Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114233112
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8114233112.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Branislav Breza a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom
Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, právne zastúpeného: Mgr. Miroslavom Vilím,
advokátom so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. XX, XXX XX D., o zaplatenie 121 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Prešov č.k. 28C/131/2015-94 zo dňa 19.11.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa uznesenie.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením stranám sporu nárok

na náhradu trov konania nepriznal.
1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že zistil dôvod pre aplikáciu ust. § 257
Civilného sporového poriadku na nepriznanie nároku žalobcovi. Prihliadol na nízky príjem žalovaného,
na jeho osobné, majetkové a sociálne pomery, na späťvzatie žaloby v časti istiny 121 Eur, ako aj na to,
že žalovaný dňa 12.12.2016 celú žalovanú istinu uhradil. Zároveň prihliadol aj na to, že ide o drobný
spor a žalobca podáva opakovane takmer rovnako formulované návrhy v skutkovo a právne totožných

nekomplikovaných veciach. Tieto okolnosti zohľadnil pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v
záujme spravodlivého usporiadania nárokov a rozhodol vo výroku nároku tak, že stranám sporu nárok na
ich náhradu nepriznal, a to aplikujúc ust. § 257 Civilného sporového poriadku s poukazom na uznesenie
Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.05.2019, č.k. 20Co/106/2018-89 zo dňa 30.05.2019.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že

skutočnosť, že ide o drobný spor alebo že žalobca podal opakovane rovnako formulované návrhy nie sú
výnimočnou okolnosťou. Rovnako ani skutočnosť, že trovy konania presiahli výšku istiny nie je dôvod
hodný osobitného zreteľa, nakoľko trovy konania narástli z dôvodu konania na strane žalovaného. Čo
sa týka majetkových a sociálnych okolností žalovaného, tieto súd neskúmal a neboli žiadnym spôsobom
preukázané, preto na základe týchto nemožno rozhodovať.
Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie tak, aby odvolací súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy

konania vo výške 100 %. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konaniu, ktoré vyčíslil.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmalnapadnutérozhodnutiebeznariadeniapojednávaniaadospelk záveru,žeodvolaniežalobcu
nie je dôvodné.4. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 28C/131/2015-69
zo dňa 30.10.2017 bolo konanie v časti istiny zastavené, z dôvodu, že dňa 12.12.2016, t.j. po podaní
žaloby, žalovaný celú žalovanú istinu uhradil. Zároveň súd prvej inštancie uvedeným rozsudkom uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z istiny od 22.03.2013 do 12.12.2016 vo výške 24,81
eura v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, Výrok o trovách konania bol z dôvodu
podaného odvolania uznesením odvolacieho súdu č.k. 20Co/106/2018-89 zo dňa 30.05.2019 zrušený a
vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie nakoľko súd prvej inštancie
neskúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.

5. Napadnutým uznesením v tomto konaní súd prvej inštancie po zistení dôvodov hodných osobitného
zreteľa, stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

6. Aplikácia § 257 CSP je možná v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov
hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na stranách

sporu. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu
a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť
voči strane a aby neodporovalo dobrým mravom.

7. Podľa článku 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým

sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu, trovy konania znáša strana, ktorá
nemala v konaní úspech.

8. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú
neprimerané voči pohľadávke.

9. Odvolací súd zotrváva na názore prezentovanom v predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí a má za
preukázané, že predmetom konania je iba drobný spor a žalobca podáva opakovane takmer rovnako
formulované návrhy v skutkovo a právne totožných nekomplikovaných veciach, v ktorých v podstate
úkon prevzatia a prípravy zastúpenia, ako aj ďalšie opakované úkony, vo viacerých takto hromadne

podaných veciach splývajú do jedného.

10. Vypracovanie takto hromadne podaných žalôb a iných úkonov spočíva v prepísaní niekoľkých
údajov týkajúcich sa osoby žalovaného a skutkového deja (niekoľko údajov o uzatvorenej zmluve, výška
žalovanej sumy, výška úroku z omeškania a dátum omeškania a pod.) a je spravidla zabezpečené

automatizovane softvérovými aplikáciami, s čo najmenším podielom ľudskej práce.

11. Odvolací súd má za to, že nie je dôvodné, aby v takýchto veciach bola náhrada trov konania počítaná
výlučne podľa § 10 a § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z.z., t.j. za každý úkon právnej služby samostatne.

