Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 3, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/69/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116202725
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3116202725.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu: Považský cukor a.s., so sídlom
Cukrovarská 311/9, 914 01 Trenčianska Teplá,
IČO: 35 716 266, právne zastúpeného: ČECHOVÁ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Staromestská 3,
811 03 Bratislava, IČO: 47 249 129, proti žalovanému: G. Kotakis Trans S.A., so sídlom 14 Parodos

Chatzianesti 14, 18233 Agios Ioannis Rentis, Pireus, Grécka republika, identifikačné číslo: 52970/02/
B/02/140, zapísaná v Generálnom obchodnom registri Obchodnej & Priemyselnej Komory Pireus pod
číslom 44967807000, právne zastúpenémuš: JUDr. Dalibor Pavelka, advokát so sídlom Pribinova 46,
920 01 Hlohovec,
o vydanie veci a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č. k. 37Cb/55/2016-782 zo dňa 20. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

OdvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievovýrokuIII.,ktorýmsúdprvejinštanciezaviazalžalovaného
k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 383.602,56 Eur a vo výroku IV., ktorým sa žalobcovi priznala
náhrada 100 % trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 37Cb/55/2016-782 výrokom I. žalobu v časti o vydanie veci,

cukru špecifikovaného v žalobe zamietol, výrokom II. konanie v časti
o vydanie veci, kontajnerov č. T. zastavil, výrokom III. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
382.602,56 Eur a výrokom IV. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s
poukazom na kapitolu I. čl. 1 ods. 1, kapitolu II oddiel 1 čl. 4, kapitolu II oddiel 7 čl. 26 nariadenia
Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, článok 3 nariadenia Európskeho parlamentu a rady

(EÚ) č. 593/2008 z 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), kapitolu II čl. 4 ods.
1 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre
mimozmluvné záväzky (RÍM II), § 261 ods. 1, § 373, § 374 ods. 1, § 378, § 379 ods. 1, § 527 ods. 1,
§ 530, § 533 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 CSP.

1.2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Okresnému súdu Trenčín bola dňa 18.02.2016 doručená
žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného
vydať žalobcovi veci, cukor v zložení a množstve uvedený vo výroku I. rozsudku spolu s vydaním
kontajnerov uvedených vo výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie eventuálne pre prípad, že vydanie
veci nebude možné žiadal žalobca aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú
náhrady a to vo výške

473,299 Eur za tonu chýbajúceho voľne uloženého cukru, 478,50 Eur za tonu chýbajúceho cukru v
1.000,- kg vreciach, 474,738 Eur za tonu chýbajúceho cukru v 25 kg vreciacha 498,333 Eur za tonu chýbajúceho chorvátskeho cukru, za chýbajúci kontajner č. T. XXXXXX-X sumu
3.300,- USD, kontajner č. O. XXXXXX-X sumu 3.300,- USD, kontajner
č. T. XXXXXX-X sumu 3.300,- USD, kontajner č. T. XXXXXX-X sumu 3.300,- USD, kontajner č. S.

XXXXXX-X sumu 3.300,- USD, kontajner č. O. XXXXXX-X sumu 3.300,- USD, kontajner č. T. XXXXXX-X
sumu 3.300,- USD, kontajner č. N. XXXXXX-X sumu 3.300,- USD, kontajner č. kontajner č. J. XXXXXX-
X sumu 3.300,- USD, kontajner
č. T. XXXXXX-X sumu 3.300,- USD, kontajner č. T. XXXXXX-X sumu 3.300,- USD, kontajner č. S.
XXXXXX-X sumu 3.300,- USD, kontajner č. T. XXXXXX-X sumu 3.300,- USD, kontajner č. T. XXXXXX-

X sumu 3.300,- USD, kontajner č. O. XXXXXX-X sumu 3.300,- USD, kontajner č. S. XXX XXX-X sumu
3.300,- USD, kontajner č. J. XXXXXX-X sumu 3.300,- USD, kontajner č. O. XXXXXX-X sumu 3.300,-
USD, kontajner č. T. XXXXXX-X sumu 3.300,- USD, kontajner č. N. XXXXXX-X sumu 3.300,- USD,
kontajner
č. S. XXXXXX-X sumu 3.300,- USD, kontajner č. K. XXXXXX-X sumu 3.300,- USD, kontajner č. T.
XXXXXX-X sumu 6.250,- USD, kontajner č. S. XXXXXX-X sumu 3.300,- USD, kontajner č. T. XXXXXX-

X sumu 4.950,- USD, kontajner č. T. XXXXXX-X sumu 3.300,- USD, kontajner č. O. XXXXXX-X sumu
3.300,- USD, kontajner č. T. XXXXXX-X sumu 3.300,- USD, kontajner č. T. XXXXXX-X sumu 3.300,-
USD, kontajner č. T. XXXXXX-X sumu 6.100,- USD, kontajner č. T. XXXXXX-X sumu 3.300,- USD,
kontajner
č. O. XXXXXX-X sumu 3.300,- USD, kontajner č. T. XXXXXX-X sumu 3.300,- USD, kontajner č. R.

