Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718205855
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8718205855.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej, JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: mal. J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D., G. XX, zastúpený zákonným zástupcom U.. A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., G. XX, zastúpený
právnym zástupcom JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, so sídlom Košice, Mlynská 28, IČO: 00
620 157, proti žalovanému A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., J. XXX/X, L. republika, zastúpený O..
Antonom Kupšom, advokátom, so sídlom Čadca, Moyzesova 34, IČO: 35 675 071, v spore o náhradu
škody z ublíženia na zdraví s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.
20C/57/2018-101 (v záhlaví rozsudku nesprávne uvedené 20Csp/57/2018) zo dňa 13.12.2019 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok vo výroku I. o zamietnutí žaloby.

M e n í rozsudok vo výroku II. o trovách konania tak, že stranám náhradu trov prvoinštančného konania
n e p r i z n á v a .

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie
I. žalobu zamietol.

II. Vyslovil, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ustanovením § 9, § 26, § 27 ods. 1, § 415, §
420, § 441 a § 444 Občianskeho zákonníka a ust. § 31 Zákona o rodine.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania, z výsluchu zákonného zástupcu

žalobcu, z výsluchu žalovaného, z vyjadrení právnych zástupcov, z výpovedí svedkov, z lekárskeho
posudku o bolestnom vypracovaného A.. E. Š. dňa 31.03.2013, zo Znaleckého posudku A.. S. D., ako aj
z ďalších listinných dôkazov v spise mal za preukázané, že dňa 27.12.2017 došlo ku kolízii na lyžiarskom
svahu na K. Z. - S. medzi dvoma lyžiarmi, maloletým žalobcom a žalovaným. Dôsledkom tohto stretu
lyžiarov bolo zranenie maloletého žalobcu, aj žalovaného, ako to vyplýva z lekárskych správ v spise.
U maloletého došlo ku špirálovitej zlomenine pravej dolnej končatiny s posunom. Tieto skutočnosti
sú nesporné. V konaní bolo preukázané znaleckým posudkom, lekárskymi potvrdeniami, lekárskym

posudkom o bolestnom, zranenie žalobcu (z tohto sa odvíja nárok uplatňovaný žalobou), jeho rozsah
a liečba, čo stranami ani nespochybňované nebolo. Zásadnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal bolo,
kto za škodu na zdraví spôsobenú žalobcovi zodpovedá, resp. či za ňu zodpovedá žalovaný tak, ako
sa to uvádza v žalobe, teda či on je vinníkom stretu lyžiarov na svahu, ako sa to v žalobe tvrdí. Tátoskutočnosť preukázaná nebola. Z vykonaného dokazovania nebolo zrejmé a bez pochýb preukázané,
a v tomto smere žalobca ohľadom svojich tvrdení neuniesol dôkazné bremeno, aká bola technika jazdy
lyžiarov, aké bolo ich postavenie na svahu a ďalšie relevantné skutočnosti pre jednoznačný záver o

zavinení predmetnej kolízie žalovaným.

4. Výzvou právneho zástupcu žalobcu zo dňa 09.05.2018 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie sumy
3.721,- Eur z titulu bolestného za 195 bodov s poukazom na lekársky posudok A.. E. Š.. Zároveň sa
v tejto výzve uvádza, že pokiaľ mal žalovaný v čase nehody uzavreté poistenie zodpovednosti v rámci

komplexného cestovného poistenia (komerčné pripoistenie viacerých rizík vrátane liečebných nákladov
a najmä poistenia zodpovednosti , do ktorého patrí aj náhrada škody za ktorú poistený zodpovedá napr.
pri zrážke s iným lyžiarom a pod.) je potrebné, aby mu oznámil kontaktné údaje na danú poisťovňu a
súčasne aby poisťovni (pokiaľ už tak neučinil) oznámil poistnú udalosť a predložil jej túto výzvu spolu s
dokladmitýkajúcimisapredmetnéprípadu,ktorémákdispozícii.To,žežalovanýnahlásilpoistnúudalosť
je zrejmé z mailu zo dňa 05.06.2018, ktorý bol adresovaný poisťovňou právnemu zástupcovi žalobcu

(č.l.92 spisu) a v ktorom poisťovňa kontaktovala právneho zástupcu v súvislosti s riešením škodovej
udalosti ich klienta pána A. I.. Z mailu je zrejmé, že ide o škodu na zdraví maloletého klienta J. J. zo
dňa 27.12.2017 na území Slovenskej republiky. Právny zástupca zároveň bol vyzvaný na predloženie
dokladov (v maily uvedených), ktoré je potrebné zaslať pre úspešné vyriešenie škodovej udalosti, a ktoré
môže odovzdať na ktorejkoľvek pobočke, zaslať elektronicky na tam uvedenú emailovú adresu alebo

doporučene na korešpondenčnú adresu. Bol zároveň informovaný, že do doby predloženia žiadaných
podkladov nie je možné pokračovať v likvidácii škodovej udalosti. Na túto výzvu poisťovne reagované
zo strany právneho zástupcu žalobcu nebolo. Toto je zrejmé opäť z mailu poisťovne zo dňa 21.01.2019
(č.l.83 spisu).

