Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 29, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/239/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615201463
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6615201463.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a

členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobkyne: B. E., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom O., X. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Jánom Sitarčíkom, advokátom, so sídlom Dr.
Herza 20, 984 01 Lučenec, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra
SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o zaplatenie 770,40 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/53/2015-215 zo dňa 19. 03. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
770,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 25. 08. 2014 do zaplatenia, v lehote
troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte „CSP“) tak, že žalobkyni priznáva
vočižalovanejprávonanáhradutrovkonaniavcelomrozsahu,vovýškeakobuderozhodnutéosobitným
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobou podanou voči žalovanej
sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 770,40 € s prísl. titulom náhrady škody pričom v žalobe
uviedla, že sudca Okresného súdu Lučenec pre prípravné konanie vydal dňa 05. 03. 2014 pod
č. p. OSLC-V-2-1/2014 príkaz na domovú prehliadku, ktorým podľa ust. § 100 ods. 1 Trestného
poriadku nariadil vykonanie domovej prehliadky v rodinnom dome žalobkyne v obci J., č. súp. F..
Uvedený procesný úkon mal byť vykonaný pre dôvodné podozrenie, že v priestoroch rodinného domu

žalobkyne sa nachádzajú veci dôležité pre trestné konanie, a to omamné a psychotropné látky alebo
prekurzory, zariadenia potrebné na výrobu omamných a psychotropných látok a iné veci, ktoré by
mohli slúžiť k výrobe omamných a psychotropných látok. Príslušníci policajného zboru vykonali domovú
prehliadku v mieste trvalého bydliska žalobkyne dňa 06. 03. 2014. Okresný súd v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalobkyňa v žalobe uplatnený nárok odôvodnila tým, že pri
vykonávaní domovej prehliadky príslušníci policajného zboru vnikli do priestorov jej rodinného domu,
pričom poškodili kovovú výklopnú garážovú bránu v takom rozsahu, že ju bolo nutné vymeniť. Výmenu

poškodenej garážovej brány realizovala spoločnosť FERINA, s. r. o., so sídlom v Lučenci, za čo vystavila
žalobkyni dňa 19. 05. 2014 faktúru č. OF/14/012 na sumu 770,40 €, ktorú žalobkyňa uhradila dňa 20.
05. 2014. Dňa 12. 06. 2014 žalobkyňa písomne požiadala Okresné riaditeľstvo PZ SR v Lučenci o
náhradu spôsobenej škody, pričom jej žiadosť bola postúpená Krajskému riaditeľstvu PZ v BanskejBystrici a odtiaľ na Ministerstvo vnútra SR. Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 25. 08. 2014 žalobkyni
oznámilo, že štát nenesie zodpovednosť za poškodenie garážovej brány žalobkyne, nakoľko zákrok
policajtov bol oprávnený. V predmetnom liste je uvedené, že k vstupu do obydlia žalobkyne, pri ktorom

došlo k poškodeniu garážových dverí, bolo zo strany polície prikročené až po predchádzajúcej výzve
adresovanej žalobkyni podľa § 104 Trestného poriadku, pričom žalobkyňa na uvedenú výzvu reagovala
slovami: „Nemám v dome žiadne omamné a psychotropné látky, teda drogy a nemám teda čo vydať,
môžete prehliadnuť dom“. Z uvedených skutočností podľa názoru žalobkyne vyplýva, že policajtom
umožnila vykonanie domovej prehliadky, čo vyplýva aj z listu MV SR. To znamená, že dobrovoľne

umožnila a strpela domovú prehliadku, nekládla žiadny odpor ani nevytvorila žiadnu prekážku, ktorá
by bránila vykonaniu tohto procesného úkonu. To znamená, že pre postup policajtov podľa odseku
2 ustanovenia § 106 Trestného poriadku (podľa znenia ktorého ak osoba, voči ktorej smeruje úkon
domovej prehliadky alebo iná osoba neumožní vykonanie takéhoto úkonu, sú orgány vykonávajúce
úkon oprávnené po predchádzajúcej výzve prekonať odpor takejto osoby alebo ňou vytvorenú prekážku)
neboli splnené zákonné podmienky. Žalobkyňa hneď po výzve polície na vydanie hľadaných vecí, v