XXXXXX-X sumu 3.300,- USD. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

1.3. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako ukladateľ a žalovaný ako skladovateľ uzavreli 13.05.2011
zmluvu o skladovaní č. 475/2011, ktorá bola neskôr doplnená dodatkom
č. 475/2011-1 zo dňa 25.02.2013 (ďalej len "zmluva o skladovaní"). Na základe zmluvy

o skladovaní žalovaný ako skladovateľ uskladnil pre žalobcu ako ukladateľa kryštálový cukor skladovaný
v uzavretých kontajneroch. Počas trvania zmluvy o skladovaní nebol žalovaný vlastníkom skladovaného
cukruaskladovanýchkontajnerovapovinnostižalovanéhoboliobmedzenévýhradnelennaskladovanie
cukru a kontajnerov a vykládku a nakládku uložených kontajnerov v priestoroch jeho skladu (bod
1 Zmluvy o skladovaní). Odovzdanie, prebratie alebo uskladnenie vyššie uvedených kontajnerov a

uskladneného cukru je zdokumentované v inventúrnom súpise zo dňa 14.07.2015 a jednotlivých
dodacích listoch. Inventúrny súpis bol vyhotovený v súvislosti s kontrolou vykonanou žalobcom v
priestoroch skladu žalovaného v zmysle článku 3 Zmluvy o skladovaní (podľa ktorej má žalobca právo
kedykoľvekskontrolovaťpriestoryskladuavykonaťsúpisuskladnenéhocukru).Dňa14.07.2015žalobca
uskutočnil túto kontrolu a vykonal súpis uskladneného cukru. Výsledkom kontroly bolo zistenie, že

významná časť (konkrétne 1.259.820,- kg cukru, čiže viac ako 1000 ton) uskladneného cukru chýba, táto
skutočnosť bola potvrdená žalovaným v inventúrnom súpise zo dňa 14.07.2015. V inventúrnom súpise
sa žalovaný zaviazal nahradiť žalobcovi škodu v súvislosti s chýbajúcim cukrom vo výške 622.115,40
Eur, ktorá nebola žalobcovi do dňa podania žaloby uhradená. V súlade s dojednaním zmluvných strán
uvedených v bode 12 zmluvy o skladovaní, sa žalobca domnieval, že Okresný súd Trenčín je príslušný

k prejednaniu a rozhodnutiu v tejto veci, keďže sídlom žalovaného je Cukrovarská 311/9,
914 11 Trenčianska Teplá.

1.4. Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii príslušných právnych predpisov, súd prvej
inštancie vec právne posúdil takto.

1.5. Právomoc súdu SR je daná podľa kapitoly I. čl. 1 nariadenia v spojení s kapitolou II oddiel 7 čl.
26 nariadenia vzhľadom k tomu, že ide o obchodnú vec (v uvedenom prípade ide o spor medzi dvoma
podnikateľmi, právnickými osobami) a žalovaný napriek tomu, že nemá sídlo v štáte, na ktorého súd
bola podaná žaloba, sa v zmysle čl. 26 nariadenia zúčastnil konania, čím svojim aktívnym prístupom

založil právomoc tunajšieho súdu. Súd prvej inštancie mal za to, že dohoda v znení v akom bola
uzatvorená, je zjavne neurčitá, a preto nemôže zakladať právomoc súdu. Vzhľadom k tomu, súd prvej
inštancie vyhodnotil vyššie uvedené ustanovenie ako neplatné, avšak účasťou žalovaného na konaní,
bola právomoc súdu založená, preto v predmetnej veci ďalej konal. Súd prvej inštancie poukázal na to,
že vždy je možné založiť právomoc súdu konkrétneho štátu, aj keby inak právomoc na konanie nemal,

ak sa strana zúčastní konania v zmysle II. kapitoly oddiel 7 čl. 26 nariadenia.

1.6. Ako rozhodné právo, ktoré je potrebné na uvedený spor aplikovať, súd prvej inštancie ustálil
právo Slovenskej republiky. V rámci uzatvorenej zmluvy o skladovaní bolo medzi stranami dohodnutérozhodné právo v článku 13, tak že na otázky, ktoré nie sú v zmluve osobitne upravené sa primerane
vzťahujú ustanovenia slovenského Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal za to, že uvedeným
spôsobom si strany dohodli slovenské právo ako celok v rámci realizácie právneho vzťahu zo zmluvy o

skladovaní t. j. na práva a povinnosti strán sporu z uvedenej zmluvy, medzi ktoré patrilo aj právo žalobcu
požadovať vydanie veci. Súčasťou slovenského práva je aj Občiansky zákonník, ako všeobecný,
základný predpis súkromného práva, ktorý sa na otázky základné, neupravené v osobitnom predpise,
použije vždy. Základným predpisom, ktorý je potrebné aplikovať na uvedený spor je však Obchodný
zákonník. Preto dohodu v rámci ktorej si strany dohodli aplikovať na prípadný spor zo zmluvy o

skladovaní Občiansky zákonník, súd prvej inštancie vyhodnotil, iba ako dohodu
o slovenskom práve, bez akéhokoľvek konkrétneho dojednania. Súd prvej inštancie však na úplnosť
k otázke rozhodného práva uviedol, že žalobca sa domáha v spore vydania vecí resp. náhrady ich
hodnoty pre prípad ak veci z akéhokoľvek dôvodu žalovaný nebude môcť vydať. V prípade nároku na
náhradu škody je rozhodným právom v súlade s kapitolou II, čl. 4 odsek 1 Rím II právo Slovenskej
republiky. V zmysle uvedeného ustanovenia mimozmluvný nárok vyplývajúci z civilného deliktu sa

spravuje právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej
krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá škodu spôsobila. Nakoľko žalobca je slovenská právnická osoba,
škoda vznikla žalobcovi, ktorý je identifikovaný svojím sídlom, t. j. škoda vznikla v sídle žalobcu teda na
území Slovenskej republiky a to bez ohľadu na to, že k udalosti spôsobujúcej škodu došlo v priestoroch
žalovaného t. j. na území iného štátu.

1.7. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v predmetnom spore je daná, nakoľko žalobca preukázal, že
bol vlastníkom tovaru vydania ktorého (eventuálne peňažnej náhrady za ktorý) sa proti žalovanému
domáhal.

1.8. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v spore je daná, nakoľko súd prvej inštancie mal preukázané,
že žalovanému bol dodaný tovar, vydania ktorého (eventuálne peňažnej náhrady za ktorý) sa proti
žalovanému domáhal.

1.9. V rámci priebehu sporu, z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že vec nie je možné vydať, nakoľko

došlo žalovaným k jej zničeniu. Žalobca ďalej v priebehu sporu žalovaným tvrdenú skutočnosť nijak
nerozporoval, ani v spore nepreukázal opak t. j. že by predmetná vec, ktorej vydania sa domáha
existovala. Vychádzajúc preto zo zhodného prejavu strán sporu, zničenie veci súd prvej inštancie
považoval v rámci ďalšieho, za nesporné. Súd prvej inštancie žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal
vydania veci, zamietol, nakoľko zo strany žalobcu nebola táto vzatá späť a vydanie veci vzhľadom k

tomu, že vec bola zničená nie je možné.

1.10. Žalovaný po doručení vyjadrenia začal so žalobcom komunikovať a spolupracovať
v predmetnej veci. Výsledkom čoho bolo odovzdanie prázdnych kontajnerov, ktorých rovnako vydania sa
žalobca domáhal. Žalovaný dňa 22.06.2016 vydal žalobcovi všetky kontajnery pod číslami uvedenými

v žalobe, v ktorých sa pôvodne nachádzal aj cukor, na základe čoho zobral žalobu žalobca v tejto časti
späť.

1.11. Žalobca v spore preukázal, že u žalovaného skladoval celkom 498,32 ton voľne uloženého cukru
(súčet 1 až 6 + 17 až 28 + 30 +32 + 33), zničením ktorého potom žalobcovi vznikla škoda vo výške

235.854,36 Eur (474,60 x 473,299), ďalej skladoval 60 ton 1000 kg vriec cukru (súčet 29 + 31 +34)
zničením ktorého žalobcovi vznikla škoda vo výške
28.710,- Eur (60 x 478,50), ďalej skladoval 38 ton chorvátskeho cukru v 25 kg vreciach zničením ktorého
vznikla žalobcovi škoda vo výške 18.936,65 Eur (38 x 498,333)
a skladoval aj 208,75 ton cukru v 25 kg vreciach zničením ktorého žalobcovi vznikla škoda vo výške

99.101,56 Eur (208,75 x 474,738) t. j. celkom žalobcovi zničením cukru vznikla škoda vo výške
382.602,56 Eur, výšku ktorej žalobcovi súd prvej inštancie priznal.

1.12. Žalovaný tvrdil existenciu nároku voči žalobcovi, pričom jeho existenciu preukazoval vystavenou
faktúrou č. 12045 a č. 12046, v celkovej sume 22.678,84 Eur, pričom tvrdil, že ide o nároky žalovaného

titulom zasielania vzoriek cukru na expertízu do laboratória,
z kontajnerov žalobcu, ktoré boli žalovanému vrátené od odberateľov titulom vadnosti dodaného cukru.
Súd prvej inštancie však v spore žiadnu dohodu medzi žalobcom
a žalovaným na základe ktorej by žalobca splnomocnil žalovaného na disponovanies predmetom svojho vlastníctva a teda aj na uskutočnenie "služby" pre žalobcu a to v podobe
zabezpečenia zrejme posudkov ohľadom kvality uskladňovaného cukru, nemal preukázanú. Ak by
žalovaný bez akejkoľvek dohody so žalobcom vyhotovil posudok kvality uskladneného cukru resp.

uskutočňoval nejaké čiastkové úkony na jeho zabezpečenie bez pokynov (dohody) žalobcu, podľa
názoru súdu prvej inštancie nemôže žiadať úhradu takto vzniknutých nákladov od žalobcu. Ďalší nárok,
ktorý si žalovaný voči žalobcovi v rámci obrany uplatnil, bol špecifikovaný odkazom na faktúru č. 12048,
ktorá bola vystavená žalobcovi titulom čistenia vnútorných priestorov kontajnerov a recyklácie obalov v
celkovej sume 173.115 Eur. Súd prvej inštancie nemal preukázanú ani dôvodnosť nároku fakturovaného

žalovaným žalobcovi faktúrou č. 12049 na sumu 86.130,- Eur, ktorá bola vystavená titulom prípravy a
nakládky kontajnerov, vzhľadom k tomu, že žalovanému boli do skladu dodávané kontajnery hmotnosti
23 ton, avšak pre vybraného odberateľa žalobcu bolo potrebné dodávať kontajneri
o hmotnosti 21 ton cukru. Rovnako to bolo aj v prípade faktúry č. 12050 v sume
48 620,- Eur, ktorá bola vystavená v súvislosti s použitím špeciálneho vozidla. Sám žalovaný k tomuto
fakturovanému nároku uviedol, že odplata nebola dohodnutá, že žalovaný bol povinný vykonávať

prepravu určitým spôsobom (tzv. prívesom) pričom v uvedenom prípade bola vykonaná inak. Avšak
súd prvej inštancie mal za to, že ak si strany dohodli uskutočnenie prepravy, dohodli si za uskutočnenie
prepravy aj cenu za prepravu, ktorá zrejme, bola žalobcovi už vyfakturovaná (faktúry za prepravu
vystavené žalovaným sú súčasťou spisu č. l. 469 až 478). Napriek uvedenému však si nárok voči
žalobcovi uplatnil, avšak podľa názoru súdu prvej inštancie nedôvodne. Rovnako ani dôvodnosť faktúry

č.12054,ktorábolavyhotovenázaprekládkupalietvS.aT.zvlakovýchvagónovdonákladnýchvozidiel,
súd prvej inštancie v spore preukázanú nemal. Žalovaný opakovane predložil do spisu iba faktúru,
avšak nepreukázal akúkoľvek dohodu strán o odmene za poskytnutie tohto druhu služieb. Vzhľadom k
uvedenému súd prvej inštancie obranu žalovaného aj v tejto časti protinároku nepovažoval za dôvodnú.
Súd prvej inštancie mal však za to, že v rámci zmluvnej voľnosti bola medzi stranami dohodnutá odmena

za vykonanie prepravy, ktorá vo všeobecnosti zahŕňa uskutočnenia prepravy ako celku t. j. aj samotnú
vykládku a nakládku, nakoľko bez nej, by prepravu nebolo možné uskutočniť. Ak však nič
z uvedeného dohodnuté nebolo, nemôže byť následne ani žiaden dodatočný nárok zo strany dopravcu
uplatnený. Žalovaný si uplatňoval nároky na základe uskutočnenia pre žalobcu prepravy, pričom tvrdil,
že mu poskytol určité špeciálne služby, za ktoré by mal mať zaplatenú odmenu. Avšak ak medzi

stranami bola dohodnutá odmena za prepravu ako celok, nejaké dodatočné fakturovanie nejakých
čiastkových služieb, ktoré s prepravou súvisia, súd prvej inštancie bez dohody strán sporu, považoval
za vylúčené. Vzhľadom k všetkému vyššie uvedenému súd prvej inštancie obranu žalovaného aj v časti
kompenzačnej námietky, považoval za nedôvodnú.

1.13. Súd prvej inštancie sa zaoberal obranou, bez ohľadu na to, či bola súčasťou obrany žalovaného
aj v spore vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36Cb/492/2015.
Z predloženého rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cb/492/2015-656 súd prvej inštancie zistil,
že nárok žalovaného uplatnený v predmetnom spore v rámci obrany nebol vyhodnotený ako dôvodný.
Avšak zároveň vzhľadom k tomu, že išlo iba o obranu

v uvedenom spore, nebolo o ňom samostatne rozhodnuté t. j. nemôže uplatnený nárok v rámci podanej
obrany v tomto spore ani preto zakladať prekážku veci rozhodnutej resp. konania veci začatej. Žalobca
vo vzťahu k obrane žalovaného v rámci ktorej vzniesol kompenzačnú námietku namietol aj právomoc
tunajšieho súdu. Súd prvej inštancie však mal za to, že ak žalovaný v rámci obrany, využije ako procesný
prostriedok aj námietku možného zániku nároku žalobcu t. j. uplatní si kompenzačnú námietku, súd prvej

inštancie sa touto obranou zaoberať musí, a to aj vtedy, ak by inak právomoc súdu prvej inštancie nebola
daná. Na úplnosť k obrane žalovaného súd prvej inštancie ešte uviedol, že žalovaný sa bránil aj tým, že
žalobca si mohol duplicitne uplatniť nárok a to ako voči žalovanému tak voči poisťovni, titulom poistného
plnenia. Uvedené tvrdenie žalovaného súd prvej inštancie v spore preukázané nemal a poprel ho ako
žalobca, tak zástupca poisťovne, ktorej súd prvej inštancie adresoval výzvu na vyjadrenie. Rovnako sa

bránil neurčitosťou výpočtu nároku na náhradu škody, ani túto obranu súd nepovažoval za dôvodnú,
nakoľko náhradu škody žalobca vyčíslil výpočtom zničeného množstva a jednotkovej ceny a následne
súčtom všetkých nárokov (podľa jednotlivých druhov cukru).

1.14. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu po podaní žaloby čiastočne späť,

v časti o vydanie veci, kontajnerov uvedených vo výroku II. rozsudku súd prvej inštancie konanie v tejto
časti zastavil.1.15. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak že, žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech,
priznal nárok na plnú náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vychádzal
z toho, že žalobca si uplatnil v spore eventuálny petit t. j. domáhal sa rozhodnutia o priznaní nároku buď

jedného alebo eventuálne v prípade nemožnosti priznania prvého nároku, tak priznania nároku iného,
pričom o nároku žalobcu súd prvej inštancie rozhodol tak, že mu nárok priznal. Vzhľadom k tomu, že súd
prvej inštancie nárok žalobcovi priznal, t. j. žalobca bol v spore so svojou žalobou úspešný, žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozhodnutiu voči výroku III. a IV. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.

2.2. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

2.3. Žalovaný odôvodnil odvolanie tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

2.4. Žalovaný považoval postup súdu prvej inštancie, ktorý ohľadne nároku žalobcu aplikoval ako

rozhodné slovenské právo za nesprávny, nakoľko z čl. 4 ods. 1 nariadenia Rím II vyplýva, že hraničným
určovateľom pre determináciu rozhodného práva v prípade mimozmluvných záväzkov je miesto vzniku
škody. Žalovaný poukázal na to, že žalobca realizoval všetky svoje záväzky ako i spoluprácu so
žalovaným prostredníctvom organizačnej zložky so sídlom Eleftheriou Venizelou 12A, 15127 Melissia,
Grécko, ktorej žalovaný fakturoval i odmenu za všetky skladovacie a prepravné služby. Nemenej

významnou je tá skutočnosť, že podľa dokladov, ktorými žaloba osvedčil nadobudnutie vlastníckeho
práva k tovaru (cukru) vyplýva, že toto nadobudla práve vyššie uvedená organizačná zložka. Právnu
povahu organizačnej zložky pritom nie je možné posudzovať podľa Obchodného zákonníka, ale podľa
Gréckeho práva podľa ktorého bola zriadená, preto z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je vôbec
zrejmé aká je právna povaha organizačnej zložky ani to či je osobitným subjektom, ktorý má vlastnú

právnu subjektivitu, alebo nie. Za daného stavu, kedy nebola ustálená právna povaha organizačnej
zložky žalobcu je konštatovanie súdu,
že škoda vznikla žalobcovi v SR predčasná. Vyriešenie otázky právneho statusu organizačnej zložky je
dôležité i z pohľadu ustálenia subjektu, ktorý disponuje aktívnou legitimáciou v tomto konaní. Žalovaný
uviedol, že i keby sa v prípade organizačnej zložky nejednalo o samostatný subjekt práva, nemožno sa

stotožniť so záverom súdu v tom smere, že by miesto vzniku škody ako základné kritérium pre určenie
rozhodného práva bolo v SR.

2.5. Žalovaný bol tohto názoru, že ak by došlo k vzniku škody v súvislosti so skladovaním cukru pre
grécku organizačnú zložku žalobcu v Grécku, táto skutočnosť sa musela jednoznačne prejaviť a škoda

vzniknúť v Grécku a nie v SR.

2.6. Súd prvej inštancie nesprávne spájal „Inventúrny súpis kontajnerov (strana 1-4)“ vyhotovený
žalobcom bez akejkoľvek participácie zo strany žalovaného, ktorý bol podkladom pre spísanie
dokumentu označeného ako „Inventúrny súpis zo dňa 14.07.2015“ - dôkaz o chýbajúcich zásobách,

podpísaný tak zástupcami žalobcu ako i žalovaného.
V „Inventúrnom súpise zo dňa 14.07.2015“ nie je ani zmienka o „Inventúrnom súpise kontajnerov
(strana 1-4)“ vyhotovenom žalobcom a ani žiadna zmienka o tom, že by bol akýmkoľvek podkladom
pre vyhotovenie tohto dokumentu. Z obsahu „Inventúrneho súpisu zo dňa 14.07.2015“ jednoznačne
vyplýva, že jediným východiskom pre jeho vyhotovenie bolo porovnanie stavu zásob, ktorý žalovaný

evidoval podľa článku 3 Zmluvy o skladovaní so zaúčtovaným stavom v SAP. Žalovaný v konaní
potvrdil uskladnenie 8 kontajnerov cukru, ktoré mu boli vrátené od konečného odberateľa pre jeho
závadnú kvalitu. Uviedol, že v konaní nebolo vôbec preukázané koľko a ktoré kontajnery boli u
žalovaného vlastne uskladnené, ale ani to koľko a ktoré kontajnery mali byť dňa 22.06.2016 vrátené
žalobcovi. Vrátenie všetkých kontajnerov vyplýva len zo subjektívneho tvrdenia žalobcu, pričom žalobca

nevyprodukoval jediný dôkaz o tom koľko a ktoré kontajnery mu mali byť vrátené. Za daného stavu,
kedy nebolo žiadnym spôsobom preukázané, ktoré kontajnery boli žalobcovi vrátené nie je možné z
ničím nepodloženého tvrdenia žalobcu o vrátení neidentifikovaného množstva kontajnerov vyvodzovať
akékoľvek skutkové závery o množstve cukru pôvodne uskladneného vo vrátených kontajneroch, ktorýmal byť vrátením prázdnych kontajnerov preukázateľne zničený. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno v zásadných otázkach akými je množstvo uskladnených kontajnerov u žalovaného a žiadnym
spôsobom nepreukázal ani to aké množstvo kontajnerov mu malo byť vrátené dňa 22.06.2016, čo sú

základné premisy na ktorých súd založil napadnuté rozhodnutie. Závery prvoinštančného súdu sú preto
založené len na dohadoch, ničím nepodložených úvahách a dedukciách.

2.7. Nemožno prisvedčiť názoru prvoinštančného súdu, že služby ktoré žalovaný vykonával nad rámec
zmluvne dohodnutých záväzkov, boli zahrnuté už v základnej odmene za skladovanie a prepravu. Ak je

totiž v zmluve dohodnutá odmena za presne uvedené činnosti, a v súvislosti s realizáciou zmluvného
záväzku, alebo realizáciou osobitného záväzku, ktorý zmluva vôbec neupravuje vyvstane potreba
výkonu ďalších činností, nemožno odmenu dohodnutú v zmluve paušálne uplatniť i vo vzťahu k všetkým
nad rámec zmluvného záväzku vykonaným službám.

2.8. Čo sa týka vzoriek na expertízu žalovaný uviedol, že tie musel žalovaný výhradne vykonávať

na žiadosť žalobcu, pretože by bolo úplné nezmyselné, aby žalovaný len tak z vlastnej iniciatívy
otváral kontajnery s cukrom a odoberal by z nich vzorky, ktoré potom zasielal niekomu inému ako
priamo materskej a sesterskej spoločnosti žalobcu v J. a B.. Žalovaný si v tejto veci neuplatňuje
nárok na zaplatenie odmeny za tieto služby, ale výhradne len refundáciu nákladov, ktoré zaplatil
titulom poštovného v súvislosti so zasielaním vzoriek kuriérom. Nárok žalovaného bol tak v tejto časti

preukázaný, pričom v prípade žalobcom popieranej existencie dohody, možno tento nárok kvalifikovať
minimálne ako bezdôvodné obohatenie. Čo sa týka prepravy ak si žalobca objednal u žalovaného
vykonanie špecifického druhu prepravy, ktorý nebol dohodnutý v zmluve o preprave a žalovaný
akceptoval takéto objednávky žalobcu, došlo v každom jednom individuálnom prípade k zmene Zmluvy o
prepravepoprípadekuzavretiuosobitnejprepravnejzmluvyresp.kuzavretiuzmluvyodielospočívajúcej

vo výkone prekládky tovaru za použitia manipulačnej techniky. Argumentácia súdu, že ak žalovaný
vykonal akékoľvek činnosti, ktoré neboli dohodnuté v Zmluve o preprave, nemá titulom ich realizácie
nárok na zaplatenie odmeny nie je správna. Zmluva o preprave totiž nevyžaduje písomnú formu.
Ohľadne uvedených nárokov žalovaného tak preukázateľne existoval právny rámec pre ich realizáciu,
služby boli riadne vykonané a za tieto služby bola fakturovaná odmena v obvyklej výške.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 25.06.2018.

3.2. Navrhol rozsudok v časti napadnutej odvolaním potvrdiť ako vecne správny
(§ 387 ods. 1 CSP) a žalovaného zaviazať k náhrade trov konania.

3.3. Uviedol, že zotrváva na vyjadreniach a skutočnostiach uvedených v konaní pred súdom prvej
inštancie. V plnom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie
založil na dôkladnom zistení skutkového stavu a vec správne právne posúdil na podklade spoľahlivo
zisteného skutkového stavu. V odvolaní žalovaný opakuje svoje tvrdenia a hodnotenia, ktoré už

prednášal na prvoinštančnom súde, navyše tieto zmätočne odôvodňuje „ako nesporné“, čím zjavne
ignoruje celé dokazovanie.

3.4. Žalovaný zároveň uvádzal skutkové tvrdenia, ktoré mohol ako prostriedky procesnej obrany uplatniť
už v konaní pred súdom prvej inštancie, avšak tak neurobil. Na tieto nové skutkové tvrdenia, preto

nie je možné v odvolacom konaní prihliadať. Žalovaný tak vo svojom odvolaní žiadnym spôsobom
neuviedolanepreukázalžiadnenovéskutočnosti,ktorébyodôvodňovaliodlišnéprávneposúdeniedanej
veci a závery súdu prvého stupňa sú v tomto smere dostatočne preukázané výsledkami vykonaného
dokazovania. Obsah odvolania tak nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvého stupňa,
na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. f) a h) CSP. S námietkami žalovaného zopakovanými v odvolaní sa prvoinštančný súd riadne
vysporiadal v odôvodnení meritórneho rozsudku a ani nové skutkové okolnosti uvádzané
v odvolaní nie sú spôsobilé závery rozsudku spochybniť. Množstvo uskladneného cukru bolo riadne
preukázané žalobcom nie jedným, ale hneď niekoľkými dôkazmi, z ktorých takmer polovicu vytvoril alebo
podpísal samotný žalovaný (faktúry o preprave aj inventúrny súpis). Žalovaný nepredložil jediný dôkaz,

ani žiadne tvrdenie, ktorým by účinne poprel predložené dôkazy. Nepredložil jedinú faktúru o vyvezení
uskladneného cukru zo skladu.3.5. Ak žalovaný neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, hoci to bola jeho povinnosť
podľa § 153 ods. 1 CSP (do 30.06.2016 podľa § 120 ods. 1 OSP), a nežiadal, aby bolo vykonané
ďalšie dokazovanie, nemožno súdu prvej inštancie vytknúť, že pri zisťovaní skutkového stavu

vychádzal z tých dôkazov, ktoré boli vykonané. Keďže obrana žalovaného nemala ani nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní, takúto obranu je možné považovať za účelovú, ktorou sa žalovaný chce
zbaviť zodpovednosti. Žalovaný nepreukázal existenciu osobitných dojednaní ani žiadnym spôsobom
nepreukázal,žebytietokonanianebolizahrnutévodmenedojednanejvZmluveoskladovaníavZmluve
o preprave. Súd prvej inštancie sa

v rozsudku dostatočne a odôvodnene vysporiadal s určením slovenského práva ako rozhodného práva.
Jednoznačným zámerom strán sporu bolo podriadiť uzavretú Zmluvu
o skladovaní a všetky s ňou súvisiace vzťahy („otázky zmluvou neupravené“) slovenskému právnemu
poriadku. Čo sa týka spolupráce prostredníctvom organizačnej zložky a teda uplatnenia gréckeho práva,
takéto tvrdenie je novotou, ktorá v odvolacom konaní nie je prípustná a nejde o pravdivé tvrdenie,
nakoľko žalobca nemá organizačnú zložku. Žalovaný uplatnenie slovenského právneho poriadku

v rámci prvostupňového konania nenamietal. Správanie žalovaného považuje žalobca za zjavné
zneužívanie inštitútov procesnej obrany, ako aj opravných mechanizmov v sporovom konaní, ktoré vedú
kneodôvodnenýmprieťahom,čojevpriamomrozporesprincípomhospodárnosti,vedúceknarušovaniu
plynulého a efektívneho priebehu konania, ako aj zbytočnému a neprimeranému zaťažovaniu žalobcu
i súdu. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie

dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal všetkými tvrdeniami
a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP (do 30.06.2016
podľa § 132 OSP) a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na
ním citované ustanovenia žalobe vyhovel a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov
konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP (do

30.06.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto
vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem (v súlade s konštantnou
judikatúrou súdov) na základe správne zisteného skutkového stavu.

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),

ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v
spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359
a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti
podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380
ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej
časti vo výrokoch III. a IV. zrušiť v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP.

9. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem.

10. Za podstatnú a právne významnú odvolaciu námietku a tvrdenie žalovaného považoval odvolací
súd tvrdenie, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil rozhodné právo, podľa ktorého nárok žalobcu
posudzoval.11. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel odvolací súd k názoru, že súd prvej
inštancie správne posúdil právomoc súdu príslušného podľa sídla žalobcu. Nedostatočne však posúdil
použitie rozhodného práva na predmetný spor.

