Uznesenie – Spätvzatie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 16, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/61/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219201795
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6219201795.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v spore žalobkyne: M. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom P. O. D. XXX/XX, XXX XX N. E., zast.: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská
40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Reality holding+, s.r.o., IČO: 36 427 772, so sídlom Bôrická 1/13,
010 01 Žilina, o zaplatenie sumy 2.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu

Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 13C/6/2019-60 zo dňa 23.01.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie zastavil konanie pre

späťvzatie žaloby žalobkyňou podľa § 145 ods. 1 CSP (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok).
Žalobkyňa vzala žalobu späť v celom rozsahu pred prvým pojednávaním, súhlas žalovaného na
zastavenie konania na základe späťvzatia žaloby nebol potrebný. O trovách konania okresný súd
rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP z dôvodu procesného zavinenia zastavenia konania žalovaným.
K zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby žalobkyňou, z dôvodu úhrady dlžnej sumy
žalovaným po podaní žaloby.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Namietal, že okresný súd v odôvodnení
uznesenia uviedol, že žalovaný zapríčinil vznik sporu, čo nie je pravdivé. Žalobkyňa uzatvorila so
žalovaným dňa 09.03.2019 príkaznú zmluvu, ktorou si rezervovala pre svoju osobu nehnuteľnosť. V
zmysle príkaznej zmluvy sprostredkovateľ dal advokátke vypracovať návrh budúcej kúpnej zmluvy a
taktiež sprostredkoval finančného poradcu, nakoľko žalobkyňa mienila financovať kúpu prostredníctvom

hypotekárneho úveru. Nakoľko žalobkyňa podcenila svoje príjmové možnosti, bolo zistené, že jeho
nebude poskytnutý hypotekárny úver, pričom to, ako uhradí kúpnu cenu záujemca o kúpu je len v
jej subjektívnej zodpovednosti bez možnosti ovplyvnenia sprostredkovateľom. Žalobkyňa od zmluvy
neodstúpila, k ukončeniu zmluvy došlo uplynutím lehoty, na ktorú bola uzatvorená. Záloha zaplatená
žalobkyňou jej bola vrátená z dôvodu, že nehnuteľnosti boli prevedené na inú osobu kúpnou zmluvou,
a nový vlastník uhradil províziu a došlo k zániku škody. Spor teda zapríčinila sama žalobkyňa, nesplnila

to, na čo sa zaviazala. Žalovanému vznikli náklady, ktoré nevyčíslil žalobkyni a nakoniec aj záloha bola
vrátená. Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie okresného súdu a
nepriznal trovy žiadnemu z účastníkov sporu.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania(a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne v zmysle §
387 ods. 1, 2 CSP.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto
sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia.

8. Predmetom konania bolo zaplatenie 2 000,- Eur na základe úhrady zálohy, nakoľko dňa 09.03.2019
žalobkyňa uzatvorila so žalovaným zmluvu na príkaz budúcej kúpy nehnuteľnosti a poskytovaní
služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľností, na základe ktorých sa žalovaný zaviazal rezervovať v
prospech žalobkyne nehnuteľnosť špecifikovanú v bode 1 zmluvy a tiež vykonať v jej prospech
činnosti, na základe ktorých bude mať možnosť nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. V zmysle

znenia čl. 6 ods. 4 zmluvy, záloha je časťou kúpnej ceny za nehnuteľnosť, bude vysporiadaná s
vlastníkom formou vystavenej faktúry za poskytnuté služby (odmena sprostredkovateľa) a započítaná
vlastníkovi do kúpnej ceny priamo v kúpnej zmluve. Podľa čl. 6 ods. 6 zmluvy záloha bude vrátená
sprostredkovateľom záujemcovi, pokiaľ sa okolnosti z ktorých zmluvné strany zmenili natoľko, že
nemožno spravodlivo požadovať uzatvorenie trojstrannej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo kúpnej

zmluvy. O vrátení zálohy záujemca písomne požiada sprostredkovateľa s ohľadom na povinnosť dodržať
zo zákona písomnú formu tohto prejavu. Žalobkyňa požiada o vrátenie zálohy listom zo dňa 02.05.2019
adresovaného žalovanému, pričom do okamihu podania žaloby (03.09.2019) k vráteniu žalovanej sumy
nedošlo.Zostranyžalovanéhodošlokvráteniužalovanejsumyaž03.10.2019,ztohtodôvodužalobkyňa
zobrala žalobu späť podaním datovaným 03.10.2019, ktoré bolo doručené na okresný súd 04.10.2019.

9. Vzhľadom na to, že žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť, správne okresný súd v zmysle §
145 ods. 1 CSP konanie zastavil. K späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie
sporu alebo pojednávanie.

10. Okresný súd správne rozhodol o trovách konania, nakoľko zastavenie konania procesne zavinil
žalovaný, keďže žalobkyňa ho požiadala o vrátenie zálohy vo výške 2 000,- Eur už listom zo dňa
02.05.2019, na ktorý žalovaný nereagoval a predmetnú zálohu žalobkyni vrátil až 03.10.2019, t.j. po
uplynutí lehoty na plnenie vo výzve a už po podaní žaloby na súd. Predmetom tohto konania, a teda
sporu, bolo vrátenie zálohy, a nie nároky vyplývajúce zo zmluvy na príkaz budúcej kúpy nehnuteľnosti.

11. V civilnom sporovom konaní vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada
úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli.
Pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za

zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto
zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Žalobkyňa podala žalobu na súd 03.09.2019 z
dôvodu nevrátenia zálohy 2 000,- Eur. Z dôvodu, že žalovaný túto zálohu vrátil dobrovoľne, žalobkyňa
bola nútená zobrať žalobu späť, čím došlo k zastaveniu konania. Zastavenie konania tak zavinil
žalovaný. Za osobu, ktorá totiž zavinila zastavenie konania, je potrebné považovať žalovaného, ktorý

plnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobkyne nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Pokiaľ
sporovej strane možno pričítať procesné zavinenie trov konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná
ich náhradu trov protistrane. Odvolaciemu súdu tak nezostala iná možnosť, než uznesenie okresného
súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne.

12. Pokiaľ žalovaný poukazoval na možnosť uplatnenia ustanovenia § 257 CSP, podľa ktorého
výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, odvolací
súd sa s jeho názorom nestotožnil. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady
zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. Súd výnimočne neprizná náhradutrovkonania,aksútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa.Znamenáto,žesúdnemusízaviazaťneúspešnú
stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim
zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov

konania podľa § 257, však vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody osobitného
zreteľa a výnimočné okolnosti. Tak dôvody osobitného zreteľa, ako ani výnimočné okolnosti však
žalovanýnepreukázal.Vkonaníideobežnýspor,ktorýnenesieznakyvýnimočnýchokolnostíanastrane
žalovaného neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa (majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné
pomery), ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie o náhrade trov konania.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o
trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 255
ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci). Žalobkyňa v
odvolacom konaní bola úspešná, keďže odvolací súd sa nestotožnil s odvolaním žalovaného, preto by
jej patrila náhrada trov odvolacieho konania. Žalobkyni však v odvolacom konaní žiadne trovy konania

nevznikli, preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

14. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).