Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/247/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115220031
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4115220031.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a sudkýň JUDr.
Viery Koscelanskej a JUDr. Eriky Madarászovej v spore žalobcu: COOP Jednota Nitra, SD, so sídlom
Nitra, Štefánikova trieda 54, IČO: 168 874, zastúpený JUDr. Dalibor Motyčka, advokát so sídlom Nitra,
Štefánikova trieda 52, proti žalovanej: S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, G., zastúpená JUDr.
Stanislav Jakubčík advokát so sídlom Bratislava, Kutlíkova 17, o zaplatenie 13.296,58 eura, o odvolaní

žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 7C/357/2015- 92 zo dňa 12. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 13.296,58
eura a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi

priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie poukázal na
obsah žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 13.296,58 eura dôvodiac tým, že žalobca
ako zamestnávateľ uzatvoril dňa 01.11.2011 so žalovanou pracovnú zmluvu na dobu neurčitú do funkcie
vedúca prevádzkovej jednotky 02-199 D. a súčasne bola uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti.
Inventúrou konanou dňa 28.06.2013 za inventúrne obdobie od 21.01.2012 do 05.02.2013 bol na
prevádzkovej jednotke Veľčice zistený schodok v nákupných cenách vo výške 13.296,58 eura a v

spotrebiteľských cenách vo výške 144,72 eura. Predmetná inventúra bola zúčtovaná dňa 28.06.2013,
kedy sa žalobca dozvedel o výške schodku. Šetrením bolo zistené, že na predajni chýbajú tovary
rôzneho druhu, najmä však tovary druhu múka, vajcia, maslá všetky v nákupných cenách 13.296,58
eura. Pracovný pomer skončil okamžitým skončením pracovného pomeru doručeným žalovanej dňa
27.09.2013, ktorej neplatnosť napadla žalovaná na Okresnom súde Nitra a vec je vedená pod sp.
zn. 10Cpr 4/2013. V prebiehajúcom konaní o neplatnosť okamžitého skočenia pracovného pomeru

bolo zistené, že tovary boli likvidované bez účtovných dokladov, teda spôsobom a v plnom rozsahu v
rozpore s internými predpismi žalobcu a súčasne bolo zistené, že likvidáciu tovarov vykonávala výlučne
žalovaná. Výlučne žalovaná vykonávala preceňovanie tovarov, likvidáciu tovarov, a napriek vysokému
stavu zásob tovary naďalej objednávala a potom ich preceňovala na 1-5 centov a likvidovala, vyhodením
do smetných zberných nádob.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 182 ods. 1-4, § 189 ods. 1-4, §
191 ods. 1,2 ZP. Poukázal na to, že vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 18.08.2015 č.k.
7C/357/2015-9 , voči ktorému žalovaná podala odpor, v dôsledku čoho došlo v zmysle v tom čase
účinného ustanovenia § 174 ods. 2 OSP k zrušeniu platobného rozkazu priamo zo zákona. Žalovaná v
odpore namietala, že konanie vo veci určenia neplatnosti okamžitého skočenia pracovného pomeru nie
je doposiaľ právoplatne skončené. Žalovaná odmietla tvrdenia, že vykonávala zámeny tovarov, resp.

preceňovanie. Postupovala pri evidovaní tovarov, resp. ich pohyboch podľa pokynu k práci vydaného
žalobcom, pričom tento jej postup mesačne žalobca kontroloval prostredníctvom mesačných uzávieroka nikdy jej nebol vytknutý postup. Dôvodila tiež, že uvedené zámeny, preceňovania je možné vykonávať
prostredníctvom interného informačného systému žalobcu, do ktorého je možné zasahovať „zvonka“,
teda inými zamestnancami z iných predajní, a teda odmieta tvrdenie, že spôsobila škodu vo výške