čase ešte pred poučením podľa § 106 Trestného poriadku umožnila policajtom vykonanie domovej
prehliadky, čo vyplýva aj z listu MV SR. Zdôraznila, že násilné prekonanie odporu alebo prekonanie
vytvorenej prekážky policajtmi je zákonné len v tom prípade, ak sú splnené podmienky podľa ust.
§ 106 ods. 2 Trestného poriadku, a to len po predchádzajúcej márnej výzve, ktorú však zasahujúci
policajti proti žalobkyni ani nemuseli použiť. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení

odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyňa v žalobe vo vzťahu k uplatnenému nároku
argumentovala tým, že príslušníci policajného zboru v súvislosti s uvedenou domovou prehliadkou bez
zákonného dôvodu poškodili garážovú bránu na jej rodinnom dome, a preto štát nesie za spôsobenú
škodu zodpovednosť.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalovaná žiadala
žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na znenie § 78 ods. 5 zákona č. 171/1993
Z. z. o Policajnom zbore, v zmysle ktorého štát zodpovedá aj za škody spôsobené Policajným zborom
alebo policajtmi v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených týmto zákonom; to neplatí, ak škoda bola
spôsobená v dôsledku protiprávneho konania osoby alebo oprávneného zákroku policajta. Zákon č.

171/1993 Zb., teda uvádza dva liberačné dôvody, pri ktorých zodpovednosť štátu za škodu nevzniká,
a to ak škoda vznikla v dôsledku protiprávneho konania osoby alebo oprávneného zákroku policajta.
Podľa žalovanej však v danom prípade nie je preukázané, že by bol zákrok policajtov neoprávnený.
Je zrejmé, že samotnému výkonu domovej prehliadky predchádzal zásah Policajného pohotovostného
útvaru Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, ktorý objekt najprv zabezpečil, pričom ku poškodeniu

garážovej brány došlo práve pri tomto zásahu, čo vyplýva aj zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky
zo dňa 06. 03. 2014.

1.3 Medzitýmnym rozsudkom č. k. 13C/53/2015-132 zo dňa 28. 05. 2015 okresný súd rozhodol tak, že
právo žalobkyne na náhradu škody je dané. Krajský súd v Banskej Bystrici v odvolacom konaní vedenom

na základe odvolania žalovanej rozsudkom č. k. 13Co/702/2015-169 zo dňa 28. 11. 2017 predmetný
medzitýmny rozsudok okresného súdu potvrdil.

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že po nadobudnutí
právoplatnosti medzitýmneho rozsudku vo veci vykonal dokazovanie zamerané na výšku škody, a to

výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov Ing. U. Q., B. O., Y. Q., F. L., Ing. S. F., S. S., Mgr. P. F.,
Bc. D. Q., prečítaním žiadosti o náhradu škody, príjmového pokladničného dokladu, fakturácie, príkazu
na domovú prehliadku, zápisnice o domovej prehliadke, fotodokumentácie, stanoviska k postupu pri
vykonávaní zásahu pri domovej prehliadke, zápisnice o výsluchu svedka v trestnom konaní, stanoviska
Krajského riaditeľstva PZ SR zo 14. 05. 2015, predloženej žiadosti o nasadenie pohotovostného

policajného útvaru z 05. 03. 2014, úradného záznamu zo dňa 07. 03. 2014 a 06. 03. 2014, faktúry
a zmluvy o dielo a zistil, že faktúrou č. OF/14/012 zo dňa 20. 05. 2014, splatnou dňa 25. 05. 2014
vyfakturovala spoločnosť FERINA, s. r. o., Lučenec (dodávateľ) žalobkyni sumu 770,40 € za zhotovenie
garážovej brány výklopnej spolu s personálnymi dverami, za demontáž pôvodnej garážovej brány
a za montáž novej garážovej brány, ktorú žalobkyňa uhradila dňa 20. 05. 2014 tak, ako to vyplýva z

