Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, October 30, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/112/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118200404
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5118200404.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcov: 1/
SEBESLAVCE, s. r. o., so sídlom Blatnica 363, IČO: 46 120 122, 2/ W. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Z. XXX, 3/ MUDr. W. W., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX, žalobcovia 1/ až 3/ zastúpení
splnomocneným zástupcom Valko Marián & partners, s. r. o., so sídlom Porubského 2, Bratislava,

IČO: 35 916 192, proti žalovanej: Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. H. XXXX/XX, E., zastúpenej
splnomocneným zástupcom JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom I. M. XX, E., o určenie, že
právo nie je, o odvolaní žalobcov 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14Csp/2/2018-312
zo dňa 14. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 14Csp/2/2018-312 zo dňa 14. 03. 2019 žalobu zamietol a
žalobcom 1/ až 3/ uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu.
V odôvodnení konštatoval, že žalobcovia sa žalobou podanou na súd dňa 10. 01.2018 domáhali v
zmysle ustanovenia § 131 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) určenia, že právo
žalovaného podľa článku III. bod 1. Dohody o úprave vzájomných práv a povinností datovanej dňom 05.
04. 2017, t. j. právo žalovanej požadovať od žalobcov 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť: „I. sumu

vo výške 10.000,- eur do 30. 06. 2017, II. sumu vo výške 30.000,- eur do 31. 12. 2017, III. sumu vo
výške 30.000,- eur do 30. 06. 2018, IV. sumu vo výške zostávajúcej sumy záväzku do 31. 12. 2018“, nie
je (neexistuje) a druhým výrokom, ktorý označovali za eventuálny petit sa domáhali uloženia povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi 3/ sumu vo výške 1.950,- eur.
Nárok odôvodnili tým, že žalovaná a žalobca 1/ uzatvorili dňa 01. 03. 2012 písomnú zmluvu o pôžičke,
na základe ktorej mala žalovaná poskytnúť žalobcovi 1/ sumu vo výške 96.800,- eur s dohodnutým

ročným úrokom vo výške 5 % na dobu pôvodne 48 mesiacov, v zmysle dodatku zo dňa 09. 03. 2013 na
24 mesiacov. Žalobcovi 1/ bola poskytnutá celkom suma 50.600,- eur (priamo z titulu pôžičky však len
5.000,- eur, aj to nie v hotovosti), z tejto sumy bola žalovanej do dňa podpisu dohody uhradená celkom
suma 17.835,- eur.
Dohodou, neexistencie práva z ktorej sa domáhajú, mali byť upravené vzájomné práva a povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke. Túto dohodu však považujú za neplatný právny úkon z dôvodu, že

suma uvedená v článku I. bod 1. dohody, ktorá mala byť poskytnutá na základe zmluvy o pôžičke, nie
je pravdivá, rovnako skutočnosti nezodpovedá ani suma uvedená v článku I. bod 3., ktorá mala byť
žalovanej uhradená titulom vrátenia pôžičky. Namietali tiež započítavanie platieb v zmysle článku I. bod
3. dohody, majúc za to, že sa malo aplikovať ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Za ďalší dôvod
neplatnosti dohody označili skutočnosť, že kumuluje za to isté obdobie úrok z pôžičky vo výške 5 %
ročne „do zaplatenia“ a úrok z omeškania, keď plnenia žalovanej ani neboli v celosti poskytované dňa

19. 03. 2012, a teda nie je dôvod požadovať úrok z pôžičky na celú sumu už od 20. 03. 2012. Žalobcovia
poukazovali tiež na neurčitosť a zmätočnosť definície pojmu „Záväzok“, tak ako je definovaný v článku II.bod 1. dohody, čo má vplyv aj na článok II. body 3. až 5. dohody o pristúpení žalobcov 2/, 3/ k „záväzku“
a článok III. bod 1. dohody, ktorý je priamo označený ako „Predmet Dohody“, z ktorého však vôbec
nevyplývasuma,akúbymalivsúhrnevlastnehradiť.Dohodaakotakájetedaneurčitáanezrozumiteľná,

a to tak v časti povinnosti žalobcu 1/, ako aj v časti pristúpenia žalobcov 2/, 3/.
S poukazom na § 137 C. s. p. žalobcovia v rámci primárneho petitu žiadali, aby súd určil neexistenciu
konkrétnych práv žalovanej, ktoré by z dohody mohla odvodzovať - t. j. samotného predmetu dohody
uvedeného v článku III bod 1. dohody majúc za to, že je daný naliehavý právny záujem na tomto určení,
nakoľko dohoda uvádza zásadne odlišné sumy v ich neprospech, ktoré sú v rozpore so skutočným

