Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, September 11, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 62Ek/958/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120320410
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120320410.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného I. F., V.: XX XXX XXX, so sídlom T. obetí
komunizmu 1, XXX XX F., právne zast. Z. kancelária K., s.r.o., V.: XX XXX XXX, so sídlom N. XXXX/XX,
XXX XX I., konajúca konateľom N.. I. K., advokátom, proti povinnému C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
XXXX/XX, XXX XX F., o vymoženie XX,XX,-EUR, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu
B. súdu H. H. sp. zn. XXEk/XXX/XXXX zo dňa 8. júla XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/958/2020
zo dňa 8. júla 2020 z a m i e t a.

II. Oprávnený n e m á n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/958/2020 zo dňa 8. júla 2020.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného, podaného prostredníctvom právneho zástupcu, doručeného súdu
dňa 14.4.2020 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej
na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Výkaz daňových nedoplatkov Mesta Žilina
sp. zn. OE/Aug/162/0100771 zo dňa 20.6.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
20.6.2014 (ďalej len „exekučný titul“). Pôvodná exekúcia bola vedená súdnou exekútorkou JUDr.
Barborou Božíkovou Ághovou, so sídlom exekútorského úradu Jaskovský rad 79, 831 01 Bratislava pod

EX 1355/14, pričom dňa 3.3.2020 došlo k ukončeniu exekučného konania vedeného pred Okresným
súdom Žilina pod sp. zn. 2Er/2194/2014.

2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica, po posúdení návrhu, uznesením sp. zn.
62Ek/958/2020 zo dňa 8.7.2020, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, v časti vymoženie iných trov - paušálnych trov

starej exekúcie vo výške 42,-EUR, nakoľko zistil dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená.

3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade sa oprávnený návrhom
na vykonanie exekúcie domáha od povinného vymoženia peňažného nároku a iných trov vo výške 42,-
EUR (paušálnych trov starej exekúcie).Oprávnený uvádzal, že s poukazom na dôvodovú správu k §
9 ZoUNEK, môže požadovať od povinného aj úhradu paušálnych nákladov, ako nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky. Vyšší súdny úradník uviedol, že uhradením sumy 42,-EUR bol zaviazaný
oprávnený a nie povinný.. Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK, je náhradu možné priznať len za zaplatený súdny
poplatok. Na náhradu iných nákladov oprávnený nemá nárok, znáša ich v zmysle § 6 ods. 2 ZoUNEK, on
sám. Vyšší súdny úradník tak nemal osvedčené, že by táto povinnosť oprávneného prešla na povinného.
Na základe uvedeného potom vyšší súdny úradník konštatoval, že oprávnený si v návrhu na vykonanie
exekúcie uplatnil nárok v rozpore s ust. § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a

preto v súlade s ust. § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, zamietol návrh oprávneného v časti
iných trov (paušálnych trov starej exekúcie) vo výške 42,-EUR.4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi
oprávneného dňa 13.7.2020, podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 21.7.2020, teda

vzákonomstanovenejlehote,sťažnosť.Oprávnenývpodanejsťažnostipoukázalnaznenieustanovenia
§ 6 ods. 1, ods. 2 zák. č. 233/2019 Z. z., na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na čl. 20
Ústavy SR. Poukázal na to, že tým, že zákonodarca zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých
exekučných konaní, zaviedol retroaktívne nútené obmedzenie práva selektívne vybraných veriteľov,
domáhať sa vymoženia svojich pohľadávok bez akejkoľvek primeranej náhrady (čl. 20 ods. 4 Ústavy

