Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, November 20, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 0Er/154/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1200892600
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Vladová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1200892600.5

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: N. D., R.. XX.XX.XXXX, I. XX, XXX XX D.,
vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Peter Kuna, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Miletičova
20, 821 08 Bratislava, o sťažnosti oprávneného, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 0Er/154/2000-33 zo dňa

22.10.2020, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 22.10.2020, č.k. 0Er/154/2000-33 tunajší súd zamietol námietky oprávneného proti
Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 25.04.2020 vedenom pod sp. zn. 0Er/154/2000, EX
82/2000 vydanom súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kunom.

2. Dňa 26.10.2020 bola tunajšiemu súdu doručená sťažnosť oprávneného proti vyššie uvedenému
uzneseniu. Oprávnený vo svojej sťažnosti uviedol, že Oprávnený v námietkach uviedol, že v
predmetnom exekučnom konaní sú vymáhané pohľadávky, u ktorých došlo k ich prekludovaniu, resp.
prekludovaniu práva ich vymáhať, čo zakladá povinnosť súdu ex offo rozhodnúť o zastavení starej
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017. Slovenská
konsolidačná, a.s. poukázala na túto skutočnosť podaním, ktoré označila ako podnet na preskúmanie

preklúzie a súdu bolo doručené. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že zákon č. 233/2019 Z.z.
nadobudol účinnosť 01.01.2020 a podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona, stará
exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa
odseku 2. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že ak sa jedná o starú exekúciu, ktorá by mala
byť k 01.01.2020 ex lege zastavená a súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, teda k 01.01.2020
rozhoduje o zastavení starej exekúcie, potom platí výnimka podľa ustanovenia § 4 ods 2 písm. b) zákona

č. 233/2019 Z.z. a rozhodná doba neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
V danom prípade oprávnený poukázal na prekludovanie práva podaním zo dňa 21.05.2019, t.j. ešte
pred účinnosťou zákona č. 233/2019 Z.z., kedy by zo zákona malo dôjsť k ex lege zastaveniu konania
a súd teda ku dňu 01.01.2020 rozhodoval, resp. mal rozhodnúť o podnete oprávneného na zastavenie
konania, najmä ak berie oprávnený
do úvahy skutočnosť, že na plynutie prekluzívnej lehoty je súd povinný dohliadať v rámci skúmania

splnenia procesných podmienok, čo je jednou zo základných povinností súdu a základných princípov
procesného konania. Súd nemôže na ťarchu účastníka prenášať svoju nečinnosť v konaní, keď v danom
prípade prekluzívna lehota uplynula už v roku 2015. Nemôže byť na škodu strany sporu fakt, že súd
„nestihol“rozhodnúťozastavenístarejexekúcienapriektomu,žekonaniejepostihnuténeodstrániteľnou
procesnou vadou. Oprávnený upozorňuje na rozdiel pojmov exekúcia a exekučné konanie. Exekučným
konaním je časový úsek od podania návrhu na vykonanie exekúcie do právoplatného skončenia konania

súdom, resp. iným spôsobom, pričom samotná exekúcia je vymedzená časovým horizontom, ktorý
končí momentom, kedy ďalej nie je možné vymáhať od povinného splnenie povinnosti, napr. exekúciakončí momentom prekludovania práva vymáhať pohľadávku, pričom exekučné konanie je skončené
právoplatnosťou rozhodnutia súdu o zastavení starej exekúcie a o trovách súdneho exekútora. V
predmetnej veci došlo ku kolízii dvoch dôvodov na zastavenie exekúcie - zastavenie exekúcie podľa

ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, ktorý nastal v roku 2013 a moment zastavenia exekúcie
podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z., ktorý nastal 01.01.2020. Nakoľko v danom prípade dôvod
zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku nastal skôr, týmto dňom bola
exekúcia zo zákona zastavená, hoci súd o zastavení exekučného konania nerozhodol, a preto nemohlo
dôjsť k jej zastaveniu podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z..

3. Podľa § 248 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), o sťažnosti rozhodne
súd prvej inštancie.
4. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

5. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

6. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z.z.“) na účely tohto zákona sa starou
exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31.
marca 2017.

8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. Stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak
a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,
b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom
alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok
nepatrnej hodnoty,

c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo
d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné
konanie;1) na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

9. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z., ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví

upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov
po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom
webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

10. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor

oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú
exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie
zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

11. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak

a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo
b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.

12. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z., proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré
bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora

námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

13. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z., námietky spolu s upovedomením o zastavení starej
exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia
lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

14. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením
upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súduznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd
doručí oprávnenému a exekútorovi.

15. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto
zákona sa použije Exekučný poriadok - zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníneskoršíchpredpisovúčinný
do 31. marca 2017, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

16. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný.

17. Po opätovnom preštudovaní predmetného exekučného spisu súd uvádza, že ak pred účinnosťou
zákona č. 233/2019 Z.z. existuje alebo existoval dôvod pre zastavenie starej exekúcie vyplývajúci z

ustanovenia§57ods.1Exekučnéhoporiadkuanadobudnutímúčinnostizákonač.233/2019Z.z.vznikol
dôvod na zastavenie starej exekúcie (§ 2 ods. 1 písm. a) alebo tento dôvod vznikol po nadobudnutí
účinnosti zákona č. 233/2019 Z.z. a k uvedenému okamihu nebolo rozhodnuté o zastavení exekučného,
stará exekúcia sa zastavuje ex lege k 01.01.2020 podľa zákona č. 233/2019 Z.z.. Je dôležité rozlíšiť
dve situácie. Ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný oprávneným pred účinnosťou zákona č.

233/2019 Z.z. a nejde o starú exekúciu, ktorá sa ex lege zastavuje účinnosťou zákona [najmä § 2 ods.
1 písm. a)], súd zastaví starú exekúciu podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do
31. 3.2017. V predmetnom prípade ide o starú exekúciu. Ak ide o návrh oprávneného na zastavenie
starej exekúcie po účinnosti zákona č. 233/2019 Z.z., súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení
exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/2019 Z.z..

18. Tento záver súdu je v súlade s princípom právnej istoty a zákazom retroaktivity, ako aj so vzťahom
uvedených právnych predpisov (Exekučného poriadku na jednej strane a zákona č. 233/2019 Z.z. na
strane druhej). Podľa názoru súdu je potrebné pri výklade zákona č. 233/2019 Z.z. aplikovať teleologický
výklad,atedasledovaťúčelzákona.Inapriektomu,žeexistovaldôvodnazastavenieexekúcieeštepred

01.01.2020, je postup súdneho exekútora pri vydaní upovedomenia o skončení starej exekúcie zákonný,
nakoľko účelom zákona bolo urýchliť zastavenie exekúcií tým, že táto kompetencia bola čiastočne
presunutá na súdnych exekútorov. Súdny exekútor teda riadne vydal upovedomenie o zastavení starej
exekúcie, ktoré obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom, čím si splnil svoju zákonnú povinnosť.

19. V zmysle usmernení Ministerstva spravodlivosti SR ku zákonu č. 233/2019 Z.z., v prípade kumulácie
dôvodov na zastavenie starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. je potrebné vychádzať
z tej skutočnosti, že k zastaveniu starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z., ak nejde o
absolútnu alebo relatívnu výnimku, dochádza priamo zo zákona, t. j. vznikom dôvodu predpokladaného
zákonom č. 233/2019 Z.z.. Preto sa stará exekúcia zastavuje len na základe toho dôvodu, ktorý

nastal ako prvý. Preto v prípade kumulácie dôvodov pre zastavenie starej exekúcie podľa zákona č.
233/2019 Z.z. a Exekučného poriadku je potrebné skúmať okamih, kedy nastala okolnosť odôvodňujúca
zastavenie starej exekúcie. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 233/2019 Z.z. je teda nutné v každom
exekučnom prípade skúmať, či nedošlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege na základe ustanovení
zákona č. 233/2019 Z.z., pretože tento zákon je vo vzťahu k Exekučnému poriadku zákonom lex

specialis,aknejdeoprípad,kedyjepovinnýmpodanýnávrhnazastavenieexekúcie.Uvedenéznamená,
že ak pred účinnosťou zákona č. 233/2019 Z.z. existuje (existoval) dôvod pre zastavenie starej
exekúcie vyplývajúci z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 a
nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z.z. vznikol dôvod na zastavenie starej exekúcie (§ 2 ods.
1 písm. a)) alebo tento dôvod vznikol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 233/2019 Z.z. a k uvedenému

okamihu nebolo rozhodnuté o zastavení exekučného konania (prípadne nejde o prípad podľa § 4 ods.
2 písm. b)), stará exekúcia sa zastavuje ex lege podľa zákona č. 233/2019 Z.z..

20. V zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje,
ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2. Podľa § 3 ods. 1 zákona č.

233/2019 Z.z. rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia
prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. V predmetnom exekučnom konaní
bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi dňa 02.03.2000, teda rozhodná
doba uplynula dňa 02.03.2005. Ako uviedol oprávnený, k prekludovaniu vymáhaného nároku došlo vroku 2007, Z uvedeného je zrejmé, že rozhodná doba v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. nastala skôr,
ako preklúzia predmetnej pohľadávky oprávneného.

21. Súd na námietku oprávneného, že zákon č. 233/2019 Z.z. nadobudol účinnosť 01.01.2020 a podľa
ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak
uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2., pričom z uvedených zákonných
ustanovení vyplýva, že ak sa jedná o starú exekúciu, ktorá by mala byť k 01.01.2020 ex lege zastavená a
súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, teda k 01.01.2020 rozhoduje o zastavení starej exekúcie,

potom platí výnimka podľa ustanovenia § 4 ods 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z.z. a rozhodná doba
neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, uvádza, že zákon č. 233/2019
Z.z. upravuje možnosť predĺženia rozhodnej doby piatich rokov v ustanovených prípadoch, pričom je
potrebné zdôrazniť, že táto relatívna výnimka je spojená výlučne len s dôvodom zastavenia starej
exekúcie spočívajúcim v uplynutí rozhodnej doby piatich rokov, t. j. s § 2 ods. 1 písm. a) zákona č.
233/2019 Z.z.. Ide o relatívne výnimky zo zastavenia starých exekúcií, pri ktorých uplynula rozhodná

doba, avšak existuje tu niektorá zo skutočností odôvodňujúca jej predĺženie (§ 4). Relatívna výnimka
znamená, že rozhodná doba, po uplynutí ktorej by na túto starú exekúciu dopadal § 2 ods. 1 písm.
a), sa predlžuje (o dobu podľa § 4). V prípade kumulácie relatívnych výnimiek sa uplatní tá relatívna
výnimka, ktorá ako prekážka zastavenia starej exekúcie prestane pôsobiť najneskôr. Exekučné konanie
sa v základe vedie ako nesporové a aj súd vyhodnocuje dôvody na zastavenie exekúcie aj bez návrhu

a permanentne. Relatívna výnimka podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z.z. sa teda nemôže
vzťahovať na všetky situácie, kedy súd posudzuje, či má starú exekúciu zastaviť, keďže takýto výklad
by nedával zmysel. Adekvátny výklad bude založený teda na teleologickej redukcii a na systematickom
výklade zmyslu tohto ustanovenia. Nebude zrejme sporné, že uvedená relatívna výnimka dopadá
výlučne na situácie, kedy návrh na zastavenie starej exekúcie podal povinný. Táto relatívna výnimka sa

nebude týkať situácií, kedy niekto, kto nie je účastníkom konania, podá podnet na zastavenie exekúcie
(napr. súdny exekútor). Inak povedané, stará exekúcia sa na základe zákona zastavuje, ak existuje
dôvod pre jej zastavenie (§ 2 ods. 1) a nejde o niektorú z absolútnych alebo relatívnych výnimiek,
pričom konanie súdu o „akomkoľvek“ podnete na zastavenie exekúcie nie je relatívnou výnimkou. V
tomto prípade by mal súd postupovať tak, že požiada exekútora o preskúmanie, či v danej veci nedošlo

k zastaveniu starej exekúcie zo zákona, s prípadným poučením o povinnosti vydať upovedomenie o
zastavení starej exekúcie podľa ustanovení zákona č. 233/2019 Z.z..

22. Súd dodáva, že oprávnený predložil súdu podnet na preskúmanie preklúzie vymáhania v roku 2019,
o ktorom tunajší súd nerozhodol do účinnosti zákona č. 233/2019 Z.z. a prijatím zákona č. 233/2019

Z.z. vo vzťahu k výkladu § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019Z.z. ako relatívnej výnimke súd
považuje za nevyhnutné uviesť, že napriek tomu, že toto zákonné znenie expressis verbis nešpecifikuje
„rozhodovanie o zastavení exekúcie“, tak pri použití teleologického výkladu je celkom nepochybne
možné vyvodiť záver, že zákonodarca mal na mysli rozhodovanie o zastavení exekúcie na návrh
povinného. Tento výklad najlogickejšie sleduje zámer skutočne ukončiť staré „neefektívne“ exekúcie,

pretože v opačnom prípade by len (chtiac či nechtiac) vytvoril priestor pre jeho účelové obchádzanie
predovšetkým zo strany oprávneného, ktorý by každých 12 mesiacov mohol podávať obdobný návrh
na čiastočné zastavenie exekúcie v akejkoľvek nepatrnej výške a tým by zamedzil naplneniu účelu
zákona. Relatívna výnimka, v dôsledku ktorej sa predlžuje rozhodná doba podľa § 4 ods. 2 písm. b)
sa logicky nemôže aplikovať v prípade návrhu oprávneného na zastavenie, pretože ak aj má za to,

že stará exekúcia sa mu má zastaviť, použitie výnimky by viedlo k úplne nelogického výkladu. Výklad
ad absurdum je potrebné vždy odmietnuť. Uvedené je v súlade s výkladovým usmernením zákona
zverejnenéhonawebovejstránkeMinisterstvaspravodlivostiSR.Napadnutéupovedomenieozastavení
starej exekúcie je po preskúmaní vydané v súlade so zákonom č. 233/2019 Z.z., a v konaní nejde o
relatívnu výnimku.

23. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že povinnosť úhrady trov starých exekúcií bol jedným
z nosných problémov témy zastavenia starých exekúcií. Za normálnych okolností platí trovy exekúcie
povinný. Keď však nastanú zákonom predvídané skutočnosti má povinnosť platiť trovy oprávnený -
teda osoba v prospech ktorej je exekúcia vedená. Povinnosť platenia trov oprávneným v exekúcii

namiesto povinného tu bola vždy. Dopĺňali sa však dôvody, pre ktoré bol oprávnený zaviazaný ich platiť.
Pri podanom návrhu na zastavenie exekúcie oprávneným bol oprávnený zaviazaný na úhradu trov
exekúcie. Ak bola exekúcia zastavená pre nemajetnosť povinného - platí oprávnený trovy v exekúciách
začatých od roku 2002. V prípade zastavenia exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetokpovinného (OdK) oprávnený platí trovy exekúcií začatých od roku 2012. Zákonom takto boli definované
výnimky, kedy pri nevymožení pohľadávky od povinného súd nemohol priznať náhradu trov exekútorovi
ani voči oprávnenému. Exekútori pracovali de facto pro bono. Tieto výnimky (nemajetnosť do 2002,

preklúzia práva) súčasný zákon ruší stanovením paušálnej odmeny a exekútor dostane zaplatené od
oprávneného aj za ukončené exekúcie, pri ktorých by za aktuálneho právneho stavu pri ich ukončení
nedostal nič.

24. Súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu č. IV. ÚS 160/2020-28 zo dňa 13.05.2020, v

ktorom konštatuje, že je potrebné si uvedomiť, že právna úprava zákona č. 233/2019 Z. z. nedáva
možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie, upravuje ho
jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych výkladoch či iný záver. Jedinou
úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný inštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne
konanie dopadá alebo nie. Keď na konkrétne exekučné konanie dopadne táto procesnoprávna úprava,
exekučné konanie sa zastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho exekútora, ktoré na túto skutočnosť

nadviažu, sú kvázi technickej povahy - administrujú dve zákonné skutočnosti: konanie sa ex lege
zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov v stanovenej výške. V
kontexte týchto skutočností a s poukazom na svoju už citovanú judikatúru považoval ústavný súd
argumentáciu sťažovateliek, ktorou sa domáhali ústavne konformného výkladu a aplikácie § 6 ods. 2
zákona č. 233/2019 Z. z. za nedôvodnú, pretože súdni exekútori v dotknutých exekučných konaniach

nemali diskréciu pri vzniku a rozsahu nároku na náhradu paušálnych trov zastavených exekúcií a tento
nárok si uplatnili v súlade s platným právom.

25. Na základe uvedeného súd opätovne preskúmal námietky oprávneného proti upovedomeniu o
zastavení starej exekúcie, ako aj sťažnosť oprávneného proti uzneseniu tunajšieho súdu 21.10.2020,

č.k. 0Er/719/2002-36 a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.

26. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné