Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9Csp/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120246046
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6120246046.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: EOS KSI

Slovensko, spol. s r. o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený v konaní:
Remedium Legal, spol. s r. o., IČO: 53 255 739, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovanému: C. Š.,
X.. XX.XX.XXXX, V. L. E. XXX/XX, XXX XX Ž. X. P., právne zast.: Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, IČO:
44 465 203, Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, o zaplatenie 768,17 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/. Žalobca prostredníctvom splnomocneného advokáta podal na OS Banská Bystrica (upomínací
súd) dňa 19.2.2020 žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 767,11 €, ako
i príslušenstva z titulu nadobudnutia pohľadávky od postupcu Home Credit Slovakia a.s. Piešťany
zmluvou o postúpení pohľadávok s tým, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné
prostriedky z titulu uzatvorenej úverovej zmluvy zo dňa 13.8.2012 a žalovaný ako dlžník za zmluvne
dohodnutých podmienok neplnil svoju povinnosť pravidelnej úhrady úveru formou splátok v dôsledku
čoho došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a následnému postúpeniu pohľadávky postupcu

na žalobcu ako postupníka.

2/.Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 23Up/386/2020 dňa 16.3.2020.
Žalovaný v zákonom stanovenej lehote voči vydanému platobnému rozkazu podal odpor v dôsledku
čoho upomínací súd dňa 24.06.2020 postúpil vec na prejednanie tunajšiemu súdu ako súdu miestne
a vecne príslušnému s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 3 Zák. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom
konaní a o doplnení niektorých zákonov.

3/.Tunajší súd postupom v zmysle ustanovenia § 167 ods. 4 a nasledujúce Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP) doručil pre žalovaného písomné vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu k odporu.

4/. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 6.07.2020 namietal nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu, opakovane ako v odpore voči vydanému platobnému rozkazu i v tomto
vyjadrení poukazoval na skutočnosť, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky aj s poukazom na

ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách (Zák. č. 483/2001 Z. z.). Spochybňoval tvrdenia žalobcu o
tom, že pre žalovaného právnym predchodcom žalobcu bola riadne doručená výzva na splnenie jeho
splatného peňažného záväzku a tiež akýmkoľvek spôsobom mu bolo doručené oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru. Tvrdil tiež, že žalobca nezaslal pre žalovaného ani len oznámenie opostúpení pohľadávky. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu zdôrazňoval, že tvrdenia žalobcu
odkazujúce na podací hárok preukazujúci odoslanie upozornenia výzvy na splnenie splatného záväzku
zo dňa 2.10.2017 nie je možné považovať za dôkaz, ktorý relevantným spôsobom preukazuje to,

že žalovanému bola doručená takáto výzva. Výzva k splateniu celého záväzku zo strany právneho
predchodcu žalobcu zo dňa 27.11.2017 (čl. 56 spisu) nebola vôbec pre žalovaného doručená a tiež
nebolo pre žalovaného doručené oznámenie o postúpení pohľadávok z právneho predchodcu žalobcu
na samotného žalobcu. Žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že takéto listiny
sa dostali do dispozičnej sféry žalovaného. Aj predložený podací hárok žalobcom zo dňa 29.11.2017

(čl. 55 spisu) ani len nepreukazuje, čo malo byť pre žalovaného doručované a preukazuje len odoslanie
neznámej zásielky.
Žalovaný namietol tiež samotnú platnosť úverovej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným s tým, že zmluva je formulárového charakteru, bez možnosti ovplyvnenia
žalovaným ako spotrebiteľom a je postavená na „dohode“ zmluvných strán o spravovaní právnych
vzťahov založených zmluvou Obchodným zákonníkom, čo podľa žalovaného predstavuje neplatné

dojednanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ) a spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy a preto
ak je zmluva neplatná od počiatku, účastníci zmluvy si majú vrátiť čo každý podľa zmluvy dostal a ak
žalovaný čerpal posledný úver formou revolvingu posledné finančné prostriedky dňa 18.5.2017, týmto
dňom začala plynúť právnemu predchodcovi žalobcu dvojročná subjektívna premlčacia doba (§ 107 ods.
1 OZ), ktorá márne uplynula dňa 18.5.2019 a žaloba na súd bola podaná až po uplynutí subjektívnej

premlčacej doby dňa 19.2.2020.

5/. Súd doručil vyjadrenie žalovaného žalobcovi, spolu s predvolaním na pojednávanie, ktoré súd určil
na deň 29.9.2020 na ktorý termín pojednávania súd všetky strany sporu riadne a včas predvolal.
Pojednávania sa zúčastnili právni zástupcovia strán sporu.

