Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13Csp/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118202773
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8118202773.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o.,

Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, zastúpeného spoločnosťou
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Ľ. U., K..
XX.X.XXXX, XXX XX Š. XXX, o zaplatenie 484,03 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Zmenu žaloby spočívajúcu v dopĺňaní v žalobe neuvedených skutkových tvrdení týkajúcich sa zmluvnej
pokuty prednesmi a podaniami žalobcu po dátume vyhlásenia rozsudku dňa 5.3.2019 n e p r i p ú š ť a .

Žalobu v časti prevyšujúcej povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 235,08 Eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 38,82 Eur od 26.3.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 56,55 Eur od 26.4.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 55,76 Eur od 27.5.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 32,58 Eur od 26.6.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 51,37
Eur od 26.7.2014 do zaplatenia, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Prešov č.k. 13Csp/48/2018-38 zo dňa 5.3.2019, z a m i e t a .

Náhradu trov konania stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 13.3.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu 484,03 Eur spolu s úrokom z omeškania „v minimálnej zákonnej výške“ 9 % p.a. a náhradou trov
konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného veriteľa -
obchodnejspoločnostiSlovakTelekom,a.s.nazákladerámcovejzmluvyopostúpenípohľadávokzodňa
27.8.2015 a odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 3.9.2015 s tým, že postúpenie

pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému oznamované
listom zo dňa 4.9.2015. Uviedol, že právny predchodca žalobcu je telekomunikačný operátor, ktorý
ponúka jednotlivcom, domácnostiam a firemným zákazníkom produkty a služby pevnej i mobilnej siete,
služby internetového pripojenia, možnosti sledovania televízie a iné služby, kedy poskytuje služby i
podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Tvrdil, že právny predchodca žalobcu
a žalovaný sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. zmluvy o pripojení a ich
prípadných dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať v

nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o mobilné
služby, resp. služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej bolo pridelené telefónne číslo. Na základe
toho boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšakžalovaný si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnil. Žalobca tvrdil, že ku dňu podania žaloby k
úhrade dlhu žalovaného uplatňovanému v tomto konaní zostávala:
- suma vo výške 38,82 Eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.3.2014 + úroky z omeškania,

- suma vo výške 56,55 Eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.4.2014 + úroky z omeškania,
- suma vo výške 55,76 Eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 26.5.2014 + úroky z omeškania,
- suma vo výške 32,58 Eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.6.2014 + úroky z omeškania,
- suma vo výške 51,37 Eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.7.2014 + úroky z omeškania,
- suma vo výške 248,95 Eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 26.1.2015 + úroky z omeškania.

Uviedol, že si v tomto konaní uplatňuje nárok výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby.
Následne citoval ustanovenia právnych predpisov upravujúcich úroky z omeškania a uviedol, že si v
tomto konaní uplatňuje (aj) nárok na úrok z omeškania v minimálnej zákonnej výške 8% alebo 9% p.a..

3. Iné povinnosti žalovaného a nároky žalobcu, nad rámec záväzku žalovaného zaplatiť odplatu za
poskytnuté telekomunikačné služby, vrátane skutkového vymedzenia ich dôvodov, žalobca v žalobe

netvrdil.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho na to súd pri príprave pojednávania uznesením vyzval
a žaloba s prílohami mu bola doručená ešte dňa 5.4.2018. V súvislosti s tým však súd pripomína,
že „I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP)

povinnosťvšeobecnéhosúdupriznaťakýkoľvekuplatnenýnárok.II.Všeobecnýsúdnemôževyvodzovať
právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca
samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a
predstavujejedenzozákladnýchprincípovcivilnéhoprocesu(čl.8CSP-procesnépovinnostiaprocesné
bremená).“ (uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019, zdroj a analytická

právna veta: ustavnysud.sk)

