so zabezpečovaním riadnej starostlivosti o dieťa M. O., nar. XX.XX.XXXX.
Posledná výplata rodičovského príspevku bola za mesiac august 2018. Žalobkyni sa dňa 11.04.2018
narodilo druhé dieťa. Dňa 16.10.2018 doručila správnemu orgánu prvého stupňa rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočky Žilina zo dňa 11.06.2018, podľa ktorého si žalobkyňa uplatnila nárok na materskéa jeho výplatu dňa 03.03.2018 predložením žiadosti o materské č. B0996142 z poistného vzťahu
zamestnanca a podľa ktorého má nárok na materské za obdobie od 03.03.2018 do zániku nároku na
materské vo výške 44,283 € za deň. Žalobkyni vznikol nárok na materské 03.03.2018, teda za časť

kalendárneho mesiaca a za kalendárny mesiac apríl 2018 bolo materské vyplatené za celý kalendárny
mesiac, a to v sume vyššej, než je suma rodičovského príspevku (214,70 € mesačne).

3. Krajský súd uviedol, že v prejednávanej veci je medzi účastníkmi sporný výklad § 3 ods. 8 zákona č.
571/2009 Z.z.. Žalobkyňa je toho názoru, že uvedené ustanovenie nevylučuje poberanie rodičovského

príspevku na maloletú M. a materského na maloletého syna U., keďže dané ustanovenie len vylučuje,
aby oprávnená osoba na to isté dieťa poberala aj materské aj rodičovský príspevok.

4. Pre ozrejmenie úmyslu zákonodarcu, ktorý sledoval právnou úpravou zákona č. 571/2009 Z.z. krajský
súdvychádzalzdôvodovejsprávykuvedenémuzákonu,vzmyslektorejúčelomrodičovskéhopríspevku
je finančná pomoc štátu rodičovi, ktorý sa rozhodne osobne zabezpečovať riadnu starostlivosť o dieťa

do troch rokov veku alebo do šiestich rokov veku, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
V prípade, ak sú v rodine dve a viac detí vo veku do troch, resp. do šesť rokov veku, sa tak isto s
cieľom predísť duplicitnej pomoci zo strany štátu navrhuje, aby nevznikol nárok na rodičovský príspevok
oprávnenej osobe v prípade, ak má jeden z rodičov nárok na materské, alebo sa mu vypláca štátna
sociálna dávka - príspevok na starostlivosť o dieťa. Návrhom sa vylúči poskytovanie rodičovského

príspevku jednému z rodičov, ktorý sa osobne stará o jedno z detí a zároveň poskytovanie materského
alebo príspevku na starostlivosť druhému rodičovi, ktorý sa stará o ďalšie dieťa.

5. Krajský súd vychádzajúc z vyššie citovanej dôvodovej správy k zákonu č. 571/2009 Z.z. sa nestotožnil
s takým výkladom žalobkyne, podľa ktorého je rodičovský príspevok štátnou sociálnou dávkou na

zabezpečenie starostlivosti o konkrétne dieťa. Podľa názoru krajského súdu účelom rodičovského
príspevkujefinančnézabezpečenierodiča,uvedenémukorešpondujeajfakt,žerodičianiesúzhľadiska
výšky príspevku diferencovaní podľa počtu detí, o ktoré sa osobne starajú. Aj v prípade starostlivosti
o viac detí v rodine, ktoré sú vo veku do troch rokov (alebo šiestich rokov), rodičovský príspevok patrí
len jednému rodičovi určenému podľa ich dohody, bez ohľadu na počet detí. Rodičovským príspevkom

teda štát prispieva rodičovi, ako oprávnenej osobe, pričom uvedený príspevok má aspoň v minimálnom
rozsahu kompenzovať stratu príjmu rodiča v dôsledku osobnej starostlivosti o dieťa. Krajský súd uviedol,
že v prípade, ak má jeden z rodičov nárok na materské alebo na obdobnú dávku ako materské v
členskom štáte, nárok na rodičovský príspevok nevznikne len v prípade, ak suma materského alebo
obdobnej dávky v kalendárnom mesiaci je vyššia ako suma rodičovského príspevku. Účelom tohto