13.296,28 eura. Táto skutočnosť je predmetom dokazovania v konaní 10Cpr 4/2013. Odhliadnuc od
toho, že nie je preukázané, že by vznikol schodok v žalovanej výške, nebola žiadnym spôsobom
preukázaná existencia škody, že by žalovaná porušila povinnosť voči žalobcovi a bola preukázaná
príčinná súvislosť medzi údajným vznikom škody a konaním žalovanej. Namietala, že žalobca sa
nevysporiadal ani s tým, že na pracovisku pracovali okrem nej ďalší dvaja zamestnanci, zástupkyňa

vedúcej predajne p. Z. Y. a p. I. Y., ktoré mali tiež uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti, preto,
ak by bolo potrebné sa vyporiadať § 189 Zákonníka práce upravujúci rozsah a spôsob náhrady škody.
Záverom navrhla prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Nitra sp. zn. 10 Cpr 4/2013.

3. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 03.05.2016 č.k. 7C/357/2015-48 konanie prerušil do

právoplatného skočenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra č.k. 10Cpr 4/2013. Uznesením
zo dňa 11.01.2018 č.k. 7C/357/2015-85 rozhodol o pokračovaní v konaní z dôvodu, že konanie, pre
ktoré bolo toto konanie prerušené, bolo právoplatne skončené a to rozsudkom Okresného súdu Nitra
č.k. 10Cpr 4/2013-403 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 9Co/8/2016-445 zo dňa
12.10.2017, ktorými bol návrh navrhovateľky , t.j. v tomto konaní žalovanej, zamietnutý. V rozhodnutiach

bolo uvedené, že konaním žalobkyne, keď realizovala nekalé praktiky pri využívaní informačného
systému žalovaného (preceňovanie cien cez nesledovanú položku 0338), vykonávala likvidáciu
tovaru v rozpore s postupom upraveným vnútornými predpismi žalovaného a nepočínala si tak, aby
nedochádzalo ku škodám a k neoprávnenému majetkovému prospechu na úkor žalovaného. Žalobkyňa
ako vedúca predajne mala z titulu svojej funkcie väčšiu zodpovednosť ako ostatní zamestnanci a o.

i. medzi jej povinnosti ako vedúcej patrili aj objednávanie, preceňovanie a likvidovanie tovarov, ktoré
povinnosti však vykonávala nielen v rozpore s predpismi žalovaného, ale tiež v rozpore s oprávnenými
záujmami žalovaného. Povinnosti, ktoré žalobkyňa porušila (predchádzanie škodám), jej tiež vyplývali
z pracovnej zmluvy, z dohody o hmotnej zodpovednosti, ako aj z ustanovení Zákonníka práce. V
neposlednom rade súd prihliadol na spôsobený následok spočívajúci vo vzniku škody, keď žalobkyňa

predávala tovary za sumu nižšiu, ako bola ich nákupná cena a tiež likvidovala tovary žalovaného
z dôvodu neúmerne vysokých objednávok. Ako dôsledok takejto likvidácie bolo aj vhadzovanie
nevhodných potravín do bežnej smetnej nádoby, hoci takýto spôsob likvidácie najmä živočíšnych
tovarov, je presne upravený predpismi. Žalobkyňa svoje povinnosti porušovala opakovane a dlhšiu dobu,
pričom napríklad v prípade likvidácie tovarov sama žalobkyňa znemožnila určenie okamihu likvidácie

tovaru nevypracovaním škodových protokolov. Záverom súd konštatoval, že v danom prípade nebol
zistený žiaden z dôvodov pre uplatnenie zákazu okamžitého skončenia pracovného pomeru (§ 68 ods.
3 Zákonníka práce).

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná bola v pracovnom

pomere so žalobcom odo dňa 01.11.2001, a to v pozícii vedúcej predajne, pričom okrem pracovnej
zmluvy so žalobcom uzatvorila aj dohodu o hmotnej zodpovednosti rovnako dňa 01.11.2001. Dňa
29.07.2013 bolo žalovanej doručené do vlastných rúk okamžité skončenie pracovného pomeru v lehote
dva mesiace od kedy sa o dôvode dozvedel. Týmto okamihom bolo zistenie výsledkov inventúry s
následným zúčtovaním a porovnaním stavu tovarových zásob s účtovnými dokladmi ako aj zistenie

rozdielov nákupných a spotrebiteľských cien dňa 27.06.2013. O výsledku zistenom z inventúry bola
žalovaná osobne informovaná a priebeh ani výsledky nenamietala, pričom manko z inventúry uznala a
iba vzniknutú škodu neuznala. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na výsledky vykonaného dokazovania
v konaní o neplatnosť okamžitého skočenia pracovného pomeru (10Cpr 4/2013), z ktorých mal za
preukázané, že k preceňovaniu tovarov na predajni žalovanej dochádzalo, pričom oprávnenie na

preceňovanie v systéme mala jedine žalovaná. Uvedené vyplynulo jednak z listín ( č.l. 35 - 39 - čl. 1 bod
2 písm. d) smernice pripojený spis 10Cpr 4/2013) a tiež z výpovedí svedkov ( Z. ). Obe svedkyne uviedli,
že „papierovačky“ mala na starosti vedúca, ako aj objednávanie tovarov, preceňovanie a likvidáciu
tovarov. Žalovaná v rámci tohto konania sama potvrdila, že vykonávala preceňovanie. Vzhľadom k
tomu, že u niektorých tovarov dochádzalo k preceňovaniu neprípustným spôsobom ( nie podľa smerníc,

keď preceňovanie malo určený presný kľúč o 30%, o 50%, resp. 75% ), je zrejmé, že tohto sa mohla
na danej predajni dopustiť iba žalovaná ako jediná oprávnená na tento úkon. Svedok W. O., ktorý
pracuje u žalobcu ako IT pracovník, potvrdil, že zásah do systému môže urobiť iba osoba na predajni,
pričom z vedenia nemá nikto prístup do systému. Hoci svedok ako IT pracovník má možnosť dostaťsa do systému, tento využíva na kontrolu systému a odstránenie problémov v súvislosti s obsluhou
systému, najčastejšie na problémy s tlačiarňou, alebo ak sa nepodarí uložiť aktuálne nahrávaný údaj. V
predmetnomkonaníbolotiežpreukázané,žežalovanálikvidovalatovarbezškodnýchprotokolov,pričom

sama potvrdila, že bolo jednoduchšie tovar hádzať do kontajnera bez hlásenia a následného vytvárania
škodových protokolov. Svedkyňa I. Y. ( bývalá predavačka vo D., kolegyňa žalovanej ) ďalej potvrdila,
že za čias, keď vedúcou bola žalovaná, sa tovary likvidovali hodením do kontajnera bez protokolov, čo
však robila žalovaná, ktorá to vraj konzultovala s hygieničkou. Z vykonaných dôkazov je tak zrejmé,
že žalovaná postupovala v rozpore s vnútornými predpismi zamestnávateľa pri likvidácii tovaru, pričom

takéto konanie nie je u žalobcu tolerované. Žalovaná sa v konaní tiež bránila tým, že v systéme
žalobcu MOP je položka 0840, ktorá jej umožňovala robiť zámeny tovarov a nahodiť chýbajúce tovary
bez dokladu. Svedkyňa J. Y. ( účtovníčka ) potvrdila, že zámeny tovarov boli u žalovanej zistené aj v
položke 0840, táto je sledovaná, avšak nekalé konanie žalovanej bolo cez položku 0338, ktorá zahŕňa
akciové tovary a táto nie je absolútne sledovaná, čo žalovaná vedela a preto sa domnievala, že sa
rozdiel v cenách nezistí. Svedkyňa Y. v tomto prípade uviedla, že konanie žalovanej nespočívalo len

