Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, August 12, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 22Ek/888/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120313521
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120313521.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 v konaní zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému: D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
W. XXXX/XX, XXX XX U. - mestská časť D. o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 1.904,97 EUR
s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

22Ek/888/2020 zo dňa 24. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 22Ek/888/2020 zo dňa 24. 6. 2020 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/888/2020 zo dňa 24. 6. 2020.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 24.6.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod
sp. zn. 22Ek/888/2020, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia
trov exekúcie oprávneného vo výške 42,- Eur podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, ako
aj v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 130,44 Eur.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4, § 233a zákona
č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len „Exekučný poriadok“), § 6 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 9 ods. 3, § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019
Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V odôvodnení
rozhodnutia uviedla, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 01.06.2020
domáhal od povinného vymoženia sumy 1.904,97 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie na základe

exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 10Cb/234/2009-32 zo dňa 07.09.2009.
Ďalej uviedla, že oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu predmetný exekučný
titul, plnomocenstvo, Zmluvu o postúpení pohľadávky s prílohou, Upovedomenie súdnej exekútorky
JUDr. Lenky Borovskej o zastavení starej exekúcie, sp. zn. 15Er/1284/2010 EX 581/2010 zo dňa
21.01.2020 z dôvodu uplynutia rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z.
o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Oznámenie

o ukončení exekučného konania sp. zn. 15Er/1284/2010 EX 581/2010 zo dňa 05.03.2020, ktoré
doručila oprávnenému súdna exekútorka JUDr. Lenka Borovská, čím oprávnený preukázal právoplatné
ukončenie predmetného exekučného konania na Okresnom súde Bratislava IV. Následne vyššia
súdna úradníčka po preskúmaní predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, vrátane
správnosti vyčíslenia v návrhu uplatnených trov exekúcie oprávneného z predloženého exekučného
titulu zistila, že povinnému bola uložená povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi oprávneného istinu

vo výške 1.904,47 Eur a trovy konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul vo výške 114,12 Eur. Naproti
tomu v návrhu na vykonanie exekúcie v časti E (Vymáhaný nárok) oprávnený požaduje okrem istiny vovýške1.907,47Euranákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkyvzákladnomkonanívovýške114,12
Eur aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 130,44 Eur konkretizované v doplňujúcich
informáciách ako Trovy exekučného konania za dva úkony právnej služby, t.j. trovy starej exekúcie.

Súčasne v časti F formulára (Trovy exekúcie) oprávnený požaduje náhradu súdneho poplatku vo výške
16,50 Eur, iné trovy vo výške 42,- Eur (paušálne trovy pri zastavení exekúcie vo výške 35 Eur + DPH
vo výške 7 Eur), t.j. celkovú náhradu trov exekúcie vo výške 58,50 Eur. V tejto súvislosti uviedla,
že v § 10 ods. 1 ZoUNEKu bola stanovená subsidiarita Exekučného poriadku, pokiaľ ustanovenia
osobitného zákona upravujú problematiku odlišne od Exekučného poriadku. Zároveň z ust. § 6 a §9

ZouNEKu podľa vyššej súdnej úradníčky jednoznačne vyplýva, že paušálne trovy starej exekúcie znáša
oprávnený, pričom upovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným titulom aj bez potvrdenia
vykonateľnosti. Zároveň osobitný zákon č. 233/2019 Z.z., ktorého ustanovenia majú prednosť pred
všeobecnými ustanoveniami Exekučného poriadku o trovách konania upravuje povinnosť oprávneného
znášať trovy starej exekúcie, ktorá bola právoplatne skončená s tým, že podľa § 9 ods. 3 oprávnený má
nárok len a náhradu súdneho poplatku, pričom na inú náhradu trov exekúcie nárok nemá. Z uvedeného

je preto podľa vyššej súdnej úradníčky zrejmé, že pokiaľ si oprávnený uplatnil náhradu trov exekúcie
spolu v sume 58,50 Eur, je tento nárok v časti paušálnych trov exekúcie v sume 42,- Eur uplatnený v
rozpore so zákonom, taktiež v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 130,44 Eur,
v ktorých s uplatňuje trovy starej exekúcie, podal oprávnený návrh neoprávnene. A vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti, nakoľko pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na

vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3
písm. a) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie vo výške
42 Eur ako aj v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 130,44 Eur zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote

sťažnosť a navrhol, aby súd v napadnutej časti uznesenie v zmysle ust. § 250 ods. 2 CSP zrušil a vrátil
vec na ďalšie konanie, resp. uznesenie v tejto časti zmenil a vydal poverenie na výkon exekúcie.

4. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že súd nesprávne právne posúdil vec. S poukazom na ust. § 6
ods. 1, § 9 ods. 3 ZoUNEK ako aj citujúc dôvodovú správu k § 6 a § 9 návrhu zákona o ukončení

niektorých exekučných konaní uviedol, že sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že nemá nárok na
náhraduinýchtrovspojenýchspodanímopätovnéhonávrhunavykonanieexekúcie,avšakpodľanázoru
oprávneného môže požadovať úhradu paušálnych trov od povinného ako náklady spojené s uplatnením
pohľadávky. Sporná skutočnosť podľa oprávneného vyplýva aj zo samotnej Dôvodovej správy k návrhu
zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú

oprávnený priložil k podanej sťažnosti.

5. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré

treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

11. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.12. Preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po
preskúmaní napadnutého uznesenia dospel súd k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná
a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

13. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie podľa
§ 9 zákona č. 233/2019 Z.z. doručeným súdu dňa 01. 06. 2020 domáhal od povinného vymoženia
pohľadávky vo výške 1.904,97 Eur na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava
IV, č.k. 10Cb/234/2009-32 zo dňa 07.09.2009, vykonateľného dňa 03.11.2009. Ďalej si oprávnený v

návrhu na vykonanie exekúcie v časti F) formulára (Trovy exekúcie - oprávnený) uplatnil nárok na trovy
vo výške 58,50 EUR, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 EUR a z iných
trov vo výške 42,- EUR, ako aj nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 114,12 Eur a
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 130,44 Eur. Spolu s návrhom na vykonanie
exekúcie predložil súdu predmetný exekučný titul, plnomocenstvo, Zmluvu o postúpení pohľadávky s
prílohou, Upovedomenie súdnej exekútorky JUDr. Lenky Borovskej o zastavení starej exekúcie, sp. zn.

15Er/1284/2010 EX 581/2010 zo dňa 21.01.2020 z dôvodu uplynutia rozhodnej doby podľa § 2 ods.
1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a Oznámenie o ukončení exekučného konania sp. zn. 15Er/1284/2010 EX 581/2010
zo dňa 05.03.2020. Následne vydala vyššia súdna úradníčka napadnuté uznesenie.

14. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy.
Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá
poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade
exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

15. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

16. Podľa § 53 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne

celkom alebo sčasti.

17. Podľa §-u 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa
odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

18. Podľa §-u 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa
použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

19. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššej súdnej úradníčky dospel k záveru, že vyššia

súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj
správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnila, preto sudca sa v danej právnej veci v
celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Napriek zneniu citovaného ustanovenia
§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku sudca na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza
dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu sťažnosti.

20. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku súd zamietol okrem iného uplatnený nárok
oprávneného na vymoženie iných trov vo výške 42,00 Eur. Oprávnený sa s uvedeným záverom
nestotožnil, argumentujúc predovšetkým dôvodovou správou, z ktorej má vyplývať nárok oprávneného.
K uvedenému súd uvádza, že dôvodová správa nie je právne záväzným výkladom právnych noriem,

ktoré podáva jedine súd. Možno sa síce domnievať, že dôvodová správa vyjadruje úmysel zákonodarcu,
no v danom prípade možno o uvedenom výrazným spôsobom polemizovať, keď zákon č. 233/2019
Z.z. bol dotknutý viacerými podstatnými zmenami, aj pri prerokovaní v Národnej rade Slovenskej
republiky, pričom z obsahu celej dôvodovej správy (vo vzťahu k prijatým právnym normám) je zrejmé,
že nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona, a to vo viacerých bodoch, keď napríklad

podľa dôvodovej správy k § 5 zákona č. 233/2019 Z.z., cit.: „Upovedomenie o zastavení starej exekúcie
obsahujevšetkypotrebnéinformácieovymáhanejpohľadávkeatrováchstarejexekúcie“,pričompodľa§
5ods.2zákonač.233/2019Z.z.niejepodstatnounáležitosťouvýškavymáhanéhonároku.Taktiežpodľa
dôvodovej správy k § 6 zákona č. 233/2019 Z.z., cit.: „...ktoré sú vo výške 35 eur bez dane z pridanejhodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych
trov o daň z pridanej hodnoty.“, pričom podľa § 6 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. sa samozrejme
zvyšuje výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ak je platiteľom tejto dane súdny exekútor a

nie advokát oprávneného. Ďalej napríklad podľa dôvodovej správy k § 9 zákona č. 233/2019 Z.z., cit.:
„Na uľahčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa umožňuje oprávnenému pôvodný
exekučný titul predložiť vo forme „skenu“, t. j. zaručená konverzia sa nepožaduje.“, pričom podľa § 9 ods.
1 zákona č. 233/2019 Z.z. sa návrh podáva podľa Exekučného poriadku, ktorého § 48 ods. 6 vyžaduje
zaručenú konverziu exekučného titulu a výnimka z uvedeného pravidla sa v zákone č. 233/2019 Z.z.

(v rozpore s dôvodovou správou) nenachádza. Uvedenými príkladmi súd nepodrobil úplnej komparácii
dôvodovú správu s účinným znením zákona, iba poukazuje, že nezrovnalosti medzi schváleným (a
už účinným) znením zákona č. 233/2019 Z.z. a dôvodovou správou nie sú výnimočné a vyskytujú sa
na viacerých miestach. Už len z uvedeného považuje súd za potrebné odmietnuť výklad, ktorý sa má
mať oporu v dôvodovej správe k uvedenému právnemu predpisu. Taktiež súd uvádza, že pokiaľ ide
o sumu 42,- Eur, ktorá predstavuje oprávneným uhradené trovy starej exekúcie ukončenej ex-lege za

splnenia podmienok uvedených v zákone č. 233/2019 Z.z., na túto nedisponuje oprávnený spôsobilým
exekučným titulom proti povinnému. Ako vyplýva z § 6 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., upovedomenie
o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom. No uvedený
exekučný titul predstavuje oprávnenie súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného.
Uvedený exekučný titul nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný

v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie paušálnych
trov od povinného. Úhradou paušálnych trov oprávneným súdnemu exekútorovi totiž podľa názoru
súdu nedochádza k prechodu práva z exekučného titulu (zo súdneho exekútora na oprávneného) a ani
nedochádza k prechodu uloženej povinnosti z exekučného titulu (z oprávneného na povinného). Taktiež,
ako vyplýva bez akýchkoľvek pochybností z ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., okrem

náhrady súdneho poplatku za návrh, oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42,- Eur od povinného a uvedené
náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. uplatňovať ani ako náhradu
trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

21. Súd k nároku na náhradu paušálnych trov exekúcie od povinného naviac uvádza, že zákonom
č. 233/2019 Z.z. došlo, abstrahujúc od iných dôvodov zastavenia exekúcie, vo svojej podstate k
legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza
k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.
03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z

ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná
prezumpcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa
nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.
03. 2017. Rešpektujúc očakávania oprávneného o vymožení pohľadávky však súd pripomína, že

tieto očakávania nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity
povinnýchosôb,atedažejelegitímnapožiadavkazákonodarcunačasovomohraničenítrvaniaexekúcie
(porovnaj právne poriadky iných štátov kontinentálneho systému práva, z ktorého vyplýva, že systém
časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným). Zákonodarca preto pristúpil k regulácii
uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a

d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného
majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne.
Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním
predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel
právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením

exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením
exekúcie úspešný.

22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd
sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.

23. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným
podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu. Vzhľadom na skutočnosť, žekonanie o podanej sťažnosti sa skončilo zamietnutím sťažnosti oprávneného, nakoľko tento nebol v
uvedenej časti konania úspešný, a preto súd rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov
exekučného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.