Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 14, 2020

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3519010337
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Šibíková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3519010337.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci proti

obžalovanému Q. M., N.. XX.XX.XXXX M. V., C. A. V., A. XXX/XX, na slobode, trestne stíhaného pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona
č. 300/2005 Z. z. účinného v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") na hlavnom pojednávaní
konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 14. októbra 2020 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Q. M.Z., N.. XX.XX.XXXX M. V., C. A. V., A. XXX/XX, na slobode,

j e v i n n ý, ž e

dňa 08.07.2018 v čase približne o 02:00 hod. v V., počas prevádzkových hodín v pohostinstve s názvom
„R. M.“, na W. XXX/XX, fyzicky napadol poškodeného Ing. V. F. (ďalej len poškodený) stojaceho pri
barovom pulte tým spôsobom, že ho od chrbta udrel barovou stoličkou s kovovou konštrukciou do oblasti
zadnej časti hlavy, následkom čoho poškodený spadol na zem, následne sa snažil postaviť zo zeme,
avšak obvinený ho vtedy druhýkrát drel tou istou barovou stoličkou do hlavy, následkom čoho poškodený

ostal ležať chvíľu na zemi, ale po chvíli sa opäť snažil zo zeme vstať a vtedy ako vstával zo zeme ho
obvinený tretíkrát udrel tou istou stoličkou do oblasti hlavy do oblasti ľavého čela a záhlavia, následne sa
pred obvineného postavila P. F.Á. a vyzvala ho, aby upustil od ďalších útokov na poškodeného, načo jej
obvinený povedal, že aj tak mu to nikto nedokáže a z pohostinstva odišiel, a uvedeným konaním spôsobil
poškodenému zranenia - pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v oblasti čela vľavo a záhlavia, ľahký otras
mozgu, tržne - zmliaždenú ranu v čelovej oblasti vľavo 4 cm dlhú, tržne - zmliaždenú ranu v oblasti
záhlavia 3 cm dlhú, pričom obe rany zasahovali do podkožného tkaniva a zlomeninu nosových kostí s
minimálnym posunom kostných úlomkov, a ktoré zranenia si vyžiadali liečenie, spojené s obmedzením

v obvyklom spôsobe života po dobu dvoch týždňov,

t e d a

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a uvedený čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
- inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Tr. zákona.

Za to sa
o d s u d z u j ePodľa § 41 ods. 1 a § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n),
§ 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému u výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 49 ods. 1 písm. a) sa obžalovanému určuje skúšobná
doba v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť, aby v
skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovaný zaväzuje nahradiť poškodenému Ing. V. F., N..
XX.XX.XXXX M. V., trvale bytom V., A. Č.. XX, škodu vo výške 1.144,80 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 02.09.2019 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, č. k. Pv 616/18/3304-35 zo dňa 30.08.2019, na obvineného Q. M.

pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Súd vo veci vydal Trestný rozkaz č. k. 2T/55/2019-256 zo dňa 21.10.2019, ktorým uznal obžalovaného

za vinného v zmysle obžaloby. Prokurátor podal voči predmetnému trestnému rozkazu v zákonnej lehote
odpor.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 14.10.2020 za účasti obžalovaného, jeho
obhajcu, poškodeného a prokurátora a zistil nasledovné:

Obžalovaný Q. M. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného
poriadku, vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku a po porade so svojím obhajcom, urobil
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 616/18/3304-35

zo dňa 30.08.2019, doručenej súdu dňa 02.09.2019, právne kvalifikovaného ako prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods.
2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. a) Trestného zákona. Po vyhlásení
obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku dopytom na obžalovaného zistil, že
obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich

právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, mohol sa so
svojim obhajcom radiť o spôsobe obhajoby, že porozumel právnej kvalifikácii skutku ako konkrétneho
trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré Trestný zákon ustanovuje
za trestný čin kladený mu za vinu. Obžalovaný tiež deklaroval, že vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku robí dobrovoľne a uznáva vinu za skutok kladený mu za vinu uvedený