SR), ale naopak títo veritelia, musia znášať ďalšie náklady, spojené s týmto krokom zákonodarcu, zrejem
zákonodarca v snahe o určité „vyváženie" vzniknutej situácie, v dôvodovej správe k § 6 predmetného
zákona uvádza: „Celkové trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú zo súčtu sumy, ktorú si exekútor
užnatrováchstarejexekúcievsúladespravidlamiprečiastočnévymoženienárokuoprávneneponechal
a paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknuté v súvislosti so zastavením starej exekúcie (ďalej
len „paušálne trovy"), ktoré sú vo výške 35 eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom

dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty. Na úhradu
iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. Paušálne trovy znáša
oprávnený a aj keď v tomto prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného" sa
stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené znamená
to, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich

náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky." V prípade ak by nemal možnosť
(tak ako to tvrdí súd v napadnutom uznesení) v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie požadovať
od povinného náhradu paušálnych trov starej exekúcie, (ktoré znášal nie vlastným zavinením) ako
príslušenstva vymáhanej pohľadávky, bolo by ustanovenie § 6 zák. č. 233/2019 celkom zjavne v rozpore
s Ústavou SR. Uviedol, že takýto právny názor je aj v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu SR, v

uznesení sp. zn. IV. ÚS 160/2020-18 zo dňa 13.5.2020, kde v bode 32 odôvodnenia je uvedené, že
sťažovateľkám nič nebráni podať opätovne návrh na vykonanie tejto exekúcie podľa § 9 zákona č.
233/2019 Z.z., v rámci ktorého si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad
spojený s uplatnením pohľadávky.

5. Na základe uvedeného preto oprávnený navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vydal
poverenie na vykonanie exekúcie.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,

proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca

stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov
exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene

ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje
sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty', ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného
predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

11. Podľa § 6 ods. ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na

zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy
uplatňuje.12. Podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu
paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného
konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

13. Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK, okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1, oprávnený
nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

14. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú

zamietnuť. Odôvodnenie napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd považuje za
presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre
rozhodnutie vo veci relevantnými, tvrdeniami oprávneného.

15. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 8. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného
konštatuje, že vyšší súdny úradník postupoval správne, keď s poukazom na znenie ustanovenia § 9 ods.

3 zákona č. 233/2019 Z.z., okrem náhrady súdneho poplatku za návrh, podaný opätovne po zastavení
starej exekúcie, dospel k záveru, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
Ustanovenie § 6 ods. 3 ZoUNEK je v danom zákone uvedené takým jednoznačným spôsobom, že nie
je možné dospieť k jeho opačnému výkladu tak, ako ho vykladá oprávnený s poukazom na dôvodovú
správu k nemu. Súd zdôrazňuje, že dôvodová správa, na ktorú poukazuje oprávnený, nie je pre súd

záväzná a pokiaľ aj uvádza, že paušálne trovy síce zaplatí oprávnený, ale z pohľadu „práva hmotného“
sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky), čo znamená, že
v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu
od povinného, v paragrafovom znení zákona, ktoré je pre súd záväzné, takýto zámer zákonodarcu,
upravený vôbec nie je.

16. Rovnako súd poukazuje aj na skutočnosť, že oprávnený nedisponuje exekučným titulom na
vymáhanie sumy 42,-EUR voči povinnému a preto paušálne náklady súdneho exekútora spojené so
zastavením starej exekúcie (ktoré mu oprávnený už uhradil) nemôže pri opätovnom podaní návrhu
na vykonanie exekúcie uplatňovať nielen podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK, t.j. zo zákona, ako náhradu trov

spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, resp. ako príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale predovšetkým s poukazom na ustanovenia § 45 a § 61r Exekučného
poriadku, keďže jednou zo základných zásad exekučného konania je, že exekúciu možno viesť zásadne
iba v rozsahu nárokov vyplývajúcich z exekučného titulu, uvedených v poverení na vykonanie exekúcie
a trov exekúcie. Oprávnený nedisponuje exekučným titulom podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, nakoľko

upovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným titulom súdneho exekútora voči oprávnenému
a nie oprávneného voči povinnému. Rovnako, pokiaľ by oprávnený uvedený nárok uplatňoval voči
povinnému ako príslušenstvo pohľadávky, podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, potom ani
k takémuto príslušenstvu, nedisponuje oprávnený spôsobilým exekučným titulom voči povinnému.
Náklady spojené s uplatnením alebo bránením práva sa nestanú príslušenstvom pohľadávky skôr, než

je o nich príslušným orgánom rozhodnuté.

17. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti preto dospel k záveru, že oprávnený nedisponuje žiadnym
exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné viesť exekúciu voči povinnému, v časti sumy
zamietnutej napadnutým uznesením.

18. Exekučný súd môže k tvrdeniam oprávneného už iba dodať, že právna argumentácia oprávneného,
poukazujúca na disproporcionalitu práv veriteľa a dlžníka, pri zastavení starých exekúcií (t.j začatých za
účinnosti právnej úpravy, ktorá časovo neobmedzovala trvanie exekúcie) priamo osobitným zákonom,
t.j. proti vôli veriteľa ako oprávneného, ktorý ako jediný má právo disponovať podaným návrhom na

vykonanie exekúcie, je pre súd pochopiteľná. Súd však musí vychádzať zo zákonnej úpravy ZoUNEK,
či iných právnych predpisov tak, ako ich schválila Národná rada SR väčšinou hlasov svojich poslancov,
a to napriek tomu, že ako naznačil oprávnený, právne predpisy sú voči nemu nespravodlivé. Na druhej
strane, rešpektujúc očakávania oprávneného na vymoženie pohľadávky od povinného, súd poukazuje
aj na to, že už aj v súčasnosti platná a účinná právna úprava exekučného konania, časovo ohraničuje

trvanie exekúcie voči povinnému, pričom zákonodarca mu ponechal po zastavení exekúcie možnosť
podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náhradu nákladov, ktoré s tým oprávnenému vznikajú,
mu však zákonodarca priznal vo vzťahu k povinnému iba v rozsahu opätovne zaplateného súdneho
poplatku (§ 9 ods. 3 ZoUNEK).19. Exekučný nemôže akceptovať ako „exekučný titul“ zamýšľané zámery predkladateľa návrhu zákona
uvedené v Dôvodovej správe k zákonu, ktoré zákonodarca (poslanci Národnej rady SR) nezahrnul do

ustanovení samotného zákona. Ak by tak súd urobil, postupoval by arbitrárne, svojvoľne, v rozpore so
ZoUNEK a v rozpore s ďalšími ustanoveniami Exekučného poriadku.

20. K rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 160/2020 zo dňa 13.5.2020, na
ktoré oprávnený poukazuje, súd uvádza, že predmetné rozhodnutie Ústavný súd SR vydal v skutkovo

odlišnej právnej veci. Ústavný súd sa zaoberal zastavením tzv. starých exekúcií súdnym exekútorom na
základe osobitného zákona, teda v rozpore s prejavom vôle oprávneného, ktorého zákon zaťažil ešte aj
platením trov súdneho exekútora v takto zastavenej exekúcii. Ústavný súd sa v uvedenom rozhodnutí
preto zaoberal predovšetkým podstatou a zmyslom prijatia ZoUNEK a postupom súdneho exekútora
určeného týmto zákonom. Znením ustanovenia § 9 ods. 3 ZoUNEK sa ústavný súd vôbec nezaoberal.
Skutočnosť, že v závere svojho rozhodnutia uviedol jednu vetu, na ktorú poukázal oprávnený, súd

v kontexte ostatného odôvodnenia rozhodnutia ústavného súdu, nepovažuje za zaujatie stanoviska
ústavného súdu k aplikácii a výkladu § 9 ZoUNEK.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd sťažnosť oprávneného považoval za nedôvodnú,
keďže oprávnený nedisponuje exekučným titulom voči povinnému na vymáhanie nároku, ktorý si v

podanom návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil a zamietol ju.

22. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

23. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

25. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je
účastníkom konania oprávnený.

26. Keďže exekučné konanie sa nachádza v štádiu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, t.j.
pred začatím exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania (v danom prípade ani

táto podmienka konania nie je splnená), oprávnenému nevznikol nárok na náhradu trov konania. Výškou
nároku sa preto súd už nezaoberal.

27. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).