Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 10, 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010158
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3820010158.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 10.08.2020, v konaní pred samosudcom JUDr.

Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému S. C.

r o z h o d o l :

Obžalovaný S. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom I., A. cesta XXX/XX,
j e v i n n ý ž e

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry I. W., nar. XX.XX.XXXX
a rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k.: XXPc /3/2018 - 111 zo dňa 31.01.2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 06.03.2019 bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100,- eur mesačne vždy

vopred k rukám matky K. W., najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca, plneniu svojej
vyživovacej povinnosti sa v I. ako aj v mieste pobytu poškodenej v V. úmyselne vyhýba od mesiaca
marec 2019 do súčasnosti tým, že bol naposledy zamestnaný ako dohodár zamestnávateľa W., s.r.o.,
so zanedbateľnou mzdou, pracovný pomer bol skončený dohodou po ukončení práce, následne zostal
nezamestnanýanezaevidovalsanaúradepráce,sociálnychvecíarodinyakouchádzačozamestnanie,
čím neprejavil záujem nájsť si stabilné zamestnanie s príjmom, z ktorého mohol platiť výživné a peniaze
na živobytie si zabezpečoval doposiaľ nezisteným spôsobom, čím zostal dlhovať oprávnenej K. W.

na nezaplatenom výživnom sumu vo výške 1700,- eur, pričom bol trestným rozkazom Okresného
súdu Malacky č.k.: 3T/95/2018-65 zo dňa 30.11.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.01.2019,
odsúdený za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin

odsúdený,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Tr. zák. k trestu odňatia slobody 29 (dvadsaťdeväť )
mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal hlavné pojednávanie dňa 10.08.2020 v zmysle § 252 ods. 3 Trestného poriadku v
neprítomnosti obžalovaného, pretože obžalovaný sa síce telefonicky, v deň pojednávania ospravedlnil,

že sa nemôže dostaviť zo zdravotných dôvodov u lekára nebol; avšak výslovne nepožiadal o odročenie
hlavného pojednávania. Predvolanie riadne prevzal dňa 09.07.2020. Z týchto dôvodov, keďže sa
jednalo o opakované ospravedlnenie sa obžalovaného z hlavného pojednávania, súd uskutočnil hlavné
pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, pretože podľa názoru súdu boli splnené podmienky na
pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného.
Na hlavnom pojednávaní súd prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania na čísle listu 16 -

22, vypočul svedkyňu W.. Podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil rozsudok číslo listu 42 - 51, rodný
list číslo listu 53, trestný rozkaz číslo listu 55 - 58, 91, register trestov číslo listu 77 - 78, listinné dôkazy
číslo listu 61, 63, 64, 66, 74 - 76, odpor číslo listu 93.
Obžalovaný vo výpovedi v prípravnom konaní dňa 04.02.2020 potom, čo mu bolo vznesené obvinenie
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, ktoré mu

bolo doručené dňa 04. 02. 2020; odmietol vypovedať.
Svedkyňa W. na hlavnom pojednávaní, okrem iného uviedla, že obžalovaný od marca 2019 jej výživné
neplatí, dostáva náhradné výživné od úradu práce. Nevie sa vyjadriť či aktuálne ešte beží exekučné
konanie v tejto veci. Žiadne bližšie informácie o obžalovanom nemá. Na otázku prokurátora uviedla, že
od mesiaca marec 2019 jej obžalovaný neposlal vôbec žiadne výživné. Počula akurát že obžalovaný

si privyrába brigádnicky. Obžalovaný ju vôbec nekontaktuje. Dcéra netrpela nedostatkom základných
životných potrieb z dôvodu, že obžalovaný neplatí výživné. Tvrdenie obžalovaného, ktoré uviedol v
odpore proti trestnému rozkazu, že nie je otcom dcéry, nie je pravdivé. Na otázku samosudcu uviedla,
že od doručenia trestného rozkazu obžalovaný žiadne výživné nezaplatil, dlžné výživné za žalované
obdobie od marca 2019 doteraz predstavuje sumu 1.700,- eur.

Na čísle listu 42 - 50 sa nachádza rozsudok Okresného súdu Prievidza č. 15Pc/3/2018 zo dňa
31.01.2019 právoplatný dňa 06.03.2019, ktorým bol obžalovaný počnúc dňom 01.03.2018 zaviazaný
prispievať na výživu dcéry I. mesačne sumou 100,- eur k rukám matky dieťaťa mesačne vždy vopred,
najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca.
Na čísle listu 55 - 58 sa nachádza trestný rozkaz Okresného súdu Malacky č. 3T/95/2018 zo dňa

30.11.2018, právoplatný dňa 05.01.2019, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 6 mesiacov
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky a taktiež podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. d)
Trestného zákona povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zameškané výživné.
Skúšobná doba začala plynúť dňa 05.01.2019, nová uplynie dňa 05.01.2021.

Na čísle listu 61 sa nachádza správa Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 27.01.2020 z ktorej
vyplýva, že obžalovaný bol naposledy evidovaný ako zamestnanec - dohodár u zamestnávateľa W. s.r.o.
od 06.08.2019 do 16.08.2019.
Na čísle listu 63 sa nachádza správa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, oddelenie služieb pre občana
K. zo dňa 30.01.2020, z ktorej vyplýva, že obžalovaný nie je v súčasnosti vedený v evidencii uchádzačov

o zamestnanie, naposledy bol evidovaný v období od 09.10.2009 do 14.08.2010. Od 01.03.2019 do
vydania správy nebol príjemcom žiadnych sociálnych dávok, ani dávky v hmotnej núdzi, ani náhradného
výživného.
Na čísle listu 64 sa nachádza správa od firmy W. s.r.o. Bratislava zo dňa 21.11.2019, z ktorej vyplýva,
že obžalovaný bol zamestnaný u firmy v období od 06.08.2019 do 16.08.2019, na základe dohody o

vykonaní práce. Za uvedené obdobie jeho čistá mzda predstavovala sumu 28,73 eura.
Na čísle listu 66 sa nachádza správa súdneho exekútora K.. I. zo dňa 12.12.2019, z ktorej vyplýva, že
vo veci exekučného konania v prospech oprávnenej maloletej I. W. v neprospech obžalovaného nebolo
výživné ani čiastočne vymožené.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané, na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru,

že bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku a naplnil tak všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2,
ods. 3 písm. c) Trestného zákona, pretože najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne
vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal, hoci bol predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený. Obžalovaný vo výpovedi v prípravnom konaní,

ktorá bola oboznámená na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. Z trestnej činnosti je jednoznačneusvedčovaný výpoveďou svedkyne W. na hlavnom pojednávaní a taktiež listinnými dôkazmi, ktoré boli
zabezpečené v prípravnom konaní a ktoré sú konštatované vyššie. Tieto dôkazy tvoria ucelenú sústavu
priamych a nepriamych dôkazov, ktoré jednotlivo, ale aj vo svojom súhrne obžalovaného zo spáchania

trestnej činnosti usvedčujú a tieto dôkazy podľa názoru súdu vylučujú iný možný právny záver. Ako
vyplýva z týchto dôkazov, v období od marca 2019 do rozhodnutia súdu dňa 10.08.2020 sa obžalovaný
úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, hoci bol právoplatným rozsudkom
vo veci Okresného súdu Prievidza č. 15Pc/3/2018 zo dňa 31.01.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 06.03.2019 zaviazaný platiť mesačne výživné na dcéru I. vo výške 100,- eur mesačne oprávnenej,

svedkyni K. W. nezaslal vôbec žiadne výživné a taktiež sa nepodarilo výživné vymôcť ani cestou
exekučného konania. Z dôkazov v spise vyplýva, že obžalovaný v žalovanom období bol zamestnaný
len 10 dní u zamestnávateľa firmy W. s.r.o., pričom dosiahol zanedbateľný príjem. Obžalovaný neprejavil
v žalovanom období žiaden záujem nájsť si zamestnanie, taktiež v žalovanom období sa nezaevidoval,
ako vyplýva zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, oddelenie služieb pre občana Malacky
ako nezamestnaný na úrade práce. Zo zabezpečených dôkazov je zrejmé, že obžalovaný nemal a

nemá skutočný záujem nájsť si stabilnú prácu, riadne pracovať a riadne si plniť svoje vyživovacie
povinnosti na svoje maloleté dieťa. Taktiež bolo preukázané, že obžalovaný si neplní v tomto konkrétnom
prípade, ktorý je predmetom tohto rozsudku, vyživovaciu povinnosť od marca 2019 do 10.08.2020, teda
počas sedemnástich mesiacov, bez toho, že by zaplatil akékoľvek výživné. Za uvedené obdobie tak
zostal dlhovať na výživnom 1.700,- eur. Vzhľadom na konštatované skutočnosti súd uznal obžalovaného

vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.
Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov bol doteraz 4 krát súdne trestaný, v dvoch prípadoch sa
na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený vyššie konštatovaným trestným
rozkazom Okresného súdu Malacky č. 3T/95/2018 zo dňa 30.11.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 05.01.2019. V tejto trestnej veci bol odsúdený za rovnaký prečin zanedbania povinnej výživy podľa

§ 207 Trestného zákona. Podľa výpisu z evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
dňa 09.10.2018 bol postihnutý za priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch za
priestupok zo dňa 19.07.2018 pokarhaním. Správa o povesti z miesta bydliska obžalovaného bližšie
skutočnosti neuvádza, neriešili žiadne priestupky alebo sťažnosti na obžalovaného.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona podľa, ktorého pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Berúc do úvahy tieto skutočnosti rozhodujúce z hľadiska uloženia druhu trestu a jeho
výmery,súduložilobžalovanémuvzhľadomnaneexistenciupoľahčujúcejokolnostipodľa§36Trestného
zákona a existencie jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (bol už za

trestný čin odsúdený), za použitia ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona (ak prevažuje pomer
priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu)
trest odňatia slobody v trvaní 29 mesiacov nepodmienečne. Vzhľadom na ustanovenie § 38 ods. 4
Trestného zákona bola dolná hranica základnej trestnej sadzby v trvaní 1 rok až 5 rokov odňatia slobody
zvýšená na výmeru 28 mesiacov odňatia slobody a súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri

dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby v trvaní 29 mesiacov. Vzhľadom na skutočnosť že obžalovaný
sa dopustil trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci trestného rozkazu
Okresného súdu Malacky č. 3T/95/2018 súd, vzhľadom na ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona,
uložiltrestakonepodmienečný.Taktouloženýtrestpodľanázorusúdudostatočnevystihujespoločenskú
nebezpečnosť konania obžalovaného a zároveň ide o trest potrebný na ochranu spoločnosti z hľadiska

všeobecnej prevencie pred páchaním obdobnej trestnej činnosti. Pre výkon trestu bol obžalovaný
zaradenýdoústavunavýkontrestusostrednýmstupňomstráženiakeďževposlednýchdesiatichrokoch
pred spáchaním trestnej činnosti ktorá je predmetom tohto rozsudku bol vo výkone trestu za úmyselnú
trestnú činnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.