v obžalobe. Súd súčasne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8
Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku. Z vyjadrení obžalovaného Juraja Valášeka na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že svoj čin
úprimne oľutoval, poškodenému sa na pojednávaní osobne ospravedlnil. Zistiac stanovisko prítomného

prokurátora, poškodeného v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku, ako aj stanovisko obhajcu
obžalovaného (per analogiam), súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd jeho vyhlásenie o vine
zo spáchania žalovaného skutku následne prijal, nakoľko na podklade výsledkov doposiaľ vykonaného
vyšetrovania nemal pochybnosti o vine obžalovaného a neboli zistené okolnosti vylučujúce trestnosť,

resp. protiprávnosť jeho konania. Súd sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou stíhaného skutku podľaobžaloby. Zároveň súd podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že vykoná dokazovanie len
ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere a o náhrade škody.

Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom
čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti
(§ 23 Tr. zákona) alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Obžalovaný bol schopný v čase spáchania
trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať. Z
hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia konal obžalovaný evidentne vo forme priameho úmyslu, t.

j. dolus directus v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, teda chcel spôsobom uvedeným v tomto
zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pričom mal vedomosť o tom, že sa z
jeho strany jedná o protiprávne konanie. Objektom predmetných trestných činov je ochrana ľudského
života a zdravia a ochrana pokojného občianskeho spolužitia, ktoré objekty boli konaním obžalovaného
porušené, nakoľko obžalovaný naplnil aj objektívnu stránku stíhaných trestných činov, teda prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa §

364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona. Súd dospel k
záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. V zmysle §
122 ods. 3 prvej vety Trestného zákona je trestný čin spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho
vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu

alebo ju má na taký účel pri sebe, zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo
iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším (v danom prípade barová stolička s
kovovoukonštrukciou).Konanímobžalovanéhobolinaplnenévšetkyznakyobjektívnejstránkyskutkovej
podstaty žalovaných trestných činov, teda konanie obžalovaného, jeho následok a aj príčinný vzťah
medzi konaním a následkom.

Zdôvoduprijatiavyhláseniaobžalovanéhootom,žejevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobe
súd v zmysle § 257 ods. 8 Tr. poriadku už nevykonal dokazovanie čo do viny, ale svoju ďalšiu činnosť
zameral len na vykonanie dokazovania čo do výroku o treste, náhrade škody podľa § 257 ods. 8
Trestného poriadku.

Na hlavnom pojednávaní preto súd vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a náhrady
škody, a to výsluchom obžalovaného Q. M.K., oboznámením znaleckého posudku znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia MUDr. Mariána Pamulu č. 133/2018 z
16.12.2018, oboznámením listinných dôkazov, a to evidenčnej karty vodiča, správy OR PZ V., správ o

povesti na obžalovaného, registra priestupkov, odpisu registra trestov, lustrácie Sociálnej poisťovne a
zistil nasledovné:

Z výsluchu obžalovaného Q. M. vyplynulo, že ku skutku sa priznáva, skutok ľutuje. Poškodenému sa na
hlavnom pojednávaní osobne ospravedlnil. Obžalovaný sa stal otcom maloletého dieťaťa, ktoré má päť

mesiacov. Obžalovaný aktuálne pracuje na živnosť, obrábanie kovov, v spoločnosti N. od marca 2019.
Jeho družka je na materskej dovolenke, preto je on hlavným živiteľom rodiny. Okrem žalovaného skutku
saobžalovanýnedopustilanitrestnéhočinuaodskutkuanipriestupku.Exekúcienemávedené.Máúver.