6/. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava skutočnosti uvádzaných v žalobe,
odkázal na písomné podania a listinné dôkazy, ktoré boli predložené súdu spolu so žalobou.
Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť prioritne z dôvodu neplatného postúpenia
pohľadávky, z dôvodu neplatnosti zmluvy o úvere, namietal premlčania uplatňovaného nároku a odkázal

na písomné podania vo veci učinené stranou žalovanou.

7/. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav
veci:
Žalobca odôvodňoval uplatňovaný nárok na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 767,11 €

spolu s príslušenstvom voči žalovanému s odkazom na uzatvorenú zmluvu o úvere medzi právnym
predchodcom žalobcu Home Credit Slovakia, a. s. a žalovaným zo dňa 13.08.2012 (čl. 11 spisu),
obsahom ktorej zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru vo forme revolvingu vo výške kreditného
limitu 2.000,- €, dojednanej mesačnej splátke vo výške 4 % z dlžnej čiastky, ročnej úrokovej sadzbe
26,28 %, priemernej hodnote RPMN 21,82 %, s termínom splatnosti splátky v 20 deň v mesiaci.

V žalobe žalobca tvrdil, že žalovaný ako dlžník neuhradil v stanovených termínoch splátky, čím porušil
svoju zmluvnú povinnosť a preto právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 2.10.2017 (čl. 54 spisu)
vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 333,96 € a následne vyzval k splateniu celého úveru
žalovaného výzvou zo dňa 27.11.2017 do 15 dní od spísania výzvy (čl. 56 spisu). Následne pôvodný

veriteľ postúpil pohľadávku na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.4.2020.
Podľa žalobcu žalovaný do dňa podania žaloby čerpal úver formou revolvingu vo výške 4.037,83 €
a poskytol len čiastočnú úhradu vo výške 3.270,72 € a preto dôvodne žalobca uplatňuje nárok na
zaplatenie sumy 767,11 € dňa 28.03.2019 (prehľad čerpania a úhrad na úverovom účte čl.18 až 19
spisu).

Žalobca zdôrazňoval, že preukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní Oznámením postupcu o postúpení
pohľadávky a podľa žalobcu relevantným oznámením postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky je bez
ďalšieho, založená aj jeho aktívna legitimácia na vymáhanie postúpenej pohľadávky.

8/. Žalovaný v konaní prioritne namietal aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobcu s poukazom na

skutočnosť, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle uzatvorenej zmluvy o postúpení
pohľadávok medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom zo dňa 29.4.2019 z dôvodu, že pred
postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu písomne nevyzval žalovaného na splnenie jeho
splatného záväzku, čím došlo k porušeniu zákonného ustanovenia § 98 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v čase účinnosti
postúpenia a žalovaný tvrdil, že ani len výzva na splatenie dlhu, následné oznámenie o zosplatnení a v
konečnom dôsledku ani oznámenie o postúpení pohľadávky mu nebolo žiadnym spôsobom oznámené

a nedostalo sa do jeho dispozičnej sféry. Žalobca podľa žalovaného neprodukoval ani žiadny listinný
dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia o tom, že takýmto spôsobom postupník, resp. postupca postupovali.

9./ Povinnosť súdu skúmať vecnú legitimáciu, či už aktívnu alebo pasívnu, aj bez návrhu zdôraznil
i Ústavný súd Slovenskej republiky (nález I. US 407/2016). Keďže skúmanie vecnej legitimácie je

imanentnou súčasťou každého súdneho konania, aj pokiaľ žiadna zo strán sporu nenamieta nedostatok
vecnej legitimácie pre prípad jej zistenia, resp. nedostatkov na strane žalobcu, to má vždy za následok
zamietnutie žaloby. Prioritne preto i v prejednávanej veci súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu na strane
žalobcu, ktorú spochybňoval žalovaný.
Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany konania v hmotnoprávnom vzťahu niekedy aj v
procesnoprávnom vzťahu a v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.

Podvecnoulegitimáciou,čiužaktívnou,resp.pasívnoujevovšeobecnostivobčianskomsúdnomkonaní
nutné rozumieť oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúcich z hmotného práva s tým, že takúto
vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva a kto je nositeľom subjektívneho práva
alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúce z hmotného práva. Žalobca môže byť úspešný
v konaní len pokiaľ je nositeľom takéhoto hmotnoprávneho oprávnenia a žalobe proti žalovanému je

možné vyhovieť len pokiaľ žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti.