skutkovýmaprávnymstavomveci.Eventuálnympetitomžiadali,abyvprípadevyhodnoteniaprimárneho
petitu čo i len v časti ako nedôvodného, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.950,- eur titulom
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka predstavujúcej rozdiel medzi
sumou poskytnutou žalovanej vo výške 17.835,- eur (z toho suma 14.445,- eur zo strany žalobcu 3/) a
sumou uvedenou v článku I. bod 3. dohody, podľa ktorej malo byť žalovanej uhradené 15.885,- eur.
Súd, potom čo dospel k záveru, že v danej veci sa nejedná o alternatívny (výber dvoch alebo viacerých

možností z jedného dôvodu) alebo eventuálny petit (výber následného nároky po tom, ako je plnenie
podľa pôvodného nároku z toho istého titulu nemožné), uznesením zo dňa 09. 05. 2018 konanie v časti
o zaplatenie sumy 1.950,- eur s príslušenstvom zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku.
Žalovanážiadalažalobuzamietnuť,považujúcdohoduoúpravevzájomnýchprávapovinnostízaplatnú.
Žalobcovia podľa žalovanej nemajú naliehavý právny záujem na takomto určení, a to aj v súvislosti s

vecnou legitimáciou, pretože došlo k postúpeniu časti pohľadávky vo výške 30.000,- eur evidovanej voči
žalobcom v zmysle dohody o úprave vzájomných práv a povinností zo dňa 01. 01. 2018 na postupníka
spoločnosť PRESSE & MARKETING, s. r. o., Zvolen.
Súd z vykonaného dokazovania zistil, že strany uzavreli dňa 05. 04. 2017 Dohodu o úprave vzájomných
práv a povinností s odkazom na ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako inominátnu zmluvu,

ktorá zahŕňa viacero právnych inštitútov. Úvodom zmluvy deklarujú strany právny stav, podľa ktorého
žalovaná (Z. Z.) poskytla spoločnosti SEBESLAVCE, s. r. o. (žalobcovi 1/) pôžičku vo výške 96.800,-
eur, ktorú sa žalobca 1/ zaviazal vrátiť s dohodnutým 5 %-ným úrokom do 24 mesiacov od platnosti
dodatku č. 1. Deklarovali aj rozhodcovský rozsudok IURO, z.z.po. o uložení povinnosti zaplatiť 5.000,-
eur s príslušenstvom. Následne konštatovali, že ku dňu podpisu dohody bol záväzok SEBESLAVCE, s. r.

o. voči žalovanej vo výške 121.198,90 eur čiastočne uhradený sumou 15.885,- eur, započítanou na úrok
od 20. 03. 2012 do 05. 04. 2017. Zároveň žalobcovia 2/, 3/ deklarovali záujem pristúpiť k zvyšnej časti
záväzku žalobcu 1/. V čl. II dohody žalobca 1/ potvrdil prevzatie pôžičky vo výške 96.800,- eur, nárok
uznal čo do dôvodu a výšky v celom rozsahu, teda 96.800,- eur istina, úroky z omeškania 8.513,90 eur
a úroky od 05. 04. 2017 do zaplatenia, so záväzkom uhradiť nároky napriek ich premlčaniu. V odseku

3. žalobcovia 2/, 3/ pristúpili k záväzku žalobcu 1/ s prehlásením, že si uvedomujú, že ho žalobca 1/
ako pôvodný dlžník v celom rozsahu a bez námietok uznal a zaviazal sa ho vrátiť spolu s dohodnutým
úrokom. Žalovaný prehlásil, že pristúpenia akceptuje. Účastníci dohody sa následne dohodli, že sa
zaväzujú spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej: I. sumu vo výške 10.000,- eur do 30. 06. 2017, II.
sumu vo výške 30.000,- eur do 31. 12. 2017, III. sumu vo výške 30.000,- eur do 30. 06. 2018, IV. sumu

vo výške zostávajúcej sumy záväzku do 31. 12. 2018.
Citujúc ust. § 533, § 534 Občianskeho zákonníka súd žalobu žalobcov zamietol pre nepreukázanie
naliehavého právneho záujmu žalobcami 1/ až 3/ na požadovanom určení.
Konštatoval, že v čl. II dohody došlo k pristúpeniu žalobcov 2/, 3/ k záväzku žalobcu 1/ voči žalovanej,
ktorý je podľa zmlúv o pôžičke definovaný v čl. I. dohody. Súhlasiac s názormi strán, že v konaní nedošlo

k novácii záväzku dohodou v zmysle ust. § 570 Občianskeho zákonníka mal súd za to, že článok III
bod 1. dohody upravuje nanovo len prolongáciu splatnosti pôvodného záväzku. Nedotýka sa účinnosti
či neúčinnosti pristúpenia žalobcov 2/, 3/ k záväzku žalobcu 1/ a nedotýka sa ani pôvodných nárokov zo
zmlúv o pôžičke. Všetky tieto práva a povinnosti sú upravené v článkoch I. a II. dohody. Teda prípadná
neplatnosť či neúčinnosť (aj nesprávnosť vymedzenia nárokov) čl. III dohody o úhrade jednotlivých súm

v ňom špecifikovaných nemá žiaden vplyv na pristúpenie žalovaných (správne žalobcov) k záväzku a
spoločnej povinnosti splniť záväzok zo zmlúv o pôžičke, ani na existenciu či neexistenciu nárokov z
pôžičky.
Podľa názoru súdu prvej inštancie by nebol daný naliehavý právny záujem ani vtedy, ak by bolo
možné žalovať neplatnosť právneho úkonu, nakoľko to, že žalovaný uplatňuje alebo môže uplatniť proti

žalobcovi majetkový nárok zo zmluvy, nezakladá sama osebe naliehavý právny záujem na žalobcom
požadovanom určení neplatnosti zmluvy, z ktorej by sa mal tvrdený nárok odvíjať. Naliehavý právny
záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti
má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke.Súd konštatoval, že v danom prípade Dohoda o úprave vzájomných práv a povinností zo dňa 05. 04.
2017 obsahuje viacero inštitútov, úprav, teda súhrn právnych úkonov zhrnutých pri vykonaní jedného
úkonu, teda v žiadnom prípade nemožno žalovať ju ako celok (mimo okolnosti napríklad absencie vôle,

spôsobilosti na právne úkony, konania v duševnej poruche a pod., ktoré by robili všetky prejavy vôle
neplatné). Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 590/2017, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo
548/ 2015 či 5 Obdo 10/2008.
Súdďalejkonštatoval,žeužzosamotnéhovyjadreniažalovanej,ktoránedostatoknaliehavéhoprávneho

záujmu namietala, nariadenia predbežného prejednania veci, predbežného právneho posúdenia sporu
a upozornenia na procesný nedostatok bolo zrejmé, že v konaní súd vzhliadol procesné prekážky.
Žalobcovia tieto nedostatky neodstránili, nevykonali a nenavrhli vykonanie žiadnych procesných úkonov
spojených s odstránením týchto nedostatkov.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanej, ktorá bola
úspešnou stranou sporu, priznal voči žalobcom 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/ až 3/ z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h), e), b), d) C. s.
p. odvolanie, ktorým sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Žalobcoviavprvomradenesúhlasilisprávnymposúdenímsúduprvejinštancievovzťahuknaliehavému

právnemu záujmu. Uviedli, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v bode 41. a 47. odôvodnenia
vyplýva, že nemali inú možnosť, len čakať na prípadnú žalobu podanú zo strany žalovanej a až v rámci
nej sa brániť voči ňou prípadne uplatnenému nároku. Takáto argumentácia je však podľa ich názoru
odoprením ústavného práva na prístup k súdu.
Vo vzťahu k žalobcom 2/, 3/ je nepochybné, že rozhodnutie súdu, na základe ktorého by došlo aj k

meritórnemu prejednaniu veci, by s konečnou platnosťou mohlo vyriešiť všetky sporné otázky medzi nimi
a žalovanou. Ak by bolo preukázané, že akékoľvek povinnosti žalobcov 2/, 3/ vyplývajúce z pristúpenia,
ktoré má z dohody vyplývať, neexistujú, nebol by už nevyhnutný ani akýkoľvek ďalší súdny spor, nakoľko
vec by bola medzi nimi a žalovanou bez pochybností s konečnou platnosťou vyriešená už v tomto
súdnom konaní.

Pokiaľ ide o žalobcu 1/, tento nevie čo má plniť, kedy má plniť a ani komu má plniť (žalovaná v priebehu
konania tvrdila, že mala oprávnenie postúpiť časť peňažnej pohľadávky vyplývajúcej podľa jej názoru
práve z dohody). V prípade platnosti dohody by pritom bol žalobca 1/ povinný uhrádzať sumy v úplne
inej výške ako by vyplývali zo zmluvy o pôžičke. Názor súdu vyplývajúci z bodu 41., 47. odôvodnenia
by znamenal to, že žalobcovi 1/ neostáva nič iné len čakať na žalobu žalovanej, s vedomím, že to

môže znamenať i napr. nárast prípadných úrokov a pod. Práve takýto prístup žalobcu 1/ by však bol v
rozpore so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. práva patria len bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne
zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv. Bolo nemožné očakávať, aby samotný žalobca 1/ požadoval
priamo vydanie rozsudku na plnenie, t. j. takého rozsudku, ktorý by ho ako žalobcu priamo zaväzoval
na priznanie (len) určitých súm žalovanej a v danom prípade nebola možná ani žaloba o neplatnosť