12. Nariadenie ES č. 861/2007 využíva opatrenia, ktoré sa uplatňujú vo viacerých členských štátoch
Európskej únie, možno preto k nemu pristupovať nielen ako k prameňu komunitárneho práva
upravujúcemu cezhraničné konanie v drobných sporoch, ale tiež ako k materiálu, ktorý ponúka viacero
nástrojov k rýchlemu, efektívnemu a jednoduchému konaniu s primeranými nákladmi, ktorých uplatnenie
možno zvážiť aj v čisto vnútroštátnych konaniach.

13. Nepomer nároku na náhradu trov právneho zastúpenia je pritom najvýznamnejší práve v drobných
sporoch a osobitne významný je najmä v prípadoch opakovaného uplatnenia skutkovo a právne
totožných nárokov nenáročných na odbornú úroveň práce advokáta, a preto charakteristických
používaním formulárových žalôb a iných podaní, čomu spravidla zodpovedá aj použitie generálneho

splnomocnenia žalobcu udeleného jeho advokátovi bez špecifikácie konkrétnej veci.

14. Právo na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia nie je odlišné od iných
druhov trov konania z hľadiska posudzovania ich účelnosti alebo primeranosti. Paušálne priznávanie
náhrady nákladov právneho zastúpenia bez skúmania ich primeranosti nie je správne

15. Náhrada trov konania nemá smerovať k potrestaniu neúspešného účastníka, ale k tomu, aby
úspešnej strane boli kompenzované náklady potrebné k účelnému uplatneniu alebo bráneniu práva
(nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 988/12 zo dňa 25.07.2012).16. Pri rozhodovaní o trovách konania podľa zásady úspechu alebo zavinenia na zastavení konania, je
preto potrebné vziať do úvahy okrem zásady účelnosti aj zásadu primeranosti vzniknutých trov konania

vo vzťahu k výške žalovanej pohľadávky.

17. Aj v prípade, ak zastúpenie žalobcu advokátom nemožno hodnotiť ako neúčelné, neznamená to
automatický nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v základe a vo výške určenej matematicky
presne podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

18. Úlohou súdu nie je len mechanicky rozhodovať o náhrade nákladov podľa výsledku sporu, ale zvážiť,
či tu neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie
náhrady účelne vynaložených nákladov.

19. Náklady konania by mali byť primerané hodnote predmetu sporu a nemali by presiahnuť výšku istiny

vymáhanej pohľadávky (nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3923/11 zo dňa 29.03.2012 a sp. zn.
I. ÚS 3698/10 zo dňa 14.09.2011).

20. V prípadoch niektorých špecifických typov pohľadávok potom žalobcovia vzhľadom na tieto
okolnosti nemusia mať vôbec žiadny nárok na náhradu nákladov právneho zastúpenia (napr. uznesenie

Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 2777/11 zo dňa 27.12.2011 alebo nález Ústavného súdu ČR sp. zn.
I. ÚS 988/12 zo dňa 25.07.2012 vo vzťahu k uplatňovaniu pohľadávok mestských dopravných podnikov
z nezaplateného cestovného alebo nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3344/12 zo dňa 24.07.2013
vo vzťahu k uplatňovaniu pohľadávok z nezaplatených televíznych poplatkov).

21. Predmetom tohto sporu je pohľadávka vo výške 121 Eur s príslušenstvom, čiže ide o drobný spor.
Právny zástupca žalobcu si uplatnil náhradu trov celého konania spolu vo výške 218,12 Eur.

22. V danom prípade ide len o drobný spor a pohľadávka bola uplatnená zo spotrebiteľskej
zmluvy formulárovou žalobou, ktorá má podobu rôznych žalobcami zavedených vzorových podaní len

minimálne odlišných osobou účastníka a predmetom konania, v ktorých všetky ostatné údaje a tvrdenia
možno považovať za všeobecne uplatniteľné vo všetkých podobných sporoch.

23. Aj keď pojmovo drobné spory nemajú explicitný ekvivalent v ust. § 257 CSP predstavujú možnosť
byť dôvodom hodným osobitného zreteľa (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove 20Co/54/2019 zo

dňa 25. júna 2019 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 29/2020-25).

24. Podľa názoru odvolacieho súdu sú v prejednávanej veci naplnené všetky vyžadované predpoklady
pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

25. Pokiaľ preto súd prvej inštancie aplikoval ust. § 257 CSP, je jeho rozhodnutie správne a odvolací
súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1.
V odvolacom konaní žalobca úspech nemal a úspešnému žalovanému z obsahu súdneho spisu trovy

odvolacieho konania nevyplývajú, preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal..

27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).