5. Zo Znaleckého posudku A.. S. D. č. 420/2019 z 08.12.2019 z odboru úrazová chirurgia mal súd
prvej inštancie za preukázané bodové ohodnotenie bolestného 195.bodmi, na odškodnenie ktorého
teda pripadá suma 3.556,80 Eur. Posudok však nevyriešil otázku vinníka zrážky lyžiarov na svahu.
Konštatoval, že vzhľadom k charakteru a typu zlomeniny - špirálovitá s posunom, vylučuje priamy
kontakt, náraz na oblasť zlomeniny (predkolenie vpravo), nie je možné tvrdiť, že pri strete došlo ku

kontaktu tela či lyžiarskeho vybavenia žalovaného s predkolením poškodeného, ktorý by spôsobil
predmetnú zlomeninu. Je veľmi pravdepodobné, že k zlomenine došlo pri strete lyžiarov - zaklinením
lyží, toto však nepostačuje k tomu, aby bolo určené, ktorý z účastníkov vrazil do iného, poškodený mal
izolované poranenie na predkolení vpravo, to vzniklo pri dysbalancii lyží pri náraze a nie je jednoznačné,
či po náraze žalovaným alebo k stretu došlo súčasne v oblúku alebo po náraze poškodeným, z danej

zdravotnej dokumentácie a pri charaktere poranenia toto nie je možné oddiferencovať, nie je možné
striktne určiť postavenie poškodeného na lyžiarskom svahu, mohol byť aj pravou aj ľavou nohou vyššie,
resp. nižšie, ani určiť rýchlosť lyžovania, pri strete s iným lyžiarom je pohyb lyží nepredvídateľný.
K predmetnému poraneniu dochádza aj pri malej rýchlosti a nízkoenergetickom strete. Poranenia
žalovaného - pomliaždenie ramena a palca vpravo vznikli až po kolízii s poškodeným, pádom na zem.

6. Nepochybne zrážka lyžiarov na svahu a zranenie dieťaťa je smutnou udalosťou, avšak podľa názoru
súdu prvej inštancie pre potreby priznania nároku na náhradu škody v konaní nebolo bez pochýb a
jednoznačne preukázané, kto bol vinníkom predmetnej zrážky. Ani svedkovia navrhnutí žalobcom a
v konaní vypočutí, túto skutočnosť neozrejmili, nie je pravdou, ako sa v žalobe uvádza, že títo videli

priebeh nehody. Toto tvrdenie ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil. Na miesto síce po zrážke prišli,
ale jej bezprostrednými svedkami neboli. Ani vypracovaný znalecký posudok na túto zásadnú otázku
odpoveď nedal. Po takomto doplnení dokazovania súd teda zmenil pôvodný predbežný právny názor,
podľa ktorého sa mu javila žaloba opodstatnená a mal za to, že žalovaný jazdil za žalobcom, a teda si
nesplnil svoju generálnu prevenčnú povinnosť škode následkom zrážky zabrániť. Toto teda v priebehu

ďalšieho dokazovania bolo spochybnené, resp. to nebolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané.

7. V otázkach aktívnej legitimácie súd prvej inštancie zvažoval, či je postačujúce, aby žalobu v danej
veci podával a maloletého žalobcu zastupoval len jeden zo zákonných zástupcov, rodičov žalobcu, jeho
otec. Vzhľadom na predmet konania a vzhľadom na skutočnosť, že to bol práve otec, ktorý v rozhodnom

okamihu vzniku škody na zdraví jeho syna, maloletého žalobcu bol s ním (matka prítomná na lyžovačke
nebola), súd (aj keby vec bola vyhodnotená nie ako bežná) mal za to, že je postačujúce, aby maloletý bol
vkonanízastúpenýlenotcom.Opačnýpostupbybolprísneformalistický,nechrániaciprávaaoprávnenézáujmy strany sporu, poškodeného maloletého žalobcu. Z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie teda
žaloba zamietnutá nebola. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie R17/1968.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej C.s.p.). Úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu s tým, že o jeho výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

9. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu škody z ublíženia na zdraví vo výške 3.721 eur s 5 %-
ným ročným úrokom z omeškania od 20.05.2018 do zaplatenia a trovy konania právneho zastúpenia v
rozsahu 100 %. Alternatívne v prípade potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu navrhol, aby odvolací
súd nárok na náhradu trov konania právneho zastúpenia nepriznal žiadnej zo strán konania. Právne
odôvodnil svoje odvolanie ustanovením § 358, § 362, § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Žalobca mal

za to, že žalovaný porušil povinnosť predchádzať škode, predovšetkým povinnosť vyplývajúcu z ust.
§ 415 Občianskeho zákonníka - porušil generálnu prevenciu a zároveň porušil povinnosti vyplývajúce
zo všeobecných zásad platných pre lyžiarov. Žalovaný nekonal ohľaduplne tak, aby neohrozil zdravie
iného a v danom prípade išlo o 8-ročné dieťa. Súd vôbec nevyhodnotil vykonané dokazovanie výsluchmi
svedkov. Uvedení svedkovia nezávisle od seba vypovedali, že žalovaný na mieste samom po zrážke

uviedol, že ho mrzí, že zrazil maloletého. Túto skutočnosť ani nepopieral. K svojmu zavineniu za zrážku
sa hlásil bez akýchkoľvek výhrad. V tejto súvislosti poukázal žalobca na výpovede svedkov S. a M..
Žalovaný uviedol otcovi maloletého a pred svedkami, že pre daný prípad ublíženia na zdraví je poistený
a potom bol ústretový tým, že poskytol svoje údaje z občianskeho preukazu otcovi maloletého žalobcu.
Všetky uvedené skutočnosti potvrdzujú, že bol si vedomý toho, že on zavinil kolíziu s následným

ublížením na zdraví maloletému. Ak by tak nebolo, tak by žalovaný neposkytol svoje údaje, neoznámil
by poistnú udalosť svojej poisťovni, ale by sa bol domáhal náhrady škody od žalobcu. V intenciách
uvedeného je potrebné poukázať na výpoveď svedka S., ktorý potvrdil, že žalovaný mu na mieste
zrážky uviedol, že zrazil žalobcu, s ktorým sa stretli v oblúku. Pri logickom výklade výpovede všetkých
svedkov je možné dospieť k záveru, že žalovaný prichádzal zhora vo vyššej rýchlosti a bez vytvorenia

si bezpečného odstupu zavinil zrážku lyžiarov. Žalobca právo na náhradu škody preukázal zákonným
spôsobom tak, ako to vyplýva zo zákona č. 437/2004 Z.z. Preukázal ho lekárskym posudkom, ktorý
bol vystavený plne v zmysle § 2 ods. 3 písm. d), § 7, § 8 a § 9 zákona č. 437/2004 Z.z. Lekársky
posudok obsahujúci hodnotenie bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle uvedených
zákonných ustanovení je listinou so zákonom určeným obsahom, ktorý môže vydať zákonom určená

osoba a ktorý preukazuje v danom prípade bodové hodnotenie bolestného u poškodenej osoby, na
základe čoho sa v zmysle § 3 ods. 2 a § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. určuje výška náhrady za
bolestné. Lekársky posudok bol vypracovaný dňa 31.03.2018 a bolestné bolo ohodnotené na 195 bodov.
Nekonanie žalovaného bolo dôvodom, že žalobca sa svojho práva na náhradu škody z ublíženia na
zdraví domáhal cestou súdu podaním žalobného návrhu. Žaloba bola vypracovaná dňa 23.11.2018.

Bola podaná po uplynutí 6 mesiacov od uplatnenia práva na náhradu škody. Právo na náhradu škody
bolo uplatnené dňa 09.05.2018 a žalovaný ho prevzal dňa 16.05.2018. Predmetom žaloby je právo
na náhradu škody z titulu bolestného vo výške 3.721 Eur, teda 195 bodov x 19,18 Eur s 5 %-ným
ročným úrokom z omeškania od 20.05.2018, teda 10 dní od uplatnenia dňa 09.05.2018 do zaplatenia,
trovy a trovy právneho zastúpenia. Žalobcovi vzniká právo na úrok z omeškania na základe ust. § 517

Občianskeho zákonníka.

10. Žalobca namietal i rozhodnutie čo do trov konania. Uviedol, že žaloba v celom rozsahu bola podaná
dôvodne. Právo na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví bolo preukázané zákonným spôsobom.
Nakoľko žalovaný nekonal, žalobca nemal inú možnosť ako podať žalobu na súd. V predmetnej právnej

veci faktom je, že škoda bola spôsobená a rozsah škody bol preukázaný zákonným spôsobom, a preto
žalobcamáprávonatrovykonaniavzmysle§255C.s.p.Prvoinštančnýsúdzaviazalžalobcunanáhradu
trov konania v rozsahu 100 % v prospech žalovaného. Postupoval v zmysle § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 a 2 C.s.p. a priznal nárok úspešnému účastníkovi konania. V tejto časti však prvoinštančný súd
nezobral do úvahy žiadne dôvody, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby, a to predovšetkým uznanie

žalovaného o zavinení zrážky, absolútnu pasivitu žalovaného k uplatnenému nároku v období pred
podaním žaloby, alebo oznámenie poistnej udalosti z vlastnej zodpovednosti za škodu spôsobenú
inému. Uvedené správanie žalovaného, resp. ignorovanie uplatneného nároku bez vysvetlenia žalobca
považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú postup súdu podľa ust. § 257 C.s.p.na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia žalovanému (tzv. moderačné právo súdu). Uvedený
postup je daný aj tým, že žalobca bol v čase konania maloletý.

11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Namietal, že z obsahu odvolania nie je zrejmé, v čom súd
dospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,pretožeodvolaniepodanévovšeobecnejrovineodvolávajúc
sa na ustanovenia Občianskeho zákonníka a len minimálne sú špecifikované dôvody, v čom vidí žalobca
nesprávnosť rozhodnutia, t.j. nesprávnosť právneho posúdenia veci. Jediným minimálnym dôvodom je,
že súd nevyhodnotil vykonané dokazovanie výsluchom svedkov S. W. M., avšak s týmto stanoviskom

žalovaný nemôže súhlasiť. Z obsahu zápisnice, ako aj z obsahu zvukového záznamu je zrejmé, že
svedkovia potvrdili, že priebeh zrážky medzi žalobcom a žalovaným jednoznačne nevideli. V tomto
smere poukázal žalovaný na odôvodnenie rozsudku pod bodom 21., z ktorého vyplýva a z toho bol
jednoznačne vyvodený správny právny záver, že svedkovia nepotvrdili, že zrážku videli a zároveň
žalovaný poukázal aj na dôvody žaloby v bode 1) posledná veta, v ktorom žalobca poukazuje na tú
skutočnosť, že dole označení svedkovia videli priebeh nehody a boli účastní aj prejednania medzi

zákonným zástupcom a žalovaným. Jednalo sa o vyššie uvedených svedkov. Títo svedkovia však
vyvrátili tvrdenie, že žalovaný spôsobil zrážku so žalobcom. Teda je to v úplnom rozpore s tvrdeniami,
ktoré sú uvedené v žalobe a od čoho žalobca odvodzoval svoj nárok na náhradu škody. Z uvedených
skutočností je teda zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, kto žalobcovi
spôsobil škodu a v ďalšom nie je potrebné prehodnocovať a poukazovať na vykonané dokazovanie,

pretožeaknebolsplnenýzákladnýprincíp,ktoškoduspôsobil-zavinenie,nemožnozaviazaťnanáhradu
škody žalovaného. Preto navrhol rozsudok potvrdiť a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

12. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca. Namietal, že odvolanie žalobcu

nie je všeobecné, ako to tvrdí žalovaná strana. Žalobca konkrétne v odvolaní poukazuje na konkrétne
skutkové zistenia, z ktorých mal súd prvej inštancie vychádzať pri formulovaní výsledného skutkového
stavu. V konaní bolo svedeckými výpoveďami potvrdené, že žalobca lyžoval úplne na ľavej strane
zjazdovky, pričom krátko pred zrážkou so žalovaným sa žalobca spustil dole lyžiarskym svahom v jeho
ľavej časti v čase, keď sa tam nikto (teda ani žalovaný) nenachádzal. Tieto skutočnosti potvrdil zákonný

zástupca žalobcu a koreluje s tým aj výpoveď svedka S., ktorý uviedol, že žalobcu s jeho zákonným
zástupcomvidelkrátkopredzrážkoulyžovaťzosedačky,pričomlyžovaliúplnepoľavejstranezjazdovky,
ktorá bola skoro prázdna. Z uvedených zistení je zrejmé, že žalovaný v tejto časti, po ktorej sa spúšťal
žalobca, nebol prítomný a musel tam prísť až v čase po tom, ako sa v tejto časti zjazdovky žalobca
spúšťal a už bol v pohybe. To znamená, že žalovaný do tejto časti priestoru zjazdovky prišiel až po

tom, ako bol tento priestor zjazdovky už obsadený žalobcom, čo je mimoriadne podstatná skutočnosť
pre následné hodnotenie ďalších skutkových okolností i následné právne posúdenie. Žalovaný síce
uviedol, že lyžoval po ľavej strane zjazdovky a že žalobcu nemohol vidieť, nakoľko pravdepodobne išiel
za ním a narazil do neho z pravej strany. Tejto výpovedi žalovaného však chýba elementárna logika. V
prvom rade, ak by mala byť pravdivá táto výpoveď žalovaného, aby mohol žalobca naraziť zozadu do

žalovaného tak, aby ho tento nevidel, pričom obaja, žalobca aj žalovaný boli v pohybe, musel by byť
žalobca na lyžiach pri pohybe dole svahom rýchlejší ako žalovaný, aby ho, ak teda išiel za ním, mohol
dostihnúť a naraziť do neho. To je však v zjavnom rozpore s tým, že žalovaný bol dospelý skúsený
lyžiar, lyžujúci samostatne bez akéhokoľvek dozoru na lyžiarskom svahu, kým žalobca bol 8-ročné dieťa
učiace sa lyžovať, ktoré sa na lyžiarskom svahu spúšťalo len po krátkych častiach pod dozorom svojho

otca. Pri zohľadnení týchto základných nepopierateľných skutočností je zrejmé, že majúc na zreteli i
hmotnosť žalobcu a žalovaného, žalobca ako dieťa učiace sa lyžovať nemohol vyvinúť na lyžiach zozadu
za lyžujúcim a dole sa pohybujúcim žalovaným ako skúseným lyžiarom a dospelým mužom vyššiu
rýchlosť, aby žalovaného mohol dostihnúť a zozadu do neho nepozorovane naraziť. Je to v rozpore s
elementárnou logikou a preto výpoveď žalovaného v tejto časti neobstojí a je nepravdivá. Z dokazovania

je zrejmé, že žalovaný si poranil oblasť pravého ramena a palca na pravej ruke, keď po zrážke so
žalobcom spadol na zem. Žalovaný však tvrdí, že žalobca do neho narazil z pravej strany. Pri takom
náraze z pravej strany by mal však pri rešpektovaní elementárnych fyzikálnych zákonov spadnúť na
ľavú stranu a teda udrieť si oblasť ľavého a nie pravého ramena. Ak mal žalovaný poradené po páde
pravé rameno a palec na pravej ruke, potom musel spadnúť na pravú stranu, a preto je zrejmé, že stret

so žalobcom musel z pohľadu žalovaného smerovať z jeho ľavej strany. Na základe vyššie uvedených
skutočností nie je možné prijať iný skutkový záver ako ten, že žalobca lyžoval úplne na ľavej strane
zjazdovky, keď sa tam žalovaný nenachádzal. Žalovaný v tejto časti, po ktorej sa spúšťal žalobca, nebol
prítomný a do toho priestoru zjazdovky prišiel až v čase po tom, ako bol tento priestor zjazdovky užobsadený lyžujúcim žalobcom. Z toho je zrejmé, že žalovaný musel mať pri príjazde do priestorov, v
ktorom sa žalobca lyžoval, aj vyššiu rýchlosť ako žalobca, keďže ho v tomto priestore zjazdovky dostihol.
Druhou podstatnou okolnosťou je skutočnosť, že žalobca zostal po strete so žalovaným odhodený

mimo zjazdovku za jej ľavým okrajom. Túto skutočnosť potvrdil zákonný zástupca žalobcu i svedkovia
S. a M.. Žalovaný a iní svedkovia sa k miestu, kde sa ocitol žalobca po strete so žalovaným presne
nevyjadrovali. Ak vezmeme túto skutočnosť do úvahy a podrobíme ju určitej logickej analýze, potom je
nesporné, že na to, aby sa žalobca po strete ocitol odhodený mimo zjazdovku, musel do neho smerovať
náraz, pri ktorom mu bola odovzdaná určitá časť sily či energie, ktorá toto odhodenie žalobcu mimo

zjazdovky spôsobila. Ak by bol žalobca narazil do žalovaného, tak by pri tomto strete by on odovzdal
vlastnú energiu či silu, ktorou sa v čase stretu pohyboval žalovanému a žalobca by preto nemal byť
ako odhodený mimo zjazdovku. Z jednotlivých výpovedí však vyplýva, že práve žalovaný ostal približne
v mieste stretu so žalobcom a žalobca bol odhodený po strete so žalovaným vľavo mimo zjazdovku.
Nepriamo to potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný musel mať v čase stretu so žalobcom vyššiu rýchlosť
ako žalobca. Preto žalobca ako jediné možné racionálne vysvetlenie v súlade s ust. § 191 ods. 1 C.s.p.

konštatoval, že je možné uzavrieť skutkový stav jedine tak, že žalobca sa spúšťal na lyžiach úplne
na ľavej strane zjazdovky v čase, keď sa tam žalovaný nenachádzal. Žalovaný v tejto časti, po ktorej
sa spúšťal žalobca, nebol prítomný a do toho priestoru zjazdovky prišiel až v čase po tom, ako bol
tento priestor zjazdovky už obsadený lyžujúcim žalobcom. Žalovaný mal pri príjazde do priestoru, v
ktorom sa žalobca lyžoval vyššiu rýchlosť ako žalobca, keďže ho v tomto priestore zjazdovky dostihol,

pričom následne došlo k nárazu žalovaného smerom do žalobcu. Sila a smer nárazu žalovaného do
pravej strany žalobcu spôsobili odhodenie žalobcu na ľavý okrej zjazdovky a zároveň pád žalovaného
na jeho pravú stranu približne v mieste nárazu do žalobcu. Pravidlá pohybu lyžiarov na lyžiarskych
svahoch doteraz neboli legislatívne upravené. Vo väčšine lyžiarskych stredísk sa však pri uplatňovaní
pravidiel pohybu lyžiarov po lyžiarskych svahoch uplatňujú pravidlá zhrnuté v tzv. Bielom kódexe. To