12. V bode 13. Uzavretej Zmluvy o skladovaní zo dňa 13. mája 2011 si zmluvné strany dohodli na
otázky touto zmluvou neupravené použitie slovenského Občianskeho zákonníka. Zmluva o skladovaní
obsahuje v bode 1. Dohodu zmluvných strán ohľadne náhrady škody, ktorá vznikne z dôvodu
chýbajúcehoalebopoškodenéhotovaruatotak,žeskladovateľ,ktorýmbolžalovaný,jepovinnýnahradiť

všetok chýbajúci alebo poškodený cukor do tridsiatich dní ekvivalentom v rovnakej kvalite, buď vo forme
príslušného tovaru alebo zodpovedajúcej peňažnej čiastke. Náhrada škody bola v zmluve zmluvnými
stranami dohodnutá. Nie je však možné prisvedčiť tvrdeniu súdu prvej inštancie, keď uzavretie dohody
o slovenskom práve ako rozhodnom práve odvodzuje od dohody zmluvných strán v bode 13., tak ako
argumentoval súd prvej inštancie.

13. Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky (Rím I.) Kapitola II článok 3 bod 1. - Zmluva sa spravuje právnym poriadkom,
ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami
zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude
spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

14. Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky (Rím I.) Kapitola II článok 4 bod 1. - pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného
práva pre zmluvu v súlade s čl. 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8 právo, ktorým sa spravuje
zmluva, sa určuje takto:

a) zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu;
b)zmluvaoposkytovaníslužiebsaspravujeprávnymporiadkomkrajinyobvykléhopobytuposkytovateľa
služieb;
c) zmluva, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, sa spravuje
právnym poriadkom krajiny, kde sa nehnuteľnosť nachádza;

d) bez ohľadu na písmeno c) nájom nehnuteľnosti uzavretý na dočasné súkromné použitie na obdobie
maximálne šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov sa spravuje právnym
poriadkom krajiny obvyklého pobytu prenajímateľa za predpokladu, že nájomca je fyzická osoba a má
svoj obvyklý pobyt v tej istej krajine;
e) zmluva o franšíze sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu franšízanta;

f) zmluva o distribúcii sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu distribútora;
g) zmluva o predaji tovaru dražbou sa spravuje právnym poriadkom krajiny, kde sa koná dražba, ak také
miesto možno určiť;
h) zmluva uzavretá v rámci multilaterálneho systému, ktorý spája, alebo umožňuje spájanie záujmov
viacerých tretích strán nakupovať a predávať finančné nástroje v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 17

smernice 2004/39/ES v súlade s nediskrečnými pravidlami a ktorý sa spravuje jediným právnym
poriadkom, sa spravuje týmto právnym poriadkom.

15. Odvolací súd konštatuje, že z uzavretej zmluvy nevyplýva dohoda zmluvných strán o rozhodnom
práve na otázky touto zmluvou upravené. Preto bolo potrebné pri absencii voľby rozhodného práva

postupovať v zmysle Kapitoly II článku 4 bod b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EES) č.
593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.). Podľa názoru odvolacieho
súdu sa uzavretá Zmluva o skladovaní zo dňa
13. mája 2011 spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa
služieb, rozhodným právom je teda právny poriadok skladovateľa - žalovaného. K rovnakému záveru

dospel aj Krajský súd v Trenčíne v spore medzi stranami sporu z rovnakej zmluvy o skladovaní v
Uznesení Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.12.2018 pod č. k. 16Cob/292/2017-726.

16. Odvolanie žalovaného z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil odvolací súd v namietanej časti
týkajúcej sa rozhodného práva za dôvodné a rozsudok v napadnutej časti zrušil. V dôsledku

nesprávneho právneho posúdenia aplikácie rozhodného práva na predmetný spor neboli splnené
predpoklady ani pre opakovanie dokazovania a ani pre jeho doplnenie odvolacím súdom, preto musel
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ CSPzrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolacie námietky týkajúce sa veci samej, odvolací súd z
dôvodu aplikácie nesprávneho rozhodného práva neposudzoval a nezaoberal sa nimi.

17. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní vec opätovne prejedná aplikujúc právny poriadok obvyklého
pobytu žalovaného, za aktívnej dôkaznej povinnosti žalobcu a žalovaného ustáli aplikujúc rozhodné
právo vznik zodpovednosti za škodu a následne uplatnenú výšku náhrady škody ako aj započítanie
pohľadávok na základe kompenzačnej námietky žalovaného. Súd prvej inštancie opätovne posúdi aj
pasívnu vecnú legitimáciu žalobcu v časti o náhradu škody. Dôkazy vyhodnotí jednotlivo, ale hlavne v

ich vzájomnej súvislosti. Po vykonanom dokazovaní opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie
odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP .

18. Odvolací súd zrušil výrok IV. súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výrok viazaný k
meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí o veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule
(§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).