Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 15, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 22P/74/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520203410
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2020:1520203410.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. V., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova
7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - W. V., nar, XX.XX.L., trvale bytom Z. XX, O., a otec - V. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, O., na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.06.2020, doplneným podaním doručeným súdu dňa
22.06.2020 sa otec maloletého V. domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil

jeho styk s maloletým tak, že bude oprávnený stretávať sa s ním vždy v párnom týždni kalendárneho
roka v pondelok, v stredu, v piatok a následne v sobotu a v nedeľu a v nepárnom týždni v utorok a vo
štvrtok, cez týždeň v časoch od 16.00 hod. do 20.00 hod. a v piatky v nadväznosti na víkendy od 16.00
hod. od piatka do 20.00 hod. nedele a na obdobie celozávodnej dovolenky otca v júli 2020 tak, že je
oprávnený realizovať styk s maloletým od 08.30 hod. 09.07. do 09.07.2020 do 20.00 hod. a následne
od 08.03. dňa 18.07.2020 do 20.00 hod. 19.07.2020 s tým, že otec v oboch prípadoch starostlivo zváži,

či maloletý prespatie zvláda a v prípade pochybností otec v záujme maloletého dieťa vráti maloletého
na prespatie matky, v ktorom prípade má otec právo na začatie styku v nasledujúci deň od 08.30 hod.,
pričom matka je povinná maloleté dieťa na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a odovzdať osobne,
alebo prostredníctvom poverenej osoby opaterou otcovi v mieste bydliska maloletého, kde otec, alebo
ním poverené osoby, ktoré by mali byť súčasne oprávnené dieťa od matky prevziať: babka, brat alebo
švagriná - maloletého matke vrátia.

2. V odôvodnení návrhu otec o.i. poukázal na základné poslanie muža a ženy, ktorým je aj v zmysle
Zákona o rodine rodičovstvo, pričom zdôraznil, že pre zdravý vývin dieťaťa je žiaduce, aby mu nebolo
upierané právo na oboch rodičov, aby malo umožnené citové a mentálne zažívanie oboch rodičov.
Poukázal na psychologické aspekty výchovy, dôležitosť vytvárania citového puta medzi rodičom a
dieťaťom a výchovy prítomnosťou, z ktorých hľadísk zdôraznil faktor spoločne tráveného času. Rozobral

teoreticky konflikt lojality, ktorý môže vytvárať matka tým, že dieťaťu bude tvrdiť, že otcom je niekto iný,
že otec o dieťa nejaví záujem s cieľom vyvolať v dieťati zavrhnutie druhého rodiča. Zdôraznil ďalej
práva a záujmy dieťaťa tak v kontexte zákonných ustanovení Zákona o rodine ako aj komentára k
Civilnému mimosporovému poriadku s prihliadnutím na uvádzané právo na náhradu za čas stretávania,
ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného, pričom citoval aj judikatúru
NS SR a ÚS ČR vzťahujúcu sa k budovaniu citových väzieb a výchove prítomnosťou. Uvádzal, že od

začiatku konania trvá na spravodlivejšom, rozsiahlejšom styku s maloletým, než ktorý praktizovala a
doposiaľ praktizuje matka. Za nepriaznivý skutkový stav označil rovinu komunikácie zo strany matky,ktorou dosahuje vlastné ciele a to držať styk v čo najminimalizovanejšej úrovni, aby nebol otec dieťaťom
vnímaný ako skutočný a milujúci otec, čím matka napĺňa svoj plán odstaviť otca od syna a vytrestať
bývalého partnera, čím však priamo trestá dieťa, ktoré vedome vtláča do lojality voči matke, t.j. do tzv.

konfliktu lojality, aby vo výsledku zavrhlo otca, čo si však nezaslúži, pretože dieťa miluje a javí oň trvale
záujem. S poukazom na stav a úroveň styku otca s maloletým považoval za naliehavú neodkladnú
potrebu úpravy styku, keď mal za to, že súd počas dlhodobého „maratónu“ pojednávaní a koordinačných
sedení vyčerpal svoje možnosti výchovné, odborného (neautoritatívneho) pôsobenia na matku. V ďalšej
časti svojho návrhu opísal zo svojho pohľadu priebeh konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.

