Rozsudok – Trestné činy proti republike ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 3T/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218010244
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Hudecová PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4218010244.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v trestnej veci proti L.Ľ. a spol. D. D.c.č.č. N. K. D. D.ľ. XXX O. X F. Q. K. B., U.

T. D. L. v Komárne dňa 2. marca 2020 pred samosudkyňou JUDr. Dominikou Hudecovou, PhD. takto

r o z h o d o l :

Obvinený:

A. Ľ. R., U.. XX.X.XXXX H. M., F. R. L., D. Č.. XXXX/XX, U. E.,

j e v i n n ý, že

1. ako konateľ obchodnej spoločnosti K. E.. E. A.. O.., B.: XX XXX 965, so sídlom D. XXXX/XX, Komárno
zadržal a následne zrazené poistné za zamestnancov tohto podnikateľského subjektu na nemocenské
poistenie, starobné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na
invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti v príslušných termínoch splatnosti neodviedol v
zmysle § 141 odsek 2 Zákona č. XXX/XXXX Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
určenému príjemcovi Sociálnej poisťovni, pobočke Komárno, D. X, Komárno za obdobie august 2015

s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX, september 2015 s dátumom splatnosti 02.11.2015, október 2015 s
dátumom splatnosti XX.XX.XXXX, november 2015 s dátumom splatnosti 31.12.2015, december 2015 s
dátumom splatnosti 01.02.2016, január 2016 s dátumom splatnosti 29.02.2016, február 2016 s dátumom
splatnosti 31.03.2016, marec 2016 s dátumom splatnosti 02.05.2016, apríl 2016 s dátumom splatnosti
31.05.2016, máj 2016 s dátumom splatnosti 30.06.2016, jún 2016 s dátumom splatnosti 01.08.2016, júl
2016 s dátumom splatnosti 31.08.2016, august 2016 s dátumom splatnosti 30.09.2016, september 2016
s dátumom splatnosti 31.10.2016, október 2016 s dátumom splatnosti 30.11.2016 v celkovom rozsahu
1.375,35 Eur a to napriek tomu, že vyššie uvedený podnikateľský subjekt mal dostatok finančných

prostriedkov v jednotlivých termínoch, keď mali byť vyššie uvedené zrazené platby odvádzané,

2. ako konateľ obchodnej spoločnosti K. E.. E. A.. O.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom D. XXXX/XX,
Komárno nezaplatil za obdobie august 2015 s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX, september 2015
s dátumom splatnosti 02.11.2015, október 2015 s dátumom splatnosti 30.11.2015, november 2015
s dátumom splatnosti 31.12.2015, december 2015 s dátumom splatnosti 01.02.2016, január 2016 s
dátumom splatnosti 29.02.2016, február 2016 s dátumom splatnosti 31.03.2016, marec 2016 s dátumom

splatnosti 02.05.2016, apríl 2016 s dátumom splatnosti 31.05.2016, máj 2016 s dátumom splatnosti
30.06.2016, jún 2016 s dátumom splatnosti 01.08.2016, júl 2016 s dátumom splatnosti 31.08.2016,
august 2016 s dátumom splatnosti 30.09.2016, september 2016 s dátumom splatnosti 31.10.2016,
október 2016 s dátumom splatnosti 30.11.2016 splatné poistné za zamestnávateľa na nemocenské
poistenie, verejné zdravotné poistenie a príspevok na starobné dôchodkové poistenie v súlade s §
141 odsek 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov určenému
príjemcovi Sociálnej poisťovni, pobočke Komárno, Petőfiho 7, Komárno v celkovom rozsahu 3.539,60

Eur napriek tomu, že vyššie uvedený podnikateľský subjekt mal dostatok finančných prostriedkov v
jednotlivých termínoch, keď mali byť vyššie uvedené zrazené platby odvádzané,teda

v bode 1. obžaloby

v malom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatné poistné na sociálne poistenie a
príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazil podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo
inému neoprávnený prospech,

v bode 2. obžaloby

voväčšomrozsahunezaplatilsplatnépoistnénasociálnepoistenieapríspevoknastarobnédôchodkové
sporenie,

č í m s p á c h a l

v bode 1. obžaloby

pokračovací prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona,

v bode 2. obžaloby

pokračovací prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 odsek 1 Trestného zákona,

Obvinená:

B.právnickáosobaALLUKOM,spol.sr.o., IČO:47074965sosídlomKomárno,Palatínovač.2735/65,

j e v i n n á, že

Ľ. R., U.. XX.X.XXXX v Leviciach, ako konateľ obchodnej spoločnosti ALLUKOM spol. s r. o., IČO: XX
XXX XXX, so sídlom D. XXXX/XX, Komárno na základe predložených mesačných výkazov poistného a

príspevkov do Sociálnej poisťovne pobočka Komárno zadržal za zamestnancov tohto podnikateľského
subjektu zrazené poistné na nemocenské poistenie, starobné dôchodkové poistenie a príspevky na
starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti za
mesiac jún 2016 v sume 76,56 Eur so splatnosťou poistného dňa 01.08.2016, za mesiac júl 2016 v
sume 73,06 Eur so splatnosťou poistného dňa 31.08.2016, za mesiac august 2016 v sume 76,56 Eur

so splatnosťou poistného dňa 30.09.2016, za mesiac september 2016 v sume 73,06 Eur so splatnosťou
poistného dňa 31.10.2016 a za mesiac október 2016 v sume 74,82 Eur so splatnosťou poistného
dňa 30.11.2016 a následne napriek tomu, že tento podnikateľský subjekt mal dostatok finančných
prostriedkov, zrazené poistné v príslušných termínoch splatnosti neodviedol v zmysle § 141 odsek 2
Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov určenému príjemcovi

Sociálnej poisťovni, pobočke Komárno, Petőfiho 7, Komárno v celkovom rozsahu 374,06 Eur,

teda

v malom rozsahu zadržala a neodviedla určenému príjemcovi splatné poistné na sociálne poistenie a

príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazila podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo
inému neoprávnený prospech,