v znižovaní cien tovarov, ktoré nemala oprávnenie znížiť, ale aj v tom, že tovar, ktorý mal byť v akcii
znížený, neznížila, čím dorovnávala tie rozdiely za tovary, ktoré neoprávnene predávala za nižšiu cenu.
Týmto spôsobom však žalovaná dorovnala len predajné ceny, tzv. spotrebiteľské ceny, nie však nákupné
ceny, za ktoré žalobca tovar nakúpil. Ako príklad svedkyňa uviedla, že k neoprávnenému zníženiu cien
došlo aj na rôznom priemyselnom tovare ( obliečky, nerezové lampy, ponožky, prach na pranie ... ). Tovar

na predajni vo D. sa tak kúpil za vyššiu cenu, ako sa predal, resp. ako sa vyhodil. Škoda, ktorá bola
vyčíslená, podľa svedkyne vznikla za obdobie od predchádzajúcej inventúry.

5. S poukazom na rozsiahle dokazovanie vykonané v rámci konania č.k. 10Cpr 4/2013 mal súd prvej
inštancie za preukázané, že námietky žalovanej v odpore neobstoja a tieto sú totožné s námietkami

uplatnenými v rámci konania 10Cpr 4/2013, z ktorého skutkovými a právnymi závermi sa súd stotožnil
aj v rámci tohto konania. Súd preto ustálil nárok žalobcu na náhradu schodku voči žalovanej v celom
rozsahu za dôvodný. Uviedol, že žalobca preukázal objektívne zistený schodok, ako aj to, že za tento
schodok zodpovedá žalovaná. Považoval za preukázané predpoklady zodpovednosti za schodok na
zverených hodnotách: vznik škody ako schodku, existencia platnej dohody o hmotnej zodpovednosti,

zavinenie žalovanej. Zdôraznil, že pokiaľ sa žalovaná chcela zbaviť zodpovednosti za vzniknutý schodok
musela by preukázať, že tento nezavinila, teda že vznikol celkom alebo sčasti bez jej zavinenia.
Žalovaná uzatvorila so žalobcom dohodu o hmotnej zodpovednosti dňa 01.11.2011 , ktorou prebrala
hmotnú zodpovednosť za schodok na zverenom tovare, obaloch, hotovostiach, ceninách, materiáli a
iných hodnotách . Dňa 05.02.2013 bola v predajni priamo v predajni na D. vykonaná inventúra, kde boli

zistené stavy tovarov a zabezpečené podklady pre ďalšie vykonávanie zúčtovania zistených stavov a až
následne po konečnom zúčtovaní bol zistený objektívny stav inventarizácie v nákupných a predajných
cenách, a teda aj rozdiel. Súd poukázal na to, že výsledkom inventarizácie bolo zistenie schodku
v nákupných cenách vo výške 13.296,58 eura a v spotrebiteľských cenách vo výške 144,72 eura.
Žalovaná dňa 18.07.2013 podpísala „III/1. Výpočet inventarizačného rozdielu ( výsledku ) zásoby, Inv.

č. 33/ Kontrol./ 2013, podľa ktorého jej bol oznámený výsledok inventarizácie zistený dňa 27.06.2013
z inventúry vykonanej dňa 05.02.2013, bolo jej oznámené manko v nákupných a spotrebiteľských
cenách. Obsahom tejto listiny je prehlásenie hmotne zodpovednej osoby, t. j. žalovanej, že si je hmotne
zodpovednýzamestnanecvedomýzodpovednostizavyčíslenémankonazásobáchvdôsledkupísomne
prevzatej hmotnej zodpovednosti za majetok zverený k vyúčtovaniu, že inventúra bola riadne prevedená

podľa platných predpisov a proti výsledku kontroly nemá žiadne námietky. Žalovaná uznala manko
vo výške 144,72 eura a neuznala iba záväzok uhradiť škodu vo výške 13296,58 eura. Súčasťou
inventarizačného záznamu je zoznam označený ako Tovarové zásoby s vypočítanou účtovnou zásobou
askutočnouzásoboukudňuinventúry,ktoréhoobsahavýsledkyžalovanápriprejednávanínenamietala.

6. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj námietkami žalovanej v odpore. K tvrdeniu žalovanej, že za obdobie
21.1.2012-05.02.2013 by musela denne zlikvidovať alebo odcudziť napríklad múku v objeme 116 kg
vrátane víkendov a sviatkov, v tomto smere súd poukázal na postoj žalovanej v konaní 10Cpr 4/2013,
v rámci ktorého ani raz nenamietala, že by také veľké množstvo tovaru neobjednala. V rámci konania
10Cpr 4/2013 bolo preukázané aj to, že konanie žalovanej nespočívalo len v znižovaní cien tovarov,

ktoré nemala oprávnenie znížiť ( teda predávala ako akciový tovar taký tovar, ktorý v akcii nebol ),
ale aj v tom, že tovar, ktorý mal byť v akcii znížený, neznížila, čím dorovnávala tie rozdiely za tovary,
ktoré neoprávnene predávala za nižšiu cenu. K neoprávnenému zníženiu cien došlo aj na rôznom
priemyselnom tovare ( obliečky, nerezové lampy, ponožky, prach na pranie ... ). Súd prvej inštanciena základe uvedeného považoval žalobu za dôvodnú. Dodal, že iba žalovaná zodpovedá za vzniknutý
schodok, keďže bola jednou oprávnenou osobou na predajni na vykonávanie vyššie uvedených úkonov,
preto je vylúčená spoločná hmotná zodpovednosti za vzniknutý schodok zo strany zástupkyne predajne

Z. Y. a I. Y., ktoré pracovali na predajni spolu so žalovanou. G. majúc za preukázané, že vznikol schodok
v žalovanej výške, za ktorý zodpovedá žalovaná, nárok žalobcu ustálil za dôvodný a žalovanú zaviazal
zaplatiť žalobcovi sumu XX.XXX,XX eura a to do X dní od právoplatnosti tohto rozsudku. G. o trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania

rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

7.1 Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná namietajúc, že
súd prvej inštancie nezabezpečil rovnosť zbraní pred súdom prvej inštancie, čo vyplýva z článku 9
Základných princípov CSP. Podľa názoru žalovanej, súd prvej inštancie potom, ako vydal uznesenie
o pokračovaní v konaní dňa 11.01.2018 mal dôsledne dodržať zákonný postup vyplývajúci z čl. 9

základných zásad a § 167 CSP tak, že mal žalovanú vyzvať, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe
písomne vyjadrila. K tomu však nedošlo a žalovaná nebola nikdy žiadnym spôsobom poučená o možnej
sudcovskej koncentrácii konania ani o tom, že má navrhnúť dôkazy v tomto konaní. Právny zástupca
žalovanej uviedol, že súd prvej inštancie mu mal zaslať predvolanie na hlavné pojednávanie na termín
12.3.2018, avšak nepripojil žiadnu výzvu v súlade s ustanovením vyššie citovaného ustanovenia § 167

CSP. O termíne pojednávania dňa 12.03.2018 nebol informovaný a predvolanie neobdržal, avšak túto
podstatnú okolnosť nevie preukázať. Ďalej žalovaná namietala, že súd prvej inštancie síce v zápisnici
uviedol, že vykonáva hodnotenie podľa § 181ods. 2 CSP, avšak zo zápisnice nevyplýva, čo malo byť
predmetom dokazovania. Aj týmto postupom malo podľa nej dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Zdôraznila, že súd ignoroval základné princípy v pracovnoprávnych sporoch a rozhodol bez

výpovede samotnej žalovanej a vykonania akýchkoľvek dôkazov v jej prospech, dokonca jej právnemu
zástupcovi nedoručil predvolanie a ani rozsudok.

