Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, October 30, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/144/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108218754
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1108218754.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov
JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcov: X/ V. Y., G.. XX.X.XXXX,
K. M. XXX, K., X/ K. Y., G.. X.XX.XXXX, K. M. XXX, K., obaja zastúpení Advokátska firma TROKAN
& URBANČOKOVA, v.o.s., IČO: 36 333 158, so sídlom Dom Pavla, Ľ. Štúra 5, Trenčianske Teplice a
žalovaného: O.. T.. T. K., V.., G.. XX.XX.XXXX, E. K. I. XXX, o zapl. 16.975,14 eur s prísl., na odvolanie

žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.5.2020, č.k. 18C/98/2008-150 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti (vo výroku II., III) mení tak, že žalovanému sa voči
žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (I.) žalovanému priznal voči žalobcovi 1/
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,37% (II.) a voči žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 41,63% (III.) o výške ktorých si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením.
2/ V dôvodoch napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa voči žalovanému
domáhali zaplatenia náhrady škody v celkovej výške 16.975,14 eur (511.393 Sk), spôsobenej v

dôsledku dopravnej nehody zavinenej žalovaným. Predmetné konanie bolo prerušené do právoplatného
skončenia veci vednej na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 2T/112/2006. Podaním zo dňa 21.8.2019
vzali žalobcovi žalobu späť a žiadali konanie zastaviť. Súd prvej inštancie s poukazom na § 144, §145
ods. 1, §146 ods. 2 6 ods. 1 C.s.p., po vyslovení súhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby, konanie
zastavil.
3/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal

voči žalobcovi 1/ nárok na náhradu trov konania vo výške 58,37% a voči žalobcovi 2/ vo výške 41,63%
dôvodiac, že zavinenie sa pre potreby rozhodovania o trovách konania posudzuje z procesného a nie
z hľadiska hmotného práva. Keďže z procesného hľadiska to boli žalobcovi, ktorí späťvzatím žaloby
bez uvedenia dôvodu zavinili zastavenie konania. Vzhľadom na túto skutočnosť o nároku na náhradu
trov konania súd prvej inštancie rozhodol v prospech procesne úspešného žalovaného, a to v pomere
určenom výškou uplatneného nároku každým zo žalobcov.

4/ Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia a napadli ním II. a III
výrok (oba výroky o trovách konania). Navrhli odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zmenil tak, že žiadnej zo sporových strán neprizná náhradu trov konania. Dôvodili,
že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietali správnosť
záverov súdu prvej inštancie, že žalobu vzali späť bez uvedenia dôvodu, keď v späťvzatí žaloby
výslovne uviedli, že žalobu berú späť „s ohľadom na právoplatne skončené konanie vo veci vedenej na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 2T/112/2006, ktorého výsledok je podstatný pre toto konanie...“.
Práve protiprávne konanie žalovaného a jeho zavinenie bolo predmetom trestného konania sp. zn.2T/112/2006, z ktorého dôvodu bol výsledok tohto konania podstatný pre konanie o náhradu škody
sp. zn. 18C/98/2008. Samotné trestné konanie trvalo od roku 2006 do roku 2015 a bolo právoplatne
skončené tak, že žalovaný bol spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,

ktorý sa mu kládol za vinu. Keďže žalovanému nebola v trestnom konaní preukázaná vina za spôsobenie
dopravnej nehody, následkom ktorej žalobcovi utrpeli škody, a ktorej vymáhanie je predmetom tohto
konania, odvolatelia majú za to, že je pre nich nemožné preukázať zodpovednosť žalovaného za škodu
v predmetnom občianskoprávnom konaní, a to aj s ohľadom na plynutie času od škodovej udalosti (14
rokov). Z toho dôvodu vzali žalobu o náhradu škody späť. Z uvedených dôvodov majú za to, že z

procesného hľadiska nezavinili zastavenie konania. Nemohli totiž ovplyvniť dĺžku trestného konania ani
to, že štát zastúpený prokurátorom bol v trestnom konaní neúspešný. Majú tiež za to, že žaloba bola
podaná dôvodne, nakoľko v čase podania žaloby bolo skončené prípravné konanie, pričom prokurátor
ho vyhodnotil tak, že u žalovaného sú dostatočné dôkazy na podanie obžaloby. Dodali, že medzičasom
došlo k zmene pomerov, nakoľko sú v dôchodkovom veku a ich príjmy sa značne znížili proti zárobku v
čase podania žaloby, majú zdravotné problémy, a všetky opísané skutočnosti v súhrne možno zároveň

považovať aj za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd neprizná náhradu trov konania podľa
§ 257 C.s.p.
5/ Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.
6/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), prejednal
odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné

v napadnutých výrokoch zmeniť.
7/ Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by
pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení
sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ

áno, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného
zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca
strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca
strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu

zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani
procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade
nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie
účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (viď uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010). Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez

ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo.
8/ Zohľadniac vyššie uvedené je nepochybné, že to boli žalobcovia, ktorí z procesného hľadiska
zavinili zastavenie konania, pretože vzali žalobu späť, hoci sa žalovaný ani len čiastočne nezachoval
v zmysle ich žalobnej požiadavky, a preto procesne zavinili zastavenie konania. Z uvedeného dôvodu
vznikol nárok na náhradu trov konania procesne plne úspešnému žalovanému (§ 256 ods. 1 C.s.p.).

Okolnosti, na ktoré žalobcovia poukazujú vo svojom odvolaní (dĺžka trvania trestného konania, výsledok
prípravného konania a podanie obžaloby voči žalovanému) sú vo vzťahu k otázke zodpovednosti za
zastavenie konania bezpredmetné. Rovnako bez relevancie je aj ich návrh aplikovať na rozhodnutie
o trovách konania ust. § 257 C.s.p. V prejednávanej veci totiž odvolací súd nevzhliadol existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa (s ohľadom na druh konania alebo konkrétnu procesnú situáciu)

ani existenciu výnimočných okolností. Pokiaľ sa žalobcovia odvolávajú na sociálne aspekty (vek blízky
dôchodkovému, zníženie ich príjmov) z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný je starobným dôchodcom,
preto ani táto námietka neobstojí.

9/ Najvyšší súd SR v rozhodnutí publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR pod č.

R 72/2018 (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 14/2018) uviedol, že pokiaľ podľa obsahu spisu procesne
úspešnej sporovej strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov
Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej
náhrada trov konania nepriznáva.

10/ Keďže z obsahu spisu vyplýva, že plne procesne úspešnému žalovanému v prvoinštančnom konaní
žiadne trovy nevznikli (žalovaný sa nevyjadril k žalobe, v konaní nebol zastúpený advokátom), odvolací
súd v intenciách citovaného judikátu NS SR (viď ods. 9/) zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutých výroch (II., III.) podľa § 388 C.s.p. tak, že plne procesne úspešnému žalovanému nárok nanáhradu trov konania nepriznal. V opačnom prípade by totiž súd prvej inštancie v rozpore so zásadou
procesnej ekonomiky rozhodoval prakticky o „nulových“ trovách.

11/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p.
Plne procesne úspešnému žalovanému však odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko mu ani v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

12/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).