Zo záverov znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia MUDr. Mariána

Pamulu č. 133/2018 z 16.12.2018 vyplynulo, že poškodený J.. V. F. utrpel konaním obžalovaného
zranenia: pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v oblasti čela vľavo a záhlavia, ľahký otras mozgu, tržne -
zmliaždenú ranu v čelovej oblasti vľavo 4 cm dlhú, tržne - zmliaždenú ranu v oblasti záhlavia 3 cm dlhú,
pričom obe rany zasahovali do podkožného tkaniva a zlomeninu nosových kostí s minimálnym posunom
kostných úlomkov, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie, spojené s obmedzením v obvyklom spôsobe

života po dobu dvoch týždňov, pričom v zmysle bodového ohodnotenia pri hodnote bodu 19,08 eur činí
peňažné vyjadrenie zranenia za 60 bodov sumu 1.144,80 eur, ktoré si poškodený uplatnil riadne a včas.

Z oboznámenej evidenčnej karty vodiča obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný sa dopustil priestupku
na úseku cestnej premávky dňa 29.3.2011, za čo mu bola uložená pokuta 70 eur za rýchlosť jazdy.

Od roku 2018 sa nedopustil priestupku, nie je voči nemu vedené iné trestné stíhanie. Podľa správy o
povesti obžalovaný žije s partnerkou, má mal. syna a mestská polícia neeviduje spáchanie priestupku
obžalovaným. Obžalovaný pracoval ako zamestnanec v spoločnosti K. s.r.o. od 12.2.2018 do 14.2.2019,
od marca 2019 pracuje na živnosť. Obžalovaný nemá žiaden záznam v registri trestov.Poškodený J.. V. F. si v rámci prípravného konania riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody,
čo potvrdil aj na pojednávaní, ktorú si uplatnil vo výške bodového ohodnotenia jeho zranení. Podľa

posudku MUDr. Mariána Pamulu č. 133/2018 zo dňa 16.12.2018 je výška peňažného vyjadrenia zranení
poškodeného pri hodnote bodu 19,08 eur za 60 bodov spolu vo výške 1.144,80 eur. Obžalovaný sa
poškodenému na pojednávaní osobne ospravedlnil a vyjadril ochotu nahradiť mu náhradu škody.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a

spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných
činov.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 prvej vety Trestného zákona, zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice
trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby;
základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Súd zvážil všetky rozhodné skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmery trestu. Pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34
ods. 4 Tr. zákona).

Súd prihliadol na zistenie dvoch poľahčujúcich okolností na strane obžalovaného, a to podľa § 36
písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a
podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, urobil vyhlásenie
o vine na hlavnom pojednávaní). Súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť na strane obžalovaného, a to
podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (spáchal dva trestné činy). Pri rozhodovaní o výmere trestu

sudca tunajšieho súdu musel vziať do úvahy viacero skutočností vymedzujúcich výšku trestu odňatia
slobody. Pri úvahách o výške trestu zohľadnil súd najmä existenciu a prevahu dvoch poľahčujúcich
okolností u obžalovaného. Súd v danom prípade považoval úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť
mesiacov podmienečne so skúšobnou dobou v trvaní dvadsaťštyri mesiacov na ochranu spoločnosti
a prevýchovu páchateľa za dostatočný, a to najmä s poukazom, že obžalovaný vedie riadny život, je

zamestnaný, je živiteľ rodiny, spláca úver, jedná sa o bezúhonnú osobu. Na základe týchto úvah mal súd
za to, že šesťmesačný podmienečný trest odňatia slobody za žalované trestné činy je dostatočný pre
obžalovaného vzhľadom na jeho prevýchovu. Tento zohľadňuje nielen stupeň závažnosti spáchanéhotrestného činu, mieru zavinenia, pohnútku a osobu páchateľa, jeho trestnú minulosť, ale aj okolnosti, za
ktorých došlo k spáchaniu trestného činu.

S trestným konaním bolo spojené adhézne konanie, nakoľko poškodený J.. V. F. si uplatnil nárok na
náhradu škody vo výške bodového ohodnotenia znalcom MUDr. Mariánom Pamulom. Z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázanú uplatnenú škodu a obžalovaný má záujem škodu poškodenému
v celom rozsahu nahradiť, preto súd obžalovaného zaviazal, aby túto škodu poškodenému uhradil vo
výške 1.144,80 eur v zmysle bodového ohodnotenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. (§ 309 ods. 1 Tr. por.).