Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 5, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 37P/193/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119210881
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5119210881.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

C. V., nar. XX. 1. XXXX,

bytom L. XXX/XX, N. N., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina, dieťa matky: LX.a V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, N. N., právne zastúpená JUDr.

Luciou Borákovou, advokátkou so sídlom J. Vuruma č. 144, Žilina a otec: C. V., nar. XX. 7. XXXX, trvale
bytom H. XXX/XX, A., právne zastúpený LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., advokátska kancelária so sídlom
Kálov 653/23-2, Žilina, o zvýšenie výživného na mal. dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný prispievať na výživu mal. C. sumou 120 € mesačne od 1.10.2019, a to do 15. dňa
mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

II. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.10.2019 do

30.10.2020 v sume 750 € do 31.8.2021 k rukám matky.

III. Týmto m e n í Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/17/2010 - 137 zo dňa 28.3.2011 v časti
úpravy výživného na mal. C..

IV. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Návrhom doručeným súdu dňa 1. 10. 2019 sa matka domáhala zvýšenia výživného na sumu 200 €
mesačne od 1. 10. 2019 s poukazom na to, že jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a maloletý syn
nastúpil do prvého ročníka strednej školy. Zároveň poukázala na jeho výdavky.

2) Otec pôvodne súhlasil so zvýšením výživného na sumu 80 € mesačne, poukázal na svoj príjem ako
aj okolnosť, že si založil novú rodinu, druhýkrát sa oženil a s manželkou má dve maloleté deti, pričom
manželka nepracuje na plný úväzok. Zároveň žiadal súd, aby prihliadol k tomu, že maloletý nie je jeho

biologickým synom. Následne vzhľadom na znížený príjem so zvýšením výživného nesúhlasil.

3) Kolízny opatrovník odporučil primerane výživné zvýšiť.4) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi
týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení
zákonov:

5) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

6) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR)

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

7) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

8) Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa

začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

9) Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR:
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre
maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

10) Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je daná vecná legitimácia na zmenu
výživného vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu
Žilina č. k. 30P/17/2010 - 137 zo dňa 28.3.2011. Výživné bolo určené v sume 60 € mesačne. V tom čase

bol maloletý v prvom ročníku základnej školy, otec zarábal 650 € netto mesačne s tým, že bol ženatý a
mal jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka dosahovala čistý príjem 626 €.

11) Odvtedy došlo k zmene pomerov na strane mal. dieťaťa, ktoré prirodzene vyrástlo a nastúpilo na
strednú školu a došlo aj k zvýšeniu príjmu otca. Tým boli splnené vecné podmienky pre zmenu doterajšej

úpravy výživného.

12) Súd v prvom rade zdôrazňuje, že za najdôležitejší parameter pre určenie výživného považuje
bežný príjem a majetkové pomery povinnej osoby s tým, že tento reálny stav konfrontuje s potenciálom
povinného rodiča. Výživné je totiž určené povinnému rodičovi na základe jeho možností a schopností.

Je síce zrejmé, že deti majú zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, avšak samotná okolnosť, že rodič,
ktorému je dieťa zverené, má vyšší životný štandard alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného
rodiča zbavuje zodpovednosti a znižuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem môže byť (a
spravidla býva) totiž výsledkom lepšieho vzdelania, zvýšenej snahy pracovať alebo i pracovať na sebe
samom (viac pracovných aktivít a nadčasov, služobný postup na základe predchádzajúcich dobrých

výsledkov, neustále vzdelávanie a pod.). Preto by bolo nespravodlivé a demotivujúce, ak by snaha
a zvýšené úsilie jedného rodiča bola dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti druhého
rodiča (najmä ak tento osobnú snahu nevyvíja). Okrem toho rodič, ktorému je dieťa zverené, sa o dieťa
aj osobne stará a zabezpečuje mu bytové potreby, čím si vyživovaciu povinnosť už plní naturálnymspôsobom. V neposlednom rade je úplne bežné, že takýto rodič, ak má lepšie pomery, deťom dopraje
vyšší štandard bez ohľadu na to, aké výživné druhý rodič platí. V našej spoločnosti dokonca deväťdesiat
percent rodičov je ochotných sa uskromniť, aby mohli splniť potreby svojich detí.