22P/13/2019, ktoré začalo na návrh doručený súdu dňa 21.01.2019 a následne skutkový stav v čase po
vypuknutí pandémie Covid-19 (marec 2020), kedy už zo strany súdu bolo vyslovené predbežné právne
posúdenie veci. Deklaroval, že primárne sledoval záujem a zdravie dieťaťa, preto po 17.03.2020, kedy
jeho zamestnávateľ odstavil výrobu sám z vlastnej iniciatívy 14 dní zotrval v domácej karanténe, po
ktorej bol zdravotne bezpečný a nič z jeho strany nebránilo bez ohrozenia dieťaťa realizovať spoločný
styk, ku ktorému však došlo len počas dvoch prvých víkendov v priebehu jedného mesiaca, keď matka

na dve stretnutia dieťa nepripravila a ignorovala komunikáciu otca, na potvrdenie čoho pripojil e-mailovú
komunikáciu z inkriminovaného času. V intenciách predbežného právneho posúdenia sa pokúšal o styk
aj v pracovné dni, avšak s ojedinelou výnimkou dvoch dní za celé posudzované obdobie bezúspešne,
nakoľko matka sa vyhýbala pripraviť v tieto dni syna k styku s otcom, pričom ani žiadnym racionálnym
spôsobom neozrejmila či neospravedlnila, prečo dieťa napriek dostatočne vopred oznámenému záujmu

otca dieťa nepripravila na styk s otcom aspoň bez prespatia. Dňa 08.06.2020 sa medzi rodičmi
uskutočnilo na súde ostatné koordinačné stretnutie. Režim styku, ktorý mu umožňuje matka považuje
otec za okresaný a striedmy, pričom mal výhrady aj voči rozsahu informácií, ktoré mu matka o dieťati
poskytuje, keď sa napr. na pojednávaní súdu dozvedel, že sa s dieťaťom chystá na dovolenku v
zahraničí, pričom dovolenku si evidentne nastavila v kolízií s celozávodným voľnom otca. Poukázal na

to, že pri veku dieťaťa 3,5 roka mu nebolo doteraz umožnené byť súvisle s dieťaťom aj s prespatím
ani jediný deň, z ktorého dôvodu žiadal na koordinačnom stretnutí kompenzáciu času s dieťaťom, o
ktorý príde kvôli kolízii dovolenky matky s jeho celozávodnou dovolenkou, pričom deklaroval aj strach o
dieťa vzhľadom na situáciu so zvládnutím pandémie mimo územia Slovenska a pri potenciálnej druhej
vlne pandémie je podľa neho nakazenie dieťaťa reálnou hrozbou. Matke na koordinačnom stretnutí

predložil rozpis pracovných dní do najbližšieho plánovaného pojednávania, t.j. do 21.08.2020, ktorý
však stratil akýkoľvek zmysel nakoľko zo strany matky došlo en bloc k odmietnutiu styku, ako ho
vyslovil predbežným právnym posúdením súd a tiež odmietla otcovi kompenzovať stratu dovolenky
navrhovateľa s dieťaťom v dovolenkovej sezóne 2020 s poukazom na kolíziu ich dovoleniek. Mal teda
za to, že matka mu odmieta umožniť styk v rozsahu, v ktorom to ako žiaduce a naliehavé vyplýva z

prameňov práva a z prameňov odbornej spisby a judikatúry, na ktorú poukázal a vzhľadom na rastúci
vek dieťaťa sa znižujú šance dieťaťa sformovať si k otcovi skutočný vzťah. Vyjadril presvedčenie, že
pokiaľ by nebol dostatočne bdelí vo vzťahu k vlastným právam a záujmom pripustením ďalších odkladov
nastolenia stabilnejšieho a spravodlivejšieho režimu styku by s plynúcim časom nezvratne pripustil
deformáciu vzťahu „dieťa - otec“, v dôsledku čoho by mu vznikla nevyčísliteľná škoda nemajetkovej

povahy. Za nepredstaviteľné považoval ponechávať naďalej budovanie, resp. hatenie budovania citovej
väzby dieťaťa k biologickému otcovi na svojvôli matky. Neodkladné opatrenie ako inštitút súdnej ochrany
práva považoval v naliehavom časovom horizonte za nevyhnutné na zastavenie negatívneho procesu
odcudzovania otca synovi, pričom v tomto kontexte opätovne poukázal na judikatúru s dôrazom na
to, že nedostatok spolupráce medzi rodičmi nezbavuje príslušné orgány povinnosti uplatniť všetky