platí aj pre lyžiarske stredisko, kde došlo ku stretu žalobcu so žalovaným. Podľa týchto pravidiel je okrem
iného každý lyžiar povinný zachovávať ohľaduplnosť k iným a na lyžiarskej trati sa správať tak, aby
neohrozil, ani nepoškodil zdravie alebo život iného nebezpečným štýlom jazdy. Žalovaný nezachoval
dostatočnú ohľaduplnosť voči žalobcovi ako 8-ročnému dieťaťu, ktorý ešte nebol skúseným lyžiarom
a po zjazdovke sa pohyboval len pod dozorom svojho otca, nakoľko vošiel do priestoru zjazdovky až

potom, čo už bol tento priestor obsadený žalobcom. Žalovaný neponechal v tomto priestore žalobcovi
dostatočný voľný priestor a dostatočný bočný odstup pre jeho pohyb. Neprispôsobil tomu štýl a rýchlosť
svojej jazdy, nepredvídal dostatočne pohyb a úmysel žalobcu, ktorý sa v tejto časti zjazdovky pohyboval
už predtým ako tam prišiel žalovaný. Porušenie týchto pravidiel zo strany žalovaného priamo viedlo k
nárazu žalovaného do žalobcu a k následnému vzniku škody na zdraví žalobcu. Porušeniu uvedených

pravidiel je možné z právneho hľadiska jednoznačne subsumovať minimálne pod porušenie všeobecnej
prevenčnej povinnosti podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka. V dôsledku porušenia tejto právnej
povinnosti a pri splnení ďalších obligatórnych predpokladov je potom daná zodpovednosť žalovaného
za škodu podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá vznikla žalobcovi. Preto žalobca nevrhol
rozhodnúť v súlade s jeho odvolacím návrhom.

13. K vyjadreniu žalobcu sa znova vyjadril žalovaný. V celom rozsahu sa pridržal svojho vyjadrenia zo
dňa 11.03.2020. Dôvody, ktoré tam žalovaný uvádza, podľa jeho názoru korešpondujú jednoznačne s
dôvodmi, ktoré sú v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a jednoznačne vychádzajú zo zápisnice z
pojednávania zo dňa 13.12.2019. Žalobca spochybňuje znalecký posudok A.. S. D.. Toto spochybnenie

nemá žiadnu oporu, pretože tento znalecký posudok korešponduje s výpoveďami svedkov, ktorých
navrhol vypočuť žalobca a ktorí aj v konaní boli vypočutí a ktorí vo svojich výpovediach uviedli, že
nevideli údajnú zrážku medzi stranami a najmä nevideli to, že žalovaný na zjazdovke zrazil žalobcu. Zo
znaleckého posudku A.. S. D. vyplýva, že je dosť obtiažne určiť, kto zapríčinil zrážku, teda kto koho zrazil
na lyžiarskom svahu. Teda aj z týchto záverov znaleckého posudku je zrejmé, že žalobca nepreukázal,

že škodu mu spôsobil žalovaný. Žalobca si účelovo uskutočňuje výklad výpovede ním navrhovaných
svedkov a je jednoznačné, že jeho svedkovia nepotvrdili priebeh údajnej zrážky a nepotvrdili to, že
žalovaný údajne zrazil žalobcu. To je podstata veci, z ktorej vychádza aj súd, ak nie je podstatné, aké
by mali byť pravidlá správania sa lyžiarov na svahu, ale podstatné je preukázanie spôsobenej škody zo
strany žalovaného žalobcovi, čo však z vykonaného dokazovania nebolo preukázané. Preto žalovaný

navrhol rozsudok potvrdiť.

14. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadeniaodvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 C.s.p. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku
oznámi na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 14.10.2020 a zistil, že
odvolanie žalobcu čo do výroku I nie je dôvodné a čo do výroku II dôvodné je.

15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Žalobca napadol rozsudok súdu prvej inštancie
v oboch výrokoch.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
k namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

17. Žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Tu odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov súd uvedie v
odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia.
Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po „individuálnej selekcii“
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z

vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
aleboporušenímpravidielformálnejlogiky.Skutkovézisteniamôžerobiťibasúd,ktorýdôkazyvykonáva.

18. Odvolací súd má po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania,
odôvodnením napadnutého rozhodnutia za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne zistil

skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 27.12.2017 došlo ku kolízii na lyžiarskom svahu na Štrbskom Plese
- Solisku medzi dvoma lyžiarmi, maloletým žalobcom a žalovaným. Dôsledkom tohto stretu lyžiarov bolo
zranenie maloletého žalobcu, aj žalovaného, ako to vyplýva z lekárskych správ v spise. U maloletého
došlo ku špirálovitej zlomenine pravej dolnej končatiny s posunom. Tieto skutočnosti sú nesporné,

v konaní boli preukázané znaleckým posudkom, lekárskymi potvrdeniami, lekárskym posudkom o
bolestnom, bolo preukázané teda zranenie žalobcu (z tohto sa odvíja nárok uplatňovaný žalobou), jeho
rozsah a liečba, čo stranami spochybňované nebolo.

