Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda
Judgement was issued by JUDr. Peter Duman
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 19Csp/18/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220201367
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2220201367.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdDunajskáStredasudcomJUDr.PetromDumanomvsporovejvecižalobcu:IntrumSlovakia,
s.r.o., IČO: 35831154, Mýtna 48, Bratislava, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom v Bratislave, proti
žalovanému: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, X. M. (bez adresy), t. č. N. N. - F. N. XXX, o 1.742,78 € s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba o 1.742,78 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 25.08.2017 sa zamieta.
II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Pôvodný žalobca, VÚB, a.s., IČO: 31320155, Mlynské Nivy 1, Bratislava (ďalej len „pôvodný žalobca“)
sa žalobou z 02.04.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výroku a náhrady trov
konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Consumer Finance Holding, a.s.., IČO:
35923130 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) so žalovaným uzatvoril dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke č.
XXXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku 1.600 €, ktorú mal splácať
60 mesačnými splátkami vo výške 43,01 €. Keďže žalovaný pôžičku nesplácal, pôvodný žalobca vyhlásil
okamžitú splatnosť pôžičky. Žalovaný však svoj dlh neuhradil. Pôvodný žalobca potom počas konania
postúpil uplatňovanú pohľadávku na žalobcu.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, no na pojednávaní uviedol, že nevie, o akú pôžičku ide.
Pôžičky nemá a nevie, čo je Quatro. Vo februári 2017 bol prepustený z väzenia. Sedačku a TV si
nekupoval. Takéto podvody voči nemu robili cigáni.
3. Súd na prejednanie veci nariadil na pojednávanie, na ktorom dňa 22.09.2020 za prítomnosti
žalovaného a v ospravedlnenej neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a dňa 20.10.2020 v
neprítomnosti strán (§ 180 CSP), vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.
A. Skutkový stav
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: notárska zápisnica (č. l. 6 až
16),oznámenie(č.l.18),upomienka(č.l.19),doručenka(č.l.20),zmluva(č.l.21až27),prehľadsplátok
a úhrad (č. l. 28 a 29), oznámenie o postúpení pohľadávky (č. l. 99), potvrdenie o výplate dôchodkových
dávok (č. l. 111) a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 CSP a
skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP), ustálil tento skutkový stav.
5. Pôvodný veriteľ bol obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov
(všeobecne známa skutočnosť). Pôvodný veriteľ vyhotovil dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke, ktorá
obsahovala o. i. údaj o celkovej výške pôžičky 1.600 € a poznámku „tovar: nábytok - sedačka U + TV“.V zmluve boli tiež vyznačené predtlačené políčka pri týchto údajoch: „predložené doklady - potvrdenie
z pošty dokladujúce... rozhodnutie (výmer) o priznaní… kópia aktuálneho výpisu z účtu …“ (nesporné
skutočnosti; č. l. 21 až 27; ďalej len „zmluva o pôžičke“)
6. Žalovaný zmluvu o pôžičke nepodpísal, pretože ide o tzv. webovú zmluvu, ktorá sa uzatvára
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (cez internet) bez vyhotovenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami (nepopreté tvrdenie v žalobe).
Nebolo však preukázané tvrdenie pôvodného žalobcu, že zmluve predchádzalo uzavretie rámcovej
zmluvy, predmetom ktorej je popis spolupráce pri uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom prostriedkov
diaľkovejkomunikácie.Pôvodnýžalobcatakútorámcovúzmluvunapriekvýzvesúdunepredložil,pretože
ňou nedisponuje, a nepredložil ju ani žalobca do vyhlásenia dokazovania za skončené. Preto súd
vychádzal zo skutkového záveru, že takáto zmluva medzi stranami neexistuje.