prostriedky na zachovanie rodinnej väzby medzi rodičom a dieťaťom a tiež to, že beh času môže mať
nezvratné dôsledky na vzťah dieťaťa s rodičom, s ktorým po túto dobu nežije, a teda súdy musia s
využitím prostriedkov, ktoré im poskytujú príslušné procesné predpisy zabezpečiť včasné rozhodnutie
vo veci samej aj za situácie, kedy sa na prieťahoch podieľajú jeho účastníci. Mal za to, že opisom
skutočností a ich zdokladovaním predloženými dôkazmi nielen osvedčil, ale aj dostatočne dokázal

skutkový stav veci a tým aj naliehajú potrebu úpravy pomerov. V doplnení svojho návrhu poukázal na to,
že dňa 22.06.2020 doručil súdu návrh na rozhodnutie vo veci nezhody rodičov týkajúcej sa umiestnenia
dieťaťa do súkromného predškolského zariadenia Vysnívaný domov na E. ul. č. X v O., ktorý môže mať
nápomocný dosah na skutočnú realizovateľnosť styku otca s dieťaťom v rozsahu, v akom ho žiada
svojim návrhom na neodkladné opatrenie. Doplnením návrhu žiadal v prípade kladného rozhodnutia

súdu o neodkladnom opatrení doplniť s výhľadom pro futuro výrok o ďalší čiastkový výrok, na základe
ktorého v prípade ak maloletý bude navštevovať predškolské zariadenie (škôlku) miestom odovzdania
maloletého otcovi, resp. miestom, z ktorého si otec maloletého môže v čase vymedzenom pre realizáciustyku vyzdvihnúť, bude aj toto predškolské zariadenie. Zároveň otec môže dieťa v prípade prespatia
dieťaťa u otca, i odnášať do tohto predškolského zariadenia.

3. K návrhu otec pripojil prepisy emailovej komunikácie z 04. a 05.04.2020, zo 07., 10. a 15.05.2020,
email otca zo dňa 31.05.2020, oporné body koordinačného sedenia pre naplnenie zmyslu a účelu
koordinačného sedenia, žiadosť a prípravu dieťaťa na odovzdanie otcovi v nasledované dni (podľa
rozpisu) do najbližšieho súdneho pojednávania 21.08.2020, návrh rozdelenie si dovolenkového
času (vzhľadom na čerpanie dovolenky matkou v kolízii s celozávodnou dovolenkou otca), predpis

celozávodného voľna zamestnancov B. W. a.s. v dňoch 06.07.2020 do 19.07.2020, emailová
komunikácia zo dňa 10.06.2020.

4. Z rozhodovacej činnosti súdu je mu známe, že pod sp. zn. 22P/13/2019 prebieha na tunajšom súde
na návrh matky doručený súdu dňa 21.01.2019 konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k mal. V., v ktorom matka žiada zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať prispievať

na výživu dieťaťa sumou 300 eur mesačne s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a
súčasne navrhla určiť styk otca s maloletým na každý párny víkend v mesiaci v sobotu od 10.00 hod. do
19.00 hod a v nedeľu od 10.00 hod do 19.00 hod. v obci trvalého pobytu maloletého. Širšej úpravy styku,
avšak v nevykonateľnej podobe v rozsahu prispôsobenom výkonu práce otca v zmennej prevádzke, sa
otec domáhal vo svojom podaní doručenom súdu dňa 17.05.2019 po tom, čo rodičia na predbežnom

prejednaní veci pred súdnym koordinátorom sa rodičia dohodli na predbežnej úprave styku tak, aby si
overili či bude fungovať aj v budúcnosti, ktorú podpísali na ďalšom stretnutí pred súdnym koordinátorom,
v zmysle ktorej dohody v časti styku bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý prvý týždeň
v kalendárnom mesiaci v pondelok, stredu a v piatok od 16.00 hod. do 19.00 hod., v každý párny
kalendárnyvíkendvsobotuavnedeľuod10.00hod.do19.30hod.aokremtohopodľarozpisupracovnej

prevádzky harmonogramu otca na rok počas nočnej prevádzky v pondelok od 16.00 hod. do 19.00
hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania dieťaťa bude bydlisko matky. Otec sa zároveň zaviazal
matku písomne informovať vzhľadom na svoju trojzmennú pracovnú prevádzku aspoň 3 dni vopred o
realizovaní, resp. nerealizovaní styku. Na vysvetlenie svojho zmeneného postoja a de facto odstúpenia
od rodičovskej dohody na prvom pojednávaní vo veci, ktoré sa uskutočnilo dňa 23.05.2019 otec uviedol,

