Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 13, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 64Ek/734/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120290950
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120290950.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35
724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36
613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, konajúca konateľom JUDr. Tomášom Kušnírom,
advokátom, proti povinnej C. O., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, o vymoženie 4.207,95,-EUR
s prísl., rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

64Ek/734/2020 zo dňa 4. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

Sudca z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/734/2020 zo dňa 4. júna
2020 vydané vyšším súdnym úradníkom a v r a c i a vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného, podaného prostredníctvom právneho zástupcu, doručeného súdu

dňa 28.4.2020 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na
základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 18C
222/2011-111 zo dňa 10.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2011 a vykonateľnosť dňa
3.1.2012 (ďalej len „exekučný titul“). Pôvodná exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Jozefom
Kapronczaiom, so sídlom exekútorského úradu Švermova 273, 924 01 Galanta, pod EX 342/2012,
pričom dňa 26.2.2020 došlo k ukončeniu exekučného konania vedeného pred Okresným súdom Žilina

pod sp. zn. 33Er/1342/2012.

2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica, po posúdení návrhu, uznesením sp. zn.
64Ek/734/2020 zo dňa 4.6.2020, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, v časti vymoženie iných trov - nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 216,08,-EUR, poplatku za konverziu vo výške 4,32,-EUR

a paušálnych trov starej exekúcie vo výške 42,-EUR, nakoľko zistil dôvody, pre ktoré by exekúcia musela
byť zastavená.

3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade sa oprávnený návrhom
na vykonanie exekúcie domáha od povinného vymoženia peňažného nároku a iných trov a to nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 216,08,-EUR, poplatku za konverziu vo výške 4,32,-EUR

a paušálnych trov starej exekúcie vo výške 42,-EUR. Paušálne trovy starej exekúcie však prináležia
súdnemu exekútorovi, pričom § 6 ods. 2 ZoUNEK uvádza, že tieto trovy znáša oprávnený, ale zároveň
neumožňuje oprávnenému domáhať sa ich náhrady od povinného. Uvedený zákon v ustanovení §
9 ods. 3 ďalej výslovne uvádza, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním
opätovného návrhu na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie, okrem nároku na náhradu
súdneho poplatku. K uvedenému vyšší súdny úradník uviedol, že oprávnený má právo uplatniť si nárok

len v rozsahu toho, čo mu priznáva exekučný titul, na podklade ktorého sa má exekúcia vykonať a nárok
nanáhradusúdnehopoplatku,ktorýbolpovinnýzaplatiťzapodanietohtonávrhu.Tvrdeniaoprávnenéhoo tom, že ZoUNEK vytvoril špecifický exekučný titul na vymoženie paušálnych trov starej exekúcie
voči povinnému a to „Upovedomenie o zastavení starej exekúcie“, vyšší súdny úradník považoval za
nesprávne a bez právneho základu. Poukázal na to, že predmetné upovedomenie o zastavení starej

exekúcie je síce exekučným titulom, avšak ide o exekučný titul, z ktorého je oprávnenou osobou súdny
exekútor a nie oprávnený. Vyšší súdny úradník ďalej poukázal aj na dôvodovú správu k ZoUNEK, podľa
ktorejoprávnenýmôžepožadovaťajúhradupaušálnychnákladov,akonákladovspojenýchsuplatnením
pohľadávky, avšak poukázal na to, že dôvodová správa k zákonu, nie je zákonom ani iným normatívnym
právnym aktom a teda nie je pre súd záväzná. Zákon naopak v ustanovení § 9 ods. 3 ZoUNEK striktne

stanovuje, že oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na náhradu trov
spojenýchsjehopodaním.Nazákladeuvedenéhopotomvyššísúdnyúradníkkonštatoval,žeoprávnený
si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil nárok v rozpore so zákonom a preto v súlade s ust. § 53
ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol návrh oprávneného v časti iných trov (paušálnych trov
starej exekúcie) vo výške 42,-EUR.

4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi
oprávneného dňa 11.6.2020, podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 18.6.2020, teda
vzákonomstanovenejlehote,sťažnosť.Oprávnenývpodanejsťažnostipoukázalnaznenieustanovenia
§ 6 ods. 1 a § 9 ods. 3 zák. č. 233/2019 Z. z.. Poukázal na to, že paušálne trovy znáša oprávnený
a aj keď v tomto prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú

príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené znamená to, že
v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu
ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Zákon tak vytvára špecifický exekučný titul
na vymoženie paušálnych trov. Oprávnený ďalej dodal, že v prípade podania opätovného návrhu na
vykonanie exekúcie, sa „nové" exekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v

čase podania opätovného návrhu na začatie exekúcie, pričom oprávnený má nárok len na náhradu
súdneho poplatku za návrh. Oprávnený sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že tento nemá
nárok na náhradu iných trov spojených s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, avšak
môže požadovať úhradu paušálnych trov od povinného ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky.
Sporná skutočnosť vyplýva aj zo samotnej Dôvodovej správy k návrhu zákona o ukončení niektorých

exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú oprávnený súdu v prílohe predložil.
Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhuje, aby okresný súd uznesenie, v napadnutej časti
v zmysle ust. § 250 ods. 2 Civilného sporového poriadku zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp.
uznesenie v tejto časti zmenil a vydal poverenie na výkon exekúcie.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. V zmysle § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

8. V zmysle § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

9. Po preskúmaní veci, z procesného hľadiska, sudca dospel k záveru, že napadnuté uznesenie

vyššieho súdneho úradníka, je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Napadnuté uznesenie
vyššieho súdneho úradníka súd považuje za nepreskúmateľné a zmätočné, nakoľko je vydané voči
osobe, voči ktorej sa predmetné exekučné konanie ani nevedie. V danej veci oprávnený podal návrh
na vykonanie exekúcie voči povinnej Františke Krafčíkovej (g.a.h.). Napadnuté uznesenie vyššiehosúdneho úradníka, je vydané proti povinnému Václavovi Vilhemovi, nar. 25.6.1956, bytom Saratovská
1854/18, 934 01 Levice ako povinnej osobe z exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného
súdu Levice, sp. zn. 15Rob/334/03 zo dňa 31.3.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

dňa 2.5.2003. Napadnuté rozhodnutie tak nevychádza z dokumentov nachádzajúcich sa v súdnom
spise a je nepreskúmateľné. Výrok napadnutého rozhodnutia je v rozpore nielen s jeho odôvodnením,
ale aj so záhlavím. Súd ho preto nemal ako objektívne preskúmať a z dôvodu tejto jeho zmätočnosti,
nejasnosti a nepreskúmateľnosti, ho zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie,
bez meritórneho preskúmania veci.

10. Pokiaľ ide o tvrdenia oprávneného v podanej sťažnosti, súd sa nimi nezaoberal z dôvodu, že vyšší
súdny úradník bude opätovne vo veci konať a rozhodovať, avšak konštatuje, že tieto nijako nereflektovali
na skutočnosť, že uznesenie je vydané voči nesprávnej osobe povinného a svojím obsahom s ním boli
v rozpore.

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

12. Úlohou vyššieho súdneho úradníka bude v ďalšom konaní, opätovne rozhodnúť o návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnej Františke Krafčíkovej (nie voči osobe Václava
Vilhelma).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).