Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 10Pc/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219202354
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Nižňanská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1219202354.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci navrhovateľky

- manželky: R. Ď., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým X. XX, X., kontaktná adresa: X. XX, XXX XX X., proti
odporcovi-manželovi:G.Ď.,nar.XX.XX.XXXX,strvalýmpobytomI.X,XXXXXX.,orozvodmanželstva,
takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo R. Ď., rodenej Q., nar. XX.XX.XXXX a G. Ď., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa
XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu X. - U. T., vo zväzku S., ročník XXXX, na
strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka sa návrhom doručeným súdu dňa 09.05.2019, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd
rozvedie manželstvo účastníkov konania.

2. V návrhu uviedla, že manželstvo s manželom uzavrela po asi 1,5 ročnej známosti, ale v spoločnej
domácnosti nežijú už asi 7 rokov. V manželstve sa im narodili 2 deti, ktoré sú už plnoleté. Manželia spolu
nekomunikujú, nemajú spoločný majetok a nič ich nespája. Navrhovateľka so svojim novým partnerom
žijú už asi 5 rokov v spoločnej domácnosti a chcú si založiť novú rodinu. Navrhovateľka bola súdom

vyzvaná na odstránenie vád podania (pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré je
nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť (uvedenie, kde mali
manželia posledné spoločné bydlisko, stručný opis priebehu manželstva, vznik nezhôd, príčiny vzniku
nezhôd); listinný dôkaz- originál sobášneho listu; jasný, určitý, materiálne vykonateľný petit návrhu),
ktoré boli s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/144/2020-27 odstránené
podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.08.2019, označeným ako "odpoveď na uznesenie" a
podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.01.2020, označeným ako "Žiadosť o rozvod manželstva -

doplnenie potrebných informácií". Z návrhu, v znení jeho neskorších doplnení, má súd za preukázané,
že manželstvo uzatvorili s manželom po asi jeden a pol ročnej známosti dňa XX.XX.XXXX na G. K. Ú.,
U. U. X. X, XXX XX X.. Ako svoje posledné spoločné trvalé bydlisko s manželom označila adresu X. XX,
XXX XX X.. Z manželstva sa im s manželom narodili dve deti, a to dcéra G., B.. XX.XX.XXXX a syn L., B..
XX.XX.XXXX. Po piatich rokoch bývania u rodičov manžela im mal byť pridelený nájomný byt, v ktorom
následne žili 10 rokov s tým, že manžel sa asi dva roky po nasťahovaní prestal sa zaujímať o rodinu,
začal sa viac venovať alkoholu a kamarátom, ktorými boli bezdomovci, pričom týchto si proti jej vôli

začal vodiť aj do ich bytu, čo medzi nimi spôsobovalo každodenné hádky. Uviedla, že kým ona samotná
pracovala aj v troch zamestnaniach, manžela z každého zamestnania prepustili pre alkohol, neskôr už
pracoval len príležitostne alebo vôbec, začal rozpredávať ich hnuteľný majetok a na domácnosť finančne
neprispieval, v čoho dôsledku sa museli v roku 2014 z bytu vysťahovať. Tvrdila, že ona samotná saso synom odsťahovala do prenajatého bytu, dcéra už v tom čase žila so svojím partnerom a manžel
býval striedavo u svojich rodičov alebo na ulici, pričom sa s týmto od roku 2014 vôbec nestretáva ani
ho nekontaktuje a spoločný majetok s ním takisto nemá. Od roku 2015 má údajne nového partnera, s

ktorým si plánuje ďalší spoločný život.

3. Návrh na rozvod, spolu s prílohami, poučením a predvolaním na pojednávanie, bolo manželovi
(odporcovi)doručenédňa14.07.2020,avšaktentosaknávrhužiadnymspôsobomnevyjadrilasosúdom
žiadnym spôsobom nekomunikoval.

4. Súd v predmetnej právnej veci nariadil pojednávanie na deň 17.09.2020 o 10:20 hod. Na pojednávanie
sa dostavila iba navrhovateľka. Manžel sa na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť na
pojednávaní neospravedlnil, preto súd prijal uznesenie, ktorým rozhodol, že bude pojednávať v
neprítomnosti manžela.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s obsahom spisu,
najmä so sobášnym listom účastníkov konania a jednotlivých podaní navrhovateľky, a zistil nasledovný
skutkový a právny stav: Z obsahu sobášneho listu súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo
dňa XX.XX.XXXX, ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu X.- U. T., vo zväzku
S., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. V manželstve sa im narodili 2 deti,

ktoré sú už plnoleté. Z jednotlivých podaní navrhovateľky mal súd za preukázané, že manžel sa počas
manželstva prestal zaujímať o rodinu, začal sa viac venovať alkoholu a kamarátom, ktorých si proti jej
vôli začal vodiť aj do ich bytu. Aj napriek tomu, že navrhovateľka pracovala vo viacerých zamestnaniach
súčasne, odporca často striedal zamestnania a neskôr pracoval iba príležitostne, začal rozpredávať
spoločný hnuteľný majetok, na domácnosť finančne neprispieval, v čoho dôsledku sa museli v roku

2014 z bytu vysťahovať. Od tej doby nežijú v spoločnej domácnosti. Od roku 2015 má navrhovateľka
nového partnera, s ktorým si plánuje ďalší spoločný život. Navrhovateľka na pojednávaní konanom
dňa 17.09.2020, zotrvala na podanom návrhu, pričom uviedla, že s odporcom sa brali z lásky, počas
manželstva sa im narodili 2 deti, ktoré sú už plnoleté. Naposledy bývali na X. XX, P. X., ale o tento byt
prišli z finančných dôvodov v roku 2014, preto sa spolu so synom presťahovala do prenajatého bytu a

dcéra odišla k partnerovi. Odporca býval striedavo u rodičov a na ulici. Už 6 rokov spolu nežijú, z toho má
navrhovateľka už 5 rokov má nového partnera. Navrhovateľka považuje svoje manželstvo s odporcom
za nefunkčné. Navrhovateľka ďalej uviedla, že o odporca o konanom pojednávaní vedel a vyjadril sa,
že nepríde. Navrhovateľka býva na adrese X. XX, X..

6. Podľa § 18 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj "zákon
o rodine"), "Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si
verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé
rodinné prostredie.".

7. Podľa § 22 Zákona o rodine, "K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.".

8. Podľa § 23 Zákona o rodine, "Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel

a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.".

9. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, "Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.".

10. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, "Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.".

11. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov,

"Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak".

12. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ale aj z celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že
spoločenský účel manželstva spočíva vo vytvorení rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí,ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú
podporu a pomoc. Jedinou prípustnou formou zákonu manželstva počas života oboch manželov podľa
slovenského rodinného práva je rozvod manželstva. Slovenské rodinné právo nepozná tzv. absolútne

dôvody rozvodu manželstva, v prípade ktorých by bol súd povinný manželstvo rozviesť. Je výlučne na
posúdení súdu, či sú splnené zákonom stanovené hmotnoprávne dôvody rozvodu manželstva. V zmysle
§ 23 ods. 1 Zákona o rodine hmotnoprávnym dôvodom rozvodu manželstva je kvalifikovaný rozvrat
manželstva. Základným kritériom úvahy, či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené sú hľadiská
objektívne - hľadisko morálky celej spoločnosti. Dostatočnosť rozvratu bude mať súd za preukázanú

vtedy,akdospejekzáverom,žemanželstvoužnemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávať
obnovenie manželského spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže
súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili. Rozvod manželstva je
však nutné chápať ako poslednú a výnimočnú možnosť zrušenia manželstva, ku ktorej je možné pristúpiť
v prípade, ak je manželstvo skutočne a nenávratne kvalifikovane rozvrátené.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov konania nastal
kvalifikovaný rozvrat. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich
manželstvo neplní žiadnu zo svojich základných funkcií podľa § 18 Zákona o rodine, t.j., že "muž a
žena majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti, sú povinní žiť spolu, byť si verní, rešpektovať svoju
dôstojnosť, vzájomne si pomáhať, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie", teda

neplní funkciu sociálnu, biologickú, výchovnú ani ekonomickú. Rovnako neplní ani svoj spoločenský účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd skúmal vážnosť rozvratu
manželstva účastníkov konania, berúc do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie, ako
aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi. Súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu,
keď mal za preukázané, že odporca sa prestal zaujímať o rodinu, začal sa viac venovať alkoholu a

kamarátom, ktorých si aj proti vôli manželky vodil do bytu. Odporca mal problém s alkoholom, čo sa
odzrkadlilo aj na tom, že mal problém udržať sa dlhšiu dobu v jednom zamestnaní. Neskôr odporca
pracoval iba príležitostne, začal rozpredávať spoločný hnuteľný majetok a na domácnosť finančne
neprispieval, v dôsledku čoho sa museli v roku 2014 zo spoločného bytu vysťahovať. Od tej doby, teda
už viac ako 6 rokov, nežijú v spoločnej domácnosti. Od roku 2015 má navrhovateľka nového partnera, s

ktorým žije v spoločnej domácnosti a s ktorým si plánuje ďalší spoločný život. Súd tak dospel k záveru,
že príčinou rozvratu manželstva účastníkov konania je predovšetkým manželova závislosť od alkoholu,
nezáujem o rodinu a jeho spôsob života, čo viedlo navrhovateľku k odlúčeniu od odporcu a následne
k tomu, že si našla nový vzťah. Neopomenuteľnou je taktiež skutočnosť, že manžel sa staval k tomuto
konaniu pasívne, keď sa nevyjadril k návrhu na začatie konania a ani sa nezúčastnil pojednávania, čo

potvrdzuje jeho nezáujem o záchranu manželstva. Na podklade uvedeného mal súd za preukázané, že
sú splnené hmotnoprávne podmienky na rozvod manželstva a preto návrhu navrhovateľky vyhovel.

14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1,2 CMP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa

od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 CMP)