č í m s p á c h a l a

pokračovací prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona.Za to ich súd
o d s u d z u j e

1. obv. Ľudovíta Balaiho:

podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písmeno h) Trestného zákona a podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody

v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

2. obv. právnickú osobu ALLUKOM, spol. s r. o.:

podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona a podľa § 16 odsek 1, odsek 2 Zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej
zodpovednosti právnických osôb o zmene a doplnení niektorých zákonov, na trest zákazu činnosti -
výkon predmetov podnikania:

- výroba, montáž a predaj hliníkových okien, dverí, presklených stien a fasád
- výroba, montáž a servis tienidiel okien a dverí všetkých druhov
- výroba, predaj a montáž vonkajších roliet a sieťok proti hmyzu z plastov a hliníka
- kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným
prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod)

- sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu
- sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb
- sprostredkovateľská činnosť v oblasti výroby
v trvaní 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Námestník Okresnej prokuratúry Komárno, podal dnˇa XX.X.XXXX na obžalovaného Ľ.F. R. a
obžalovanú právnickú osobu K. E.. E..A..O.. obžalobu pre pokračovací prečin neodvedenia dane a
poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona v bode 1 obžaloby a pokračovací prečin nezaplatenia
dane a poistného podľa §278 ods. 1 Trestného zákona, ktorých sa mali dopustiť na tom skutkovom
základe, ako je uvedený v skutkovej vete oslobodzujúceho rozsudku.

2. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku učinil
vyhlásenie, v mene svojom, ako aj ako konateľ právnickej osoby, o tom že je nevinný zo spáchania
skutku , ktorý sa mu a právnickej osobe kladie za vinu v obžalobe.
3. Na základe vyššie uvedeného, súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom
obžalovaného, splnomocnenkyne poškodeného Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno, Ing. Kristíny

Vargovej, svedkyne Ing. Ingrid Szecsodiovej, znalkyne Ing. Jany Janáčovej a prečítaním ďalších
listinných dôkazov.
4. Obžalovaný po zákonnom poučení uviedol, že nebude vypovedať.
5. Splnomocnenkyňa poškodeného, Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno, Ing. Kristína Vargová
vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že spoločnosť obžalovaného za obdobie august

2015 až jún 2016 neodviedla povinné poistenie za zamestnancov, ani zamestnávateľa a preto
Sociálna poisťovňa v auguste 2016 podala trestné oznámenie, ktoré bolo zaevidované pod ich číslom
21227/2016.Sumaneodvedenéhopoistnéhozatotoobdobiebola3.967,73Eur,ztohozazamestnancov
suma 1.077,85 Eur a za zamestnávateľa suma 2.889,88 Eur. Následne v roku 2017 doplnili trestné
oznámenie za ďalšie neuhradené poistné za obdobie júl 2016 až december 2016, ktoré za toto obdobie

činilo spolu sumu 1.639,43 Eur, z toho za zamestnancov 445,38 Eur a za zamestnávateľa 1.194,05 Eur.
Celkové neuhradené poistné za obdobie august 2015 až december 2016 bolo teda vo výške 5.607,16
Eur, z toho za zamestnancov 1.523,23 Eur a za zamestnávateľa 4.083,83 Eur. Sociálna poisťovňa
postúpilapohľadávkunatretiuosobu,atoGeneralFactoring.Sociálnapoisťovňazároveňzúradnejmoci
vykonávala aj blokáciu účtu obžalovaného. Pohľadávka obžalovaného bola v plnej výške uhradená v

roku 2017 až 2018. Sociálna poisťovňa posielala obžalovanému rozhodnutia a následne upovedomenieo začatí všetkých konaní. Rozhodnutia boli zasielané v roku 2015 až 2016 a boli predpisované v
mesačných alebo dvojmesačných intervaloch. Svedkyňa nemá vedomosť o tom, že by boli podané
nejaké opravné prostriedky alebo písomnosti proti týmto rozhodnutiam, podľa nej boli bez reakcie.

6. Svedkyňa Ing. Ingrid Szecsodiová vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že, jej
spoločnosť viedla účtovníctvo spoločnosti obžalovaného. K dispozícii mala už iba odovzdávací protokol,
nakoľko nemala povinnosť archivácie dokumentov a originálne dokumenty ako aj nosiče odovzdala
obžalovanému späť. Účtovníctvo obžalovaného viedli v rokoch 2013-2016. Obžalovaný im odovzdával

účtovné podklady niekedy viac, niekedy menej pravidelne. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že
obžalovaný mal isté finančné problémy, finančné zdravie spoločnosti nebolo úplne v poriadku, mal
nejaké dlhy, aj voči ich spoločnosti, ale tie postupne vyrovnal. Predmetom podnikania obžalovaného boli
montážne práce. Nevedela však presne uviesť, či išlo o živnostníka alebo obchodnú spoločnosť. Mal
veľký objem pohľadávok, ktoré mu neuhradili odberatelia, no svedkyňa nevie uviesť, či ich zinkasoval
alebo nie. Fyzické dokumenty založené v šanónoch odovzdali obžalovanému, aj za jeho osobu,

aj za právnickú osobu a ostatné dokumenty v elektronickej podobe ďalej neodovzdávali, nakoľko
nemali povinnosť archivovať elektronickú dokumentáciu. Elektronická dokumentácia sa odovzdáva
len v prípade, že účtovníctvo odovzdáva spoločnosti, ktorá používa rovnaký program. V prípade
obžalovaného účtovníctvo v elektronickej forme neodovzdávali. Svedkyňa nemá vedomosť o tom, kto
viedol účtovníctvo obžalovaného následne.