5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 13Csp/48/2018-38 zo dňa 5.3.2019 o
splnení povinnosti tak, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu 235,08 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 38,82 Eur od 26.3.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania

vo výške 9% ročne zo sumy 56,55 Eur od 26.4.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 55,76 Eur od 27.5.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 32,58 Eur od 26.6.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
51,37 Eur od 26.7.2014 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol
tak, že žiadna zo strán na náhradu trov konania nemá právo. Súd pritom vychádzal z toho, že žalobca

si v tomto konaní podľa svojich tvrdení uplatnil nárok výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté
služby spolu s úrokom z omeškania, ktorú mu súd podľa výsledkov dokazovania priznal vo výške 235,08
Eur s príslušenstvom. V prevyšujúcej časti však súd žalobu - ohľadom povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 248,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 27.1.2015 do zaplatenia -
zamietol, nakoľko podľa výsledkov dokazovania táto suma nebola nezaplatenou odplatou za poskytnuté

služby, ale bola žalovanému vyúčtovaná ako zmluvná pokuta, zjavne tak nespadala do nároku na
zaplatenie odplaty za poskytnuté telekomunikačné služby, a žalobca k nej netvrdil a ani nepreukázal
žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ju odôvodňovali /s tým, že podľa §132 ods. 2 CSP opísanie
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (viď bod 6. odôvodnenia
uvedeného rozsudku), medzi nevyhnutné predpoklady na vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty

podľa Občianskeho zákonníka patrí 1. existencia zmluvnej povinnosti, 2. platné písomné dojedanie
s vyjadrením presného a jednoznačného záväzku zaplatiť konkrétnu resp. presne určiteľnú výšku
pokuty pri porušení konkrétnej, dostatočne určite a zrozumiteľne vymedzenej zabezpečovanej zmluvnej
povinnosti, 3. porušenie tejto zabezpečovanej povinnosti, a 4. (pre obmedzenie možnosti súdneho
zníženia jej výšky) zrejmá hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti, a žalobca všetky tieto

skutočnosti v konaní riadne ani netvrdil (viď bod 21. odôvodenia uvedeného rozsudku).

6. Proti tomuto rozsudku však žalobca podal odvolanie na základe ktorého Krajský súd v Prešove
uznesením č.k. 9Co/80/2019 - 75 zo dňa 3.12.2019 uvedený rozsudok v zamietavom výroku a v
súvisiacomvýrokuonáhradetrovkonaniazrušilavrozsahuzrušeniavrátilsúduprvejinštancienaďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že obsahom návrhu na vydanie platobného rozkazu
bolo tvrdenie o tom, že žalovaná nezaplatila sumy fakturovaných služieb, so súčasným zdôraznením,
že v konaní si žalobca uplatňuje výlučne odplatu za poskytnuté služby. Suma takto žiadanej odplaty
za služby však pozostávala aj zo sumy, ktorá je podľa jej kvantifikácie v žalobe pripojeného listinnéhodôkazu (faktúry) zmluvnou pokutou. Uvedené podľa odvolacieho súdu nasvedčuje tomu, že podanie
žalobcu bolo z hľadiska jeho obsahu vzájomne si odporujúce, za tejto situácie bolo povinnosťou súdu
vyzvať žalobcu v zmysle § 129 ods. 1 CSP k odstráneniu vady podania, a nakoľko tak neurobil, konal

o nezrozumiteľnom návrhu. Úlohou súdu prvej inštancie bolo vyzvať žalobcu na odstránenie vady jeho
podania v tej časti, ktorá sa týka nároku, o ktorom nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté tak, aby
bolo podanie v tejto časti zrozumiteľné a v závislosti od procesnej aktivity žalobcu rozhodnúť o zvyšku
žalobou uplatneného nároku.

7. Na základe uvedeného súd prvej inštancie (aj keď mal za to, že žaloba nebola vnútorne rozporná
či nezrozumiteľná, keďže rozpor bol iba medzi jej obsahom a predloženými dôkazmi, resp. zistenými
skutočnosťami, a dôvodom čiastočného zamietnutia bolo neunesenie bremena tvrdenia - absencia
skutočností odôvodňujúcich zmluvnú pokutu), viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyzval
žalobcu, aby žalobu v stanovenej lehote opravil alebo doplnil tak, aby bolo z jej obsahu zrejmé, či si
nárok na zaplatenie sumy 248,95 Eur s príslušenstvom, o ktorom nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté,

uplatňuje ako nárok na odplatu za poskytnuté služby, alebo ako nárok na zmluvnú pokutu (obsahom
nebola výzva na doplnenie skutkových tvrdení).

