Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 25, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoPr/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221448
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8113221448.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu F.Y. Š.Y., A.. XX.XX.XXXX, W. L.,
T. XX/XX, zastúpeného U.. G. O., Y. X. X. Q. O., O. XX, Y. A. T.: L. XX, O., proti žalovanému: P. E. X. H.,
O. X, W., o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27.05.2019, č. k. 25Cpr/1/2013 - 620 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku I.

Mení rozsudok vo výroku II. tak, že stranám konania nepriznáva náhradu trov prvoinštančného konania.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že pokiaľ ide o možnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru so žalobcom, žalovaný s ním prerokoval porušenie pracovnej disciplíny, strany
potvrdili, že k takémuto skutku došlo a v tomto vec nebola sporná. Súd prvej inštancie nemal pochybnosť

o tom, že zamestnávateľ oznámil žalobcovi v čom vidí závažné porušenie pracovnej disciplíny a aké
chce vyvodiť následky. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalovaný neeviduje podobné prípady porušenia
povinností v strážnej službe ako u žalobcu. Pokiaľ osoby, u ktorých bol v službe zistený alkohol
boli v službe so zbraňou, bol s nimi okamžite skončený pracovný pomer. Pokiaľ vykonávali službu
menej závažnú, napríklad na ubytovni a bez zbrane, ako u svedka F., bol s nimi ukončený pracovný
pomer výpoveďou. Takýto postup pri ukončení pracovného pomeru zamestnávateľom mu umožňoval
Dodatok k pracovnému poriadku. Nebolo tak zistené, že by žalovaný postupoval iným spôsobom,

než mu ukladá zákon a jeho interné predpisy alebo že by sa k žalobcovi správal inak, než k svojim
ďalším zamestnancom, u ktorých bolo zistené závažné porušenie pracovnej disciplíny a ktorí boli aspoň
približne v porovnateľnej situácii so žalobcom. Nezistil tak rozdielnosť prístupu žalovaného k žalobcovi
a k iným zamestnancom v porovnateľných prípadoch. Nezistil tiež, že by prepustenie žalobcu bolo
zo strany žalovaného realizované v svojvoľnej rovine, resp. nebolo bezdôvodné, nakoľko dôvod na
jeho prepustenie zjavne existoval a postup žalovaného bol súladný so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. V žalobcovom prípade došlo k natoľko závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, ktoré u

profesionálnychvojakovnapĺňaskutkovúpodstatutrestnéhočinuporušovaniapovinnostistrážnejslužby
a na okamžité skončenie pracovného pomeru s jeho osobou nemohol mať zásadný vplyv ani prípadný
kladný dovtedajší postup žalobcu k plneniu pracovných povinností. Žalobca sám potvrdil, že dôvodom
jeho nedostatočného ustrojenia, pokiaľ ide o predpísané množstvo streliva pri výkone jeho strážnejslužby v daný deň bolo to, že si mienil uľahčiť výstroj, resp. výzbroj v čase nepriaznivého počasia.
Uvedené konanie súd prvej inštancie vyhodnotil ako úmyselné a vedomé konania, pričom žalobca
si podľa jeho názoru už pri začiatku služby bol vedomý toho, že pri akomkoľvek narušení strážneho

priestoru nebude môcť adekvátne zasiahnuť. Jednoznačne v tom videl priamy úmysel žalobcu svojim
konaním porušiť pracovnoprávne predpisy. Pokiaľ ide o jeho ďalšie ospravedlnenie s poukazom na jeho
svalovú indispozíciu, keď predchádzajúci deň sa zúčastnil športového dňa, tieto skutočnosti žalobca
podľasúduprvejinštancienepreukázal.Bolotiežzistené,žepokiaľbynastraneosoby,ktorámánastúpiť
na strážnu službu boli také prekážky, ktoré by jej bránili vykonávať strážnu službu, bolo možné pristúpiť

k výmene služby, čo však žalobca nerealizoval. Žalobca mal strážiť miliónové hodnoty na strážnom
stanovišti č. X, pozostávajúce z niekoľkých kusov Q. a ďalšieho vojenského materiálu a v prípade
narušenia tohto priestoru nepovoleným subjektom, by ochrana majetku štátu bola znemožnená. Podľa
súdu prvej inštancie tiež neobstojí argument žalobcu, že takýmto jeho konaním nedošlo k spôsobeniu
žiadnej škody na zdraví ani na majetku, bolo len veľkým šťastím, že v čase, keď ochrana objektu
bola jeho zavinením nulová, nedošlo k narušeniu objektu, poškodeniu vojenskej techniky, či k iným