20. Súd prvej inštancie sa ako zásadnou otázkou zaoberal, kto za škodu na zdraví spôsobenú žalobcovi

zodpovedá, resp. či za ňu zodpovedá žalovaný, tak ako to uvádza v žalobe, teda či on je vinníkom stratu
lyžiarov na svahu ako sa v žalobe tvrdí.

21. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania nebolo zrejmé a
bez pochýb preukázané a v tomto smere žalobca skutočne ohľadom svojich tvrdení neuniesol dôkazné

bremeno, aká bola technika jazdy lyžiarov, aké bolo ich postavenie na svahu a ďalšie relevantné
skutočnosti pre jednoznačný záver o zavinení predmetnej kolízie žalovaným.

22. Odvolací súd nesúhlasí so záverom uvedeným žalobcom v jeho odvolaní, že z výsledkov
vykonaného dokazovania pri zistenom skutkovom stave bolo preukázané, že žalovaný nezachoval

dostatočnú ohľaduplnosť voči žalobcovi ako 8-ročnému dieťaťu, ktorý ešte nebol skúseným lyžiarom a
po zjazdovke sa pohyboval len pod dozorom svojho otca, nakoľko vošiel do priestoru zjazdovky až po
tom, čo už bol tento priestor obsadený žalobcom. Uvedená skutočnosť nebola v konaní preukázaná.
Preukázaná nebola ani skutočnosť, že žalovaný neponechal v tomto priestore žalobcovi dostatočnývoľný priestor a dostatočný bočný odstup pre jeho pohyb a neprispôsobil tomu štýl a rýchlosť svojej
jazdy. Zároveň ani to, že by žalovaný nepredvídal dostatočne pohyb a úmysel žalobcu, ktorý sa v tejto
časti zjazdovky pohyboval predtým ako tam prišiel žalovaný. Nebola preukázaná ani skutočnosť, že

by zo strany žalovaného porušenie týchto pravidiel priamo viedlo k nárazu žalovaného do žalobcu a k
následnému vzniku škody na zdraví. Žalobca poukazuje na výpoveď svedka O.. A. S., ktorý v predmetný
deň lyžoval na zjazdovke na Štrbskom Plese a išiel na sedačke hore. Tento videl na zjazdovke, ktorá
bola skoro prázdna, otca žalobcu so synmi. Starší, ten ktorý bol zranený, išiel pred ním a mladší za ním.
Kým svedok vystúpil zo sedačky, zapol si lyžiarky a spustil sa dole svahom, tak už videl ako syn pána

J., teda žalobca, leží na zemi, lyže boli rozhodené po svahu. Keď ich videl zo sedačky, lyžovali úplne po
ľavej strane z ich pohľadu zjazdovky. Keď sa pri nich zastavil, bol tam aj pán českej národnosti. Mal za
to, že je to na pojednávaní prítomný žalovaný, ktorý na jeho otázku, čo sa stalo, povedal, že zrazil syna
pána J. a že sa stretli v oblúku. Teda svedok, na ktorého odkazuje žalobca vo svojom odvolaní priamo
nepopísal priebeh stretu žalobcu so žalovaným. Svedok O.. B. M., na ktorého tiež odkazuje žalobca vo
svojom odvolaní vypovedal, že sa pozná s pánom J.. So žalovaným sa videli na svahu, ale nezapamätal

si jeho tvár. V predmetný deň lyžovali spolu s pánom J. a s predchádzajúcim svedkom (O.. S.Ö.P.Ö.S.).
On lyžoval za pánom J. a jeho deťmi. Keď prišiel k ním, tak syn pána J. už ležal na zemi mimo zjazdovku
na ľavej strane z pohľadu zhora. Bol tam pán J. s deťmi, pán S., on a žalovaný, resp. pán, ktorý zrazil
syna pána J.. Nevedel už, kto povedal že ho zrazil, ale on to na mieste ani nepopieral. Povedal, že
je poistený a že keby bolo potrebné niečo riešiť finančne, tak má uzavretú poistku. So synom pána J.

zišli dole, nakladali ho do auta a potom sa rozišli. Čo bolo ďalej, nevedel. Teda ani svedok M. presne
nepopísal priebeh stretu žalobcu so žalovaným.

23. Zo znaleckého posudku A.. S. D. č. 420/2019 zo dňa 08.12.2019 z odboru úrazová chirurgia
vyplýva bodové ohodnotenie bolestného 195 bodmi, na odškodnenie ktorého pripadá suma 3.556,80

Eur. Posudok neriešil otázku vinníka zrážky lyžiarov na svahu. Konštatoval, že vzhľadom k charakteru a
typu zlomeniny - špirálovitá s posunom, vylučuje priamy kontakt, náraz na oblasť zlomeniny (predkolenie
vpravo). Nie je možné tvrdiť, že pri strete došlo ku kontaktu tela, či lyžiarskeho vybavenia žalovaného
s predkolením poškodeného, ktorý by spôsobil predmetnú zlomeninu. Je veľmi pravdepodobné, že k
zlomenine došlo pri strete lyžiarov - zaklonením lyží, toto však nepostačuje k tomu, aby bolo určené,

ktorý z účastníkov vrazil do iného. Poškodený mal izolované poranenie na predkolení vpravo. To vzniklo
pri disbalancií lyží pri náraze a nie je jednoznačné, či po náraze žalovaným alebo k stretu došlo súčasne
v oblúku alebo po náraze poškodeným. Z danej zdravotnej dokumentácie a pri charaktere poranenia,
toto nie je možné oddiferencovať. Nie je možné striktne určiť postavenie poškodeného na lyžiarskom
svahu. Mohol byť aj pravou aj ľavou novou vyššie, resp. nižšie, ani určiť rýchlosť lyžovania pri strete s

iným lyžiarom, je pohyb lyží nepredvídateľný. K predmetnému poraneniu dochádza aj pri malej rýchlosti
a nízkoenergetickom strete. Poranenia žalovaného - pomliaždenie ramena a palca vpravo vznikli až po
kolízii s poškodeným, pádom na zem.

24. Uvedený záver znalca, o ktorom nemal súd prvej inštancie ani odvolací súd pochybnosti, vyvracia

špekulácie žalobcu, tak ako popísal dej stretu žalobcu so žalovaným v odvolaní. Žalobca nepredložil
relevantný dôkaz, ktorý by skutočnosti konštatované znalcom vyvrátil, určite to nie sú výpovede svedka
S.Ö.P.Ö.S. a svedka M., ktorých obsah odvolací súd popísal vyššie. I odvolací súd súhlasí s názorom
súdu prvej inštancie, že zrážka lyžiarov na svahu a zranenie dieťaťa sú smutnou udalosťou, ale pre
priznanie nároku na náhradu škody v konaní musí byť bez pochýb a jednoznačne preukázané, kto

je vinníkom predmetnej zrážky. Skutočne ani svedkovia navrhnutí žalobcom a v konaní vypočutí, túto
skutočnosť neozrejmili. Títo svedkovia na rozdiel od tvrdenia žalobcu v žalobe i v odvolaní nepotvrdili, že
videlipriebehnehody.Nešlotedaobezprostrednýchsvedkovnehody.Natútoskutočnosťnedalodpoveď
ani znalecký posudok, ktorého obsah tiež odvolací súd popísal vyššie.

25. Aj keď žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil podľa
svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie týchto
dôkazov riadne uviedol v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom neznamená ľubovôľu
hodnotenia.Súdprvejinštanciehodnotiljednotlivédôkazyzhľadiskadôležitosti,zákonnostiapravdivosti

a zároveň ich vzájomnej súvislosti. Teda súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov dospel k správnemu
vyhodnoteniudôležitostiapravdivostidôkazovaneporušilanipravidláformálnejlogikyakosanesprávne
domnieva žalobca a ako to uviedol vo svojom odvolaní. Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplývavzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi
závermi súdu na strane druhej.

26. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie rozsudok vo výroku I. o zamietnutí žaloby podľa
ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

27. Súd prvej inštancie však nesprávne rozhodol o trovách konania, teda vo výroku II. keď vyslovil, že

žalovaný má voči žalobcovi nárok na 100 % náhrady trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Odvolací súd má za to, že odvolacia námietka žalovaného
čo do trov konania je dôvodná. Možno prisvedčiť žalobcovi, že v tejto časti súd prvej inštancie nezobral
do úvahy žiadne dôvody, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby a to predovšetkým skutočnosť, že žalobca
bol v čase konania maloletý. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade sa jedná o dôvody hodné
osobitného zreteľa na strane maloletého žalobcu, a preto tu prichádza do úvahy postup podľa ust.§ 257

C.s.p., teda že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa. Súd bol povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného
zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
Odvolací súd za tieto okolnosti považuje maloletosť žalobcu. Čiastočne za dôvody hodné osobitného
zreteľa možno považovať aj pasivitu žalovaného k uplatnenému nároku v období pred podaním žaloby

alebo oznámenie poistnej udalosti z vlastnej zodpovednosti za škodu spôsobenú inému, tak ako to
namieta žalobca v odvolaní.

28. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania zmenil tak, že
stranám náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal (§ 388 C.s.p.).

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§
257 C.s.p. Aj keď žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, odvolací súd aj v tomto prípade prihliadol
na maloletosť žalobcu a vyslovil, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.