8. Písomným podaním doručeným súdu elektronicky 3.8.2020 žalobca uviedol, že na podanom návrhu
trvá tak, ako bol doručený súdu, a ďalej dopĺňal niektoré (v žalobe neuvedené) skutkové tvrdenia.

Poukázal na podané odvolanie, v ktorom podľa neho uviedol, že právny predchodca žalobcu a žalovaný
sa dohodli, že v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z uvedeného zmluvného vzťahu žalovaný
uhradí právnemu predchodcovi žalobcu zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur - Tabuľka č. 1 v dodatku
k vyššie uvedenému zmluvnému vzťahu zo dňa 4.9.2012. A doplnil tiež, že „vzhľadom k tomu, že
žalovaný sa dopustil takého konania - neuhradenie ceny za poskytnuté služby - na základe ktorého došlo

k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu, z dôvodov na strane žalovaného, žalovaný je povinný
zmluvnú pokutu uhradiť.“

9. Podľa Čl. 3 ods. 2 CSP výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách
jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu

podľa odseku 1.

10.PodľaČl.5CSPzjavnézneužitieprávanepožívaprávnuochranu.Súdmôževrozsahuustanovenom
v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie
práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným

prieťahom v konaní.

11. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania.

12. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

13. Podľa § 140 ods. 1 a 2 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa

uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe.

14. Podľa § 143 ods. 2 CSP súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

15. V danom prípade žalobca po vyhlásení rozsudku dňa 5.3.2019 uvádzal súdu niektoré skutočnosti
týkajúce sa zmluvnej pokuty, ktoré predtým vôbec neuviedol, a ktorými nepochybne menil žalobu, hoci
vo veci už bolo pri príprave pojednávania a vyhlásení rozsudku predtým vykonaných viacero procesných
úkonov,akeďžeichvýsledkybybezďalšiehodopĺňanianemohlibyťpodkladomnakonanieozmenenom

návrhu,tietoprostriedkyprocesnéhoútokunebolivzmysle§153ods.1CSPuplatnenévčas(nakoľkoich
žalobcamoholamaluplatniťužvžalobesamotnej),atietoskutkovétvrdeniatýkajúcesazmluvnejpokuty
sú navyše aj naďalej neúplné (viď ďalej skutočností týkajúce sa hodnoty a významu zabezpečovanej
povinnosti), súd túto zmenu žaloby nepripustil.16. Keďže v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka)
neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“), súd vec v súlade s ust. § 297 CSP prejednal bez

nariadenia pojednávania.

17. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť
skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení (dôkazná povinnosť). Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy.

18. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je

potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

19. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno
tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový
stav aplikovať.

20. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

21. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

22. Súd opätovne pripomína, že dôvod uplatneného nároku musí byť v žalobe vymedzený dostatočne
konkrétne, určite a nezameniteľne (aj pre vymedzenie totožnosti rozhodovanej veci) tak, aby bolo

zrejmé o čom a na základe akých skutočností (teda v tomto konkrétnom prípade zrejme na základe
ktorých konkrétnych skutočností súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou) má súd o nároku na zaplatenie
uplatnenej sumy (resp. jej zložiek) rozhodnúť. Uvedené má význam jednak z hľadiska prekážky
litispendencie a res iudicata, ako aj v zmysle uplatnenia prejednacieho princípu a zásady koncentrácie,
a toho, aby sa žalovaný k predmetu konania vôbec mohol riadne vyjadriť. V návrhovom (sporovom)

konaní je preto zrejmé, že je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu tvrdiť (substancovať) všetky
také skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), v zmysle prejednacej zásady
a zásady kontradiktórnosti súd nie je povinný a ani oprávnený vyhľadávať za žalobcu rozhodujúce
skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali, a tieto len posudzuje (vychádza z tvrdeného a zisteného
skutkového stavu). Skutkový stav sa pritom zisťuje len v rámci vymedzenom procesným útokom a

obranou procesným postupom podľa zákona, a teda, okrem niektorých výnimiek, iba na základe
predložených skutkových tvrdení, a to či už zhodných (§ 186 ods. 2 CSP), nepopretých (§ 151 ods. 1
CSP)aleboverifikovaných(preukázaných)povykonanomdokazovaní(§220ods.2CSP),askutočnosti,
ktoré procesne nikto netvrdil (okrem skutočností všeobecne známych, alebo skutočností známych
súdu z jeho činnosti, prípadne niektorých skutočností vyplývajúcich z verejných registrov) podkladom

