Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 13, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5Pc/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620203757
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7620203757.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v právnej veci navrhovateľky Q.

Č., K.. XX.XX.XXXX, O. W. XX proti otcovi navrhovateľky V. Č.A., K.. XX.X.XXXX, O. W. XXX, v konaní
o zvýšenie výživného k plnoletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.12.2019, doplneným dňa 24.1.2020
domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany jej otca V. Č. zo sumy 130 Eur mesačne na sumu 400 Eur
mesačne počnúc od 1. decembra 2019 a priznal jej plnú náhradu trov konania.

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
11P/169/2013 zo dňa 15.1.2014 bolo zvýšené výživné zo strany jej otca na navrhovateľku (v tom čase
maloletú) na sumu 130 Eur mesačne. Uvedená suma v súčasnosti nepostačuje, nakoľko od r. 2018 je
navrhovateľka študentkou vysokej školy, kde študuje odbor výtvarnej výchovy. Študuje dennou formou a
výška výživného nestačí ani na zaplatenie vysokoškolského internátu. Mesačné výdavky navrhovateľka
vyčíslila na sumu 400 - 500 Eur mesačne. Tieto výdavky sú spojené so štúdiom, napríklad poplatok

za internát v sume 240 Eur, stravné v sume 120 Eur mesačne, cestovné 30 Eur mesačne, nákup
učebníc v sume 150 Eur, výtvarných a iných pomôcok do školy v sume 130 Eur mesačne, náklady na
hygienické potreby 40 Eur mesačne, počítač a počítačové programy 200 Eur. Uvedená suma výživného
nie je postačujúca aj z dôvodu, že navrhovateľka má asi tri roky zdravotné problémy so žalúdkom, musí
dodržiavať diétu a kupovať si bezlepkovú stravu. O zvýšení výživného navrhovateľka nežiadala od r.
2013 z dôvodu, že jej matka sa snažila zabezpečiť finančné prostriedky, ale už nemôže, nakoľko má
vážne zdravotné problémy. Príjmom matky navrhovateľky je od r. 2011 čiastočný invalidný dôchodok, t.č.

v sume 159,60 Eur mesačne. Matka navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť ešte voči dvom maloletým
bratom navrhovateľky. Odporca po celý čas výživné neplatí a na výživu navrhovateľky neprispieva ani
eurom. S odporcom nie je navrhovateľka v žiadnom kontakte, výživné za odporcu uhrádza úrad práce
prostredníctvom náhradného výživného.

3. Otec navrhovateľky sa k návrhu vyjadril písomne podaním zo dňa 21.9.2020. Uviedol, že od roku 2015
je nezamestnaný, poberá pomoc v hmotnej núdzi v celkovej sume 123,50 Eur mesačne, pričom suma

57,20 Eur je príspevok na bývanie a suma 66,30 Eur je určená na zabezpečenie základných životných
podmienok. Táto suma nedosahuje ani sumu životného minima. Z uvedeného dôvodu nedokázal plniť
ani súdom určené výživné. Býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá mu finančne pomáha. Počas
evidencie mu nebolo sprostredkované vhodné zamestnanie. Prácu si hľadal aj sám, aspoň na dohodu opracovnej činnosti. Nemá žiaden vyšší majetok, správou ktorého by vyriešil svoju finančnú situáciu. Nie
je objektívne spôsobilý plniť vyživovaciu povinnosť a súčasná situácia mu nedovoľuje platiť ani súdom
určené výživné.

4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 13.10.2020, na ktoré predvolal navrhovateľku a jej
otca ako osobu povinnú uhrádzať výživné (ďalej aj iba ako „odporca“ alebo ako „otec navrhovateľky“).
Navrhovateľka sa na pojednávanie napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania (predvolanie
prevzala dňa 25.9.2020) nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila a o odročenie pojednávania

nepožiadala. Súd preto podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba ako
„CSP“) pojednával a napokon aj rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky.