10/. Zmluva o úvere patrí medzi absolútne obchody v a teda sa na ňu majú vzťahovať ustanovenia
Obchodného zákonníka. Právny predchodca žalobcu však poskytol tento úver v rámci predmetu svojho
podnikania (nie ako bankový subjekt) a žalovaný ho za týmto účelom prijal, spĺňal definíciu veriteľa a

spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. a zmluva takto uzatvorená je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 1 citovaného zákona a úver je nutné posudzovať ako úver
spotrebiteľský.
Zároveň obe strany spĺňajú definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa ustanovenia § 52 ods. 3, 4
Občianskeho zákonníka a táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou i z tohto dôvodu, čo v konaní

nerozporovala žiadna zo strán sporu.

Súd vec právne posúdil :

11/. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom

alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 17 Zák. č. 129/2010 Z. z. v platnom znení ku dňu postúpenia pohľadávky právneho predchodcu
na žalobcu práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže

previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami
s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.Podľa § 525 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa, alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by

postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

12/. Povinnosťou strán sporu je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V sporovom
konaní postihuje dôkazné bremeno obe sporové strany. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu
muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno určitých skutočností

zaťažuje tú stranu sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky; ide o tú stranu sporu ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (pozri Uznesenie NS SR
sp.zn. Obo/52/2010 zo dňa 24.06.2010).

13/. V rámci dokazovania žalobca v konaní uvádzal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z

právneho predchodcu ako postupníka na žalobcu ako postupcu z titulu uzatvorenej zmluvy o postúpení
pohľadávok, s tým, že boli dodržané všetky podmienky v zmysle zákona. Žalobca tvrdil, že žalovaný
ako dlžník bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči veriteľovi vo
výške 333,96 € a zároveň bol právnym predchodcom žalobcu vyzvaný na úhradu omeškaných splátok
výzvou zo dňa 2.10.2017, a tiež podľa žalobcu výzvou zo dňa 27.11.2017, kedy došlo k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti. Následne právny predchodca žalobcu postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 29.4.2019 pohľadávku na žalobcu a žalobca opakovane zdôrazňoval, že preukázal svoju aktívnu
legitimáciu v konaní a zaslal pre žalovaného aj oznámenie o postúpení pohľadávky. Podľa žalobcu
relevantným oznámením postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky je bez ďalšieho, založená aj jeho
aktívna legitimácia na vymáhanie postúpenej pohľadávky.

Žalobca zdôrazňoval tiež, že doručenie písomnej výzvy na úhradu dlžných splátok ako i oznámenie
o zosplatnení úveru bolo doručované žalovanému, no takéto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom
súdu nepreukázal, nepredložil doručenkou o prevzatí písomností žalovaným a ani len doručenku
preukazujúcu pokus o doručovanie písomností zo strany veriteľa pre žalovaného ako dlžníka, ale
predložil len podací hárok na poštový úrad, z ktorého listinného dôkazu nie je možné ani len špecifikovať

čo bolo právnym predchodcom žalobcu odosielané a nie už vôbec preukazovať, že písomnosť bola pre
adresáta aj doručená.

14/. Bez vykonania ďalšieho bližšieho dokazovania v danej veci súd prioritne zameral a skúmal aktívnu
legitimáciu na strane žalobcu a dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný, pretože súd

zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 29.4.2019, ktorú uzatvoril žalobca ako postupník s postupcom
Home Credit Slovakia, a. s. Piešťany, považuje za neplatný právny úkon s poukazom na ustanovenie §
39 OZ, takto uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok odporuje zákonu.
Žalobca v konaní nepreukázal, že právo podľa § 565 OZ uplatnil právny predchodca žalobcu najneskôr
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil žalovaného

(dlžníka) v postavení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca
ani len v konaní nepreukázal splnenie týchto podmienok v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Nepreukázal, že uplatnil právo v zmysle § 565 OZ po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky, neuviedol ani len s ktorou splátkou je žalovaný v omeškaní a už vôbec nepreukázal
ani to, že žalovaného ako spotrebiteľa upozornil na uplatnenie práva minimálne v 15 dňovej lehote a po

uplynutí troch mesiacov od omeškania.
Žalobca nepreukázal doručenie výzvy na úhradu dlžných splátok zo dňa 2.10.2017 ako to tvrdil (čl. 54
spisu) a ani oznámenie o zosplatnení zo dňa 27.11.2017 (čl. 16 spisu) a tiež samotné oznámenie o
postúpení pohľadávky zo dňa 06.05.2019.Ak sa doručenie takýchto písomností snažil žalobca preukazovať podacím hárkom pod č. pre
žalovaného, nie je ani len zrejmé z takéhoto listinného dôkazu kedy bola listina odoslaná a čo bolo
predmetom doručenia a už vôbec nie, že takáto výzva bola pre žalovaného akýmkoľvek spôsobom

doručená.
Splnenie povinnosti odoslania písomnej výzvy o dlžných splátkach a následnom zosplatnení a tiež
oznámení o postúpení pohľadávky nemohol žalobca konvalidovať ani s poukazom na všeobecné
obchodné podmienky pokiaľ by to v nich bolo dohodnuté a to z dôvodu, že nemožno dohodou zmluvných
strán platne dojednať nevyvrátiteľnú podmienku ako fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon

sa považuje za doručenú len z titulu jej odoslania bez toho, aby sa reálne dostala do dispozičnej
sféry adresáta. (Rozsudok KS BB 15Co/1/2017, KS Trenčín 6Co/312/2017, KS BB 16Co/1029/2015,
16Co/825/2015, KS Bratislava 7Co/297/2016).