ustanovenia zákona je to, aby finančné zabezpečenie rodiča, ktorý je nemocensky poistený, bolo v čase
jeho starostlivosti o narodené dieťa vždy prednostne riešené poberaním dávky nemocenského poistenia
- materského, z titulu tohto poistenia. Vychádzajúc z uvedeného účelu a vzhľadom na skutočnosť,
že oprávnenou osobou na rodičovský príspevok sú obaja rodičia, dikcia ustanovenia, že rodičovský
príspevok sa neposkytuje ani jednému rodičovi, ak jeden z nich (ktorýkoľvek) má nárok na materské,

zabraňuje žalobkyni poberať rodičovský príspevok po priznaní materského. Krajský súd konštatoval,
že rodičovský príspevok je jednoznačne viazaný na rodiča - oprávnenú osobu. Uvedené tak vylučuje
možnosť diskriminácie rodín s rôznym počtom detí, nakoľko každej „rodine“ je daná k dispozícii len jedna
podpora zo strany štátu.

6. Žalobkyňa proti rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť, pretože má za to, že krajský súd
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľka zastáva názor, že rodičovský
príspevok je dávkou viazanou na konkrétne dieťa a nie na oprávnenú osobu a § 3 ods. 8 písm. a) zákona
č. 571/2009 Z.z. sa týka len súbehu materského a rodičovského príspevku na to isté jedno dieťa, na ktoré
sioprávnenáosobauplatňujenároknarodičovskýpríspevok.Žiadneustanoveniezákonaorodičovskom

príspevku a teda ani § 3 ods. 8 písm. a) zákona č. 571/2009 Z.z. pod následkom straty nároku na
rodičovský príspevok nezamedzuje tomu, aby oprávnená osoba poberala rodičovský príspevok na
jedno dieťa a materské na dieťa druhé. Preto súbeh materského ako dávky nemocenského poistenia a
rodičovského príspevku ako štátnej sociálnej dávky nemôže predstavovať duplicitu vyplácania štátnych
dávok. V zákone č. 571/2009 Z.z. je len obmedzené duplicitný nárok na rodičovský príspevok pri

viacerých deťoch, alebo viacerým oprávneným osobám. Zákonodarca v § 3 ods. 8 písm. a) vylúčil nárok
na rodičovský príspevok len v prípade, že na dieťa, na ktoré si uplatňuje oprávnená osoba nárok na
rodičovskýpríspevok,poberáktorákoľvekoprávnenáosobamaterské aajtolenvprípade,žetátodávka
nemocenského poistenia - materské je vo vyššej sume ako rodičovský príspevok. Pokiaľ je táto dávkanižšia, tak nárok na rodičovský príspevok vzniká v rozsahu rozdielu sumy rodičovského príspevku a
vyplácaného materského. Zo znenia a obsahu zákona č. 571/2009 Z.z. je nespochybniteľné, že zákon
o rodičovskom príspevku neuvádza, že vznik nároku na materské na ďalšie dieťa v rodine spôsobuje

odňatie rodičovského príspevku, už poskytovaného na iné dieťa v rodine a to z dôvodu nepravom
vyplácaného príspevku. Na základe horeuvedených skutočností žalobkyňa navrhuje, aby kasačný súd
zmenil rozsudok krajského súdu a zrušil preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

7. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný. Žalovaný zastáva názor, že interpretácia právnej
normy zo strany žalobkyne nie je správna a pri hľadaní významu inštitútu rodičovského príspevku je
potrebné vychádzať z účelu tohto inštitútu definovaného v § 1 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z.z.. Žalovaný
má za to, že účelom rodičovského príspevku je finančné zabezpečenie rodiča, ktorý sa stará o dieťa. §
3 ods. 8 zákona č. 571/2009 Z.z. neviaže podmienky výluky vzniku nároku na rodičovský príspevok na
konkrétne dieťa, ale len na existenciu situácie , kedy jednému z rodičov vznikne nárok na materské, a to

na ktorékoľvek dieťa. V súvislosti s § 4 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z.z. žalovaný uviedol, že predmetné
ustanovenie nerieši diferenciáciu rodičovského príspevku podľa počtu detí, predmetné ustanovenie rieši
situáciu ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dve a viac súčasne narodených detí
(dvojičky, trojičky). Podľa žalovaného ak je v rodine viac detí, rodičovský príspevok vzniká len jednej
oprávnenej osobe. V súvislosti s § 3 ods. 8 zákona č. 571/2009 Z.z. žalovaný zastáva názor, že ak

