Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 1, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/65/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120010561
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2120010561.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného X. D., o podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa
11.5.2020 č.k. 6PP/36/2020-21 , na neverejnom zasadnutí konanom dňa 1.10.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného X. D., nar. XX.X.XXXX, z

a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmuznesenímOkresnýsúdTrnavarozhodolpodľa§415ods.1Tr.por.,§66ods.1písm.a),
§66ods.2Tr.zák.tak,žežiadosťodsúdenéhoX.D.,nar.XX.XX.XXXXvK.,t.č.ÚVTOSHrnčiarovcenad
Parnou o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom
Okresného súdu Nitra zo dňa 02.05.2017, sp. zn. 4T/61/2014 zamietol.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil.
3. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 psím. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
4. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v
zákonnej lehote a smerujú voči výroku, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.
5. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd

zistil nasledovné.
6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného
v odôvodnení prvostupňového uznesenia. Návrh odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený
spĺňa formálnu podmienku, nespĺňa materiálne podmienky na podmienečné prepustenie. Prvostupňový
súd v tejto súvislosti konštatuje, že správanie odsúdeného vo výkone trestu bez jedinej disciplinárnej

odmeny vykazuje znaky priemernosti a priemernosť polepšeniu podľa presvedčenia súdu v žiadnom
prípade nesvedčí. Čo sa týka druhej materiálnej podmienky, v osobe odsúdeného D. ide o 10-krát
súdnom trestaného recidivistu. Menovaný bol v minulosti 3-krát potrestaný nepodmienečným trestom
odňatia slobody. Následne mu bola spoločnosťou ponúknutá možnosť svoju nápravu preukázať aj
uloženým alternatívnym trestom, čo nevyžil, keďže sa dopustil špeciálnej recidívy, za ktorú mu bol
uložený trest odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom. Tu mu bola ponúknutá spoločnosťou

druhá možnosť preukázať svoju nápravu. Ani túto šancu menovaný nevyužil a spáchal ďalší trestný
čin, ktorého trest aktuálne vykonáva. S poukazom na trestnú minulosť odsúdeného zastáva súd prvéhostupňa presvedčenie, že na dosiahnutie účelu trestu, ktorý je v prvom rade náprava odsúdeného je
potrebné, aby trest tak, ako mu bol právoplatne uložený vykonal v celej jeho nekrátenej výmere.
7. Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a

sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním
splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného.
8. Na základe hodnotenia ústavu na výkon trestu a trestnej minulosti odsúdeného dospel prvostupňový
súd k správnemu záveru o nesplnení materiálnych podmienok. Úvaha prvostupňového súdu pritom
vychádza z logického zhodnotenia zistených skutočností.

9. Pri rozhodovaní o splnení prvej materiálnej podmienky, t. j. preukázanie polepšenia správaním vo
výkone trestu a plnením svojich povinnosti, ide o to rozlíšiť, kedy správanie odsúdeného a plnenie
jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú prejavom len vonkajšej adaptácie odsúdeného
na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného
odôvodňujúce nádej, že i v budúcnosti povedie riadny život.
10. Vzhľadom na absenciu disciplinárnych odmien a doby výkonu trestu odsúdeným, je jeho správanie

vo výkone trestu skôr výrazom prispôsobenia sa samotnému režimu výkonu trestu a nie prejavom
jeho vyššej aktivity plnenia si svojich povinností a polepšenia sa. Plnenie si základných povinností vo
výkone trestu je nevyhnutnou podmienkou ako samotnej adaptácie, tak aj celého priebehu výkonu trestu
odňatia slobody. Odsúdený napriek dobe doposiaľ vykonaného trestu svojou vlastnou aktivitou, ktorú
možno objektivizovať najmä cez disciplinárne odmeny nepreukázal polepšenie, nakoľko nebol ani len

raz disciplinárne odmenený. Nemožno teda urobiť záver, že odsúdený plnením svojich povinností a
svojim správaním preukázal polepšenie, a preto na naplnenie účelu trestu v zmysle Trestného zákona
bude potrebné na odsúdeného pôsobiť výchovnými prostrediami počas výkonu celého trestu.
11. Vzhľadom na nezískanie žiadnej disciplinárnej odmeny nemohol súd dospieť k jednoznačnému
záveru o splnení prvej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia

slobody a nápravy odsúdeného. Súd nevzhliadal progres, polepšenie v správaní odsúdeného.
12. Sťažnostnýsúd zdôrazňuje že pri vyhodnotení druhejmateriálnej podmienky, t. j. predpoklad vedenia
riadneho života po prepustení z výkonu trestu, je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré súvisia s
osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám a
pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti ako aj resocializačnú prognózu odsúdeného.

13. Sťažnostný súd v tejto súvislosti poukazuje na resocializačnú prognóza odsúdeného, ktorá sa
javí ako menej nepriaznivá, vzhľadom na opakované páchanie trestnej činnosti a nezamestnanosť
odsúdeného.Sťažnostnýsúdzároveňzdôrazňuje,žeodsúdenýužbolvminulostisúdnetrestaný(má10
záznamov), pričom mu už bola daná možnosť preukázať polepšenie a nápravu prostredníctvom inštitútu
podmienečného odsúdenia, avšak túto možnosť odsúdený nevyužil a opätovne sa dopustil trestnej

činnosti, za ktorú bol aj odsúdený. Uvedené nasvedčuje tomu, že jeho aktuálne správanie vo výkone
trestu je len výsledkom prispôsobenia sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody a nie dôsledkom
jeho skutočného polepšenia, ktoré by dávalo nádej, že už v budúcnosti povedie riadny život. V jeho
prípadetedaprevažujelegitímnapotrebaochranyspoločnostiprednímakopáchateľomtrestnejčinnosti.
14. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru

sťažnostného súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že bude žiť v
súladesprávnymi,etickýmiamorálnyminormamispoločnosti.Jemožnépretokonštatovať,ževýchovné
pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody.
15. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v
súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva,

ktoré mu garantuje zákon.
16.Spoukazomnavyššieuvedené,sťažnostnýsúdzamietolsťažnosťodsúdeného,nakoľkotátonebola
dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.