15/. V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je obligatórnou a zároveň kumulatívnou podmienkou
(platného) vyhlásenia mimoriadnej splatnosti plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť veriteľa (v

danom prípade právneho predchodcu žalobcu) upozorniť dlžníka na uplatnenie tohto práva. Zo strany
právneho predchodcu žalobcu upozornenie a výzva na úhradu dlžných splátok formou upozornenia
pre žalovaného nebolo doručené a je nutné konštatovať, že pre rozpor so zákonom (s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka) je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti neplatným právnym úkonom v s odkazom
na § 39 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ teda nedošlo ku platnému zosplatneniu úveru, nemôže byť platným ani následné postúpenie s
týmto spoplatnením (údajne) vzniknutej pohľadávky. Takáto pohľadávka totiž k danému obdobiu vôbec
neexistovala a v čase postúpenia pohľadávky nebola splatnou. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa
29.4.2019 uzavretá medzi žalobcom ako postupníkom a jeho právnym predchodcom ako postupcom je
tak neplatným právnym úkonom, v dôsledku čoho žalobca nie je subjektom aktívne vecne legitimovaným

v danom spore.
Je nutné prihliadať aj na ustanovenie § 17 Zák. č. 129/2010 Z. z. a nesplnenie zákonných podmienok,
už právnym predchodcom žalobcu na to, že pohľadávka ktorú mal pôvodný veriteľ voči dlžníkovi (v
postavení spotrebiteľa) nebola po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru ako bolo v
zmluve dohodnuté a takáto pohľadávka sa nestala ani splatnou pred termínom konečnej splatnosti pre

nedodržanie postupu zo strany veriteľa v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a nemohol potom
platne ani pôvodný veriteľ pohľadávku zo spotrebiteľského úveru postúpiť na žalobcu.

16/. V zmysle ustanovenia § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku ak by postúpenie odporovalo
zákonu. Žalobca nepreukázal a ani len netvrdil, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ mohol žiadať

o zosplatnenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky zo strany dlžníka (žalovaného) na
základe dohody zmluvných strán v zmysle zmluvy o úvere. Na viac s odkazom na vyššie citované
ustanovenie § 53 ods. 9 OZ pokiaľ ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy v splátkach môže dodávateľ
(právny predchodca žalobcu) uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.
Žalobca nepreukázal, že žalovaný ako spotrebiteľ bol vôbec vyzvaný a upozornený na úhradu dlžných
splátok a nie to ešte na oznámenie s ktorou splátkou bol žalovaný v omeškaní, nepreukázal doručenie
oznámenia o zosplatnení a ani oznámenie o postúpení pohľadávky ako to v konaní tvrdil. Tým žalobca
nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní.

17/. Záverom súd dodáva, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu (uvádza aj v iných konaniach)
o doručovaní písomností pre dlžníkov - spotrebiteľov takzvanou teóriou dôjdenia s tým, že žalobca
považuje za riadne doručenú písomnosť pre spotrebiteľov len zaslanie písomnosti obsahujúcej právny
úkon bez toho, aby sa takáto písomnosť dostala i do dispozičnej sféry týchto dlžníkov- spotrebiteľov.

Ani v tomto konaní žalobca neprodukoval žiadny dôkaz o tom, že jeho právny predchodca oznámil
žalovanému jednak samotné postúpenie pohľadávky na žalobcu, čím je založená aktívna legitimácia v
konaní žalobcu, keďže takýto dôkaz súdu predložený zo strany žalobcu nebol.

18/. Keďže otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je prioritnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti

uplatňovaného nároku a súd dospel k záveru s odkazom na vyššie uvedené, že žalobca takúto aktívnu
legitimáciu nemá, bez ďalšieho dokazovania súd žalobu zamietol.
Z tohto dôvodu pri rozhodovaní nevykonával súd ani žiadne ďalšie dokazovanie týkajúce sa dôvodnosti,
resp. nedôvodnosti vznesenej námietky premlčania uplatňovaného nároku zo strany žalovaného.19/.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý

v konaní úspech nemal a to v rozsahu 100 % trov konania.

20/. S odkazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).