13) Uvedený názor platí aj naopak; ak rodič, ktorému je dieťa zverené, má nižší životný štandard,
neznamená to, že by životný štandard detí nemohol byť zlepšený práve z výživného povinného rodiča,
ktorému to pomery dovoľujú. Zároveň však výživné oprávnených detí nemá byť určené ani použité na
plnenie potrieb iných osôb, a to ani rodiča, ktorý sa o deti osobne stará; tento nemôže na výživnom mal.

detí parazitovať.

14) S poukazom na uvedené súd teda konštatuje, že pomery oprávneného rodiča, do rúk ktorého sa
výživné platí, sú pri určovaní vyživovacej povinnosti sekundárne a nie je potrebné ich dokazovať v
takom rozsahu ako príjem a majetkové pomery rodiča povinného na platenie výživného. Súd preto pri
rodičoch, ktorí sa o deti starajú, zisťuje len ich bežný príjem a základné majetkové pomery, či majú ďalšie

vyživovacie povinnosti, avšak podrobné dokazovanie už ďalej nevykonáva.

15) Ďalším parametrom pre určenie výživného, ktorý súd pri určovaní výživného skúma, sú potreby
mal. detí. V tejto súvislosti súd vyslovuje názor, že v rámci dokazovania považuje za hospodárne a
účelné skúmať len tú okolnosť, či ide o dieťa v štandardnej sociálnej skupine alebo naopak, či dieťa

pochádzaz nadštandardnejsociálnejvrstvyalebožijevchudobnýchpomeroch(subštandard).Uvedené
súd vyhodnotí podľa pomerov zistených u rodičov. Súd nepovažuje za hospodárne, účelné ani potrebné
dokazovať výdavky mal. detí nad uvedený rozsah, nakoľko presnosť dokazovania je i tak relatívna, a
to z nasledovných dôvodov:

16) Na základe vlastnej praxe súd zistil, že aj keď každé dieťa je iné a má iné potreby, vo všeobecnosti
sú ich potreby - v určitom veku a v sociálnej skupine - v celkovom vyčíslení približne rovnaké, rozdiely
sú často len v jednotlivých položkách. Výnimku tvoria situácie, ak mal. deti majú výrazne zhoršený
zdravotný stav, prípadne, ak sú veľmi talentované a venujú sa nejakej nákladnej športovej či umeleckej
činnosti; v takom prípade je nutné podrobnejšie skúmanie, ktoré výdavky sú nevyhnutné na vynaloženie,

prípadne zodpovedať otázku, či si dieťa vzhľadom na pomery rodičov môže takúto nákladnú činnosť
dovoliť. V ostatných prípadoch pokiaľ niektoré dieťa má napr. vyššie nároky na stravu, je možné uvedený
zvýšený náklad kompenzovať zníženými výdavkami na iné položky, ako sú napr. ošatenie, záujmy,
kultúra a podobne. Veľmi veľa detí má dnes oslabenú imunitu, trpí alergiami, takže ide už o bežný
zdravotný stav. Ďalšie výdavky na zdravotnú starostlivosť variujú, či už je to zubný strojček, okuliare,

apod., a aj v týchto prípadoch je nutné potreby dieťaťa uhradiť len v primeranej výške, podľa pomerov
rodičov. Podobne je tomu pri záujmovej, vzdelávacej a rekreačnej činnosti. V konečnom dôsledku aj
oprávnené potreby dieťaťa môžu byť uspokojené len do takej miery a v takej kvalite, ktorá zodpovedá
životnej úrovni rodičov, tie isté potreby dieťaťa môžu byť uspokojované v rôznych štandardoch (tričko sa
dá kúpiť za 5 €, ale aj za 50 €), aj v niektorých prípadoch sa môže stať, ak nejde o nevyhnutnú potrebu,

že sa neuspokojí vôbec.

17) V poslednom období sa tak dokazovanie pri určení výživného začína podobať podrobnej
vyšetrovacej činnosti závažného trestného činu. Súd je v rámci svojej praxe konfrontovaný s
predkladaním dôkazov (pokladničných dokladov) už aj o tých najbežnejších potrebách dieťaťa ako je

strava, ošatenie, hygiena. Relevantnosť týchto dôkazov je limitovaná tým, že nedokazujú samy osebe,
či boli použité priamo na potreby mal. dieťaťa a neboli povedzme použité pre iného člena domácnosti.
Rovnakoječastomožnénamietaťichúčelnosťaprimeranosť;akživotnejúrovnidieťaťanezodpovedajú,
súd ich i tak nemôže akceptovať. Často sa tiež stáva, že povinný rodič pred skončením konania alebo
rozhodnutím vo veci platí len nevyhnutné výživné, alebo dokonca neplatí výživné vôbec, a teda druhý

rodič môže plniť potreby maloletých detí len v obmedzenom rozsahu, teda nie v takej miere, ktorá
zodpovedá oprávneným potrebám dieťaťa. V takých prípadoch teda rodič veci zakúpi, avšak reálne
nemôže preukázať vyššie výdavky, pretože ich nedokázal vynaložiť; ak by len na takomto základe bolo
určené výživné súdom, bolo by to nespravodlivé tak voči rodičovi, ktorý supluje vyživovaciu povinnosť
druhého rodiča, ako aj voči dieťaťu samotnému. Súd teda nemôže určovať výživné len na základe

predloženýchdôkazov,musívychádzaťzvlastnejpraxeasvojeúvahyooprávnenýchvýdavkochdieťaťa
korigovať tak, aby zodpovedali sociálnym pomerom účastníkov konania.18) Súd má za to, že podrobné skúmanie nezodpovedá účelovému výkladu ustanovení § 62 Zákona o
rodine, ktoré ohľadne potrieb mal. dieťaťa ustanovuje len to, že dieťa sa má právo podieľať na životnej
úrovni rodičov. Preto ohľadne výdavkov dieťaťa súd považuje za hospodárne a účelné vykonávať

dokazovanie len do takej miery, či sa životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov výrazne vymykajú zo
všeobecného priemeru spoločnosti alebo nie.

19)Súdtiežpoukazujenainústránkuveci,ktorásatýkasituácienasúdochavspoločnostivšeobecne.V
súčasnosti vládne spoločenský trend, že sa mimo manželstva rodí jedna tretina všetkých novorodencov

a každé druhé manželstvo sa rozvádza. Tým pádom sa rozhodnutie o úprave rodičovských práv
a povinností začína týkať štatisticky takého významného počtu mal. detí, že je nutné prijať určitý
úzus a štandard pri určovaní výživného z hľadiska rozhodovacej činnosti tak, aby neboli príliš veľké
rozhodovacie odlišnosti od sudcu k sudcovi a zároveň, aby pri takom počte vecí na rozhodnutie
konanie netrvalo neprimerane dlho. Je zrejmé, že podrobné dokazovanie zbytočne predlžuje konanie
a s ohľadom na už vyššie uvedené, výsledky dokazovania nemusia zodpovedať reálnemu stavu,

potrebám detí. Súčasne súd je názoru, že základným pilierom spravodlivosti je predvídanie práva
(súdneho rozhodnutia), a preto za podobných okolností by výživné malo byť určené rovnako. Bohužiaľ
zákonodarca na uvedené spoločenskú potrebu zatiaľ nereflektoval a všeobecnú normu v tomto smere
nevydal, ako je to napr. pri živnostníkoch, ktorí sú nad určitý príjem a podľa jeho výšky (bez ohľadu na
zisk) povinní platiť odvody do sociálnych fondov. Preto aj vo veci konajúca sudkyňa pristúpila k určovaniu

výživného v podstate tabuľkovým systémom, podľa príjmu povinného rodiča, počtu vyživovacích
povinností; ide o základné činitele ovplyvňujúce výšku výživného. Ďalej súd prihliada ku skutočnosti, či
povinná osoba vlastní nehnuteľnosť na bývanie. Súd je totiž názoru, že je rozdiel medzi rodičom, ktorý
už vlastní nehnuteľnosť vhodnú na bývanie a ktorý súčasne nie je zaťažený úverom na jej obstaranie,
a rodičom, ktorý si na zabezpečenie bývania úver vziať musel. Takýto majetok vplýva na možnosti

povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť, keďže ho odbremeňuje od podstatného výdavku. Ide
teda tiež o podstatnú okolnosť.

Príjmové, sociálne a majetkové pomery otca

20) V prvom rade súd pri určovaní výživného vychádzal z príjmových a majetkových pomerov otca.
Tento bol zamestnaný ako vodič autobusu od marca 2016 do marca 2020 s tým, že práce vykonával
najmä v zahraničí (vozil čínskych turistov po Európe). Z tohto zamestnania dosiahol priemernú čistú
mzdu 610 € v období od 01/2019 - 03/2020, pričom poberal aj cestovné náhrady v priemernej výške
453 € v tomto období. Z cestovných náhrad si otec hradil len stravovanie, ubytovanie bolo zabezpečené

v hoteli zamestnávateľom a iné náklady v súvislosti s prácou v zahraničí nemal. V rozhodnom období
mal teda otec celkový príjem 1063 €.

21) V januári až v marci 2020 otec pracoval aj na dohodu, z ktorej mal celkový príjem 1.100 €, následne
bol v apríli 2020 nezamestnaný a poberal dávku 298 €, ako aj príjem z nového pracovného pomeru 148

€. Nakoľko išlo o krátkodobé výkyvy v príjme, ktoré sa navzájom vyvažovali, súd k nim ako podstatným
neprihliadal. Od 27. 4. 2020 sa otec znovu zamestnal ako vodič, práce vykonáva už len na území
Slovenska, cestovné náhrady mu nie sú poskytované. Jeho čistý priemerný príjem dosahuje 880 €.

22) Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, ktorá začala pracovať na čiastočný úväzok

v septembri 2020 a dosahuje príjem 400 € netto mesačne, má dve vyživovacie povinnosti k mal. deťom
narodenýmvroku2009a2016.Otecvdedičskomkonaníporodičochnadobudolrodinnýdomazáhradu,
z prostriedkov rodičov tento aj zrekonštruoval, ďalej vlastní auto Škoda Fabia a spoločný bankový účet
s manželkou. Jeho mesačné náklady na bývanie dosahujú v priemere 200 € mesačne. Nemá žiaden
úver na bývanie, čo oproti bežným pomerom predstavuje výhodu.

Oprávnené výdavky maloletého dieťaťa

23) Pri určovaní výživného súd tiež prihliadol k nákladom maloletého, ktorý nastúpil na strednú školu
v septembri 2019; dieťa trpí na alergie a je astmatik. Priemerné mesačné výdavky na maloletého

predstavujú 300 € mesačne, čo sú bežné výdavky dieťaťa v tomto veku v štandardnej sociálnej skupine;
(túto predstavuje cca 70 % domácnosti na Slovenskej republike).

Príjmové, sociálne a majetkové pomery matky24) Ďalej súd prihliadol k pomerom matky, ktorá je konateľkou novozaloženej spoločnosti s ručením
obmedzeným, ktorá spoločnosť k 31. 12. 2019 vlastnila majetok v hodnote 5.531 € a dosahovala v roku

2019 výnos z hospodárskej činnosti vo výške 19.323 €; výsledok hospodárenia činil po zdanení 162 €.
Matka je súčasne v spoločnosti s ručením obmedzeným zamestnaná a za obdobie 1-8/2020 dosiahla
celkový čistý príjem 151 €, inak dosahuje príjem zo zamestnania 360 € mesačne. Matka nevlastní
žiaden majetok.

Určenie výživného (vyhodnotenie zisteného skutkového stavu)

25) Od posledného určenia výživného uplynulo viac ako 9 rokov, maloletý podstatne za toto obdobie
vyrástol, začal navštevovať strednú školu a tým sa zvýšili jeho potreby. Súčasne u otca došlo k zvýšeniu
príjmu, i keď mu pribudli vyživovacie povinnosti. Je teda dôvod na zvýšenie výživného.

26) Pri zvýšení výživného súd vychádzal najmä z aktuálne dosahovaných príjmových pomerov otca,
ktoré predstavujú 880 € mesačne. Aj keď príjem predtým bol vyšší, z podstatnej časti pozostával predtým
z cestovných náhrad. Je celkom zrejmé, že zároveň tieto kompenzovali dohodnutú nižšiu mzdu, ktorá
celkom zjavne nezodpovedala potenciálu otca a situácii na trhu práce. Ide o štandardné správanie sa na
v rámci uvedeného povolania, ktoré je súdu známe z jeho praxe, nakoľko cestovné náhrady sú vyňaté z

daňovej aj odvodovej povinnosti. Súd pri určení predchádzajúceho príjmu, z ktorého sa má výživné určiť,
prihliadol k tomu, že otec z cestovných náhrad nehradil okrem stravovania žiadne zvýšené výdavky,
pretože mal zabezpečené ubytovanie.

27) Keďže aktuálne otec poberá príjem 880 €, čo zodpovedá jeho potenciálu, z tohto súd aj vychádzal

pri určení výživného za celé skúmané obdobie.

28) Za primerané pri troch vyživovacích povinnostiach možno považovať rozsah vyživovacej povinnosti
vo výške min. 30 % z čistého mesačného príjmu (z 880 €), teda spolu min. 265 € mesačne. Následne
uvedenú sumu súd prerozdelil medzi maloleté deti podľa pomeru ich potrieb tak ako štandardne vznikajú

v danom veku (dieťa do troch rokov 150 €, dieťa v predškolskom veku a na I. stupni ZŠ 200 €, dieťa na
strednej škole 300 €, všetko mesačne). Z uvedeného pomeru je zrejmé, že maloletému C.ovi, ktorý je
najstarší,patrí45%(mánáklady300€zcelkovýchnákladovdetí650€),čomuzosumy265€zodpovedá
suma 120 €.

29) Takto určené výživné bude kompenzovať aj to, že otec maloletého vôbec neposkytuje vecné plnenia
nad rámec výživného, ani sa s ním nestretáva, a maloletému zabezpečuje bytové potreby matka. V tejto
veci je irelevantné, že maloletý Roman nie je biologickým synom otca a súd k tejto okolnosti nemôže
prihliadať v tom smere, aby vyživovaciu povinnosť určil v nižšej výške.

30) Zvýšené výživné súd otca zavial hradiť od októbra 2019, v ktorom mesiaci matka návrh na zvýšenie
výživného podala.

31) Nakoľko súd nevyhovel matke v plnom rozsahu, vo zvyšnej časti návrh zamietol.

Nedoplatok na zvýšenom výživnom

32) Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

33) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto
dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že

omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

34) Nakoľko otec nad rámec dosiaľ určeného výživného neprispieval, za zročné obdobie od 1. 10. 2019
do 31. 10. 2020 mu vznikol nedoplatok na zvýšenom výživnom v sume 780 €, čo predstavuje rozdielmedzi dosiaľ určeným výživným a zvýšeným výživným za uplynulé obdobie 13 mesiacov (13 x 60). Súd
dopĺňa, že podľa citovaného ustanovenia je možné povoliť splátky len pokiaľ ide o opakujúce sa a v
budúcnosti splatné dávky a splátky, pričom v tomto prípade ide o zameškané výživné, ktorého zročnosť

už nastala. Doba na plnenie je vzhľadom na majetkové pomery otca opísané vyššie primeraná.

35) Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné (bez ohľadu na podané
odvolanie). Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť.
36) Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. § 231 CSP k zmene ostatného rozsudku o určení

výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku.

37) Nakoľko súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa § 52 CMP, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.

Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku
tohto konania

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
-vakomrozsahusarozhodnutienapáda;rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a

- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia.