Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 15, 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 16Pc/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120203109
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7120203109.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci navrhovateľky W. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX N. a povinného T. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX
Ž., v konaní o určenie manželského výživného takto

r o z h o d o l :

I.Návrh z a m i e t a .

II.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 25.2.2020, doplneným na výzvu súdu dňa 15.6.2020
domáhala, aby súd zaviazal povinného platiť jej manželské výživné vo výške 150 EUR mesačne. Návrh
odôvodnila tým, že manželstvo s povinným uzatvorili dňa 30.7.1983, z ktorého sa narodili 3 dcéry - X.,

nar. XX.X.XXXX, F., nar. X.X.XXXX a Y., nar. XX.X.XXXX a že manželstvo účastníkov konania doposiaľ
právne trvá. Ďalej uviedla, že je dlhodobo nezamestnaná z dôvodu starostlivosti o choré dieťa od 10-
tich mesiacov jeho narodenia, keďže dcéra F. je epileptička a v roku 2013 bola operovaná v Z. a t.č. je
ZŤP. Navrhovateľka sa dlhodobo lieči na chrbticu a nemôže sa zamestnať pre zdravotný stav a pokročilý
vek. Z dôvodu pretrvávajúcich nezhôd medzi účastníkmi konania sa povinný odsťahoval zo spoločnej
domácnosti v júni 2009 ku svojmu bratovi R. I. do Ž.. Od tejto doby sa účastníci konania spolu nestýkajú,
starostlivosť o domácnosť zostáva na navrhovateľku, pričom poberala len dávku v hmotnej núdzi vo

výške 53 EUR mesačne. Príjem povinného bol 196 EUR, avšak od februára 2020 poberá starobný
dôchodok vo výške 397,40 EUR a kvôli tejto skutočnosti bola navrhovateľke odňatá pomoc v hmotnej
núdzi, keďže s povinným boli spoločne posudzovaní. Navrhovateľka nemá na lieky, hygienu a ostatné
potreby, obaja účastníci sú vlastníkmi 2-izbového bytu, avšak navrhovateľke deti už nemôžu pomôcť,
lebo majú svoje rodiny.

2. Povinný žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť ako nedôvodný. Uviedol, že navrhovateľka ho

vysťahovala z ich bytu, lebo mala priateľov, a preto bol prebytočný. Povinný má sám málo na živobytie a
dáva nie málo peňazí za lieky. Podľa tvrdenia povinného navrhovateľka nikdy nemala záujem pracovať
a jej príjem pozostával z dávky v hmotnej núdzi pre dvojicu 115,30 EUR, príspevku na bývanie 91,40
EUR, ochranného príspevku 67,90 EUR a z invalidného dôchodku povinného 196 EUR, spolu 470,60
EUR, pričom navrhovateľka pomoc v hmotnej núdzi poberala aj na povinného, o čom povinný nemal
vedomosti. Ďalej povinný uviedol, že dcéra a vnuk bývajú s navrhovateľkou a podieľajú sa na nájomnom
aj na strave. Dcéra F. už žije s priateľom, a preto sa nemôže navrhovateľka vyhovárať na starostlivosť o

ňu. Povinný poukázal na to, že pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že sa nemôže zamestnať pre dlhodobú liečbu
na chrbticu, povinný sa nepamätá na žiadne zdravotné problémy. Naviac navrhovateľka ani v mladšom
veku nemala záujem pracovať ani prispievať na domácnosť a túto zveľaďovať.3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámenia sa s listinnými dôkazmi, ktoré
sú súčasťou spisu a zistil tento skutkový stav:

4. Účastníci konania sú manželia. Manželstvo uzatvorili dňa XX.X.XXXX v Košiciach.

5. Z výpovede navrhovateľky súd zisti, že povinný jej od marca, resp. apríla 2020 prispieva sumou 50
EUR mesačne titulom manželského výživného. Účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti od roku
2009, kedy sa povinný odsťahoval ku svojmu bratovi. Navrhovateľka býva v 2-izbovom byte na O.L.