dohody ako takej, nakoľko by nebola v súlade so znením § 137 C. s. p. Žalobca 1/ teda ťažko mohol
podať akúkoľvek inú žalobu ako žalobu o určenie neexistencie práv vyplývajúcich z dohody. Zamietnutie
žaloby žalobcu 1/ z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu bolo preto nedôvodné, majúce
vo svojej podstate za následok odopretie ústavného práva na prístup k súdu.
Rozpornosť odôvodnenia rozsudku v tejto súvislosti podľa žalobcov preukazuje aj časť odôvodnenia

uvedená v ods. 47. rozsudku, v ktorej súd uvádza procesné nedostatky. Nie je totiž zrejmé, aké
nedostatky mali vlastne odstrániť, či vykonanie akých procesných úkonov mali na odstránenie súdom
tvrdenýchnedostatkovnavrhnúť,pokiaľsúdnastranedruhejdefactovrozsudkuuvádza,žedanúžalobu
nemali ani podávať, nakoľko na nej nemali naliehavý právny záujem.
Nesúhlasili ani s názorom súdu vysloveným v bode 39., 40. odôvodnenia rozsudku, že prípadná

neplatnosť či neúčinnosť (aj nesprávnosť vymedzenia nárokov) čl. III. dohody o úhrade tam uvedených
súm nemá žiaden vplyv na pristúpenie žalobcov k záväzku a spoločnej povinnosti splniť záväzok zo
zmlúv o pôžičke, dokonca ani na existenciu či neexistenciu nárokov z pôžičky, považujúc prístup súdu
za príliš formalistický.
Uviedli, že v rámci žalobného petitu požadovali určenie neexistencie práv vyplývajúcich z článku

dohody, ktorý tvoril jej samotný predmet. Práve v danom článku dohody bola určená ich povinnosť
hradiť žalovanej peňažné sumy, pričom daná povinnosť nielenže bola samotným predmetom dohody,
ale aj priamym výsledkom všetkých ostatných dojednaní uvedených v dohode. Je samozrejmé, že
pokiaľ by súd vyslovil neexistenciu akejkoľvek platobnej povinnosti vyplývajúcej z dohody, všetkyostatné dojednania, ktoré mali do daných (neexistujúcich) platobných povinností rezultovať, by sa stali
bezpredmetnými. Nemožno totiž hovoriť napr. o pristúpení k dlhu, pokiaľ nebude existovať akákoľvek
platobná povinnosť pristupujúceho dlžníka voči veriteľovi.

Zo samotnej žaloby bolo navyše nepochybne zrejmé, že namietajú neplatnosť dohody ako takej a
navrhovaný petit ako bol z ich strany formulovaný (vo vzťahu k predmetu dohody) bol daným spôsobom
formulovaný s poukazom na § 137 C. s. p., v zmysle ktorého namietať neplatnosť dohody (právneho
úkonu) nie je možné. Pokiaľ bol teda celkový zmysel žaloby úplne jednoznačne a nepochybne zrejmý,
tak formulovať žalobný petit aj iným spôsobom bol prípadne oprávnený i samotný súd. Na tomto mieste

poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 254/2009.
Zo žaloby bolo nepochybné, že sa žalobou domáhali určenia neexistencie akejkoľvek platobnej
povinnosti voči žalovanej, ktorá by mala z dohody vyplývať, keďže jasne a nepochybne uvádzali a
odôvodňovali neexistenciu akýchkoľvek povinností vyplývajúcich z dohody s poukazom na jej absolútnu
neplatnosť. Argumentácia súdu o pretrvávajúcej existencii určitých práv vyplývajúcich z dohody i v
prípade, pokiaľ by bolo žalobe vyhovené, je preto formalistická a v rozpore s tým, čo v žalobe skutočne

uviedli.
Žalobcovia v ďalšom namietali nevykonanie navrhnutých dôkazov súdom prvej inštnacie potrebných
na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti
s otázkou naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe, súd vôbec nepristúpil k meritórnemu
prejednaniu žaloby. Fakt, že k meritórnemu prejednaniu veci dôjsť malo vyplýva i zo skutočnosti, že

Okresný súd Zvolen v konaní sp. zn. 7Csp/185/2017 prerušil dané konanie práve do právoplatného
skončenia tohto konania s odôvodnením, že v tomto konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu vo veci sp. zn. 7Csp/185/2017 vedenej na Okresnom súde Zvolen o zaplatenie sumy
4.600,- eur s príslušenstvom, a to existencia práva na plnenie z dohody o úprave vzájomných práv a
povinností a platnosť postúpenia pohľadávky.