7. Znalkyňa v odbore ekonómie a manažmentu, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika a
kontroling, Ing. Jana Janáčová sa vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní odvolala na závery svojho
znaleckého posudku č. 27/2017 zo dňa 30.8.2017 (ďalej iba ako „znalecký posudok“). Znalecký posudok
bol rozdelený na 3 druhy otázok. Prvý okruh otázok na posúdenie výšky splatnosti poistného v deň

splatnosti poistného, druhá časť je stav finančných prostriedkov v deň splatnosti poistného, ktoré bolo
zrazené zamestnancom a tretia časť otázky je stav finančných prostriedkov v deň splatnosti poistného
aj zrazeného zamestnancom, aj povinného zaplatiť zamestnávateľom zamestnancom.
8. V deň 30.9.2015 splatnosti poistného za mesiac 08.2015 spoločnosť disponovala v celkovej sume
3.962,76 Eur s tým, že po odpočítaní zrazeného poistného zamestnancom vo výške 85,16 eur

disponovala s finančnými prostriedkami 3.877,60 Eur, ktoré by postačovalo na úhradu poistného za
zamestnávateľa vo výške 228,44 Eur.
V deň 02.11.2015 splatnosti od poistného za 09.2015 disponovala s finančnými prostriedkami vo výške
3.379,34 Eur s tým, že po odpočítaní zrazeného poistného zamestnancom vo výške 120,18 Eur by
disponovala s finančnými prostriedkami vo výške 3.259,16 Eur, čo by malo postačovať na odvod

poistného za zamestnávateľa vo výške 322,22 Eur.
V deň 30.11.2015 splatnosti od poistného za 10.2015 disponovala s finančnými prostriedkami vo výške
3.475,17 Eur s tým, že po odpočítaní zrazeného poistného zamestnancom vo výške 126,76 Eur by
disponovala s finančnými prostriedkami vo výške 3.348,41 Eur, čo by malo postačovať na odvod
poistného za zamestnávateľa vo výške 339,84 Eur.

V deň 31.12.2015 splatnosti od poistného za 11.2015 disponovala s finančnými prostriedkami vo výške
9.229,56 Eur s tým, že po odpočítaní zrazeného poistného zamestnancom vo výške 120,18 Eur by
disponovala s finančnými prostriedkami vo výške 9.109,38 Eur, čo by malo postačovať na odvod
poistného za zamestnávateľa vo výške 322,22 Eur.
V deň 1.2.2016 splatnosti od poistného za 12.2015 disponovala s finančnými prostriedkami vo výške

1.856,41 Eur s tým, že po odpočítaní zrazeného poistného zamestnancom vo výške 94,43 Eur by
disponovala s finančnými prostriedkami vo výške 1.761,98 Eur, čo by malo postačovať na odvod
poistného za zamestnávateľa vo výške 253,17 Eur.
V deň 29.2.2016 splatnosti od poistného za 01.2016 disponovala s finančnými prostriedkami vo výške
2.678,04 Eur s tým, že po odpočítaní zrazeného poistného zamestnancom vo výške 87,76 Eur by

disponovala s finančnými prostriedkami vo výške 2.590,28 Eur, čo by malo postačovať na odvod
poistného za zamestnávateľa vo výške 235,30 Eur.
V deň 31.3.2016 splatnosti od poistného za 02.2016 disponovala s finančnými prostriedkami vo výške
3.547,45 Eur s tým, že po odpočítaní zrazeného poistného zamestnancom vo výške 91,27 Eur by
disponovala s finančnými prostriedkami vo výške 3.456,18 Eur, čo by malo postačovať na odvod

poistného za zamestnávateľa vo výške 244,68 Eur.
V deň 2.5.2016 splatnosti od poistného za 03.2016 disponovala s finančnými prostriedkami vo výške
3.949,97 Eur s tým, že po odpočítaní zrazeného poistného zamestnancom vo výške 91,27 Eur bydisponovala s finančnými prostriedkami vo výške 3.858,70 Eur, čo by malo postačovať na odvod
poistného za zamestnávateľa vo výške 244,68 Eur.
V deň 31.5.2016 splatnosti od poistného za 04.2016 disponovala s finančnými prostriedkami vo výške

3.697,11 Eur s tým, že po odpočítaní zrazeného poistného zamestnancom vo výške 91,27 Eur by
disponovala s finančnými prostriedkami vo výške 3.605,84 Eur, čo by malo postačovať na odvod
poistného za zamestnávateľa vo výške 244,68 Eur.
V deň 30.6.2016 splatnosti od poistného za 05.2016 disponovala s finančnými prostriedkami vo výške
3.626,63 Eur s tým, že po odpočítaní zrazeného poistného zamestnancom vo výške 93,01 Eur by

disponovala s finančnými prostriedkami vo výške 3.533,62 Eur, čo by malo postačovať na odvod
poistného za zamestnávateľa vo výške 249,38 Eur.
V deň 1.8.2016 splatnosti od poistného za 06.2016 disponovala s finančnými prostriedkami vo výške
3.925,11 Eur s tým, že po odpočítaní zrazeného poistného zamestnancom vo výške 76,56 Eur by
disponovala s finančnými prostriedkami vo výške 3.848,55 Eur, čo by malo postačovať na odvod
poistného za zamestnávateľa vo výške 205,27 Eur.

V deň 31.8.2016 splatnosti od poistného za 07.2016 disponovala s finančnými prostriedkami vo výške
5.722,36 Eur s tým, že po odpočítaní zrazeného poistného zamestnancom vo výške 73,06 Eur by
disponovala s finančnými prostriedkami vo výške 5.649,30 Eur, čo by malo postačovať na odvod
poistného za zamestnávateľa vo výške 195,78 Eur.
V deň 30.9.2016 splatnosti od poistného za 08.2016 disponovala s finančnými prostriedkami vo výške

6.525,75 Eur s tým, že po odpočítaní zrazeného poistného zamestnancom vo výške 76,56 Eur by
disponovala s finančnými prostriedkami vo výške 6.449,19 Eur, čo by malo postačovať na odvod
poistného za zamestnávateľa vo výške 205,27 Eur.
V deň 31.10.2016 splatnosti od poistného za 09.2016 disponovala s finančnými prostriedkami vo výške
6.947,14 Eur s tým, že po odpočítaní zrazeného poistného zamestnancom vo výške 73,06 Eur by

disponovala s finančnými prostriedkami vo výške 6.874,08 Eur, čo by malo postačovať na odvod
poistného za zamestnávateľa vo výške 195,88 Eur.
V deň 30.11.2016 splatnosti od poistného za 10.2016 disponovala s finančnými prostriedkami vo výške
6.618,79 Eur s tým, že po odpočítaní zrazeného poistného zamestnancom vo výške 74,82 Eur by
disponovala s finančnými prostriedkami vo výške 9.543,77 Eur, čo by malo postačovať na odvod

poistného za zamestnávateľa vo výške 200,57 Eur.
V deň 02.01.2007 splatnosti od poistného za obdobie 11.2016 sme mali dispozícii len bankové účty,
tam bol stav na bankovom účte v príslušný deň 9,87 Eur, čo nepostačovalo a dňa 31.1.2017 taktiež na
bankovom účte bolo iba 0,21 Eur.
Znalkyňa uviedla, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala z výpisom k dvom bankovým

účtom a hlavnej knihy analytickej za obdobie od l.1.2015 do 31.12.2015 a hlavnej knihy analytickej za
obdobie od l.1.2016 do 31.12.2016, ktoré jej boli poskytnuté vyšetrovateľom, ktorý jej zadal vypracovať
znalecký posudok. Za spoločnosť boli dodané 2 bankové účty vedené vo VÚB, pokladničné knihy boli za
jedno, aj druhé obdobie a ešte prehľad vykázaného poistného zamestnávateľa Sociálnej poisťovne za
obdobieod30.9.2019do31.1.2017. Znalkyňauviedla,žepodnikateľskýsubjektmoholvoľnedisponovať

s týmito finančnými prostriedkami evidovaných ako pokladňa, čo jednoznačne vyplýva z bankových
výpisov, tento podnikateľský subjekt mal vedený exekučný účet, na ktorý mu boli strhávané peniaze za
účelom exekúcie, avšak s ostatnými prostriedkami na svojom bankovom účte vedel disponovať. Boli
prítomné aj bezhotovostné platby, ktoré boli štandardne realizované, napríklad aj 20.1.2016 realizoval
nejaké platby do Sociálnej poisťovne, asi nejaké pozostalé z predchádzajúcich období, ktoré prešli.

Podľa variabilného symbolu sa to nedá zistiť. Pre vypracovanie znaleckého posudku bola podstatná
pokladničná kniha v nadväznosti na hlavnú knihu analytickej evidencie, ktoré musia sedieť, a bankové
výpisy, z ktorých zistila, že suma 7.632,- Eur zúčtovaná v deň 30.12.2016 bola v jednej sume a mala
byť rozdelená podľa výpisov z bankových účtov na jednotlivé dni, v ktorých boli výbery uskutočnené.
Pokladničnú knihu a hospodársku knihu analytickej evidencie vytvára účtovník na základe prvotných

účtovných dokladov, ktoré dostáva od zadávateľa.

9. Obhajca obžalovaného a obžalovanej právnickej osoby vo svojej záverečnej reči v súvislosti
s pokladničnou knihou, hlavnou knihou hospodárskej evidecie spoločnosti a bankovými výpismi

spoločnosti za obdobie 8/2015 až 31.1.2017, zabezpečenými v prípravnom konaní, upriamil pozornosť
na výzvy o vydaní veci, z ktorých vyplýva, že predmetné listiny žiadal vyšetrovateľ Policajného zboru
pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty v zmysle § 70 Trestného poriadku. Ako uviedla znalkyňa, pri
vypracovaní znaleckého posudku vychádzala primárne z listín, ktoré boli poskytnuté vyšetrovateľovina základe tejto výzvy. Nezákonnosť zabezpečenia predmetných listín spočíva v tom, že od osoby
obvinenej alebo osoby voči ktorej trestné konanie evidentne smeruje, nemožno vynucovať uložením
poriadkovejpokutyvydanievecialebolistiny,nakoľkotýmbydošlokporušeniuzákazusebaobviňovania.

Uvedená nezákonnosť sa prenáša aj na znalecký posudok, a to z dôvodu nezákonného zabezpečenia
listín, ktoré prenášajú svoju nezákonnosť na výsledok znaleckého posudku, nakoľko vyplýva z
uvedených listín. Obhajca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 3To/41/2018 zo dňa
7.8.2018 a rozhodnutie generálneho prokurátor zn. IV Pz 215/15/1000-7 zo dňa 27.10.2015 ako aj na
právnu argumentáciu obsiahnutú aj v stanovisku NS SR a rovnako aj v prednáškových textoch Justičnej

akadémie ako aj na judikatúru ESĽP, konkrétne na prípady Funke vs. Francúzsko, John Murray vs.
Veľká Británia, ktoré jednoznačne konštatovali porušenie článku VI, pri vynucovaní určitých dôkazov od
osôb, ktoré sú podozrivé, obvinené, a to pod hrozbou poriadkovej pokuty ako nezlučiteľné s článkom VI.
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

10. Prokurátor Okresnej prokuratúry Komárno, na margo záverečnej reči obhajcu obžalovaného a

obžalovanej právnickej osoby uviedol, že má za to, že výzvy na vydanie listín boli vyhotovené v súlade
so zákonom, údajné procesné pochybenia, na ktoré poukazuje obhajoba, považuje za čisto formálne
a obranu obhajoby za účelové. Zo zásady zákona sebaobviňovania vyplýva, že obvinený nemôže byť
nútený, aby proti sebe predkladal dôkazy. V danom prípade hrozba poriadkovou pokutou nedosahovala
kvalitu takéhoto donútenia. O nútení k sebaobviňovaniu obžalovaného teoreticky mohla byť reč iba v

prípade, ak by táto pokuta aj bola reálne uložená a následne ich obžalovaný v procesnom postavení
obvineného prípadne aj vydal. Účelovosť tvrdení obhajoby svedčí aj to, že na túto skutočnosť poukazuje
až v záverečnej reči, potom ako bolo vykonané celé dokazovanie, takže pri zhodnotení celkovej
procesnej situácie tak, ako to vyžaduje aj judikatúra ESĽP, jednoznačne vyplýva, že všetky obhajobné
práva obžalovaného počas celého trestného konania zostali zachované a zo strany orgánov činných

v trestnom konaní a zo strany súdu nedošlo k žiadnemu takému procesnému pochybeniu, ktoré by
kvalitatívne dosahovalo takú úroveň, že by to odôvodňovalo oslobodenie obžalovaného spod obžaloby.
Pokiaľ ide o prenášanie údajnej nezákonnosti jedného okresu na ďalšie okresy, tak poznamenávam,
že táto teória je obsolentná, rozhodnutia Krajského súdu v Trnave a ďalšieho anonymného rozhodnutia
generálnej prokuratúry sú z rokov 2017 a 2015. Údajné stanovisko Najvyššieho súdu SR nebolo súdu

predložené ani označené spisovou značkou. Zároveň prokurátor poukázal na skutočnosť, že nie všetky
usvedčujúce dôkazy boli predsa získané na základe predmetnej výzvy, dôkaz, ktorého zákonnosť
obhajoba namieta, nie je jediný usvedčujúci dôkaz, konkrétne bankové výpisy, z ktorých vyplývali pohyby
na účte podnikateľa boli zadovážené od tretieho subjektu.

11. Rozsudkom Okresného súdu Komárno sp.zn. 3T/42/2018-423 zo dňa 2.3.2020 bol obžalovaný
Ľudovít Balai oslobodený podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Komárno, sp.
zn.2Pv612/16/4401zodňa18.4.2018,doručenejsúdudňa23.4.2018,preskutokprávnekvalifikovaný
v bode 1/ ako pokračovaní prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona a

v bode 2/ ako pokračovací prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona.
Súčasne bola napadnutým rozsudkom obžalovaná právnická osoba ALLUKOM, spol. s r. o., podľa §
285 písm. a/ Tr. por. oslobodená spod obžaloby námestníka okresnej prokurátorky Okresnej prokuratúry
Komárno, spisová značka 2Pv 612/16/4401 zo dňa 18. apríla 2018, doručenej súdu dňa 23. apríla 2018.
12. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry

Komárno, ktoré písomne odôvodnil tak, že ho podáva v neprospech obžalovaného Ľudovíta Balaia a
v neprospech obžalovanej ALLUKOM, spol. s.r.o. proti všetkým jeho výrokom s tým, že konanie, ktoré
napadnutému rozhodnutiu predchádzalo nenapáda.
13. Krajský súd v Nitre rozhodol o podanom odvolaní uznesením sp.zn. 2To/45/2020-452 zo dňa
11.08.2020, ktorým v zmysle §321 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku napadnutý rozsudok súdu

I. stupňa v celom rozsahu zrušil a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu I. stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
14.Krajskýsúdbosvojomrozhodnutíuviedol,žesúdI.stupňazistilskutkovýstavvdostatočnomrozsahu
na rozhodnutie, pri vykonávaní dôkazov postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného
poriadku, avšak pri vyhodnocovaní vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym právnym záverom

vo vzťahu k zákonnosti, resp. nezákonnosti zabezpečenia listinných dôkazov, konkrétne účtovníctva
spoločnosti ALLUKOM, spol. s r.o.15. Všeobecne je potrebné uviesť, že zákaz sebaobviňovania, inými slovami zásada „nikto nie je povinný
obviniť seba samého (nemo tenetur se ipsum accusare)“ znamená zákaz donucovať obvineného k
akémukoľvek aktívnemu konaniu, ktorým by prispel k získaniu dôkazov proti sebe. Naopak, môže byť

donucovaný a to prípadne aj hrozbou poriadkovej pokuty, aby pasívne strpel také úkony, ktorými je
možné získať dôkazy existujúce nezávisle na jeho vôli (najmä odobratie odtlačkov prstov, zubov, vzoriek
pachu, vlasov, moču, krvi, strpenie prehliadky tela, dychovej skúšky a pod.). Je pravdou, že aj ESĽP
vo svojich rozhodnutiach konštatoval, že právo neinkriminovať sám seba a právo odoprieť výpoveď sú
všeobecne rešpektované medzinárodné požiadavky obsiahnuté v pojme spravodlivé konanie v zmysle

čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor). Právo neinkriminovať
sám seba súvisí s rešpektovaním vôle obvineného odoprieť vypovedať. Nie je však v rozpore s
uvedeným právom, pokiaľ je štatutárny orgán právnickej osoby vyzvaný k predloženiu listinných dôkazov
dôležitých pre trestné konanie týkajúcich sa jeho obchodnej spoločnosti, v ktorej je spoločníkom a
konateľom a to ani v prípade poučenia, že v prípade, že tieto listiny nevydá, môže mu byť uložená
poriadková pokuta. Obdobným spôsobom bolo rozhodnuté aj Ústavným súdom Českej republiky pod

sp. zn. IV. ÚS 158/2013 dňa 14. 3. 2013, kde bolo okrem iného konštatované, že právo neobviňovať
samého seba a právo nevypovedať, ktoré je spojené s princípom prezumpcie neviny aj keď je uznávané
ESĽP a právnymi systémami zmluvných strán Dohovoru, nie je právom absolútnym a v priebehu času
a judikatúry sa vyvíja. Z tohto pohľadu stanovisko ESĽP vyslovené v rozsudku zo dňa 25. 2. 1993
vo veci Funke proti Francúzsku (sťažnosť č. 10828/84) bolo zjavne prekonané rozsudkom Veľkého

senátu zo dňa 17. 12. 1996 vo veci Saunders proti Spojenému kráľovstvu (sťažnosť č. 19187/91),
kde v čl. 69 tento súd výslovne uviedol, že právo neobviňovať samého seba je primárne spojené
s rešpektovaním vôle obvineného nevypovedať. Nevzťahuje sa však na použitie dokumentov, ktoré
môžu byť od obvineného získané donútením, pokiaľ existujú nezávisle na vôli obvineného. Obdobne
rozhodol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4Tdo/37/2016 zo dňa 19. 6. 2013, kde

rešpektujúc judikatúru ESĽP konštatoval, že dokumenty, na ktorých vydanie bol v prejednávanej veci
obžalovanývyzvaný,existovaliobjektívneanezávislenajehovôli,keďžeakoštatutárnyorgánprávnickej
osoby, bol povinný účtovníctvo spoločnosti viesť a účtovné doklady uchovávať. Nevyžadovala sa po
ňom preto aktívna súčinnosť v tom zmysle, že by musel niečo konať alebo predkladať listiny, o ktorých
by mali orgány činné v trestnom konaní pochybnosť, či vôbec existujú. Držiteľ účtovných dokladov

obchodnej spoločnosti nemôže odporovať donúteniu, resp. jeho hrozby tvrdením, že vydanie takýchto
dokladov samo o sebe je pre neho sebaobviňujúce. V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že základné právo
neobviňovať sa je osobnej povahy a preto sa naň nemôže odvolávať žiadna obchodná spoločnosť, t.j.
právnická osoba a ani osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom. Z tohto dôvodu obžalovaný nemohol
odmietnuť žiadosť orgánov činných v trestnom konaní o poskytnutie obchodných kníh a účtovných

dokladov obchodnej spoločnosti ALLUKOM, spol. s r. o., s poukazom na zákaz obviňovať seba samého
a preto orgány činné v trestnom konaní boli oprávnené ho donucovať aj k nedobrovoľnému vydaniu
týchto dokladov. Napriek tomu je takáto osoba, resp. štatutárny orgán právnickej osoby aj po vydaní
účtovných dokladov chránený proti sebaobviňovaniu právom nevypovedať, tzn. neposkytnúť ústne
svedectvoprotisebesamému.KeďžepožadovanédokumentyobchodnejspoločnostiALLUKOM,spol.s

r.o. existovali nezávisle na vôli obžalovaného, ktorý bol navyše ich držiteľom a bol jediným spoločníkom a
konateľom uvedenej spoločnosti, mohli orgány činné v trestnom konaní vyžadovať ich vydanie i hrozbou
nepriameho donútenia poriadkovou pokutou. Nad rámec vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, že
každá právnická osoba je povinná v zmysle platných zákonov Slovenskej republiky viesť účtovníctvo
a preto orgány činné v trestnom konaní správne predpokladali, že uvedené dokumenty, ktoré žiadali

vydať, existujú. Nemožno sa preto účinne brániť vydaniu takýchto dokladov, na ktorých vedenie je sám
obžalovaný povinný. V tejto súvislosti teda je potrebné poukázať aj na to, že nie je možné porovnávať
prejednávanú vec s právom obžalovaného neusvedčovať seba samého napr. pri drogových trestných
veciach, kde nie je možné predpokladať pri výzve na vydanie omamných a psychotropných látok, že
takéto látky existujú, pokiaľ sama držba takýchto látok je trestná. Okrem toho judikatúra ESĽP zašla

ešte ďalej, keď pripustila určitú formu donútenia za účelom získania dôkazov pri neporušení práva
neusvedčovať sám seba pri dodržaní štyroch základných kritérií, ktoré musia byť vzaté do úvahy a
tými sú povaha a intenzita donútenia, existencia relevantných procesných záruk, závažnosť verejného
záujmu na vyšetrení a potrestaní daného trestného činu a spôsob a účel použitia takto získaných
dôkazov (rozsudok ESĽP vo veci Jalloh proti Nemecku č. 54810/00 zo dňa 11. 7. 2006). S poukazom na

vyššie uvedené skutočnosti, právna úprava a judikatúra považujú prehliadku tela aj poriadkovú pokutu
za miernejší donucovací prostriedok, ktorý môže byť použitý bez toho, aby došlo za určitých okolností
k porušeniu pravidla „nemo tenetur se ipsum accusare“, keďže ani toto pravidlo nemožno v zmysle
konštantnej judikatúry považovať za bezbrehé.16. Z vyššie uvádzaných dôvodov sa nemožno stotožniť s argumentáciou, že by účtovníctvo spoločnosti
ALLUKOM spol. s r.o. bolo vydané v rozpore so zákonom. Naopak postup polície pri vydávaní veci

bol „lege artis“, keďže ustanovenie § 89 ods. 1 Tr. por. určuje povinnosť osoby, ktorá má pri sebe vec
dôležitú pre trestné konanie na jej vydanie, v opačnom prípade, teda v prípade nedobrovoľného vydania
veci, môže byť odňatá. Ide o kogentné ustanovenie Trestného poriadku nedávajúce žiaden priestor na
možnosť nerešpektovania povinnosti na vydanie veci. Z tohto pohľadu tiež upozornenie na možnosť
odňatia veci, resp. uloženia poriadkovej pokuty ako iný následok nevyhovenia, nie je možné chápať

ako donútenie k sebaobvineniu. Z týchto dôvodov krajský súd nevzhliadol v postupe orgánov činných v
trestnom konaní žiadne porušenie zákonných záruk spravodlivého procesu a nevyplýva to ani z obsahu
trestného spisu. Obžalovaný vydal predmetné účtovníctvo po dvoch výzvach (č. l. 51, 52) na dobrovoľné
vydanie veci, ktoré obsahovali poučenie podľa § 89 ods. 1 Tr. por. o povinnosti vec na vyzvanie vydať
a súčasne po upozornení na možnosť odňatia veci a tiež na uloženie poriadkovej pokuty podľa § 70
Tr. por.. Zápisnica o vydaní veci (č.l. 55) taktiež obsahuje uvedené poučenia, napriek tomu v jej závere

konštatuje tvrdenie obžalovaného, že predmetné veci vydáva pre účely trestného konania dobrovoľne
a je tiež opatrená jeho podpisom. Krajský súd mal za to, že je možné dôvodne predpokladať, že tak
obžalovaný urobil dobrovoľne, keďže sa v prípravnom konaní pri výsluchu po vznesení obvinenia k
spáchaniu skutku priznal. Vzhľadom na všetky uvádzané skutočnosti potom krajský súd vyhodnotil
tento dôkaz ako dôkaz získaný v súlade s príslušnými ustanoveniam Trestného poriadku bez porušenia

zákazu sebaobviňovania, v dôsledku čoho malo byť na tento dôkaz súdom I. stupňa prihliadnuté
rovnako ako na všetky ostatné zabezpečené a vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní a to
najmä výsluch splnomocnenkyne poškodenej Sociálnej poisťovne Ing. Kristíny Vargovej, svedkyne Ing.
Ingrid Szecsodiovej, závery znalkyne Ing. Jany Janáčovej z odboru ekonómia a manažment, odvetvie
účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika a kontroling ako i ostatné najmä listinné dôkazy.

17. Súd I. stupňa vytýčil v trestnej veci hlavné pojednávanie na dňa 22.10.2020. Prokurátor Okresnej
prokuratúry Komárno na hlavnom pojednávaní uviedol, že vina obžalovaných bola preukázaná v
primeranom rozsahu v dostatočnom rozsahu na základe dôkazov, ktoré boli vykonané zákonným
spôsobom, ide o dôkazy, ktoré zodpovedajú súdnej praxi a v súdnej praxi spoľahlivo postačujú na

vyslovenie viny v takýchto skutkových prípadoch. Dovolím si ešte konštatovať, že obhajoba aj na
dnešnomhlavnompojednávaníjevedenáúčelovo.Dnešnéargumentyobhajobyprešliodúvahomožnej
nevine obžalovaných až po možnosť podmienečného zastavenia trestného stíhania. Skutočnosti,
ktoré dnes obhajoba spochybňuje sú jednoznačne a nepochybne preukázané tak ako to zodpovedá
skutočnému stavu veci. V prípade ak by solventnosť obžalovanej ALLUKOM, s.r.o. nebolo možné

objektívne posúdiť v tom zmysle či táto obchodná spoločnosť v čase skutku naozaj disponovala
dostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu jednotlivých dávok poistného. Do konania pribratá
znalkyňa by túto okolnosť uviedla, lebo jej bola položená takáto otázka. Znalkyňa sa vyjadrila, že
menovaná obchodná spoločnosť nepochybne mala dostatočné voľné finančné prostriedky a aj uviedla
na základe čoho k takémuto záveru dospela. Preto navrhujem aby súd uznal obžalovaných vinnými

podľaobžalobyaobžalovanémuĽudovítoviBalaiimuuložilprimeranýpodmienečnýtrestodňatiaslobody
a obžalovanej ALLUKOM primeraný trest zákazu činnosti.
18. Obhajca obžalovaných na hlavnom pojednávaní uviedol, že zavinenie je obligátorným znakom
subjektívnej stránky každého trestného činu. Trestný zákon vychádza z dôsledného uplatňovania
zodpovednosti za zavinenie. Táto zásada patrí medzi základy, na ktorých je vybudovaná definícia

trestného činu ako to vyplýva § 17 Trestného zákona podľa, ktorého pre trestnosť činu je potrebné
úmyselné zavinenie. Ak trestný zákon nevyžaduje, že postačuje zavinenie z nedbanlivosti. Zavinenie
potrebné rovnako dôsledne preukázať ako všetko ostatné znaky skutkovej podstaty trestného činu.
Konštatovanie schopnosti podnikateľa uhradiť svoj záväzok len na základe pokladničnej knihy resp.
evidenčného údaju o hotovosti v pokladni teda len na základe sekundárnej informácie vyplývajúcej z

účtovnej evidencie vôbec nepreukazuje skutočný stav a hlavne nie za situácie, keď evidencia nebola
skúmania v porovnaní s originálnymi účtovnými dokladmi a teda nie je možné ani len vysloviť súlad
vedenie účtovnej evidencie so skutočným stavom. Práve preto ak platby schopnosť teda solventnosť
v čase splatnosti poistného odvodzujú od hotovostnej pokladne a nie od údajov z bankového účtu
povinného tak pravdivosť skutočnej informácie by nepochybne mala byť overená a porovnaná z

inými dôkazmi ako sú napríklad: príjmové a výdavkové doklady, zmluvy a iné doklady spoločnosti.
V opačnom prípade takáto informácia zostáva v rovine v účtovnej či matematickej operácie a o
reálnej existencii deklarovanej peňažných prostriedkov nič nevypovedá. V priebehu trestného konania
nebola zodpovedaná otázka či páchateľ v deň splatnosti poistného vôbec mal finančné prostriedky,ktoré mohol použiť na splnenie si svojej zákonnej povinnosti bez toho aby pritom ohrozil svoje ďalšie
fungovanie alebo aj prežitie vôbec. Ak táto skutočnosť skúmaná nebola tak sa nezohľadňuje samotná
pohnútka obžalovaného a porušujú sa základné zásady trestného konania a to minimálne v tom

rozsahu, že orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace
proti obvinenému a rovnako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. Presnosť konania spočívajúceho
neodvedením dani a poistného je podmienené zistením, že zamestnávateľ mal k dispozície finančné
prostriedky, že príslušné čiastky zo mzdy svojim zamestnancom skutočne zrazil a v rozpore zo zákonom
ich neuviedol oprávneným príjemcom ale použil ich k inému účelu. Ak teda zamestnávateľ poskytol

svojim zamestnancom len príjem čistej mzdy nie je možné dopustiť sa trestného činu neodvedenie
dane a poistného, nakoľko z čistých miest nič nezráža. Danému trestnému činu sa páchateľ dopustí
len ak z miest skutočne zrazí dane a poistné a neodvedie. Nebola skúmaná skutočná finančná
kondícia spoločnosti ALLUKOM nebolo ani zisťovaná či v rozhodujúcom období nebola v úpadku
a či jej nevznikla povinnosť hradiť svoje záväzky pomerne. Tu si dovolím poukázať na rozsudok
Najvyššieho súdu 6Tdo/62/2011 zo dňa 16.8.2012, kde konštatoval, že ak sa spoločnosť dostane do

situácie že ako dlžník nemá dostatok finančných prostriedkov všetkých svojich finančných záväzkov je
povinná všetkých svojich veriteľov uspokojovať pomerne a rovnomerne. Ak podnikateľ nie je schopný
uhrádzať tak prevádzkové náklady odvody povinných platieb ako aj mzdy svojich zamestnancov musí
prispôsobiť hospodárenie podniku tak aby si mohol postupne splniť všetky svoje povinnosti prípadne
podnikanie ukončiť. Z uvedených je zrejmé, že úmyselné zavinenie ako znak základnej skutkovej

podstaty trestného činu neodvedenia dane a poistného a nezaplatenia dane a poistného nie je
možné rozhodovať automaticky len na základe poučenie konkrétnej právnej povinnosti ako je platenie
povinného poistného. V doterajšom konaní nebola vysporiadaná otázka či spoločnosť ALLUKOM bola
zo strany Sociálnej poisťovne v rámci deliktnej zodpovednosti postihnutá a penalizovaná a pokutovaná a
teda či týmto konaním nie je porušená zásada ne bis in idem a teda či nedošlo k porušeniu ustanovenia

§ 21 ods. 2 zákon 91/2016 Z.z. doteraz z vykonaným dokazovaním bola zodpovednosť konateľa
od žalovaného vyvodená jedine z jeho zákonného postavenia, hoci reálne vykonávať platby určené
príjemcovimohlamaťuloženúakopovinnosťosobaodlišnéhokonateľa.Prikláňamsaknázoru,ževýzva
na vydanie účtovnej evidencie spoločnosti ALLUKOM vzhľadom k tomu, že obsahuje údaje podliehajúce
bankovému, daňovému, a obchodnému tajomstvu nebola učinená v súlade s § 3 ods. 5 trestného

poriadku resp. nereflektovala na ustanovenie 135 a ods. 1 Obchodného zákonníka. Okrem toho sa
obžaloba nevysporiadala s materiálnym korektívom § 10 ods. 2 Trestného zákona obzvlášť s ohľadom
na skutočnosť, že obžalovaný sa počas celého trestného konania bez akéhokoľvek donútenia v rámci
svojich maximálnych schopností na snahu sa snažil svoju dlžobu voči Sociálnej poisťovni čo najskôr
uhradiť pričom tak činil dobrovoľne nakoľko táto čiastka neboli exekučne zrazené ale boli dobrovoľne

uhradené. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti navrhujem aby súd obžalovaného z tej obžaloby
prokurátora podľa § 285 písm. a Trestného poriadku oslobodil v prípade ak súd do speje k záveru, že
boli naplnené znaky trestného činu neodvedenia dane a poistného a nezaplatenie dane poistného tak
s ohľadom na skutočnosti prípadu teda s ohľadom na to, že následne škodlivý následok bol napravený
dlžoba uhradená a vzhľadom k výpovediam obvineného v prípravnom konaní aby trestné stíhanie § 216

Trestného poriadku podmienečne zastavil.
19. Obžalovaní sa na hlavnom pojednávaní nevyjadril.

20. Vyhodnotením všetkých vo veci vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrne a rešpektujúc
uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 2To/45/2020, ktoré je pre súd prvého stupňa právne záväzní,

súd dospel k záveru, že sa skutky sa stali tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a že ich
spáchali obžalovaní, a to tak, že obžalovaný Ľudovít Balai svojím protiprávnym konaním naplnil všetky
zákonné znaky skutkovej v bode 1. obžaloby pokračovacieho prečinu neodvedenia dane a poistného
podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona a v bode 2. obžaloby pokračovacieho prečinu nezaplatenia
dane a poistného podľa § 278 odsek 1 Trestného zákona a obžalovaná spoločnosť ALUKOM s.r.o.

svojímprotiprávnymkonanímnaplnilavšetkyzákonnéznakyskutkovejpodstatypokračovaciehoprečinu
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona. Z vykonaného dokazovania tiež
vyplýva, že sa obžalovaní prejednávaného protiprávneho konania dopustili úmyselne (§ 15 písmeno b)
Trestného zákona), keď vedeli, že svojím konaním môžu takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a
pre prípad, že ho spôsobia boli s tým uzrozumení. Tieto závery bez dôvodných pochybností potvrdzujú

vo veci vykonané dôkazy a to najmä výpoveď splnomocnenkyne poškodenej Sociálnej poisťovne Ing.
Kristíny Vargovej, svedkyne Ing. Ingrid Szecsodiovej, závery znalkyne Ing. Jany Janáčovej z odboru
ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika a kontroling ako i ostatné
najmä listinné dôkazy.21. Pri právnom posúdení skutku u obvineného Ľudovíta Balaiho súd vzhliadol zistenia poľahčujúcu

okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h)
Trestného zákona a obvinenému uložil podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 1 (jeden) rok, ktorého výkon podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
podmienečne odkložil a zároveň podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní
18 (osemnásť) mesiacov. U obvinenej právnickej osoby ALLUKOM, spol. s r. o. súd pristúpil k uloženiu

trestu podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona a podľa § 16 odsek 1, odsek 2 Zákona č. 91/2016 Z.
z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb o zmene a doplnení niektorých zákonov, na trest zákazu
činnosti v trvaní 1 (jeden) rok.
22. Pri určovaní výmery trestu súd vychádzal zo zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, pričom s
prihliadnutím na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy má súd za to, že takto uložený trest bude

spôsobilý na dosiahnutie jeho účelu, teda na ochranu spoločnosti, odradenie v páchaní ďalšej trestnej
činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu a k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradí iných
od páchania trestných činov a vyjadrí aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré za obžalovaného podáva jeho obhajca,
ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec musí
byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú

rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či
odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.