U.. v Košiciach, ktorý je v osobnom vlastníctve účastníkov konania a spolu s ňou v predmetnom byte
bývajú aj jej dcéra X. a vnuk V., ktorý má 14 rokov. Dcéra X. od roku 2018 prispieva navrhovateľke na
bývanie sumou 150 až 180 EUR mesačne a taktiež sa postará aj o stravu, keďže nakupuje potraviny
aj pre navrhovateľku. Navrhovateľka uviedla, že naposledy pracovala, resp. podnikala v krajčírstve, a
to v rokoch 1991 -1994 a od tej doby nebola zamestnaná a nie je vedená ani v evidencii uchádzačov
o zamestnanie. Ďalej uviedla, že dcéra F. je od roku 2013 invalidnou dôchodkyňou, že je schopná

viesť samostatný život a že asi dva mesiace býva so svojim priateľom v G.. Navrhovateľka bola
vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie niekedy v roku 2006 a požiadala o priznanie čiastočného
invalidnéhodôchodkukvôlizdravotnýmproblémomschrbticou,avšaktentodôchodokjejnebolpriznaný.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi tvrdila, že povinný sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti v roku 2009
z dôvodu, že nemal záujem o rodinný život a zaujímal sa iba o kamarátov a ryby a že navrhovateľka

doposiaľ nepodala návrh na rozvod manželstva preto, lebo ani v minulosti ani v súčasnosti nemá na to
finančné prostriedky. Navrhovateľka má mesačné výdaje za užívanie bytu vo výške 209,94 EUR vrátane
platby za plyn vo výške 19 EUR mesačne a za elektrinu vo výške 21,10 EUR mesačne, za mobilný
telefón platí 35 EUR mesačne, za káblovú televíziu 13,85 EUR mesačne a za odpad uhrádza 22,17 EUR
štvrťročne. Navrhovateľka od marca 2020 poberá sociálny príspevok vo výške 66,19 EUR mesačne.

6. Povinný vo svojej výpovedi uviedol, že od navrhovateľky sa neodsťahoval, ale odišiel bývať ku svojmu
bratovi, ktorý je starý mládenec a to z toho dôvodu, že zomrela ich matka, pričom asi po 3 mesiacoch
navrhovateľka doniesla povinnému jeho osobné veci. Povinný poukázal na to, že pracoval pre rodinu
do svojich 40 rokov, kedy sa stal invalidným dôchodcom a že asi jeden rok je poberateľom starobného

dôchodku vo výške 397 EUR mesačne. Býva u svojho brata v rodinnom dome a platí 15 EUR za internet,
10 - 15 EUR za telefón a užíva lieky na srdce, krvný tlak, cholesterol a cievy, za ktoré platí 33 EUR za
dva mesiace.

7. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 22.4.2020 súd zistil, že navrhovateľka

nie je a ani nebola poberateľkou dávky dôchodkového poistenia.

8. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 22.4.2020 súd zistil, že povinný je
poberateľom dávky dôchodkového poistenia od januára 2020 vo výške 397,40 EUR mesačne.

9. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť
neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v
zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť
o domácnosť.

10. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

11. Podľa § 77 ods. 1 prvá a druhá veta Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho

však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

12. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že účastníci konania sú manželia, avšak od roku
2009 žijú oddelene. Navrhovateľka v priebehu konania sama uviedla, že od marca 2020 je poberateľkou
sociálneho príspevku vo výške 66,19 EUR mesačne, že povinný jej prispieva výživným od marca, resp.

apríla 2020 vo výške 50 EUR mesačne a keďže s ňou spolu v byte býva aj dcéra X. s vnukom, dcéra
jej prispieva na náklady spojené s bývaním sumou 150 - 180 EUR mesačne a nakupuje potraviny aj pre
navrhovateľku. Z vykonaného dokazovania bola súdu preukázaná aj tá skutočnosť, že navrhovateľka
dlhodobo nepracuje (podľa jej tvrdenia naposledy pracovala v rokoch 1991 - 1994) a nie je vedenáani v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z výpovede navrhovateľky súd vzal za preukázanú aj tú
skutočnosť, že dcéra účastníkov konania F., nar. X.X.XXXX vedie samostatný život a býva s priateľom
v G. a teda v čase podania návrhu, resp. v súčasnosti nevyžaduje starostlivosť navrhovateľky. Naviac

navrhovateľka nepreukázala súdu tú skutočnosť, že by mala také zdravotné problémy, ktoré by jej
neumožňovali pracovať. Za daného stavu by bolo v rozpore s dobrými mravmi zaviazať povinného platiť
navrhovateľkemanželskévýživné,pretoaplikujúcustanovenie§75ods.2Zákonaorodine,súdzamietol
návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného za obdobie od začatie súdneho konania, teda
od 25.2.2020 do budúcna.

13.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§52Civilnéhomimosporovéhoporiadku,podľaktoréhožiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015

Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.