Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 3, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Ek/847/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120305205
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120305205.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO 53 255 739, proti povinnému: N.
X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. X., XXX XX W. X., o vymoženie 615,42 Eur s príslušenstvom, o
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 13Ek/847/2020 zo dňa 01.07.2020, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 19.05.2020 domáhal od povinného vymoženia
615,42 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu
Martin sp. zn. 18Rob/128/2007 zo dňa 04.04.2007.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 01.07.2020 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42 Eur (výrok I.) a v
časti vymoženia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 105,43 Eur (výrok II.). Svoje
rozhodnutie za použitia ustanovení § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 6 ods. 1 - 3, § 9 ods. 3 a § 10
ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) odôvodnil tým, že oprávnený si pri podaní opätovného návrhu
podľa § 9 ZoUNEK uplatnil okrem iného nárok na náhradu iných trov, a to trov starej exekúcie vo
výške 42,- Eur a na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky - trov právneho zastúpenia
starej exekúcie vo výške 105,43 Eur. Pri zastavení starej exekúcie a podaní opätovného návrhu na

vykonanie exekúcie má oprávnený nárok na iba na to, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný
exekučný titul a zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 Eur za podanie opätovného návrhu na
vykonanie exekúcie. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov
je exekučným titulom iba v prípade, ak súdnemu exekútorovi nebudú uhradené paušálne trovy do 60
dní od ukončenia exekučného konania. Oprávnený si nárok odôvodňuje upovedomením o zastavení
starej exekúcie, ktoré podľa neho predstavuje právny základ pre uplatnenie iných trov vo výške 42 Eur, s

čím sa vyšší súdny úradník nestotožnil. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu
paušálnych trov je právnym základom iba pre vymoženie paušálnych trov súdneho exekútora v sume
42 Eur, ak do 60 dní od ukončenia exekučného konania nedôjde k ich úhrade. Oprávnený taktiež nemá
nárok na trovy právneho zastúpenia. Pri uplatnení trov starej exekúcie vo výške 42 Eur, uvedených v
časti „F) Trovy exekúcie - oprávnený“ kolónke „Výška iných trov“ sa oprávnený odvoláva na dôvodovú
správu k ZoUNEK. Dôvodová správa je dokument, ktorý má ozrejmiť dôvody, myšlienky, ciele a význam

navrhovanej novej právnej úpravy a má tak svoju špecifickú úlohu pri legislatívnom procese. Dôvodová
správa však nie je prameňom práva, nemá žiadnu právnu silu a nie je pre súd záväzná. Súd by sícemal v sporných prípadoch pri výklade určitej právnej normy, ktorá nie je jednoznačná, prihliadať aj na
zámer zákonodarcu (ktorý je vyjadrený napr. aj v dôvodovej správe), avšak v uvedenom prípade pri
aplikácii všetkých výkladových pravidiel znenie zákonného ustanovenia nevyvoláva žiadne pochybnosti

o jeho zmysle a obsahu, je dostatočne jasné a zrozumiteľné. Ak by zákonodarca zamýšľal priznať
oprávnenému pri opätovnom podaní návrhu aj náhradu iných trov, ktoré mu vznikli, zakomponoval by
tútoskutočnosťajdozneniazákona,čosavšaknestalo,naopak,explicitnevylúčilmožnosťoprávneného
nárokovať si akékoľvek iné výdavky okrem zaplateného súdneho poplatku. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti, pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil vyšší súdny úradník rozpor návrhu na

vykonanie exekúcie v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 105,43 Eur a iných
trov vo výške 42 Eur s Exekučným poriadkom, preto podľa ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného
poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v tejto časti zamietol.

3/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorou žiadal rozhodnutie
v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, resp. uznesenie v tejto časti zmeniť a vydať

poverenie na výkon exekúcie. Mal za to, že súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia
veci. Oprávnený s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1 a § 9 ods. 3 ZoUNEK, uviedol, že celkové trovy
starej exekúcie exekútora pozostávajú zo súčtu sumy, ktorú si exekútor už na trovách starej exekúcie
v súlade s pravidlami pre čiastočné vymoženie nároku oprávnene ponechal a paušálnych trov starej
exekúcie exekútora vzniknuté v súvislosti so zastavením starej exekúcie (ďalej aj „paušálne trovy“),

ktoré sú vo výške 35,- Eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej
hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty. Na úhrady iných trov starej
exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. Paušálne trovy znáša oprávnený
a aj keď v tomto prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú
príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené znamená to, že

v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu
ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Zákon vytvára špecifický exekučný titul na
vymoženie paušálnych trov. V prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa „nové“
exekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v čase podania opätovného návrhu na
začatie exekúcie, pričom oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku za návrh. Oprávnený

sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že tento nemá nárok na náhradu iných trov spojených s
podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, avšak môže požadovať úhradu paušálnych trov
od povinného ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Sporná skutočnosť vyplýva aj zo samotnej
dôvodovej správy k návrhu ZoUNEK, ktorú predložil v prílohe k sťažnosti. Upovedomenie predstavuje
obdobne právny základ aj pre uplatnenie si trov právneho zastúpenia za pôvodný návrh na vykonanie

exekúcie, nakoľko tieto trovy sa momentom zastavenia starej exekúcie v spojení s podaním opätovného
návrhu stávajú príslušenstvom pohľadávky, ktoré si je možné uplatniť ako náklady spojené s uplatnením
pohľadávky.

4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,

ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného

útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

7/ Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený

nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

8/ Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je
oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo
mu exekučný titul ukladá.

9/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhompovinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

10/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

11/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sudca
preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249
CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.

12/ Jedným z hlavných argumentov oprávneného pre priznanie trov, ktoré platil súdnemu exekútorovi
v starej (zastavenej) exekúcii vo výške 42 Eur je dôvodová správa k ZoUNEK. Vyšší súdny úradník

v napadnutom uznesení správne uviedol, že dôvodová správa sa nepovažuje za prameň práva, na
základe ktorého by mal súd rozhodovať. Môže pre rozhodnutie súdu predstavovať len podporný
výklad zákona, pričom záväzný výklad právnych noriem podáva jedine súd. V tejto súvislosti je
nevyhnutné uviesť ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to, že text dôvodovej správy nekorešponduje s
prijatým normatívnym textom zákona vo viacerých bodoch (napr. § 5 alebo § 9 ods. 1 ZoUNEK týkajúci

sa podoby exekučného titulu). Ak aj mal predkladateľ návrhu zákona pôvodný zámer, aby oprávnený mal
nárok na náhradu paušálnych trov, ktoré platil exekútorovi pri zastavení starej exekúcie a mohol si ich
uplatniť pri repodaji, tento zámer sa nepretavil do prijatého zákona. Zo znenia § 6 ZoUNEK jednoznačne
vyplýva, že paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri
opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie, pričom znenie ustanovenia § 9 ods. 3 ZoUNEK potom

bližšie stanovuje, že oprávnený má pri repodaji nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok
na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený svoj nárok tak odvodzuje od dôvodovej správy,
izolovane od znenia účinnej zákonnej úpravy. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali a
lex posterior derogat legi priori majú ustanovenia ZoUNEK, ktoré priamo upravujú posudzovanú právnu
situáciu,prednosťpredinýmiustanoveniamiupravujúcimiexekučnékonanie.Pokiaľbysúdyneaplikovali

účinné znenie zákonných noriem, dopúšťali by sa svojvôle. Súd tak v tomto prípade aplikoval právny
predpis upravujúci danú procesnú situáciu ako lex specialis posterior, ktorým je v zmysle čl. 144 ods. 1
Ústavy SR viazaný a ktorý v ustanovení § 9 ods. 3 výslovne stanovuje, že ak oprávnený po zastavení
starej exekúcie podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie, okrem náhrady súdneho poplatku (ak je
povinný ho platiť), nemá nárok na náhradu žiadnych iných trov spojených s jeho podaním.

13/ Oprávnenému nemožno v tomto exekučnom konaní dať za pravdu, že má nárok na náhradu trov
exekúcie vo výške 42 Eur, ktoré platil súdnemu exekútorovi pri zastavení starej exekúcie. Nedisponuje
totiž spôsobilým exekučným titulom proti povinnému na náhradu týchto trov. Z ustanovenia § 6 ods.
3 ZoUNEK vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych

trov je exekučným titulom, avšak platí to len vo vzťahu súdny exekútor - oprávnený, ak by oprávnený
dobrovoľne trovy zastavenej starej exekúcie neuhradil. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie
nemožnopovažovaťzaexekučnýtitul,ktorýmbyoprávnenývnovomexekučnomkonanímoholvymáhať
trovy starej exekúcie od povinného. Nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani
nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie

paušálnych trov od povinného.

14/ Neobstojí ani názor oprávneného, že ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121
ods. 3 OZ. Ak mienil oprávnený uvedený nárok v exekúcii uplatniť ako príslušenstvo podľa § 121 ods. 3
OZ, ktorý je hmotnoprávnym predpisom, potom absentuje spôsobilý exekučný titul na jeho uplatnenie. V

zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku možno exekúciu vykonať ak povinný dobrovoľne
nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Preto pokiaľ oprávnený disponuje exekučným titulom na
hmotnoprávny nárok - pohľadávku (istinu), úrokov z omeškania a trov základného konania, musel aj
na vymoženie jej hmotnoprávneho príslušenstva (nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) podľa
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, predložiť spôsobilý exekučný titul, z ktorého vyplýva jeho právo

uplatňovať si voči povinnému tento nárok. Náklady spojené s uplatnením alebo bránením práva sa v
zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka nestanú totiž príslušenstvom pohľadávky skôr, než je o
nich príslušným orgánom rozhodnuté. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie
sumy 42 Eur od povinného, resp. ho v exekučnom konaní nepredložil a uvedené náklady oprávnenéhonie je možné podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu
na vykonanie exekúcie.

15/ Za správne z obdobných dôvodov sudca považoval rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka aj pokiaľ
ide o zamietnutie návrhu v časti trov oprávneného vo výške 105,43 Eur ako nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky titulom trov právneho zastúpenia v pôvodnom exekučnom konaní. Oprávnený
tento nárok považoval za dôvodne uplatnený majúc za to, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie
predstavuje právny základ na ich uplatnenie a treba ich považovať za príslušenstvo pohľadávky,

ktoré si v súvislosti s podaním opätovného návrhu mohol uplatniť ako náklady spojené s uplatnením
pohľadávky. Oprávnený na uvedený nárok súdu nepredložil spôsobilý exekučný titul podľa § 45
Exekučného poriadku, pričom nemožno súhlasiť s oprávneným, že takým exekučným titulom by malo
byť upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Sudca opakuje, že upovedomenie o zastavení starej
exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom, na základe ktorého sa môže
len súdny exekútor domáhať vymoženia nároku a len voči oprávnenému, ak by ten dobrovoľne trovy

zastavenej starej exekúcie neuhradil. Zároveň v upovedomení o zastavení starej exekúcie nie je okrem
výzvy na úhradu trov vo výške 35 eur + DPH priznaný žiadny iný nárok, ktorého plnenia by sa na jeho
základe mohol domáhať oprávnený. Trovy súdneho konania vo všeobecnosti sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konkrétnom súdnom konaní (§ 251 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok). Exekučný poriadok ako trovy konania oprávneného v súvislosti

s podaním návrhu na vykonanie exekúcie vymedzuje len také výdavky, ktoré oprávnený vynaložil v
priamej súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, t. j. výdavky na zastupovanie v exekučnom
konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a iné
hotovévýdavkyspojenéspodanímnávrhunavykonanieexekúcie(§199aods.1Exekučnéhoporiadku).
Oprávnený má však voči povinnému nárok na náhradu len tých trov exekučného konania súvisiacich s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré exekučný súd uvedie v poverení na vykonanie exekúcie
a ktoré sú účelne vynaložené (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Pri podaní opätovného návrhu
na vykonanie exekúcie platí špeciálna právna úprava obsiahnutá v § 9 ods. 3 ZoUNEK, a ktorá má,
ako už bolo vyššie uvedené, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou náhrady trov oprávneného
v exekučnom konaní upravenou v § 199a ods. 1 v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.

Ustanovenie § 9 ods. 3 ZoUNEK pozitívnym spôsobom vymedzuje len jediný zákonný nárok na náhradu
trov oprávneného v novom exekučnom konaní v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie
exekúcie podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK, a to je náhrada za zaplatený súdny poplatok. To znamená, že
oprávnený má opätovným návrhom na vykonanie exekúcie právo uplatniť si nárok len na to, čo mu
priznáva exekučný titul, na podklade ktorého sa má exekúcia vykonať a nárok na náhradu súdneho

poplatku, ktorý bol povinný zaplatiť za podanie tohto opätovného návrhu. Všetky ostatné nároky na
náhradu trov exekučného konania sú v zmysle § 9 ods. 3 ZoUNEK vylúčené a teda nevymáhateľné v
rámci nového exekučného konania, v čoho dôsledku ostatné trovy exekučného konania znáša výlučne
len oprávnený. Na základe uvedeného bol nárok zo strany oprávneného na náhradu trov právneho
zastúpenia v starej exekúcii vo výške 105,43 Eur uplatnený v rozpore s § 48 ods. 2 a § 199a ods. 1

Exekučného poriadku a s § 9 ods. 3 ZoUNEK.

16/ Účinnosťou ZoUNEK došlo (vynímajúc ostatné dôvody zastavenia exekúcie), vo svojej podstate k
legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza
k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03.

2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia
§ 3 ods. 2 ZoUNEK bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej
dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil
aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Pokiaľ sa za viac

než päť rokov nepodarilo vymôcť nárok oprávneného, je to bez pochybností dôvodom na zastavenie
exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného, zvlášť ak súdy majú rozhodovať podľa skutkového stavu,
ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia. Legitímne očakávania oprávneného o vymožení jeho pohľadávky
nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb.
Zákonodarca (tak ako je tomu vo väčšine právnych poriadkov iných štátov kontinentálneho systému

práva, pretože systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným) pristúpil k regulácii
uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a
d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného
majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne.Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním
predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel
právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením

exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením
exekúcie úspešný.

17/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov považoval sudca rozhodnutie vyššieho
súdneho úradníka, sp. zn. 13Ek/847/2020 zo dňa 01.07.2020 v celom rozsahu za správne, v dôsledku

čoho podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).