incidentom. Súd prvej inštancie zdôraznil, že ak by k tomu došlo, mohol by ohrozený a poškodený nielen
majetok,alesamotnézdravieaživotžalobcu,akoajinýchosôb.Zdôrazniltiež,žepodľaZákonníkapráce
zamestnávateľ má lehotu dvoch mesiacov, odkedy sa o porušení pracovnej disciplíny dozvedel, aby sa
rozhodol, akým spôsobom a či pracovníka postihne. Je úlohou zamestnávateľa, aby v prípade, že chce
skončiť pracovný pomer okamžite, všetky okolnosti náležite preveril, uskutočnil príslušné úkony a až

následne po dôkladnom vyšetrení a splnení podmienok uložených zákonom takéto okamžité skončenie
pracovného pomeru zamestnancovi aj doručil. Pokiaľ teda žalobcovi bola v dvojmesačnej lehote,
ktorú mal jeho zamestnávateľ na okamžité skončenie pracovného pomeru, ešte práca prideľovaná,
neznamená to, že jeho zamestnávateľ vyvinil žalobcu alebo že by mu okamžité skončenie pracovného
pomeru dať nemohol. Prihliadol tak na úmyselné protiprávne konanie žalobcu, na skutočnosť, že týmto

úmyselným konaním porušil svoju základnú a najdôležitejšiu pracovnoprávnu povinnosť a že konaním
žalobcuhrozilvznikniekoľkomiliónovejškodynaštátnommajetku.Pretožalobuakonedôvodnúzamietol
a o trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho

žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu, pokiaľ ide o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, náhradu
mzdy a nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania poukazuje na to, že nesúhlasí s
rozhodnutím súdu prvej inštancie, zdôrazňuje, že bol hodnotený žalovaným vždy ako vzorový pracovník
azajednopochybenievpráciza8rokovuzamestnávateľabolprepustenýformouokamžitéhoskončenia
pracovného pomeru. S prihliadnutím na jeho pracovnú disciplínu, na okolnosti, za ktorých bol prepustený

z pracovného pomeru sa cíti byť dotknutý vadnosťou právneho úkonu zo strany žalovaného. Domáha
sa dlhodobo odstránenia jeho právnej neistoty v rámci súdneho konania, nemôže sa plnohodnotne
zamestnať,pretožesastálecítibyťzamestnancomžalovanéhoajepripravenýnavýkonpráce.Súdprvej
inštancie svojimi rozhodnutiami spôsobil, že došlo k odmietnutiu spravodlivosti, nevyporiadal sa súd so
všetkými relevantnými skutočnosťami a spočiatku prvoinštančný súd ani nepripustil vypočutie ďalších

zamestnancov žalovaného, ktorí mali vykonávať rovnakú pracovnú pozíciu ako žalobcu a mal s nimi byť
ukončený pracovný pomer za oveľa závažnejšie porušenie pracovnej disciplíny, a to menej závažnou
formou ako u žalobcu. Dáva do pozornosti predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci a
má za to, že súd prvej inštancie nevenoval týmto pokynom náležitú pozornosť a v konaní sa nevyporiadal
so všetkými skutočnosťami súvisiacimi s prejednávanou vecou. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

považuje za nedostatočne odôvodnené pokiaľ ide o výpovede svedkov F., T., Q., Y. a P. s poukazom
na to, že z ich výpovedí vyplynuli viaceré skutočnosti, čo do spôsobu skončenia pracovného pomeru,
prideľovanie práce po porušení pracovnej disciplíny, kto je ich súčasný zamestnávateľ a podobne a aj
pokiaľ ide o vyhodnotenie osoby žalobcu pri doterajšom plnení pracovných úloh. Po výpovedi svedkov
navrhnutých zo strany žalobcu, súd prvej inštancie novým skutkovým zisteniam nevenoval žiaden

dôležitý význam a vykonával ich len z dôvodu, že mu to nariadil odvolací súd. Má za to, že tvrdenia
žalovaného a odôvodnenie súdu prvej inštancie v bode 68. Je v rozpore so svedeckými výpoveďami
a zistením objektívnej pravdy. Žalobca tiež zdôrazňuje, že nebol profesionálnym vojakom, nikdy jeho
porušenie pracovnej disciplíny nemohlo naplniť znaky § 407 Trestného zákona a súd prvej inštancie
nemôže správanie a vyhodnotenie žalobcu posudzovať hypoteticky, ako keby bol profesionálnym

vojakom. Opätovne zdôrazňuje, že súd prvej inštancie neprihliadol na dovtedajší kladný postoj žalobcu
k plneniu si pracovných povinností, nakoľko ho spojil s eventuálnou trestnoprávnou rovinou žalobcu.
Zdôrazňuje, že pri výkone služby v daný deň bol žalobca ustrojený X kusmi E. (čiastočne), nebol pod
vplyvom alkoholu alebo omamných látok a bol plne pripravený plniť si povinnosti strážnej služby. Pretonemožno prirovnať porušenie pracovných povinností pracovníka pod vplyvom alkoholu za identické
porušeniepracovnýchpovinnostíuzamestnanca,podľajehonázoru,ibaneúplneustrojenéhovspojitosti
s pripravenosťou na výkon služby. Zdôrazňuje, že za 8 rokov praxe u žalovaného, nikdy a nikým

nebola pri výkone služby strážneho použitá zbraň, čo mal súd prvej inštancie vyhodnotiť vo vzťahu
k posudzovaniu intenzity porušenia povinností žalobcu, vyhodnotenie situácie súdom prvej inštancie
považuje za veľmi tvrdé a v praxi neakceptovateľné s tým, že sám žalobca nechce zľahčovať situáciu
a ospravedlňovať svoje správanie a je si vedomý porušenia Smernice na výkon služby. Je ale potrebné
hodnotiť závažnosť porušenia jeho povinností v príčinnej súvislosti s okolnosťami, za ktorých môže

použiť zbraň pri výkone služby. Pokiaľ ide o miliónové hodnoty, ktoré mali byť strážené, poukazuje
žalobca na to, že výkon strážnej služby zabezpečujú iba dvaja civilní zamestnanci na stráženie objektu s
výmerou minimálne 1 hektár chránenej plochy a je viac ako isté, že objekt ani reálne ochrániť nedokážu.
Aj žalovaný vie, že takáto ochrana je neprimeraná k stráženým hodnotám, preto rozhodnutie súdu, čo do
intenzity porušenia pracovnej disciplíny nepovažuje žalobca za správne. Zdôrazňuje tiež tú skutočnosť,
že aj po vytýkanom porušení pracovnej disciplíny ho žalovaný ďalej zamestnával a má za to, že ak by

jeho porušenie pracovných povinností bolo závažné, nemal by dôveru žalovaného a nikdy by ho už
po tomto skutku do práce nezaradil. Túto okolnosť mal tiež prvoinštančný súd zohľadniť. Ak žalovaný
dospel k záveru, že žalobca závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu, mal ho postaviť tzv. mimo
službu. Poukazuje na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru je mimoriadny spôsob skončenia
pracovného pomeru, keď sa mu okamžite končí pracovný pomer, pretože už nie je možná prítomnosť

tohto pracovníka na pracovisku ani počas výpovednej lehoty. Žalobca ako jediný pracovník u žalovaného
po porušení pracovnej disciplíny, ktorú žalovaný kvalifikoval ako závažnú, mu naďalej prideľoval rovnakú
prácu, teda prácu so zbraňou tak, ako keby porušil pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom.
Žalobca ďalej žiada priznať náhradu mzdy za čas 36 mesiacov a uplatňuje si trovy konania v rozsahu
100 %.

4. Žalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie za spravodlivý a súladný so zákonom. Pridržiava
sa skôr učinených písomných podaní i ústnych vyjadrení v danej veci. Má za to, že žalobca predostiera
odvolaciemu súdu identické tvrdenia a dôvody k dotknutej veci, ako to urobil v predchádzajúcom štádiu
konania pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa táto súdna autorita i z hľadiska riadneho právneho

posúdenia veci v plnej miere vyporiadala. Nedošlo zo strany súdov k nesprávnemu procesnému
postupu, ktorý by znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace práva v takej intenzite, ktorá by
odôvodňovala vyslovenie záveru, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Má za
to, že žalobca argumentáciou v podanom odvolaní sa snaží odviesť pozornosť od podstaty veci a
spochybňovaťukončeniepracovnéhopomeruúčelovýmfabulovanímazľahčovanímskutočností,pričom

žalovaný má zato, že tieto tvrdenia jednoznačne vyvrátil predložením relevantných dôkazov. Žalobca
ako zamestnanec, ktorý je pevnou súčasťou personálu ozbrojených síl, v prípade jeho inkriminovanej
činnosti sapodieľalnazachovávaníobranyabezpečnostištátutým,žestrážilvojenskúleteckútechniku,
predurčenú na obranu štátu a jeho konaním došlo k ohrozeniu plnenia týchto hlavných zákonných
úloh ozbrojených síl, čo podporuje skutočnosť, že takéto jeho protiprávne konanie vykazuje známky

mimoriadnej závažnosti. Súhlasí tak s rozhodnutím súdu a zdôrazňuje, že v konaní bolo preukázané, že
žalobcaúmyselnýmkonanímmimoriadnezávažnýmspôsobomporušilpracovnúdisciplínutým,žekonal
v hrubom rozpore s pravidlami strážnej služby, a to navyše svojvoľným odložením a nezabezpečením
streliva (ostrej bojovej munície) proti strate, odcudzeniu, či zneužitiu, čím ohrozil majetok štátu vysokej
hodnoty, obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky, či ľudské životy. Navrhuje preto rozsudok v celom

rozsahu ako vecne správny potvrdiť.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný má nesprávny právny názor na
výklad pojmu okamžité skončenie pracovného pomeru a ak bol žalovaný od počiatku toho názoru, že
žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu, mal ho okamžite postaviť mimo výkon služby a doručiť

okamžité skončenie pracovného pomeru, čím žalovaný pochybil a nedodržal zákonné podmienky na to,
aby takéto prepustenie zamestnanca malo znaky okamžitého skončenia pracovného pomeru.

6. Rovnako žalovaný vo svojom druhom vyjadrení zotrval na svojej skoršej argumentácii, pridržiava sa
skôr učinených písomných podaní a ústnych vyjadrení a navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť

ako vecne správny.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniupredchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu, pokiaľ ide o vec samú, opodstatnené nie je.

8. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto právnych a skutkových
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil, pokiaľ ide o vec samú, náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (do pozornosti Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).

10. Podľa § 47 ods. 1 písm. a), b) Zákonníka práce v znení platnom k 27.06.2013, odo dňa, keď vznikol
pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy,
platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné
pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

Zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne, podľa pracovnej
zmluvy, v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

11. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný
pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

12. Podľa § 68 ods. 2 citovaného zákona, zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr
však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ust.
§ 63 ods. 4 a 5.

13. Podľa § 70 citovaného zákona, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné.
Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

14. Podľa čl. 13 ods. 4 Pracovného poriadku žalovaného, sa za závažné porušenie pracovnej
disciplíny považuje najmä nesplnenie povinností vyplývajúcich z dohodnutého druhu práce; porušenie
zásad zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania;
neospravedlnená neprítomnosť zamestnanca v práci viac ako 2 dni; požívanie alkoholických nápojov

alebo iných psychotropných alebo omamných látok na pracovisku alebo v pracovnom čase aj
mimo pracoviska a nastupovanie pod vplyvom do práce; fyzický alebo hrubý verbálny útok na
vedúceho zamestnanca alebo spolupracovníka na pracovisku a preukázané prijímanie úplatkov alebo
neoprávnených výhod súvisiacich s výkonom práce.

15. Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobca sa stal zamestnancom žalovaného na základe pracovnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej podľa zákona č. 552/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, s
dohodnutým druhom práce - zamestnanec skupiny fyzickej ochrany objektov a súčasťou tejto pracovnej
zmluvy sa stal aj Opis pracovných činností č.p. D... Miestom výkonu práce bol Q. R. XXXX F. a s
účinnosťou od 01.09.2012 sa zmenil dohodnutý druh práce vo vzťahu medzi stranami konania, keď

žalobca sa stal zamestnancom X...

16. Podľa charakteristiky pracovného miesta, žalobca v dobe trvania pracovného pomeru vykonával
činnosť dozornej a strážnej služby Q. O., jeho priamym nadriadeným bol vedúci skupiny dozornej a
strážnej služby, jeho pracovná činnosť spočívala v ozbrojenej ochrane a strážení dôležitých objektov

s veľkým množstvom Q.. Podľa bodu 9 Charakteristiky pracovného miesta, v rámci najnáročnejšej
pracovnej činnosti zamestnanec vykonáva mimo iného aj:
- samostatnú prípravu do dozornej a strážnej služby s dostatočným odpočinkom a nepoužitím alkoholu
a iných návykových látok,- prevzatie N. a vykonanie zápisu o prevzatí,
- ozbrojenú ochranu zverených objektov v súlade s vydanými smernicami na výkon dozornej a strážnej
služby,

- zabránenie vstupu nepovolaným osobám do chránených objektov, zabránenie vynášania a vyvážania
materiálu z chránených objektov,
- vykonáva zásah pri neoprávnenom narušení objektu.

17. Podľa Smernice na výkon strážnej služby, vedúceho stráže a strážnych, spracovanej v súlade

s Nariadením A. o organizácií a zásadách výkonu služieb zmeny Q. (č. l. 363 a nasl.), strážnym je
ozbrojený príslušník stráže, ktorého úlohou je strážiť a chrániť zverené strážne stanovište s právom
použiť Q. podľa osobitného predpisu a v súlade so Smernicou pre výkon strážnej služby.

18.Strážnestanovištepodľatejtosmernicejedefinovanéakomiestoaleboúsekterénu,ktorýmástrážny
strážiť. Súčasťou strážneho stanovišťa sú stanovištia strážnych psov a objekty strážené technickými

prostriedkami stráženia.

19. Podľa smernice zamestnanec - strážny je vyzbrojený podľa bodu 1.5.1 - X., na ktorého použitie je
zaškolený. Členovia stráže sú vyzbrojení takým množstvom X., aby boli naplnené dva N..

20. Je zrejmé, že dňa 26.05.2013 žalobca nastúpil do stráže ako strážny č. X. na strážnom stanovisku
č. X a pri kontrolnej činnosti strážnej služby dozorným Q. krídla F., v prítomnosti vedúceho stráže sa
zistilo, že žalobca mal namiesto R. počas výkonu strážnej služby pri sebe Q. a Q., aj keď podľa knihy
záznamov o výdaji zbraní a munície boli v ten deň žalobcovi pri nástupe do strážnej služby vydané
náboje v počte XX kusov.

21. Žalobca k tejto udalosti sa písomne vyjadril dňa XX.XX.XXXX (č. l. 109), kde túto skutočnosť potvrdil
a uviedol, že ostatné náboje do strelnej zbrane nechal v zásobníkoch, ktoré uložil v jeho skrinke na
strážnici. K dôvodu prečo tak urobil, uviedol, že v tom čase vonku pršalo a pri presune zo strážnice na
strážne stanovisko č. X peši, chcel mať S., keďže si so sebou vzal aj pršiplášť. Toto svoje správanie

žalobca oľutoval a ospravedlnil sa.

22. Žalovaný vzniknutý situáciu vyhodnotil tak, že okamžite ukončil pracovný pomer so žalobcom listom
z 24.06.2013, ktorý žalobca prevzal dňa 07.06.2013, a to z dôvodu určeného § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce. V okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaný uviedol, že denným rozkazom č.

XX zo dňa XX.XX.XXXX, bol žalobca určený na deň XX.XX.XXXX do nočnej zmeny ako strážny č. X na
strážnom stanovisku č. X a do tejto zmeny aj o 18.45 hod. v uvedený deň nastúpil. Pri kontrolnej činnosti
strážnejslužbyo22.25hod.vdanýdeňbolozistené,žežalobcaakostrážnyč.X.nastrážnomstanovisku
č.Xnastúpilnastriedaniestrážestrážnehoč.Xtak,ževU.malN..PodľaspomínanejSmernicenavýkon
strážnej služby mal byť žalobca ako člen stráže vyzbrojený tak, že v T. a takýto počet nábojov pri nástupe

do strážnej služby aj prevzal. Žalovaný ďalej zdôraznil, že ostatné A. mal žalobca uložené v N. taške, v
skrini na strážnici. Strážne stanovisko č. X je vzdialené od strážnice minimálne XXX metrov a pri zákaze
opustenia strážneho stanoviska a tejto vzdialenosti žalobca ani nemal možnosť počas výkonu stráže
v prípade nutnosti použitia zbrane doplniť náboje na stanovený počet, ktorý je stanovený Smernicou
na obranu strážneho stanoviska. Žalovaný poukázal na písomné vyjadrenie žalobcu z 27.05.2013, z

ktorého plynie, že nešlo o opomenutie povinností, ale vedomé konanie, a tým aj vedomé porušenie
Smernice,čímžalobcazapríčinil,ženebolspôsobilývplnomrozsahuplniťsisvojupovinnosť,tedastrážiť
a chrániť strážne stanovisko s právom použiť Q. podľa osobitného predpisu. Ako priťažujúcu okolnosť
takéhoto konania žalovaný zdôraznil, že žalobca ako vedome nedostatočne vyzbrojený, nebol schopný
v potrebnom rozsahu strážiť a chrániť zverené strážne stanovište, Q. a teda Q. značnej hodnoty.

23. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca, plynúcim
z pracovného pomeru. Jej dodržiavanie spočíva v plnení povinností, ktoré sú stanovené právnymi
predpismi, pracovným poriadkom, či inými vnútornými predpismi zamestnávateľa, pracovnou zmluvou
alebo pokynom nadriadeného zamestnanca.

24. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru, musí byť porušenie pracovných povinností zamestnancov zavinené (aspoň z
nedbanlivosti) a musí dosahovať intenzitu porušenia povinností závažným spôsobom.25. Dôvody, ktoré oprávňujú zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, sa
musia uplatniť do 2 mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ o dôvode dozvedel, najneskôr do jedného

roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

26. V závislosti od výsledkov rozsiahleho dokazovania, ktoré súd prvej inštancie v prejednávanej
veci vykonal (aj podľa predchádzajúcich pokynov odvolacieho súdu), je potrebné konštatovať, že
tento súd dospel k správnemu záveru v tom, že žalobca svojim konaním pri výkone strážnej služby

dňa XX.XX.XXXX, porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom. Bez ohľadu na zdôrazňovanie
trestnoprávnej zodpovednosti profesionálnych vojakov pri obdobnom porušení povinností člena strážnej
služby (žalobca pracoval u žalovaného ako civilný zamestnanec, pracovný pomer bol uzatvorený podľa
zákona č. 552/2003 Z. z.), či situácie naznačované oboma stranami konania, ktoré prípadne v deň
výkonuslužbyžalobcu(ne)mohlinastať,jepotrebnéajpodľaodvolaciehosúduvychádzaťpredovšetkým
z toho, aké boli základné povinnosti žalobcu pri výkone jeho práce a dôvody, pre ktoré ich porušil.

27. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne akcentoval, že žalobca pôsobil ako člen dozornej
a strážnej služby Z., náplňou jeho práce bola ozbrojená ochrana a stráženie dôležitých objektov s
množstvom Q. a technických prostriedkov významných z pohľadu ich využitia, aj finančnej hodnoty.
Pre účely výkonu strážnej služby bol žalobca vyzbrojený N. tak, aby reálne výkon strážnej služby

mohol zabezpečiť. Nebolo sporné, že žalobca mal vedomosť o povinnosti dodržiavať stanovené zásady
nosenia a úplnosti výstroja a výzbroje pri výkone služby, ktoré však dňa XX.XX.XXXX, bez existencie
relevantných dôvodov nedodržal. Prvoinštančný súd správne uzavrel, že zo strany žalobcu išlo o
vedomé a úmyselné konanie, pri ktorom si musel uvedomiť nemožnosť prípadného adekvátneho
zásahu, keď ochrana stráženého objektu a materiálu, ktorý sa tam nachádzal, patrila medzi jeho

základné pracovné povinnosti. Ich porušeniu prvoinštančný súd opodstatnene priradil právny význam a
so zreteľom na uvedené vyhodnotil, že nemožno v tejto súvislosti prihliadať na nespôsobenie následkov
na zdraví iných osôb, či majetku žalovaného, ako aj dovtedajšie bezproblémové pracovné pôsobenie
žalobcu.

28. V konaní ďalej nebolo preukázané, aby pri zistenom závažnom porušení pracovnej disciplíny
postupoval žalovaný voči svojim zamestnancom spôsobom v rozpore so zákonom, či jeho internými
predpismi alebo inak, ako k osobe žalobcu. Prvoinštančný súd nezistil totožné porušenie pracovnej
disciplíny u iných zamestnancov, ako v prípade osoby žalobcu a pokiaľ ide aspoň o porovnateľné prípady
iných zamestnancov, u ktorých sa zistilo požitie alkoholických nápojov, nezistil oproti ním rozdielnosť

prístupu žalovaného. Súd prvej inštancie vypočul navrhovaných svedkov, oboznámil sa s tým súvisiacich
listinných dôkazov a zistil, že svedok T. pracoval ako F. C. ochrany objektov u žalovaného X. a
pred nástupom do nočnej zmeny uňho bolo zistené požitie alkoholu, žalovaný s ním ukončil okamžite
pracovný pomer (č. l. 536). Svedok F. pracoval ako ochranná služba na ubytovni v dennej zmene bez
použitia zbrane, počas služby uňho bolo zistené požitie alkoholu a žalovaný ukončil s ním pracovný

pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce (č. l. 542). Svedok Q. pracoval ako
psovod, príslušník C. ochrany objektov v službe celodennej Ochrany F., bolo uňho zistené požitie
alkoholu a žalovaný s ním okamžite skončil pracovný pomer (č. l. 547) a napokon svedok Y. dňa
XX.XX.XXXX. ukončil pracovný pomer u žalovaného dohodou ku dňu 03.11.2009, v posledný deň bol
v službe bez použitia zbrane ako F. a bolo uňho v tom čase zistené požitie alkoholických nápojov (č.

l. 532, 548).

29. Prvoinštančný súd sa napokon správne vyporiadal aj s námietkou žalobcu o prideľovaní práce
žalovaným po určitý čas po tomto skutku, s poukazom na znenie citovaného ust. § 68 ods. 2 Zákonníka
práce, ktorý zamestnávateľovi umožňuje v lehote 2 mesiacov, od kedy sa dozvie o porušení pracovnej

disciplíny, či a akým spôsobom postihne zamestnanca.

30. V kontexte všetkých uvádzaných dôvodov odvolací súd vyhodnotil preskúmavaný rozsudok súdu
prvej inštancie, pokiaľ ide o vec samú, ako vecne správny v dôsledku čoho toto rozhodnutie vo výroku
I. potvrdil postupom podľa § 387 CSP.

31. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania strán sporu, je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že
pri rozhodovaní o náhrade trov konania strán platí zásada zodpovednosti za výsledok a zásada
zodpovednosti za zavinenie a náhodu, a teda ust. § 255 a nasl. CSP. Keďže povinnosť nahradiť trovykonania sa môže v tom - ktorom konkrétnom prípade javiť ako neprimeraná tvrdosť, ust.§ 257 CSP
umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných zvláštneho zreteľa strane, ktorá by
inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu o tom,

či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých
okolností konkrétnej veci, prihliadne sa tiež k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán
sporu, keďže je potrebné vziať zreteľ nielen na pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale
musí sa uvážiť aj to, ako by sa takéto rozhodnutie dotklo majetkových pomerov oprávnenej strany, k
okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku a pod.

32. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad
ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno zahrnúť neprimeranú tvrdosť,
podiel strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť právnej problematiky,
zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem.

33. Odvolací súd preskúmal a zvážil okolnosti prejednávanej veci a dospel k záveru o potrebe aplikácie
ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania strán sporu. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa
zohľadnil charakter prejednávanej veci, v rámci ktorej sa žalobca ako zamestnanec a slabšia strana
sporu (§ 316 a nasl. CSP) domáhal svojich nárokov, vo veci sa v závislosti od návrhov strán sporu
vykonalo rozsiahle dokazovanie, podľa výsledkov ktorého napokon prvoinštančný súd rozhodol a

žalobca sa pred podaním žaloby pokúsil o uzavretie zmieru so žalovaným (č. l. 54, 55). Žalobca tiež v
odvolaní argumentuje tým, že finančné potreby svojej 4-člennej rodiny od danej udalosti zabezpečuje iba
na základe dohôd o vykonaní práce, poukázal na svoj aktuálny vek a s tým súvisiace sťažené možnosti
meniť zamestnanie. Na druhej strane, pokiaľ ide o žalovaného - orgán štátnej správy, jeho majetková
sféra nebude použitím tohto výnimočného zákonného ustanovenia výrazne dotknutá. Všetky uvedené

skutočnosti v súhrne preto umožňujú prijať záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa a
aplikáciu spomínaného ust. § 257 CSP.

34.OdvolacísúdpretorozsudokvovýrokuII.zmeniltak,žestranámsporunáhradutrovprvoinštančného
konania nepriznal (§ 388 CSP).

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP, keď
vyššie uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa zohľadnil odvolací súd aj pri rozhodovaní o trovách
tohto štádia konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).