7. Nebolo ani preukázané tvrdenie v žalobe, že by pôvodný veriteľ poskytol pôžičku práve žalovanému.
Žalovaný totiž toto tvrdenie na pojednávaní poprel a ani pôvodný žalobca, ani žalobca neboli schopní
predložiť dôkazy, ktoré by toto tvrdenie úspešne vyvrátili. V danom prípade to boli práve oni, kto
musel znášať dôkazné bremeno, pretože preukázanie tvrdenia o poskytnutí pôžičky by mohlo viesť
prinajmenšom k preukázaniu existencie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaného v
zmysle tzv. negatívnej dôkaznej teórie na druhej strane nebolo možné zaťažovať dôkazným bremenom
vo vzťahu k skutočnosti, že si pôžičku nebral. Pôvodný žalobca v reakcii na žalovaného tvrdenia
navrhol dokazovanie len potvrdením žalovaného o výplate dôchodkových dávok. Táto listina však nemá
potrebnú výpovednú hodnotu, pokiaľ ide o to, komu bola pôžička poskytnutá. Ak boli údaje žalovaného
zneužité, ako to naznačoval na pojednávaní, mohla daná osoba disponovať aj týmto potvrdením. To však
ešteneznamená,žebypôvodnýžalobcaalebožalobcanemalimožnosťtvrdenúskutočnosť(poskytnutie
pôžičky žalovanému) dokázať inými spôsobmi, ktoré predpokladá Druhý diel CSP. Pôvodný žalobca ani
žalobca však žiadny iný dôkaz nenavrhli, hoci tak mohli urobiť jednak písomne, ako aj na pojednávaní
20.10.2020. Zotrvali len na žalobe v plnom rozsahu a žiadali rozhodnúť v ich neprítomnosti. Podľa
obsahu zmluvy o pôžičke pritom mal pôvodný veriteľ (a teda aj jeho právni nástupcovia) disponovať
aj ďalšími listinami, a to potvrdeniami z pošty (dokladujúcimi zjavne zaplatenie bežných výdavkov
domácnosti), či kópiou výpisu z účtu žalovaného. Zároveň keďže účelom pôžičky bolo financovanie
nákupu tovaru (sedačka a TV), ktorý pôvodný veriteľ údajne financoval aj prostredníctvom akontácie
v sume 400 € zaplatenej na účet predávajúceho, je odôvodnené predpokladať, že by mal existovať
dôkaz o tom, že pôvodný veriteľ poskytol sumu akontácie predávajúcemu a dôkaz o tom, že predávajúci
plnil práve žalovanému. Sporné skutočnosti pritom bolo možné podľa názoru súdu preukázať viacerými
listinnými dôkazmi, ktoré ale pôvodný žalobca ani žalobca napriek výzve súdu nepredložili. Na základe
vykonaných listinných dôkazov (nepodpísaná zmluva o pôžičke a potvrdenie o výplate dôchodkových
dávok) zostalo naďalej sporné, či pôvodný veriteľ naozaj poskytol žalovanému spornú pôžičku. ďalšie
dokazovanie súd nevykonal, pretože účelom § 295 CSP nie je vykonávať dokazovanie na preukázanie
tvrdení žalobcu, teda v neprospech spotrebiteľa. V dôsledku absencie ďalších dôkazných návrhov
vychádzal súd z toho, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a uzavrel, že žalobca nepreukázal, že
by zmluvou o pôžičke poskytol pôžičku práve žalovanému.
8. Oznámením z 30.09.2020 pôvodný žalobca oznámil, že postúpil uplatňovanú pohľadávku na žalobcu
(č. l. 99).
B. Právne posúdenie
9. Na úvod treba konštatovať, že žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy o pôžičke na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok, čo žalovanému oznámil pôvodný žalobca. Tým žalobcovi ako postupníkovi
vzniklo právo uplatňovať pohľadávky voči žalovanému (§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ďalej len
„OZ“), čo sa prejavilo aj v uznesení tun. súdu vyhlásenom na pojednávaní 20.10.2020, ktorým súd podľa
§ 80 ods. 1 a 2 CSP pripustil zmenu na strane žalobcu.
10. Vzhľadom na skutkové závery uvedené vyššie bolo potrebné pri posúdení veci vychádzať z toho, že
žalobca nepreukázal, že by pôvodný veriteľ zmluvou o pôžičke poskytol pôžičku práve žalovanému./
11. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola protinemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Judikatúra (napr. rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 6Cdo/214/2011, alebo sp. zn. 3Cdo/192/2004) vysvetľuje, že otázka, či bude žalobca v
spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou
uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom
práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom
procesnom práve používa pojem vecná legitimácia (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011). Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany v
hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k
úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku),
má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy,
ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže,
súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného (a to bez ohľadu
na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za
žalovaného neoznačil).
12. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd inak vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo
strán sporu nenamieta (hoci v danom prípade ju žalovaný namietol).
13.Keďžežalobcovisanepodarilopreukázať,žeprávežalovanýjenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti,
teda povinnosti vrátiť uplatňovanú pôžičku aj s príslušenstvom, treba uzavrieť, že žalovaný nie je
v danom spore pasívne vecne legitimovaný. Pretože nedostatok vecnej legitimácie má za následok
zamietnutie žaloby, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I.
14. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalobcovi
ako neúspešnej strane nárok na ich náhradu nepatrí (§ 255 ods. 1 CSP a contrario) a žalovaný by síce
nárok na ich náhradu mal, no pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu tento nárok v súlade
s judikatúrou (R 72/2018) nepriznal (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.