rozhodnutia nie sú. Inými slovami teda možno povedať, že skutočnosti (z ktorých by eventuálne
bolo možné vyvodzovať právo žalobcu), ktoré žalobca (dodávateľ) netvrdil, sa teda inak v konaní
vyhľadávať (zisťovať), preukazovať a pri rozhodovaní tak ani posudzovať nebudú. Súd sám nevyšetruje
a nevyhľadáva skutočnosti potrebné pre priznania práva - rozhoduje len v rámci procesného útoku a
na základe skutkového stavu zisteného procesným postupom podľa zákona (viď § 181 ods. 3, § 215

ods. 2 CSP, ako aj obsahovú štruktúru rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP - v ktorom súd uvedie čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
a ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, a ako vec právne posúdil), a preto v prípade, že z tvrdených skutočnostíprávo na zaplatenie požadovanej sumy nevyplýva (neunesenie bremena tvrdenia), nemožno mu priznať
súdnu ochranu, a nárok žalobcu z takejto žaloby musí byť v tomto rozsahu zamietnutý.

23. Uvedené závery pritom vyplývajú aj z komentovanej odbornej literatúry, podľa ktorej „základnú
procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a
rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V
sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne
opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu

bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie konkrétneho
procesnéhobremena.Aktedasúdprocesnústranu„pristihne“priporušenípovinnostitvrdenia,jevrámci
tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v
komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. ... Súd teda in concreto
prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové
tvrdenia (t.j. substancovať ich pravdivo a úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,

S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,
s. 50). „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a
nie sú spôsobilé byť predmetom dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní
legitímne opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie. ... žalovanému musí
byť umožnené vyjadriť sa ku všetkým tvrdeným skutočnostiam a vykonaným dôkazom. Toto svoje právo

nemôže žalovaný efektívne realizovať v prípade neurčitého skutkového tvrdenia, ktoré samo o sebe
vylučuje vysvetlenie alebo relevantnú reakciu, pri zachovaní náležitej miery vecnosti a zrozumiteľnosti.
Pokiaľ samotná žaloba nevykazuje vady, pre ktoré by ju súd odmietol v zmysle § 129 ods. 3 CSP,
nie je osobitne procesne sankcionované to, že žalobca nedostatočne substancoval svoje skutkové
tvrdenia, resp. že sú jeho skutkové tvrdenia neúplné alebo neurčité. Tieto okolnosti sa však prejavia

v ďalšom procesnom postupe súdu (napr. nevykonanie dôkazu, neúplne zistený skutkový stav a pod.)
a v jeho konečnom rozhodnutí (zamietnutie žaloby, prípadne zastavenie konania), za čo nesie plnú
zodpovednosť procesne neaktívny žalobca. V záujme jeho vlastného procesného úspechu vyžaduje
sporové konanie od žalobcu adekvátnu mieru vigilancie a diligencie, teda bdelosti a dôslednosti“ (in:
tamtiež, s. 670). „Primárne by všetky relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu mali byť

uvedené v žalobe a relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe,
resp. v replike a duplike (pozri § 167 a komentár k nemu). Súd môže dať stranám možnosť riadne splniť
povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť aj dodatočne, tento postup je však na úvahe súdu ... Kruciálny
rozdiel medzi sporom a mimosporom spočíva v tom, že zatiaľ čo v mimospore je zistenie všetkých
podstatných skutočností povinnosťou súdu, a to dokonca bez ohľadu na (ne)aktivitu účastníkov konania

(vyšetrovací princíp) a rozhodnutie vo veci samej možno vydať až vtedy, keď budú všetky relevantné
skutočnosti zistené (princíp materiálnej pravdy), v klasickom spore (na tomto mieste odhliadneme
od odlišností sporov s ochranou slabšej strany) je uvedenie a preukázanie relevantných skutočností
povinnosťou a zodpovednosťou sporových strán za minimálnej procesnej aktivity súdu a vec je „zrelá“
na meritórne rozhodnutie nie až vtedy, keď boli všetky relevantné skutočnosti preukázané, ale už

v momente, keď niektorá zo sporových strán prestala (resp. premeškala príležitosť) „posúvať“ spor
k ďalším skutkovým zisteniam.“ Pokiaľ ide o rozsah skutkového základu meritórneho rozhodnutia v
sporovom procese súd v zhode s jurisprudenciou poukazuje na to, že „v klasickom sporovom konaní
súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z
komponentov (pozri aj ďalší výklad), ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je

aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale
zisťovaťskutkovýstavvmiereprimeranejprocesnejaktivitesporovýchstrán.Beztejtoaktivitystránsúdv
zisťovaní skutkového stavu nepokračuje - uzavrie proces skutkového základu pre meritórne rozhodnutie
a vec rozhodne“ (tamtiež, s. 796).

24. Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, ktorých odpis bol stranám sporu
v priebehu konania doručený (§ 204 CSP), a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení
účastníkov (§ 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:

25. Slovak Telekom, a.s. ako podnik a žalovaný ako účastník - fyzická osoba podnikateľ uzavreli zmluvu

o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej si žalovaný objednal v tejto zmluve špecifikované
služby podniku, a zaviazal sa na úhradu ceny za tieto služby v zmysle platného cenníka.26. Z predložených listín a tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný nezaplatil právnemu predchodcovi
žalobcu cenu poskytnutých služieb vyúčtovaných faktúrou so splatnosťou 25.3.2014 na sumu 38,82 Eur,
faktúrou so splatnosťou 25.4.2014 na sumu 56,55 Eur, faktúrou so splatnosťou 26.5.2014 na sumu 55,76

Eur, faktúrou so splatnosťou 25.6.2014 na sumu 32,58 Eur a faktúrou so splatnosťou 25.7.2014 na sumu
51,37 Eur. Faktúrou so splatnosťou 26.1.2015 právny predchodca žalobcu žalovanému už nevyúčtoval
žiadnu cenu poskytnutých služieb - iba inú položku (označenú ako zmluvná pokuta vo výške 248,95
Eur - ku ktorej nepočítal ani DPH). Z oznámenia o postúpení pohľadávky a jej príloh vyplýva, že právny
predchodca žalobcu následne pohľadávky z týchto faktúr postúpil na žalobcu.

27. O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi cenu služieb vo výške 235,08 Eur súd rozhodol
predchádzajúcim rozsudkom, a predmetom konania tak zostala už len úhrada sumy 248,95 Eur s
príslušenstvom, ktorá by mala zodpovedať zmluvnej pokute, ku ktorej však žalobca v žalobe netvrdil
žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ju odôvodňovali.

28. Súd pripomína, že dôvod uplatneného nároku musí byť v žalobe vymedzený dostatočne konkrétne,
určite a nezameniteľne (aj pre vymedzenie totožnosti rozhodovanej veci) tak, aby bolo zrejmé k čomu
sa má žalovaný vyjadriť, a o čom a na základe akých konkrétnych skutočností má súd o nároku na
zaplatenie týchto položiek rozhodnúť.

29.Napríkladzustanovení§544Občianskehozákonníka(vovzťahukzmluvnejpokute)jezrejmé,ženie
každé porušenie akýchkoľvek (zmluvných) povinností zakladá nárok na zmluvnú pokutu. Ustanovenie §
544 ods. 1 OZ, ktoré je kogentnej povahy, umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti, pričom nevyhnutnou súčasťou dojednania o zmluvnej pokute je celkom presné a
určité označenie povinnosti, pri ktorej nesplnení vznikne právo na zmluvnú pokutu.

30. Medzi nevyhnutné predpoklady na vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa Občianskeho
zákonníka patrí 1. existencia zmluvnej povinnosti, 2. platné písomné dojedanie s vyjadrením presného a
jednoznačného záväzku zaplatiť konkrétnu resp. presne určiteľnú výšku pokuty pri porušení konkrétnej,
dostatočne určite a zrozumiteľne vymedzenej zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, 3. porušenie tejto

zabezpečovanej povinnosti, a 4. (pre obmedzenie možnosti súdneho zníženia jej výšky) zrejmá
hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti. Inými slovami pre vznik nároku na zmluvnú pokutu
musí teda žalobca v konaní riadne tvrdiť a preukázať, že žalovaný porušil konkrétnu písomne, a
súčasne dostatočne presne a určite (nezameniteľne) vymedzenú zmluvnú povinnosť, splnenie ktorej
bolo dostatočne určite a zrozumiteľne písomne zabezpečené zmluvnou pokutou, teda ktorá konkrétna

forma správania žalovaného, v spojení s ktorým konkrétnym písomným zmluvným dojednaním, má za
následok vznik zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, a že výška tejto
zmluvnej pokuty je primeraná a zodpovedá hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Žalobca
však všetky tieto skutočnosti v žalobe riadne a včas (vo vzťahu k hodnote a významu zabezpečovanej
povinnosti dokonca ani oneskorene) ani netvrdil.

31. V tejto súvislosti súd už len pre úplnosť uvádza, že nespochybňuje právo poskytovateľa služieb
zabezpečiť splnenie konkrétnej povinnosti odberateľa služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak
nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia musí
vždy zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej

povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne, resp. reálne hrozí.

32. V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa § 220
ods. 2 CSP (predtým obdobne § 157 ods. 2 O.s.p., s uvedením čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, t.j. aké skutočnosti tvrdil) považuje súd za potrebné poukázať predovšetkým na to, že žalobca

vo svojom návrhu v podstate ani len riadne netvrdil všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti),
ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali celý uplatnený nárok, resp. jeho jednotlivé položky.
V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ich často neprijateľne zjednodušené a netransparentné
obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už aj v súdnom konaní negatívnym javom iba všeobecné
uplatňovanienárokovnekonkrétnympoukazomnaprílohypripojenéknávrhu.Natentotrendužreagoval

aj zákonodarca, a v ustanovení § 132 ods. 2 platného Civilného sporového poriadku (účinného od
1.7.2016) už výslovne stanovil, že opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe nie je možné nahradiť
odkazom na označené dôkazy. Ani z týchto príloh pritom nevyplývajú všetky dôvody uplatnených
nárokov. Podľa názoru súdu ide o typický prejav tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb(Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je nutné reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz
). Celá žaloba má skôr len všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s
požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností

tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má súd rozhodnúť (a to najmä vo vzťahu k v poslednej
faktúre uvedenej zmluvnej pokute - keďže žalobca svoj nárok odôvodnil iba odplatou za poskytnuté
služby).

33. Na doplnenie uvedeného súd poukazuje aj na uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 17. 6. 2010,

sp. zn. 33 Cdo 2259/2008, podľa ktorého nestačí len „aby žalobce předložil soudu celou řadu listin
a v žalobě (či jejím doplňku) souhrnně a nekonkrétně, bez vztahu k jednotlivým rozhodným tvrzením
odkázal na tyto listiny. Takový postup by stíral rozdíl mezi skutkovými tvrzeními stran a skutkovými
zjištěními, která soud činí z provedených důkazů, a zcela nepřípustným způsobem by přenášel aktivitu
a odpovědnost příslušející účastníkům řízení na soud a byl by též v rozporu se základními zásadami
občanského (sporného) řízení - zásadou dispoziční, projednací, rychlosti a hospodárnosti.“

34. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti

tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

35. „Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,
ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma

práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

36. V tomto prípade vzhľadom na to, že žalobca k zmluvnej pokute v žalobe netvrdil a ani nepreukázal

žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ju odôvodňovali, súd žalobu v tejto časti zamietol.

37. O náhrade trov konania, zahŕňajúcich aj trovy odvolacieho konania, súd rozhodoval v zmysle ust.
§ 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania

podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

38. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

39. V konaní bol napokon celkovo (po odvolaní úplne) procesne úspešnejší žalovaný, a preto by mu
mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať podľa § 255 ods. 1 CSP pomernú náhradu trov konania,
o ktorej výške by následne v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny úradník). Keďže však žalovanému v doterajšom konaní
podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky
v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešnejší žalobca na

náhradu trov konania nemá právo, súd nárok na náhradu trov konania stranám nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o nepripustení zmeny žaloby, ktorý má povahu uznesenia a proti
ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP), možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.