príjmového pokladničného dokladu z uvedeného dňa. Zo zmluvy o dielo zo dňa 28. 04. 2014 (č. l. 198)
okresný súd zistil, že žalovaná si objednala u zhotoviteľa FERINA, s. r. o., Lučenec, výmenu výklopnej
brány. V zmluve bola dojednaná cena za vykonané dielo 770 €. Z výsluchu svedka Bc. C. Q. okresný
súd ďalej zistil, že v obchodnej spoločnosti Ferina, s. r. o., pôsobil od roku 2004 až do konca roku2014. Predmetom činnosti tejto obchodnej spoločnosti bola montáž a výroba stavebných otvorov, okná,
dvere, tieniaca technika. Na presný dátum, kedy bol u pani E. ohliadnuť garážovú bránu si už uvedený
svedok nespomenul, spomenul si ale, že brána už bola neopraviteľná; jednalo o bránu starú, na ktorú už

neboli náhradné diely a celá bola zdeformovaná. Po takomto vyhodnotení situácie pristúpila obchodná
spoločnosť Ferina, s. r. o., k zhotoveniu novej brány a jej montáže namiesto starej. Starú bránu teda v
zmysle zmluvy o dielo demontovala a namontovala bránu novú. Pokiaľ ide o starú bránu svedok Bc. D.
Q. uviedol, že prax je taká, že ak ich zákazník požiada, tak starú bránu po demontáži odvezú do šrotu,
resp. ak si to zákazník želá, nechajú ju demontovanú na mieste samom. Hodnota takejto demontovanej

brány sa pohybuje v rozmedzí od 10 € až do 20 € za kovový šrot; fakticky to pokrýva náklady na naftu,
ktorá sa spáli jej odvozom. V danom prípade si svedok Bc. D. Q. nespomenul, že by bránu pani E.
odvážali, mal za to, že zrejme zostala na mieste samom. Zároveň svedok v rámci svojej svedeckej
výpovede uviedol, že ak by aj bránu do zberných surovín odviezli, peňažné prostriedky za ňu (ako šrot)
získané, by si z vyššie uvedených dôvodov (výdavky vynaložené na jej odvoz) nechali.

1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 78 ods. 5 zákona č.
171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, na ust. § 9, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ďalej na ust. § 517 ods. 1 a 2 zákona
č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka a na ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a uviedol,
že otázka zodpovednosti žalovanej za škodu vo vzťahu k porušeniu povinnosti a príčinnej súvislosti bola

vyriešená tak medzitýmnym rozsudkom súdu prvej inštancie ako aj následne potvrdzujúcim rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici, preto sa v konaní nasledujúcom po nadobudnutí právoplatnosti
medzitýmneho rozsudku zaoberal len otázkou výšky škody. V uvedenej súvislosti okresný súd v
odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že výška škody nebola žalovanou namietaná
a žalobkyňou bola preukázaná jednak predloženou faktúrou, príjmovým pokladničným dokladom,

zmluvou o dielo, ako aj svedeckou výpoveďou svedka Bc. XXX,XX Q., z ktorej svedeckej výpovede
vyplynula potreba výmeny brány za bránu novú, nakoľko stará brána bola natoľko poškodená, že jej
oprava nebola možná. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku konštatoval, že keďže žalobkyňa preukázala výšku škody v sume 770,40 €, súd jej túto
sumu priznal. Zároveň priznal žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne s tým, že začiatok

omeškaniaurčilvsúladesustanovením§16ods.4zákona č.514/2003Z.z.dňomoznámeniažalovanej
žalobkyni, že právo žalobkyne neuspokojí (25. 08. 2014).

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaná odvolala a v odvolaní uviedla, že
proti rozsudku súdu prvej inštancie podáva odvolanie, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP

(súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci). Žalovaná v odvolaní uviedla, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala náhrady
škody vo výške 770,40 € s príslušenstvom, ktorá jej mala vzniknúť poškodením garážovej brány v
súvislosti s vykonaním domovej prehliadky dňa 06.03.2014 na základe príkazu na domovú prehliadku

č. p. OSLC-V-2-1/2014 vydaného dňa 05. 03. 2014 sudcom Okresného súdu Lučenec. V uvedenej
súvislosti poukázala žalovaná v odvolaní na odsek 6. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, kde
súd prvej inštancie uviedol, že „hodnota takejto demontovanej brány môže byť v rozmedzí od 10 €
až do 20 € za kovový šrot, čo fakticky pokrýva hodnotu nafty, ktorá sa spáli jej odvozom. Svedok si
nespomenul,žebybránupaniE.odvážali,takzrejmezostalanamiestesamom“anaodsek17.rozsudku

súdu prvej inštancie, kde súd prvej inštancie uviedol, že „výška škody zo strany žalovanej nebola
namietaná a žalobkyňou bola preukázaná jednak predloženou faktúrou, príjmovým pokladničným
dokladom, zmluvou o dielo, ako aj svedeckou výpoveďou svedka Bc.F. Q., z ktorej svedeckej výpovede
vyplynula potreba výmeny brány za bránu novú, nakoľko stará brána bola tak poškodená, že jej oprava
nebola možná, preto bola odvezená do zberu druhotných surovín za cenu odvozu“. V uvedenej súvislosti

žalovaná v odvolaní uviedla, že nie je pravda, že by nenamietala výšku škody. Počas konania pred
súdomprvejinštancienamietalalistinnýdôkazpredloženýžalobkyňou,atopríjmovýpokladničnýdoklad,
nakoľko neobsahoval poradové číslo, pod ktorým bol zaúčtovaný v denníku, čím vznikli pochybnosti,
či naozaj došlo ku skutočnej úhrade fakturovanej sumy žalobkyňou. Rovnako bolo zo strany žalovanej
namietané nepreukázanie samotnej výmeny garážovej brány, táto skutočnosť však neskôr v priebehu

konania bola preukázaná. Žalovaná žiadala prvoinštančný súd s poukazom na § 441 Občianskeho
zákonníka, aby pri prípadnom určovaní výšky škody zohľadnil predmetné ustanovenie aj v súvislosti so
spoluzavinením poškodeného, teda žalobkyne. Vo vzťahu k určeniu výšky náhrady škody, poukázala
žalovaná v odvolaní na to, že zákon č. 171/1993 Z. z. neobsahuje špeciálne ustanovenie týkajúce saurčenia výšky náhrady škody, preto je potrebné podľa žalovanej vychádzať zo všeobecných ustanovení
upravujúcichzodpovednosťzaškodu,konkrétnezust.§420anasl.Občianskehozákonníka.Zdôraznila,
že podľa § 443 Občianskeho zákonníka sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny veci v čase

jej poškodenia. Rozsah náhrady škody v peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov potrebných
na obnovenie pôvodného majetkového stavu poškodeného. To zodpovedá základnej myšlienke náhrady
škody, že majetok poškodeného treba uviesť, ak je to možné, do stavu v akom bol pred poškodením.
Pri určení výšky náhrady škody treba vychádzať z hodnoty rovnakej novej veci, t. j. veci rovnakého
druhu a kvality. V tejto právnej veci z fotografií garážovej brány vyplýva nielen jej poškodenie, ale

je z nich tiež zreteľné, že vymenená garážová brána bola stará, pričom z predložených listinných
dôkazov zároveň vyplýva, že táto stará garážová brána bola vymenená za novú. Poškodená garážová
brána nebola daná do pôvodného stavu, ani nebola vymenená za zánovnú. V tomto prípade sa
preto nejedná o vec rovnakej, ale vyššej hodnoty. V nadväznosti na uvedené žalovaná v odvolaní
uviedla, že podľa výkladu platnej právnej úpravy náhrady škody obsiahnutej v Občianskom zákonníku,
poškodený nemôže v dôsledku vzniku škody žiadať viac ako bola hodnota veci v čase jej poškodenia,

pretože inak by sa na úkor škodcu bezdôvodne obohatil. Pri určení výšky náhrady škody preto nemožno
podľa žalovanej vychádzať z hodnoty novej garážovej brány, ale z hodnoty garážovej brány pred
poškodením, zohľadňujúc jej vek, materiál, akosť, druh, kvalitu atď., pretože poskytnutie náhrady škody
v hodnote novej garážovej brány tak, ako je uvedené v listinných dôkazoch predložených žalobkyňou,
by zakladalo bezdôvodné obohatenie. Na druhej strane musí rozsah náhrady škody zohľadniť výšku

všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovu pôvodného stavu.
Okrem náhrady škody vzniknutej na samotnej poškodenej veci je preto podľa žalovanej možné priznať
poškodenému tiež náhradu nákladov montáže nových vchodových dverí. V nadväznosti na uvedené
žalovaná v odvolaní zdôraznila, že žalobkyňa nepreukázala skutočnú škodu, ktorá jej vznikla, preto
súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a

vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni škodu vo
výške, ktorá nie je skutočná, ale môže založiť bezdôvodné obohatenie žalobkyne.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že z odvolania žalovanej je
zrejmé, že žalovaná vo svojom odvolaní neuvádza skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť

vykonaného dokazovania a záverov súdu prvej inštancie. Namietaný listinný dôkaz (pokladničný doklad)
bol meritórnym listinným dôkazom, ktorý bol potvrdený svedeckou výpoveďou svedka Bc. D. Q.. Čo
sa týka odvolacej námietky žalovanej, ktorá sa týka toho, čo sa stalo so znehodnotenou bránou po
jej výmene za novú, tak je podľa žalobkyne potrebné uviesť, že po vymenení poškodenej brány za
druhú, táto brána zostala na ulici a v rámci upratovania obce bola odvezená do šrotu. Žalobkyňa vo

vyjadrení k odvolaniu žalobkyne ďalej zdôraznila, že je nedôvodné polemizovať o tom, čo bolo príčinou
poškodenia garážovej brány, nakoľko o tom už právoplatne rozhodoval prvoinštančný a druhoinštančný
súd. V danom prípade došlo k výmene poškodenej brány za bránu funkčnú, v súlade so zákonom. V
nadväznosti na uvedené žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že „ak by s ňou žalovaná
uzavrela dohodu o náhrade škody pred podaním žaloby alebo v priebehu konania, ušetrila by prostriedky

na súdne trovy“. Zdôraznila, že je presvedčená o tom, že žaloba bola podaná dôvodne a že v konaní
preukázala výšku škody, o ktorej súd prvej inštancie správne, v súlade so zákonníkom rozhodol. Na
základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil.

4. Na obsah vyjadrenia žalobkyne reagovala žalovaná v tom zmysle, že po oboznámení sa s
predmetným vyjadrením žalobkyne, nepovažuje za potrebné sa k nemu vyjadrovať, pričom sa pridržiava
svojich skutkových a právnych tvrdení uvedených v odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Lučenec
sp. zn. 13C/53/2015 zo dňa 19. 03. 2018.

5.Krajskýsúd,akosúdodvolací,prejednalodvolaniežalovanej vrozsahuazdôvodovdanýchust.§379
a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 378 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska

odvolacích námietok žalovanej, ktorá v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP).7. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny

úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu
NárodnejradySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskej

republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky

8. Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

9. Podľa ust. § 420 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou
alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto
osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa
pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

10. Podľa ust. § 441 zákona č. 40/1964 Zb, Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj
zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením,
znáša ju sám.

11. Podľa ust. § 443 zákona č. 40/1964 Zb, Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa
vychádza z ceny v čase poškodenia.

12. Po prejednaní odvolania žalovanej z hľadiska odvolacích námietok uvedených žalovanou v odvolaní,
odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že žalobkyňa nepreukázala skutočnú

škodu, ktorá jej vznikla, v dôsledku čoho súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, tak je potrebné poukázať na
to, že škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné
objektívne vyjadriť v peniazoch. Poškodenému sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto
formy sú rovnocenné. V zmysle ustálenej judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma

vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení exitujúceho majetku poškodeného a predstavuje
majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby
sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre
možné alebo účelné.

13. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že o základe nároku žalobkyne na náhradu škody bolo
už právoplatne rozhodnuté medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/53/2015-132
zo dňa 28. 05. 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/702/2015
zo dňa 28. 07. 2017, ktorým krajský súd ako súd odvolací medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie
podľa ust. § 378 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. V uvedenej súvislosti odvolací súd konštatuje, že jedným

zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je vznik škody. Ak teda súd prvej
inštancie právoplatným medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že právo žalobkyne na náhradu škody voči
žalovanej je dané, právoplatne rozhodol aj o tom, že žalobkyni postupom žalovanej vznikla škoda, čo
znamená že v konaní nasledujúcom po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho rozsudku bolo
úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa len s výškou uplatňovanej náhrady škody v tom zmysle,

či žalobkyňou uplatnená výška náhrady škody je preukázaná a opodstatnená. V uvedenej súvislosti
poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 3/2015 z 28. 06. 2016,
kde najvyšší súd uviedol: „zákon č. 514/2003 Z. z. pojem škody nedefinuje. Z tohto dôvodu tento
pojem treba vykladať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a škodu vo všeobecnosti chápať ako
ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, znamená

zmenšenie majetkového stavu pred škodovou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré
treba vynaložiť pre uvedenie do pôvodného stavu a je napraviteľná poskytnutím peňažného plnenia,
predovšetkým peňažného. Otázka či žalovanú sumu, uplatňovanú titulom náhrady škody, na obnovenie
pôvodného stavu bolo nevyhnutné vynaložiť, závisí vždy na posúdení konkrétnych okolností danéhoprípadu. V danom prípade bola braná poškodená tak, že ju bolo potrebné nahradiť novou bránou,
za ktorú uhradila žalobkyňa jej zhotoviteľovi sumu 770,40 €. O túto sumu sa teda zmenšil majetok
žalobkyne, a teda v tejto sume jej vznikla škoda. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že

pokiaľžalovanávodvolaníoznačilazanepravdivékonštatovaniesúduprvejinštancie,žežalovanávýšku
škody v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietala, odvolací súd uvádza, že žalovaná sa pred
súdom prvej inštancie k výške škody z hľadiska jej primeranosti, či neprimeranosti, tak ako v odvolaní
a v takých súvislostiach ako v odvolaní (§ 443 Občianskeho zákonníka) nevyjadrovala, na pojednávaní
konanom na súde prvej inštancie dňa 29. 01. 2018 žalovaná spochybnila len relevanciu dôkazného

prostriedku, ktorým žalobkyňa preukazovala úhradu žalovanej sumy, keď prostredníctvom svojho
zástupcuuviedla,že„vovzťahukuplatnenémuprávužalobkynepoukazujenatúskutočnosť,žepodľajej
názoru nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že by sumu 770,40 € žalovaná skutočne aj uhradila,
pretože príjmový pokladničný doklad, ktorý bol predložený a ktorý bol na túto sumu firmou Ferina, s. r. o.
vystavený „postráda“ číslo, pod ktorým bol skutočne zaúčtovaný“ (č. l. 182-183 spisu); na pojednávaní
konanom na súde prvej inštancie dňa 01. 03. 2018 žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu uviedla,

že „vo vzťahu k demontáži brány a jej výmeny nebude uplatňovať žiadne procesné práva čo sa týka
návrhov na doplnenie dokazovania“ (č. l. 210-211 spisu). Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná nad rámec
svojej procesnej obrany produkovanej pred súdom prvej inštancie v odvolaní namieta také skutočnosti -
výšku škody, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietala, čo znamená, že súd prvej inštancie
nepochybil a nedopustil sa nesprávnosti, keď v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,

že žalovaná v priebehu prvoinštančného konania výšku škody nenamietala (namietala úhradu sumy
770, 40 € žalobkyňou dodávateľovi novej brány, čo je otázka súvisiaca so vznikom škody, nie s jej
výškou). V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaná nad rámec svojej procesnej
obrany prezentovanej pred súdom prvej inštancie v odvolaní namieta aj výšku škody argumentujúc
ust. § 443 Občianskeho zákonníka, tak ide o nové skutočnosti, na ktoré odvolací súd v zmysle ust. §

366 CSP nemôže prihliadať, pretože nespĺňajú podmienky upravené v ust. § 366 písm. a) až d) CSP,
navyše žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie vykonanie ďalších dôkazov súvisiacich s výškou
škody v zmysle ust. § 443 Občianskeho zákonníka (vo vzťahu k demontáži brány a k jej výmene) podľa
Zápisnice o pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 01. 03. 2018 už vyložene ani nenavrhovala
a ani nepožadovala.

14.Nazákladeuvedenýchskutočnostíodvolacísúdodvolanímnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.

§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania, o
výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).