V priebehu konania však došlo aj k ďalším skutočnostiam, ktoré napĺňajú odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. b), d) C. s. p. Súd v ods. 47. rozsudku uvádza, že boli upozornení súdom na procesný
nedostatok, pričom v dôsledku, že nedošlo k náprave, považoval súd za účelné prejsť do pojednávania
a rozhodnúť v súlade s ust. § 171 ods. 2 C. s. p., nakoľko nedošlo k preukázaniu naliehavého právneho
záujmu už pri predbežnom prejednaní veci. Oni si však nie sú vedomí toho, že by boli zo strany

súdu pri predbežnom prejednaní sporu upozornení na právne posúdenie súdu, ktoré napokon viedlo k
zamietnutiu žaloby. V prípade, ak by k súdom uvedenému upozorneniu skutočne došlo (a to aspoň v
rámci prezentácie predbežného právneho posúdenia veci súdom, v zmysle poslednej vety § 171 ods.
1 C. s. p.), mohli uskutočniť prípadné kroky za účelom predídenia zamietnutiu žaloby (napr. upraviť
žalobný petit).

Pokiaľ súd prešiel podľa rozsudku do prejednania veci samej (t. j. do pojednávania), na ktorom žalobu
zamietol, mal vydať minimálne uznesenie o otvorení pojednávania, čo však nespravil.
Poukázali tiež na to, že súd v rozpore s ust. § 169 ods. 1 C. s. p. na predbežné prejednanie sporu
nepredvolal strany sporu, namietali tiež postup súdu, ktorý najskôr odmietol prevziať a potom riadne
zažurnalizovať listiny, ktoré ich právny zástupca na predbežnom prejednaní sporu predkladal a tieto

napokon založil len do prílohovej obálky. Uvedené preukazuje arbitrárnosť a nezákonnosť konania na
súde ako súde prvej inštancie.
Vzhľadom na uvedené mali zato, že výrok o zamietnutí žaloby je potrebné považovať za nedôvodný a
minimálne predčasný. V dôsledku uvedeného je nedôvodný aj výrok o náhrade trov konania.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za správne, zákonné a spravodlivé. Stotožnila sa s
názorom súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení, ktorého sa domáhajú žalobcovia,
ktorý od počiatku namietala.

Nestotožnila sa s tvrdením žalobcov o tom, že súd mal pristúpiť k meritórnemu prejednaniu veci, nakoľko
po predbežnom právnom posúdení mal vyriešenú otázku nedostatku naliehavého právneho záujmu, a
teda mal v úmysle žalobu zamietnuť.
Pokiaľ ide o nevedomosť žalobcov o upozornení zo strany súdu na predbežné právne posúdenie,
uviedla, že súd počas pojednávania po predbežnom právnom posúdení sporu uviedol svoj postoj k

veci, vytkol procesné nedostatky, ktoré evidoval a považoval za nedostatky, pre ktoré bude nevyhnutné
podanú žalobu zamietnuť, avšak žalobcovia trvali na svojej žalobe a jej dôvodoch, neurobili žiadne iné
procesné úkony k odvráteniu zamietnutia žaloby, preto ich tvrdenia o nepoučení, resp. neprejednaní
sporu predbežne súdom prvej inštancie sú irelevantné a neopodstatnené.Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky žalobcov mala zato, že tieto nezakladajú nezákonnosť konania,
príp. jeho arbitrárnosť.
Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov, že Okresný súd Zvolen prerušil konanie sp. zn. 7Csp/185/2017 do

právoplatného skončenia konania na Okresnom súde Žilina, toto rozhodnutie napadla žalobkyňa 3/
odvolaním a prerušenie navrhol žalovaný v danom konaní z opatrnosti do času skončenia tohto konania,
ktoré vyvoláva stav právnej neistoty.

4. Žalobcovia v stanovisku k vyjadreniu žalovanej (v tzv. replike) uviedli, že vyjadrenie žalovanej je len

všeobecné a nekonkrétne, nereagujúce na väčšinu ich relevantných pripomienok.
Žalovaná sa relevantne nevyjadrila ku konkrétnym argumentom, ktoré uviedli k svojmu naliehavému
právnemu záujmu. Uvádza len všeobecné tvrdenie o tom, že súd mal rozhodnúť správne a jeho
rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, pričom však na nimi konkrétne uvedené argumenty v odvolaní
nijako nereaguje. Podrobne pritom v odvolaní vysvetlili, že meritórny rozsudok súdu o predmete dohody
je pre nich významný a právne relevantný a že ich právne postavenie sa ním vyjasní.

Opäť uviedli, že nakoľko záver súdu o neexistencii naliehavého právneho záujmu nebol správny,
mal súd pristúpiť k meritórnemu prejednaniu žaloby. Argumentácia žalovanej týkajúca sa meritórneho
neprejednania veci je navyše účelová, keď žalovaná na jednej strane tvrdí, že nemalo dôjsť k
meritórnemu prejednaniu žaloby a na druhej strane spoločnosť, ktorej je konateľom a jediným
spoločníkom podala ako žalovaný subjekt návrh na prerušenie iného konania vedeného na Okresnom

súde Zvolen pod sp. zn. 7Csp/185/2017 práve do skončenia tohto konania. V uvedených súvislostiach je
irelevantný argument žalovanej, že žalobca 3/ v danom konaní sa odvolal voči rozhodnutiu o prerušení
konania v uvedenom konaní. Považovali zároveň za absurdné, že žalovaná považuje konanie vo veci za
konanie, ktoré vyvoláva stav právnej neistoty, nakoľko samotný Okresný súd Zvolen považoval z dôvodu
jednoznačného určenia práv a povinností za potrebné vyčkať práve do skončenia tohto konania vo veci .

Namietali, že by súd v rámci predbežného prejednania sporu uviedol existenciu akýchkoľvek procesných
nedostatkov. Ak by tomu tak bolo a ak bol súd skutočne názoru o nedôvodnosti žaloby pre neexistenciu
naliehavého právneho záujmu, mal postupovať v zmysle § 138 C. s. p. a vyzvať ich na späťvzatie žaloby,
čo však neurobil a ani ich nevypočul (napriek tomu, že boli prítomní), a to ani potom čo prešiel do konania
za účelom rozhodnutia vo veci samej.

5. Žalovaná na repliku žalobcov nereagovala.

6. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 09. 10. 2019 žalobcovia oznámili zmenu priezviska
žalobkyne 3/, zároveň oznámili, že rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

43Co/60/2019-277 zo dňa 25. 07. 2019 bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Zvolen o prerušení
konania sp. zn. 7Csp/185/2017 do právoplatného skončenia konania tejto veci vedenej na Okresnom
súde Žilina, na ktoré v odvolaní poukazovali, v ktorom rozhodnutí krajský súd konštatoval, že predmetom
konania na Okresnom súde Žilina je určenie neexistencie povinností žalobcu hradiť akúkoľvek sumu z
dohody o vyporiadaní práv a povinností.

7. Vzhľadom na to, že v prípade podania žalobcov uvedeného v predchádzajúcom odseku nešlo o
podanie v zmysle § 374 ods. 1 až 3 prvá veta C. s. p. (odvolanie, vyjadrenie k odvolaniu, replika,
duplika), ale o ďalšie podanie (§ 374 ods. 3 druhá veta C. s. p.), v ktorom len oznámili zmenu priezviska
žalobkyne 3/ a doplnili údaj o potvrdení uznesenia Okresného súdu Zvolen, na ktoré poukazovali v

odvolaní, odvolacím súdom, odvolací súd v zmysle § 374 ods. 3 posledná veta C. s. p. uvedené podanie
nedoručoval žalovanej, nakoľko jeho doručenie, vzhľadom na obsah podania, nepovažoval za potrebné
na zachovanie práva na spravodlivý proces.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.), prihliadajúc zároveň na vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a tento podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. zrušil

a podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, vyhodnotiac námietku
žalobcov spočívajúcu v nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorého došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a k odňatiu možnosti konať pred súdom ako dôvodnú, zistiaczároveň vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

9. Civilné sporové konanie upravuje Civilný sporový poriadok, ktorého jednotlivé ustanovenia majú
slúžiť na to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne stanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je
predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady
sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky,
takéto konanie vykazuje nedostatky, ktoré sa rozlišujú na odstrániteľné a neodstrániteľné. Odstrániteľné

nedostatkymajútiedôsledky,žesúdsamusítietonedostatkyvsúčinnostisúčastníkmi/stranamikonania
pokúsiť odstrániť. Ak sa súdu nepodarí nedostatky odstrániť, zváži, či ide o také nedostatky, ktoré bránia
ďalšiemu konaniu a rozhodovaniu alebo či i pri týchto nedostatkoch nemôže vo veci konať a prípadne
i rozhodnúť.

10. Odňatie možnosti konať pred súdom je taký postup súdu, ktorý znemožnil strane konania realizáciu

tých procesných práv, ktoré jej zákon priznáva. O takúto vadu konania ide vtedy, ak išlo o postup
nesprávny (posudzované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom, alebo ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania a nielen
pri rozhodovaní.

11. V sporovom konaní ovládanom dispozičným princípom (teda v konaní, ktoré možno začať len na
návrh) je v zmysle čl. 7 základných princípov a § 156 C. s. p. jednou z podmienok konania riadny návrh
na začatie konania (žaloba), ktorý na to, aby vyvolal právne účinky, musí spĺňať zákonom predpísané
náležitosti, a to tak všeobecné - určenie súdu, ktorému je podanie určené, označenie toho, kto podanie
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis osoby, ktorá podanie urobila (§ 127 ods. 1 C. s. p.),

ako aj osobitné (§ 132 ods. 1 C. s. p.). Medzi osobitné náležitosti žaloby patrí identifikácia strán konania,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností (povinnosť tvrdenia), označenie dôkazov, ktorých
sa žalujúca strana dovoláva (dôkazná povinnosť) a žalobný návrh.

12. Žaloba ako podanie vo veci samej teda musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať vymedzenie

žalobného nároku, ktorý predstavuje individualizáciu predmetu civilného sporu, t. j. súhrnu skutkových
a právnych poznatkov, ktoré budú predmetom právneho posúdenia súdom v rámci civilného procesu.
Žalobca je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať.
Žalobný nárok sa vo všeobecnosti skladá z dvoch zložiek. Prvou je substancovanie relevantných
skutkových okolností (skutkového deja), z ktorých žalobca vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho

subjektívneho práva materiálnej povahy. Druhou zložkou žalobného nároku je žalobný návrh - petit
žaloby. V žalobnom návrhu sa konkretizuje návrh žalobcu na poskytnutie petitórnej ochrany špecifickým
spôsobom zodpovedajúcim skutkovému žalobnému deju. Okrem výnimiek (§ 216 ods. 2 C. s. p.) je
petit pre súd záväzný (§ 216 ods. 1 C. s. p. ), nielen čo do rozsudočného výroku, ale i čo do predmetu
dokazovania.

13.Doterajšiaúprava(O.s.p.)uvádzala,žezožalobymuselobyťzrejmé„čohosanavrhovateľdomáha“.
Súdna prax judikovala, že žalobcovi sa neukladá povinnosť formulovať návrh rozsudku, ale iba to,
aby sa z návrhu na začatie konania dalo zistiť, čoho sa navrhovateľ domáha. Nová právna úprava
ukladá povinnosť žalobcovi formulovať žalobný návrh - petit, ktorý musí byť jasný, zrozumiteľný a

presne formulovaný. Žaloba je však procesný úkon strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie
podľa obsahu. To znamená, že za žalobný nárok, teda predmet konania, nemožno považovať iba
žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu so žalobným návrhom vymedzuje predmet
žaloby (pozri aj Števček a kol., Civilný sporový poriadok, komentár, r. 2016, str. 487). Preto ak medzi
skutkovým odôvodnením žaloby, žalobného nároku a žalobným návrhom je logický nesúlad, je potrebné

považovať žalobu za neurčitú, nezrozumiteľnú. Absencia žalobného návrhu, jeho neurčitosť, neúplnosť
alebo nezrozumiteľnosť je vadou žaloby, ktorú je potrebné odstraňovať podľa § 129 C. s. p. a ktorej
neodstránenie, za predpokladu, že v konaní nie je možné pre túto vadu pokračovať, môže viesť k
odmietnutiu žaloby. Požiadavka na dostatočnú určitosť petitu logicky vyplýva i z pravidla, že v sporovom
konaní je súd žalobným návrhom viazaný.

14. V prípade ak návrh nemá náležitosti riadneho návrhu na začatie konania, t. j. ide o podanie neúplné,
nezrozumiteľné alebo neurčité, je súd v zmysle § 129 ods. 1 C. s. p. povinný vyzvať žalobcu na doplnenie
žalobného návrhu, resp. na odstránenie vád z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Neúplné podanieje podanie, ktoré neobsahuje všetky náležitosti, ktoré obsahovať má, resp. ktoré vyžaduje zákon.
Nezrozumiteľným podaním je najmä také podanie, ktoré vzbudzuje pochybnosti o obsahu podania,
predovšetkým z hľadiska jeho náležitostí, a pri ktorom nie je možné ani pri použití výkladového pravidla

podľa § 124 C. s. p. zistiť, ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie podstatné a čo má byť predmetom konania.
Neurčitéjetaképodanie,ktorévzbudzujenapr.pochybnostioindividualizáciivecialeboidentifikáciistrán
alebo pochybnosť o právnych následkoch, ktoré má spôsobiť (napr. existuje rozpor medzi skutkovými
tvrdeniami a návrhom). Ak má súd zato, že možno dosiahnuť odstránenie vád podania výsluchom toho,
kto podanie robil, môže v zmysle § 130 C. s. p. za účelom odstránenia vád podania toho, kto podanie

urobil, vypočuť.

15. Súd môže podávateľa vyzvať aj na odstránenie takej vady podania vo veci samej, ktorá nebráni
pokračovaniu v konaní, ak je to účelné pre ďalší priebeh konania; ak nevyhovie podávateľ tejto výzve,
samozrejme nie je možné podanie odmietnuť. Odmietnutie žaloby nie je namieste ani vtedy, ak je petit
síce nesprávne formulovaný, avšak, ak je pri posúdení všetkých súvislostí zrejmé, čoho sa žalobca

domáha a čo sleduje. Záver o tom, či neúplnosť alebo nesprávnosť podania bráni pokračovať v konaní,
závisí na okolnostiach konkrétneho prípadu. Z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu alebo Ústavného
súdu Slovenskej republiky (4Cdo 143/2006, 1Cdo 3/03, II. ÚS 174/04, II. ÚS 154/08) vyplynulo, že
všeobecný súd musí vykladať a používať citované ustanovenia Civilného sporového poriadku (predtým
O. s. p.) v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Všeobecný súd musí vychádzať z

toho, že má poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov.

16. V prejednávanom spore žaloba žalobcov zo dňa 10. 01. 2018 obsahuje náležitosti vyžadované
ust. § 127 a § 132 ods. 1 C. s. p. (označenie strán, opísanie rozhodujúcich skutočností, dôvody, pre

ktoré je žaloba podaná, označenie dôkazov na preukázanie tvrdení žalobcu, samotný žalobný návrh a
pripojené dôkazy, na ktoré sa žalobca odvoláva), avšak zo skutkového vymedzenia žaloby a žalobného
petitu vyplýva logický nesúlad medzi obsahom žaloby, resp. právnymi následkami, ktoré chcú žalobcovia
dosiahnuť, na základe skutkového vymedzenia žaloby a petitom žaloby. Z obsahu žaloby vyplýva, že
žalobcovia namietajú akúkoľvek platobnú povinnosť vyplývajúcu im z Dohody o úprave vzájomných

práv a povinností datovanej dňom 05. 04. 2017, čomu však nezodpovedá žalobný petit, ktorým sa
domáhajú určenia neexistencie práva žalovanej vyplývajúcej z čl. III. bodu 1. Dohody, ktorý napriek
jeho označeniu ako „Predmet Dohody“ obsahuje v podstate len spôsob úhrady záväzku. Správna
formulácia žalobného petitu je však výlučne v rukách žalobcov, ktorí sú právne zastúpení, nakoľko súd v
tomto smere poučovaciu povinnosť nemá (tento je len povinný žalobcov upozorniť na neurčitosť žaloby

vzhľadom na jej skutkové vymedzenie a formulovaný žalobný návrh). Odvolací súd len dodáva, že i
keď súd nie je doslovným znením petitu viazaný, tento môže preformulovať len v prípade, ak nedôjde k
zásahu do jeho obsahovej stránky, ktorá je pre súd záväzná.

17. Za daného stavu bolo potrebné postupom podľa § 129 C. s. p. vyzvať žalobcov na odstránenie

vád žaloby spočívajúcich v jej neurčitosti, nezrozumiteľnosti tak, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností
zrejmé čo je predmetom konania (ktorá skutočnosť má význam i pre skúmaniu naliehavého právneho
záujmu, na nedostatku ktorého súd prvej inštancie, vychádzajúc zo žalobného petitu, založil svoje
rozhodnutie). Pokiaľ okresný súd takto nepostupoval, zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom svojim postupom stranám konania odňal, resp. znemožnil

uplatnenie procesných práv. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods.
1 písm. b) C. s. p., bez toho, aby sa zaoberal meritórnym skúmaním veci, keďže toto porušenie malo
dosah aj na právne posúdenie uplatneného nároku, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, keď uvedený nedostatok, vzhľadom na potrebu odstraňovania vád samotnej žaloby, nie je
možné napraviť pred odvolacím súdom.

18. V ďalšom konaní bude potrebné, aby okresný súd postupoval v zmysle § 129 C. s. p. a odstránil vady
žaloby a až následne, po ich odstránení, bude môcť vo veci na základe riadne zisteného skutkového
stavu rozhodnúť, svoje rozhodnutie náležite zdôvodniť, vysvetliac z akých záverov vychádzal a ako ich
skutkovo a právne vyhodnotil. V prípade odstránenia vád žaloby sa bude musieť súd prvej inštancie

opätovne zaoberať i otázkou existencie naliehavého právneho záujmu v zmysle § 137 písm. c) C. s.
p., pri skúmaní ktorého sa bude musieť vysporiadať i s otázkou, či žalobcovia majú iný účinný spôsob
ochrany svojich práv. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie zároveň rozhodne aj o trovách konania,
vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)