7.2 Žalovaná v odvolaní poukázala na svoje námietky uvedené v odpore. Uviedla, že ak by bol
skutočne preukázaný vznik schodku v uvedenej výške ako aj ďalšie predpoklady pre vznik škody je

potrebné sa vysporiadať aj s ustanoveniami § 189 ZP upravujúci rozsah a spôsob náhrady škody v
takýchto prípadoch. Nestotožnila sa skutkovými zisteniami súdu, ktorý nevykonal vlastné dokazovanie,
pričom tento sa ani nezaoberal principiálnou otázkou, či je dohoda o hmotnej zodpovednosti platná
a či došlo k naplneniu všetkých predpokladov na priznanie zodpovednosti žalovanej z tohto dôvodu.
Podľa názoru žalovanej, je súd viazaný v tomto konaní iba výrokom rozsudkov Okresného súdu Nitra

č.k. 10Cpr 4/2013-403 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 9Co/8/2016-445, avšak
skutkovým zistením v inom konaní súd prvej inštancie nemôže byť viazaný. Žalovaná poukázala na
ust. § 182 ods. 2 , § 184, § 188 ZP. V tomto smere namietala záver súdu o tom, že iba žalovaná je
zodpovedná za schodok, keďže bola jedinou oprávnenou osobou na predajni na vykonávanie určitých
úkonov,ktorévšakvkonečnomdôsledkunemajúpriamuspojitosťsozmiznutýmtovaru. Okremtohosúd

prvej inštancie sa vôbec nezaoberal okolnosťami, či bola vykonaná inventarizácia pri podpise dohody o
hmotnej zodpovednosti ako aj pri zmene vo funkcii vedúceho tak, ako to uvádza § 184 Zákonníka práce.

7.3 Poukázala tiež na to, že porušením jej procesných práv súdom prvej inštancie, nemala možnosť
sa účinne brániť a namietať v prvoinštančnom konaní premlčanie tohto nároku. Z dôvodu procesnej

opatrnosti preto vzniesla túto námietku, pretože nárok žalobcu považuje za v celom rozsahu premlčaný.
Uviedla, že objektívna trojročná premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 106 ods. 2 OZ začala plynúť
dňom, kedy vznikol schodok, tzn. že ak schodok vznikol podľa zistení inventúry v januári 2012, právo
žalobcu sa objektívne premlčalo najneskôr v januári 2015, preto z tohto dôvodu sú premlčané všetky
schodky zistené inventúrou do 26.06.2012, pretože žaloba podal žalobu podal až dňa 26.06.2015.

Čo sa však týka plynutia subjektívnej premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 OZ je toho
názoru,žeprávedeňkonaniainventúryt.j.05.02.2013jerozhodnýmdňom,kedyzačalažalobcoviplynúť
subjektívna dvojročná premlčacia doba na uplatnenie svojho práva voči žalovanej z titulu spôsobenej
škody, teda žaloba bola tiež podaná po uplynutí tejto dvojročnej premlčacej doby. Aj v prípade nutnosti
vyhodnotenia inventúry, táto bola vyhodnotená zo strany žalobcu už pred jej zúčtovaním, minimálne dňa

11.06.2013, keďže práve v tento deň žiadal žalobca žalovanú o podanie vysvetlenia k zistenému rozdielu
v nákupných a spotrebiteľských cenách. Nárok žalobcu preto považovala za jednoznačne premlčaný.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.8. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a
po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť vrátane súvisiaceho výroku o trovách
konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalovaná v podanom odvolaní predovšetkým namietala, že boli porušené jej procesné práva,
pretože súd prvej inštancie nedodržal zákonný postup upravený v ust. § 167 CSP, teda po vydaní
uznesenia o pokračovaní v konaní ju mal súd vyzvať, aby sa k žalobe vyjadrila. Odvolací súd z
obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie najskôr dňa 18.05.2015 vydal platobný rozkaz, ktorý spolu so
žalobou doručil žalovanej a voči ktorému žalovaná podala riadne odôvodnený odpor. Práve v dôsledku

podaného odporu ( ktorým sa zrušil platobný rozkaz ) a návrhu žalovanej na prerušenie konania, súd
prvej inštancie uznesením zo dňa 03.05.2016 č.k. 7C/357/2015-48 konanie prerušil do právoplatného
skočenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra č.k. 10Cpr 4/2013. Uznesením zo dňa 11.01.2018
č.k. 7C/357/2015-85 rozhodol o pokračovaní v konaní , pričom stranám sporu okrem tohto uznesenia
doručil aj predvolanie na termín pojednávania dňa 12.03.2018 spolu s poučením o procesných právach

a povinnostiach strán sporu na samostatnej listine ( čl. 86 spisu). Odvolací súd je toho názoru, že súd
prvej inštancie nekonal v rozpore s ust. § 167 ods. 2 CSP, pretože v danom prípade súd postupoval
v zmysle ustanovení pri vydaní platobného rozkazu. Keďže žalovaná po doručení platobného rozkazu
so žalobou podala riadne odôvodnený odpor, tento v podstate nahradil vyjadrenie žalovanej k podanej
žalobe. Samostatná výzva súdu na vyjadrenie žalovanej k žalobe už nebola potrebná, pretože žalovaná

už žalobu mala doručenú a aj sa k nej v podanom odpore vyjadrila tak, že žalobný nárok neuznala
a zároveň uviedla dôvody, pre ktoré ho neuznáva. Je nesporné, že v čase, keď súd prvej inštancie
rozhodol o pokračovaní v konaní, bol účinný nový Civilný sporový poriadok, ktorý sa aplikoval aj na
konania začaté pred jeho účinnosťou ( 395 ods.1 CSP). Práve preto súd prvej inštancie poučil strany
sporu pred nariadeným pojednávaním a zaslal im poučenie o procesných právach a povinnostiach v

zmysle ustanovení CSP. V rámci tohto poučenia boli strany sporu poučené aj prostriedkoch procesného
útoku,procesnejobranyakoncentráciikonania.Žalovanáresp.jejprávnyzástupcatedabolipoučeníajo
tom, že „strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky) včas. Prostriedky procesného

útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by
konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to
vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 v spojení s
§ 149 CSP). Z uvedeného vyplýva, že žalovaná bola riadne poučená o svojej procesných povinnostiach

týkajúcich sa predloženia prostriedkov procesnej obrany súdu včas, teda už pred pojednávaním.
Rovnako sa odvolací súd nestotožnil s námietkou nedoručenia predvolania na pojednávanie, pretože
v spise na čl. 85 sa nachádza doručenka o doručení predvolania na pojednávanie, uznesenia o
pokračovaní konania a poučenia strán sporu, ktoré listiny boli právnemu zástupcovi doručené dňa
23.01.2018, čo potvrdil svojím podpisom. Vzhľadom na termín pojednávania dňa 12.03.2017, mala

strana žalovanej aj dostatočný časový priestor na realizáciu prostriedkov procesnej obrany ( vyjadrenia a
predloženia dôkazných prostriedkov). Keďže strana žalovanej sa na pojednávanie bez ospravedlnenia
svojej neúčasti nedostavila, súd prvej inštancie mohol vykonať pojednávanie aj v jej neprítomnosti.
11. Žalovaná ďalej v odvolaní poukázala na svoje námietky uvedené v odpore a tiež dôvodila, že
súd sa mal vysporiadať aj s ust. § 189 ZP upravujúci rozsah a spôsob náhrady škody v takýchto

prípadoch poukazujúc na ďalších dvoch zamestnancov, a to zástupkyňu vedúceho p. Z. Y. a predavačku
p. I. Y., ktoré mali taktiež uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Nestotožnila sa skutkovými
zisteniami súdu, ktorý nevykonal vlastné dokazovanie, pričom tento sa ani nezaoberal principiálnou
otázkou, či je dohoda o hmotnej zodpovednosti platná a či došlo k naplneniu všetkých predpokladov
na priznanie zodpovednosti žalovanej z tohto dôvodu. Odvolací súd zo spisu zistil, že súd prvej

inštancie na pojednávaní dňa 12.03.2018 vykonal dokazovanie listinami, ktoré boli obsahom spisu,
ako aj oboznámením listinných dôkazov z pripojeného spisu sp.zn. 10Cpr/4/2013. V tomto smere súd
prvej inštancie postupoval správne, keď prevzal ako dôkazy listiny z pripojeného spisu. V napadnutom
rozsudku však súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie aj o dôkazy, ktoré nevykonal. V bode 11odôvodnenia poukazuje na oprávnenie žalovanej na preceňovanie v systéme, čo malo vyplývať nielen z
listín, ale aj z výpovedí svedkov ( Z. Y., I. Y.). Zároveň poukazuje na výpoveď samotnej žalovanej, svedka
W. O., ktorý pracuje u žalobcu ako IT pracovník a vyjadroval sa k zásahu do počítačového systému. Aj

v ďalšom bode 12 odôvodnenia súd poukazuje na výpoveď svedkyne I. Y. a predchádzajúcich svedkýň,
následne v bodoch 13,14 sa opiera o svedecké výpovede J. Y. ( účtovníčky) ohľadom zámeny tovarov
a preceňovania a svedka Z. Y.. Vyššie uvedené svedecké výpovede však súd prvej inštancie ako dôkaz
nevykonal. Podľa § 196 ods. 1 CSP, súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka. Odvolací súd zároveň
poukazuje na ust. § 319 CSP podľa ktorého, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec

nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak súd prvej inštancie považoval za potrebné
vykonať dokazovanie menovanými svedkami ( alebo niektorými z uvedených svedkov), bol povinný ich
predvolať na pojednávanie a vykonať výsluch svedka. V prípade súhlasu strán sporu za situácie, že tieto
by netrvali na osobnej účasti svedka, je možné, že súd vykoná dokazovanie oboznámením svedeckej
výpovede (v konaní 10Cpr/4/2013) jej prečítaním, pričom v tom prípade ide o vykonanie dôkazu listinou.
Súd prvej inštancie však týmto spôsobom nepostupoval.

12. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel najmä o pomerne
rozsiahle dokazovanie vykonané v konaní o neplatnosť výpovede 10Cpr/4/2013, čo vyplýva aj z bodu
18 odôvodnenia, v ktorom súd zhrnul vykonané dokazovania uvádzajúc: „iba žalovaná zodpovedá
za vzniknutý schodok, keďže bola jednou oprávnenou osobou na predajni na vykonávanie vyššie

uvedených úkonov, preto je vylúčená spoločná hmotná zodpovednosti za vzniknutý schodok zo strany
zástupkyne predajne Z. Y. a I. Y., ktoré pracovali na predajni spolu so žalovanou. Žalovaná, pokiaľ sa
chcela zbaviť zodpovednosti za vzniknutý schodok, musela by preukázať, že tento nezavinila, teda že
vznikol celkom alebo sčasti bez jej zavinenia.“ Ako už bolo uvedené vyššie, dokazovanie vykonané
pred súdom prvej inštancie, nezodpovedá týmto záverom, pretože súd rozhodol aj na základe prevzal

svedeckých výpovedí z iného konania bez toho, aby vykonal tieto dôkazy. Nakoniec aj žalovaná už v
podanom odpore ( ako i odvolaní) namietala skutočnosť, že by iba ona sama mala byť zodpovedná za
schodok vzniknutý u žalobcu.

13. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

Vzhľadom k tomu, že v danej veci nebolo riadne vykonané dokazovanie a teda zistený riadny skutkový
stav, napadnutý rozsudok nemožno považovať za vecne správny. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie
rozhodne o náhrade trov, vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

14. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).