sú v rodine dve a viac detí vo veku do troch alebo do šesť rokov, nevznikne nárok na rodičovský
príspevok oprávnenej osobe v prípade, ak má jeden z rodičov nárok na materské. Účelom ustanovenia
je, aby finančné zabezpečenie rodiča, ktorý je nemocensky poistený, bolo v čase jeho starostlivosti o
dieťa vždy prednostne riešené poberaním dávky nemocenského poistenia. Vzhľadom na skutočnosť,
že oprávnenou osobou na rodičovský príspevok sú obaja rodičia, dikciou ustanovenia, že rodičovský

príspevok sa neposkytuje ani jednému rodičovi, ak jeden z nich má nárok na materské, sa zabraňuje
prípadnému zneužívaniu tejto štátnej dávky v rodinách, v ktorých je zabezpečovaná starostlivosť o viac
detí do troch rokov, resp. do šesť rokov veku. Žalovaný uvádza, že účelom rodičovského príspevku je
finančná pomoc štátu rodičovi, ktorý sa stará o dieťa. Ak je v rodine viac detí do troch, resp. šiestich rokov
veku (ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav), vzniká len jeden nárok na rodičovský príspevok a

len jednému rodičovi, teda jednej oprávnenej osobe. Týmto zákon vylučuje poskytovanie rodičovského
príspevku rodičovi pri starostlivosti o každé dieťa a vylučuje sa poskytovanie rodičovského príspevku
súčasne každému rodičovi pri starostlivosti o jedno alebo viac detí. § 3 ods. 8 zákona č. 571/2009 Z.z.
neviaže podmienky výluky vzniku nároku na rodičovský príspevok na konkrétne dieťa, ale jednoznačne
len na podmienku a to existenciu situácie, kedy jednému z rodičov vznikne nárok na materské. Na

základe hore uvedených skutočností žalovaný navrhuje kasačnú sťažnosť žalobkyne zamietnuť.
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z.z. rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát
prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.

10. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 571/2009 Z.z. ak je v rodine viac detí podľa § 3 ods. 2, vzniká len jeden
nárok na rodičovský príspevok a len jednej oprávnenej osobe určenej podľa ich dohody.

11. Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 571/2009 Z.z. nárok na rodičovský príspevok nevzniká ani jednej
oprávnenej osobe, ak a) aspoň jedna z nich má nárok na materské alebo má nárok na obdobnú dávku
ako materské v členskom štáte a suma materského alebo obdobnej dávky ako materské v členskom
štáte za celý kalendárny mesiac je vyššia ako suma rodičovského príspevku podľa § 4 ods. 1 a 2 alebo §

4 ods. 3, alebo b) štát, ktorý nie je členským štátom, vypláca jednej z nich obdobnú dávku ako rodičovský
príspevok alebo obdobnú dávku ako materské.

12. Podľa § 7 ods. 4 písm. b) zákona č. 571/2009 Z.z. rodičovský príspevok sa odníme od kalendárneho
mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa rodičovský príspevok vyplatil, ak sa

rodičovský príspevok vyplácal neprávom.

13. V prejednávanej veci je medzi účastníkmi sporný výklad citovaného ust. § 3 ods. 8 zákona č.
571/2009 Z.z..14. Podľa názoru kasačného súdu sa krajský súd náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal
so všetkými žalobnými námietkami žalobkyne, ktoré sú totožné s kasačnými námietkami. V tomto

smere kasačný súd poukazuje na skutkové a právne argumenty a závery krajského súdu, s ktorými sa
stotožňuje, a preto nebude opakovať pre účastníkov konania známe skutočnosti. Pre doplnenie uvádza
nasledovné dôvody:

15. Kasačný súd v plnej miere súhlasí s názorom krajského súdu (a zákonodarcu), na základe ktorého

nárok na rodičovský príspevok pri starostlivosti o to isté dieťa patrí vždy len jednému rodičovi, pričom
určenie rodiča závisí len od ich vzájomného rozhodnutia a dohody. V situácii, ak je v rodine viac detí
do troch rokov, resp. do šiestich rokov veku dieťaťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav,
rodičovský príspevok takisto patrí len jednému z rodičov v príslušnej zákonom ustanovenej výške, a to
bez ohľadu na počet detí v rodine.

16. Účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia a rodičovského príspevku je
kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku zákonom
predvídaných životných situácií (napr. materstvo). Práve z tohto dôvodu oprávnená osoba má nárok
iba na jednu dávku - buď na materské, alebo na rodičovský príspevok. § 3 ods. 8 zákona č. 571/2009
Z.z. je koncipovaný tak, že v prípade, ak oprávnená osoba je na rodičovskej dovolenke s dieťaťom

do troch (resp. šiestich) rokov veku, avšak žene sa počas trvania rodičovskej dovolenky narodí druhé
dieťa, oprávnenej osobe nevzniká súbežne nárok na rodičovský príspevok (na staršie dieťa) a nárok na
materské za menšie dieťa. V prípade, ak oprávnená osoba bola počas trvania rodičovskej dovolenky s
prvým dieťaťom stále zamestnaná a spĺňala podmienky nároku na vznik materského, oprávnená osoba
nemôže poberať materské a rodičovský príspevok zároveň, a preto oprávnená osoba plynule prejde

z rodičovskej dovolenky na materskú dovolenku a z rodičovského príspevku na materské, ak je výška
materského vyššia ako výška rodičovského príspevku. Táto oprávnená osoba je povinná oznámiť úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý vypláca rodičovský príspevok na staršie dieťa, že jej vznikol nárok
na materské na mladšie dieťa. V prípade, že tak oprávnená osoba neurobí, bude musieť rodičovský
príspevok vyplácaný súbežne popri materskom vrátiť.

17. Kasačný súd nemôže súhlasiť s právnym názorom sťažovateľky, na základe ktorého § 3 ods. 8
zákona č. 571/2009 Z.z. vylučuje len situáciu, kedy by niektorá z oprávnených osôb poberala materské
na určité dieťa, a na to isté dieťa by si zároveň uplatnila nárok na rodičovský príspevok. Kasačný súd
konštatuje, že podľa § 48 ods. 2 zákona o sociálnom poistení poistenkyni vzniká nárok na materské od

začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho
týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím
34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na rodičovský
príspevok vzniká až po skončení výplaty materského, ak je materské vyplácané vo vyššej sume ako je
suma rodičovského príspevku. Na základe tejto skutočnosti najvyšší súd konštatuje, že nie je možné,

aby oprávnená osoba poberala aj materské, aj rodičovský príspevok na to isté dieťa, pretože tieto dva
inštitúty kompenzujú straty príjmu zo zárobkovej činnosti oprávnenej osoby v inom časovom úseku.

18. Z horeuvedených dôvodov Najvyšší súd SR nesúhlasí s názorom sťažovateľky, na základe ktorého
právne posúdenie krajského súdu, že § 3 ods. 8 zákona o rodičovskom príspevku viaže podmienku

výluky nároku na rodičovský príspevok len na existenciu situácie, kedy vznikne nárok na materské a to
na ktorékoľvek dieťa, nie je legitímnym výkladom zákona zo strany krajského súdu, ale ide o neprípustné
doplnenie znenie zákona, ktoré nie je možné vyvodiť ani z obsahu ani z účelu zákona o rodičovskom
príspevku.

19. Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy SR sudcovia sú pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú
viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7ods. 2 a 5 a zákonom.
Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 274/2007 zo dňa 11. októbra
2007, „pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je potrebné vychádzať prvotne z ich
doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.

Môže, ba dokonca musí sa od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel
zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). V takýchto
prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť naracionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho
predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o
ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným

gramatickým (jazykovým) výkladom.“ Z horeuvedených skutočností vyplýva, že v prípade žalobkyne súd
bol povinný vychádzať z doslovného znenia § 3 ods. 8 zákona o rodičovskom príspevku, pretože ako to
vyplýva aj z dôvodovej správy zákona, cieľom zákonodarcu bol poskytnúť iba jednu formu kompenzácie
straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku vzniku rodičovstva. Rovnako ako
krajský súd, aj Najvyšší súd SR chápe aktuálnosť potreby zmeny súčasnej právnej úpravy, avšak pri

súčasnej legislatívy súd je viazaný aktuálnym právnym stavom.

20. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú
zamietnuť.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, a účastníkom
nepriznal náhradu trov konania, pretože sťažovateľka v konaní nebola úspešná a žalovanému nárok na

náhradu trov v zásade neprináleží.

22. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok