Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 28, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201970
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1014201970.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
X, Z., právne zastúpenej: JUDr. Ľuboš Noskovič, advokát, so sídlom Líščie nivy 7, Bratislava, proti
odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o invalidný dôchodok, o
odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5Sd/316/2014-151 z 22. júna
2020 v časti, týkajúcej sa trov konania, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5Sd/316/2014-151 z 22.
júna 2020 v časti, týkajúcej sa trov konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd uznesením, č. k. 5Sd/316/2014-151 z 22.06.2020 podľa § 250o OSP zastavil konanie

o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 05.11.2014 proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX
XXXX X z 02.10.2014 z dôvodu, že odporkyne plne vyhovela navrhovateľkiným námietkam, pôvodne
vydanénegatívnerozhodnutiazrušilaasúčasnevydalanovérozhodnutie,ktorýmžiadostinavrhovateľky
vyhovela.

O náhrade trov krajský súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa názoru krajského súdu aplikácia ust. § 146 ods. 2 OSP,
v prejednávanej veci nebola dôvodná, pretože k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a vydaniu nového
síce došlo, ale tento stav nebol spôsobený odporkyňou, ale nositeľom talianskeho poistenia, ktorý
zjavne spočiatku poskytoval odporkyni nesprávne údaje, týkajúce sa poistenia navrhovateľky počas jej
pôsobenia v Taliansku.

Priznanie náhrady podľa § 146 ods. 2 OSP je podľa názoru krajského súdu istou formou satisfakcie
tomu, kto voči rozhodnutiu správneho orgánu podal opravný prostriedok, ktorému správny orgán v celom
rozsahu nevyhovel. V prejednávanej veci však takýto stav zavinil príslušný orgán sociálneho poistenia
Talianska, a preto by nebolo spravodlivé, aby túto „sankciu“ znášala odporkyňa aj keď takýto stav
nezavinila.

Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podala navrhovateľka v časti výroku o trovách konania
odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 v zmysle § 205 ods.
2 písm. a/ OSP, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v
zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ OSP a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Navrhovateľka sa nestotožnila so skutkovým
ani právnym posúdením krajského súdu, pretože podľa nej krajský súd mal aplikovať ust. § 146 ods.

2 OSP, keďže odporkyňa procesne zavinila zastavenie konania, a to svojím laxným prístupom voči
talianskemu nositeľovi poistenia, keď sa navrhovateľka bola nútená domáhať svojho práva až nasúde. Navrhovateľka musela namietať postup odporkyne pri podávaní žiadosti o vydanie formulára E
205 I, reflektujúceho navrhovateľkou tvrdené doby poistenia v Taliansku, čo ju stálo nemalé náklady.
Navrhovateľka zdôrazňuje, že odporkyni a ani súdu nestačili doklady preukazujúce zjavne dostatočnú

dobu na priznanie invalidného dôchodku a odporkyňa striktne trvala na vydaní formulára E 205 I s
uvedením dôb poistenia.

Ďalej navrhovateľka namietala, že až správnym vyplnením formulára E 001 SK, na základe námietok
navrhovateľky, sa podarilo konkretizovať talianskemu nositeľovi požiadavku o vystavenie formulára E

205 I. Krajský súd preniesol zodpovednosť výlučne na talianskeho nositeľa, resp. navrhovateľku.

Zároveň navrhovateľka poukázala na čl. 76 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.
883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie“), ktorý
upravuje spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov a uviedla, že odporkyňa tým, že
nedodržiavala príslušné ustanovenia čl. 76 spôsobila približne 6 ročné trvanie súdneho konania o

priznanie invalidného dôchodku a prirodzene aj náklady v podobe trov konania. Záverom odvolania
navrhovateľka uviedla, že rozhodnutie neuvádza, z akého dôvodu by mala zodpovedať za zavinenie
príslušnéhoorgánusociálnehopoisteniavTaliansku.Navrhovateľkanemôžezodpovedaťzapochybenia
orgánov sociálneho poistenia celkovo, bez ohľadu na to, či sa jedná o slovenského alebo talianskeho
nositeľa sociálneho poistenia a za ich neefektívnu spoluprácu, ako občan štátu EÚ.

Odporkyňa sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnila s postupom a rozhodnutím krajského súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal uznesenie krajského
súdu v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné

vyhovieť.

Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) konania podľa
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa ust. § 250o OSP, ak správny orgán, ktorého rozhodnutie súd preskúmava, vydá nové rozhodnutie,
ktorým návrhu celkom vyhovie, súd uznesením konanie zastaví.

Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa

jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa ust. § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie neprávoplatného rozhodnutia odporkyne, ktorým
odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok podľa tretej hlavy piatej časti
OSP. Krajský súd konanie o opravnom prostriedku zastavil, pretože odporkyňa plne vyhovela
navrhovateľkiným námietkam a pôvodné rozhodnutie zrušila a vydala nové.

Dôvodom, pre ktorý odporkyňa pôvodne zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok, bola
skutočnosť, že navrhovateľka nezískala obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov,
ale len 13 rokov a 326 dní. Odporkyňa pri posudzovaní nároku vychádzala aj z informácii od talianskeho
nositeľa sociálneho poistenia, ktorý opakovane (formulár E 205 z 15.09.2015 a z 30.03.2016) potvrdil

dobu poistenia iba v rozsahu od 01.10.1991 do 15.11.1991. Odvolací súd preto zhodne s názorom
krajského súdu uvádza, že nie zavinením odporkyne došlo pôvodne k zamietnutiu žiadosti o invalidný
dôchodok. Nositeľ sociálneho poistenia v Taliansku až vyplneným formulárom E 205 zo dňa 23.11.2018,
potvrdil doby poistenia, v rozsahu v akom ich tvrdila navrhovateľka.

Navrhovateľka v podanom odvolaní namieta, že krajský súd preniesol zodpovednosť výlučne na
navrhovateľku, pretože nevzal do úvahy, že až na základe jej námietok v konaní sa podarilo
konkretizovať talianskemu nositeľovi sociálneho poistenia požiadavku o vystavenie formulára E 205.
Odvolací súd túto námietku nepovažuje za relevantnú. Skutočnosť, že zavinenie za nesprávne vyplnenýpôvodný formulár E 205 nemožno pričítať odporkyni, neznamená, že ho krajský súd automaticky pričítal
navrhovateľke. Takisto skutočnosť, že daný stav nezavinila navrhovateľka, automaticky neznamená,
že ho zavinila odporkyňa. Je zrejmé, že k pochybeniu došlo na strane talianskeho nositeľa sociálneho

poistenia, a preto nie je spravodlivé, aby trovy konania znášala odporkyňa, ktorá daný stav nezavinila.

Navrhovateľka je toho názoru, že odporkyňa nesprávnym vypísaním formulára E 001, ktorým žiadala
o informácie spôsobila vydanie nesprávne vyplneného formulára E 205 zo strany nositeľa sociálneho
poistenia v Taliansku. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje, vzhľadom na to, že nebolo

preukázané také pochybenie pri podaní žiadosti o informácie od talianskeho nositeľa sociálneho
poistenia, ktoré by súviselo s potvrdením nesprávneho rozsahu obdobia poistenia. Navrhovateľka
namietala, že odporkyňa namiesto kolónky žiadateľ o dôchodok vyznačila kolónku dôchodca, pričom
vplyv takéhoto pochybenia na opakovane potvrdenú dobu poistenia talianskym nositeľom sociálneho
poistenia nebol preukázaný. Dôvodom na vystavenie nového formuláru E 205 talianskym nositeľom
sociálneho poistenia bolo predloženie ďalších dokladov preukazujúcich zamestnanie v Taliansku, ktoré

predložila navrhovateľka v rámci konania o opravnom prostriedku.

Pokiaľ navrhovateľka namietala, že odporkyňa nedodržiavala príslušné ust. čl. 76 nariadenia a tým
spôsobila približne 6 ročné trvanie súdneho konania, odvolací súd uvádza, že navrhovateľka neuviedla,
v čom konkrétne vidí porušenie článku 76 nariadenia, ktoré upravuje komunikáciu a výmenu informácii

medzi príslušnými orgánmi členských štátov. Navrhovateľka namietala, že krajskému súdu ani odporkyni
nestačili doklady predkladané navrhovateľkou o dobách poistenia a striktne trvala na vydaní formulára
E 205. Odporkyňa je však viazaná informáciami o dobe poistenia v zahraničí, ktoré jej príslušný
orgán členského štátu potvrdzuje na predpísanom tlačive. Spôsob, akým inštitúcie potvrdzujú údaje o
poistení je formálne ustanovený (napr.: rozhodnutie č. 204 zo 06.10.2005 Správnej komisie Európskych

spoločenstiev pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov).

Odvolací súd poukazuje na čl. 4 Nariadenia č. Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009
zo 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia ďalej len vykonávacie nariadenie“), podľa ktorého Správna

komisia určí štruktúru, obsah, formu a podrobné mechanizmy výmeny dokumentov a štruktúrovaných
elektronických dokumentov.

Podľa čl. 5 vykonávacieho nariadenia:

1. Dokumenty vydané inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia
základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, ako aj podporné doklady, na základe ktorých boli
dokumenty vydané, uznávajú inštitúcie iných členských štátov, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli
vydané, nezrušil ani nevyhlásil za neplatné.

2. V prípade pochybností o platnosti dokumentu alebo pravdivosti skutočností, z ktorých vychádzajú
tvrdenia, ktoré sú v ňom uvedené, inštitúcia členského štátu, ktorej sa dokument predložil, požiada
inštitúciu, ktorá dokument vydala, o poskytnutie potrebných objasnení a v prípade potreby o zrušenie
tohto dokumentu. Vydávajúca inštitúcia prehodnotí dôvody na vydanie dokumentu a prípadne ho zruší.

3. V prípade pochybností týkajúcich sa informácií poskytnutých dotknutou osobou, platnosti dokumentu
alebo podporných dokladov, alebo pravdivosti skutočností, z ktorých vychádzajú tvrdenia, ktoré sú v
nich uvedené, inštitúcia miesta pobytu alebo bydliska vykoná v zmysle odseku 2 na žiadosť príslušnej
inštitúcie v rámci svojich možností potrebné overenie týchto informácií alebo tohto dokumentu.

4. Ak dotknuté inštitúcie nedospejú k dohode, môžu príslušné úrady predložiť záležitosť správnej komisii,
a to najskôr jeden mesiac od dátumu, keď inštitúcia, ktorá dostala dokument, predložila svoju žiadosť.
Správna komisia sa pokúsi o zosúladenie stanovísk do šiestich mesiacov od dátumu, keď jej bola
záležitosť predložená.

Z uvedených ustanovení je zrejmé, že odporkyňa je povinná rešpektovať formu, akou si inštitúcie
členských štátov vymieňajú údaje, a taktiež obsah dokumentov, ktoré vydala inštitúcia členského štátu.Navrhovateľka v závere odvolania uviedla, že nemôže zodpovedať za pochybenia príslušných orgánov
sociálneho poistenia celkovo, bez ohľadu na to, či sa jedná o slovenského alebo talianskeho
nositeľa sociálneho poistenia a zodpovedať za ich neefektívnu spoluprácu. Odvolací súd súhlasí s

navrhovateľkou, že ona nemôže zodpovedať za pochybenie príslušných orgánov. Táto skutočnosť však
nič nemení na tom, že v danom prípade nie vinou odporkyne došlo zo strany talianskeho nositeľa
sociálneho poistenia k uvedeniu nesprávnych dôb poistenia a podľa ust. § 146 ods. 2 OSP je možné
postupovať iba vtedy, ak účastník súdneho konania zavinil, že sa konanie muselo zastaviť.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie krajského súdu v napadnutej časti výroku
o trovách konania podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a
§ 250k ods. 1 OSP tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a v odvolacom konaní neúspešnej
navrhovateľke ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.