5. Odporca na pojednávaní uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí z dôvodu, že to
nie je v jeho možnostiach. Nie je schopný platiť ani doteraz určené výživné, nakoľko je vyššie než je
jeho príjem, preto ho ani vôbec neplatí. Doplnil, že jeho pomery sa oproti poslednej úprave výživného

nezmenili, naďalej žije v dome so svojou matkou, pričom vlastní 1/10 predmetného domu. Jeho matka
je dôchodkyňa. Hospodária tak, že matke odovzdáva celý svoj príjem, čím čiastočne prispeje aspoň na
stravu. Prácu si hľadal sám v okolí, bol sa pýtať napríklad na píle, ale kvôli Covidu je to teraz ťažké.
V minulosti za prácou vycestoval do Čiech, ale pre zmenu pracovných podmienok sa vrátil. Je vyučený
obrábač kovov.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou a odporcom, ako aj
listinnými dôkazmi zabezpečenými zo strany súdu a zistil tento stav veci:

7. Vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke bola naposledy upravená rozhodnutím tunajšieho

súdu sp. zn. 11P/169/2013 zo dňa 15.1.2014, právoplatným 7.2.2014 na sumu 130 Eur mesačne. V tom
čase bola navrhovateľka maloletá, bola žiačkou 1. ročníka SOŠ podnikania v Prešove, kde bývala na
internáte. Matka jej uhrádzala mesačne poplatok za internát 25 Eur, stravné 55 Eur, cestovné W. - V.
a späť 32 Eur a tiež poplatky za školské potreby a pomôcky. Navrhovateľka v tom čase navštevovala
aj ZUŠ v Spišskom Podhradí, výtvarný odbor a bola často chorá, s čím boli spojené zvýšené výdavky.

Mesačný príjem matky navrhovateľky tvoril čiastočný invalidný dôchodok v sume 110,70 Eur, rodinné
prídavky na tri maloleté deti a náhradné výživné na navrhovateľku v sume 80 Eur. Otec navrhovateľky
bol nezamestnaný, jeho príjem tvorila sociálna dávka vo výške 118,30 Eur.

8. Z lustrácie Sociálnej poisťovne u otca navrhovateľky súd zistil, že v lustrovanom období

posledných dvoch rokov nebol vedený ako zamestnanec a ani v súčasnosti mu nie sú vyplácané
dávky dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia ani poistenia v
nezamestnanosti.

9. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 18.9.2020, otec

navrhovateľky nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, posledná evidencia bola od
24.4.2015 do 26.1.2017, kedy bol uchádzač vyradený z dôvodu nespolupráce s úradom. Menovaný
je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi od 1.7.2018, aktuálne v sume 123,50 Eur mesačne. Nie je
poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok ani peňažného príspevku na kompenzáciu sociálnych
dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

10. Podľa Potvrdenia o návšteve strednej alebo vysokej školy zo dňa 3.9.2019 (predloženého
navrhovateľkou), bola navrhovateľka k danému dňu zapísaná na vysokoškolské štúdium I. stupňa,
dennou formou, druhý ročník na Katolícku univerzitu v Ružomberku, Pedagogická fakulta so
štandardnou dĺžkou študijného programu troch rokov.

11. Podľa Potvrdenia o štúdiu zo dňa 9.9.2000 Katolíckej univerzity v Ružomberku, bola navrhovateľka
študentkou Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku v bakalárskom stupni štúdia v
dennej forme od 10.9.2018 do 25.7.2020. Dňa 26.7.2020 bola zo štúdia vylúčená pre nesplnenie
požiadaviek (§ 66 ods. 1 písm. c) zákona o VŠ).

12. Podľa výsledku lustrácie navrhovateľky v Sociálnej poisťovni, bola navrhovateľka v období od
1.7.2019 do 30.6.2020 zamestnaná na základe dohody o brigádnickej práci študentov s dôchodkovýmpoistením s pravidelným príjmom v spoločnosti Billa s.r.o.. Súbežne od 1.2.2020 bola navrhovateľka
vedená ako zamestnanec spoločnosti Lidl Slovenská republika.

13. Podľa potvrdenia spoločnosti Billa s.r.o. so sídlom v Bratislave zo dňa 10.9.2020, bola navrhovateľka
zamestnancom danej spoločnosti od 1.7.2019 do 30.6.2020 na základe Dohody o brigádnickej práci
študenta. Za obdobie od 7/2019 do 12/2019 dosiahla čistú priemernú mesačnú mzdu 317,71 Eur a v
mesiaci 1/2020 dosiahla čistú mesačnú mzdu 163,69 Eur. Za obdobie od 2/2020 do 6/2020 nedosiahla
u danej spoločnosti žiaden príjem.

14. Podľa správy spoločnosti Lidl Slovenská republiky, v.o.s. so sídlom v Bratislave zo dňa 17.9.2020, je
daná spoločnosť zamestnávateľom navrhovateľky od 1.2.2020. Ide o hlavný pracovný pomer na dobu
neurčitú, ktorý stále trvá. Podľa mzdového listu mala navrhovateľka za obdobie od 2/2020 do 8/2020
čistú priemernú mesačnú mzdu v sume 482 Eur.

15. Z listinných dôkazov predložených v konaní navrhovateľkou mal súd preukázané výdavky vznikajúce
navrhovateľke v súvislosti s návštevou školy, a síce výdavky na cestovné do školy a späť, výdavky
na nákup školských potrieb a používanie samoobslužného počítača, výdavky súvisiace s nákupom
dioptrických okuliarov, liekov, bežné výdavky spojené s nákupom potravín a tiež skutočnosť, že
navrhovateľka má zistenú diagnózu dyspepsia, čo je súbor tráviacich ťažkosti, pri ktorej sa vyžaduje

šetrná strava.

16. V súvislosti s vyššie uvedenou diagnózou navrhovateľky odporca uviedol, že si myslí, že si za ňu
môže aj sama, pretože od 14 rokov fajčila a neskôr aj požívala alkoholické nápoje. Nevie ako je tomu v
súčasnosti, pretože s dcérou nie sú v kontakte už asi sedem rokov, vzájomne sa o seba nezaujímajú.

17. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

20. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

21. Zákonnou podmienkou pre zmenu rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov. Ide o výnimku zo
zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí smerujúcej k právnej istote.

22. V danom prípade preto súd skúmal rozhodujúce okolnosti na strane navrhovateľky ako osoby

oprávnenej na výživné, ako aj rozhodujúce okolnosti na strane otca navrhovateľky ako osoby povinnej
plniť vyživovaciu povinnosť. Uvedeným postupom súd dospel k záveru, že okolnosti na strane otca
maloletej sa oproti tým, ktoré existovali v čase poslednej úpravy výšky výživného nezmenili. Otec
je naďalej nezamestnaný, poberá dávky v hmotnej núdzi, žije v spoločnej domácnosti s matkou aje spoluvlastníkom rodinného domu, v ktorom býva. Ani v súčasnosti neboli u neho neboli zistené
okolnosti, pre ktoré by objektívne nemohol dosahovať príjem z pracovnej činnosti (menovaný netrpí
žiadnym závažným zdravotných ochorením, z evidencie úradu práce bol vyradený pre nespoluprácu

a nepreukázal, že si aktívne hľadá prácu). Na strane otca je preto aj naďalej možné vychádzať z tzv.
potencionality príjmov, ktoré by mohli byť minimálne na úrovni minimálnej mzdy (t.č. 580 Eur).

23. Okolnosti na strane navrhovateľky sa od posledného rozhodnutia o výživnom nepochybne zmenili,
a to už len s prihliadnutím na vek navrhovateľky, ktorá medzičasom dosiahla plnoletosť a ukončila

stredoškolské vzdelanie. Navrhovateľka v súčasnosti trpí zdravotným ochorením, ktoré vyžaduje šetrnú
stravu, s čím súvisia aj isté zvýšené náklady. Aj vývoj životných nákladov, ktorý medzičasom nastal,
je zákonnou okolnosťou, ktorú je potrebné pri výške výživného zohľadniť. Vykonaným dokazovaním
bolo tiež zistené a preukázané, že navrhovateľka bola v období od 10.9.2018 do 25.7.2020 študentkou
vysokoškolského štúdia v dennej forme. Dňa 26.7.2020 však bola zo štúdia vylúčená pre nesplnenie
požiadaviek. Od 1.2.2020 je navrhovateľka zamestnancom v hlavnom pracovnom pomere uzatvorenom

na dobu neurčitú s pravidelným mesačným príjmom (čistá priemerná mesačná mzda v sume 482 Eur).
Pred nástupom do tohto hlavného pracovného pomeru bola navrhovateľka tiež zamestnaná, a to na
základe dohody o brigádnickej práci študenta, pričom od 7/2019 do 1/2020 dosiahla čistú priemernú
mesačnú mzdu 295,70 Eur.

24. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka od júla 2019 doposiaľ disponuje pravidelným mesačným
príjmom, od februára 2020 je zamestnaná na hlavný pracovný pomer a v príprave na výkon budúceho
povolania nepokračuje (zo štúdia bola vylúčená), s prihliadnutím aj na skutočnosť, že jej príjem je
vyšší než reálny príjem jej otca, súd návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného od mesiaca december
2019 ako nedôvodný zamietol. Nadobudnutie schopnosti dieťaťa samé sa živiť je dokonca dôvodom na

zrušenie vyživovacej povinnosti, o ktorej zrušení však súd rozhoduje iba na návrh, ktorý zo strany otca
navrhovateľky podaný nebol.

25. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

26. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

27. Navrhovateľka si v konaní uplatnila náhradu trov konania. O náhrade trov konania preto súd rozhodol

tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania (§ 52 CMP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilný sporový poriadok).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).