že k nej pristúpil, pretože mal obavy, že syna neuvidí vôbec na základe predchádzajúcich vyjadrení
matky. S matkou sa do termínu pojednávania držali predbežnej dohody zo dňa 12.03.2019, avšak
nežiadal o jej schválenie súdom vzhľadom na jeho výhrady uvedené v jeho podaní zo dňa 17.05.2019,
v ktorom navrhoval rozšírenie styku. Pojednávanie bolo odročené za účelom sprostredkovania sedení u
zmluvného mediátora ÚPSVaR. Ďalšie pojednávanie, ktoré bolo vo veci nariadené na 04.07.2019 bolo

odročené na žiadosť otca, pričom z dohody rodičov uzavretej v mediačnej kancelárii PhDr. Q. S. C.
podpísanej matkou dňa 02.07.2019 vyplynulo, že rodičia sa nevedia dohodnúť na úplnom bežnom styku
s maloletým, avšak dohodli sa s určitosťou na práve otca stretávať sa s maloletým každý párny týždeň
od piatka od 15.30 hod. do nedele do 20.00 hod. s tým, že o ostanom čase starostlivosti rozhodne súd
a ďalej dosiahli zhodu aj v časti úpravy styku počas prázdnin a sviatkov okrem Štedrého dňa, ktorý

chcela s maloletým tráviť vždy matka, avšak otec trval na tom, že má tiež každý druhý rok tráviť 24.12.
so synom (č.l. 73 a 74 spisu sp. zn. 22P/13/2019). Letné prázdniny si rodičia dohodli tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny rok od 01.07. od 10.00 hod. do 08.07. do 20.00 hod.,
od 15.07. od 10.00 hod. do 22.07. do 20.00 hod., od 01.08. od 10.00 hod. do 08.08. do 20.00 hod.
a od 15.08. od 10.00 hod. do 22.08. do 20.00 hod. a každý nepárny rok od 08.07. od 10.00 hod. do

15.07. do 20.00 hod., od 22.07. od 10.00 hod. do 01.08. do 20.00 hod., od 08.08. od 10.00 hod. do
15.08. do 20.00 hod. a od 22.08. od 10.00 hod. do 31.08. do 20.00 hod.. Pojednávanie vytýčené na
10.10.2019 bolo odročené na žiadosť matky, resp. jej novozvolenej PZ pre nedostatok času na štúdium
spisu s tým, že rodičia boli po zistení vtedy aktuálneho režimu styku súdom vyzvaní, aby sa podľa § 118
ods. 2 CMP pokúsili o zmierne riešenie, resp. dokončenie mediačného procesu, nakoľko absolvovali iba

dve mediačné sedenia. Matka potvrdila, že syna otcovi nedáva na víkendy, čo odôvodňovala tým, že
sa v priebehu konania zamestnala v dôsledku ekonomického tlaku, nakoľko otec jej nezasielal výživné
v celej dohodnutej výške, a teda syna otcovi fakticky nemá kto odovzdať vzhľadom na konfliktný vzťah
otca a starej matky zo strany matky. Súd v rámci výchovného pôsobenia apeloval na rodičov, aby
brali na zreteľ predovšetkým záujem ich spoločného dieťaťa, ktorým je jednak právo na zabezpečenie

jeho materiálnych potrieb a jednak právo na zabezpečenie pravidelného a rovnocenného styku s
rodičom, ktorý nezabezpečuje prevažnú osobnú starostlivosť o dieťa. Otec napriek jeho absentujúcemu
podpisu na mediačnej dohode neavizoval, že by túto neakceptoval v dohodnutých častiach styku počas
sviatkov a prázdnin. Ďalšie pojednávanie vo veci odročené na 29.11.2019 sa neuskutočnilo opätovnezo zdravotných dôvodov na strane otca, ktorý požiadal o jeho odročenie. Pred ďalším nariadeným
termínom na 06.02.2020 sa dňa 15.01.2020 uskutočnilo ďalšie stretnutie rodičov u súdnej koordinátorky,
na ktorom potvrdili, že sa pri bežnom styku otca s maloletým riadia rodičovskou dohodou čo sa týka

pravidelných víkendov, pričom ako základný problém sa javila nedostatočná komunikácia rodičov a jej
konfliktnosť, pričom matka očakávala skoršie avizovanie styku mimo bežné víkendy zo strany otca. Na
pojednávaní dňa 06.02.2020 konajúca sudkyňa uviedla predbežné právne posúdenie veci vychádzajúce
zo špecifickej situácie rodičov danej zmennou prevádzkou práce otca, za zohľadnenia ktorej prichádza
do úvahy úprava styku maloletého s otcom v párnom týždni cez týždeň od 16.00 hod. do 20.00 hod.

v pondelok, v stredu a v piatok a následne cez víkend v sobotu v sobotu aj v nedeľu od 08.30 hod.
do 20.00 hod. a nasledujúcu nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok rovnako od 16.00 hod. do 20.00
hod.. Zápisnične nebolo podchytené, že pri uvedenej úvahe zohľadňovala konajúca sudkyňa konflikt
rodičov ohľadne otcom vyžadovaných náhradných termínov v prípade nerealizovaného styku, čo však
do života dieťaťa a tiež osobného života matky vnáša značnú neistotu a chaos, pričom pri vyššie
naznačenej širokej úprave styku je pravdepodobné, že aj pokiaľ by otec časť z garantovaných dní

styku z dôvodu plnenia pracovných povinností nevyužil (o čom je potrebné matku vopred upovedomiť
v záujme predchádzania sklamania u dieťaťa v očakávaní kontaktu s otcom), stále by mal k dispozícii
dostatočný čas na budovanie si citovej väzby s dieťaťom vyvíjaním spoločných zmysluplných aktivít a
pôsobenie príkladom. Vzhľadom na prejavené postoje rodičov naznačujúce akceptáciu predbežného
právneho posúdenia veci bol spis opätovne predložený súdnemu koordinátorovi za účelom spísania

konkrétnej rodičovskej dohody v intenciách vysloveného právneho názoru súdu s tým, že pojednávanie
bolo odročené na 14.05.2020 (termín bol neskôr zmenený na 22.05.2020). Na informatívny výsluch
nariadený súdnym koordinátorom na 09.03.2020 sa matka nedostavila, čo vysvetlila na pojednávaní
dňa 22.05.2020 tak, že o predvolaní súdu nevedela, nakoľko bola predvolávaná jej PZ, ktorá však bola v
tom čase v zahraničí. Navyše uviedla, že od 18.02.2020 do 20.04.2020 bola práceneschopná s ťažkým

zápalom pľúc. Nakoľko otec dňa 20.05.2020 doručil do spisu opätovne obsiahle vyjadrenie, s ktorým
nemal súd pre krátkosť času možnosť oboznámiť sa, vzhľadom na objektívne dôvody neuskutočnenia
stretnutia pred súdnou koordinátorkou naplánovaného na 09.03.2020 bol spis opätovne predložený
súdnej koordinátorke a pojednávanie bolo odročené na 21.08.2020. Dňa 08.06.2020 sa obaja rodičia
dostavili na informatívny výsluch, na ktorom však nedokázali dospieť k dohode ohľadom bežného styku

s maloletým, a teda dňa 21.08.2020 je možné očakávať autoritatívne rozhodnutie súdu o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností vrátane komplexnej úpravy styku otca s maloletým.

5. Podľa § 324 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 (CSP) - (1) Pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

(2)Nakonanieonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniajepríslušnýokresnýsúd.(3)Neodkladné
opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) CSP - (1) Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladneupraviťpomeryaleboakjeobava,žeexekúciabudeohrozená.(2)Neodkladnýmopatrením
možno strane okrem iného uložiť aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa § 329 CSP - (1) Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

8. Podľa § 330 ods. 1 CSP - (1) Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas

(2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (3)
Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k
zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým
bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

9. Podľa § 360 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok účinný od 01.07.2016 (CMP)
zaradeného do časti Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu (1) Neodkladné
opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.10. Podľa § 2 ods. 1 CMP (1) Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 234 CSP (1) Súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. (2) Ak nie je ďalej
ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

12. Cieľom neodkladných opatrení, ktoré nahrádzajú predbežné opatrenia podľa zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 v občianskom súdnom konaní, ktorým

je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené
rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho
núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, nie je rozhodnutím vo veci
samej. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. V konaní o
starostlivosti súdu o maloleté deti môže byť tiež nariadené neodkladné opatrenie, avšak súd musí
starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.

13. Keďže neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ
nenadobúda definitívne práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru
predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný

formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na
základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (viď rozhodnutie IV. ÚS 84/9).

14. Nariadenie neodkladného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby
nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných
opatreniach v konaní o starostlivosti o maloleté deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou
takýchto opatrení v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia.
Starostlivosť treba chápať ako procesný nástroj, pričom jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako

pojmový znak neodkladného opatrenia nariadeného v prebiehajúcom konaní. Nariadenie neodkladného
opatrenia v prípade úpravy styku slúži prioritne na zabezpečenie kontaktu rodiča s dieťaťom, tak aby
nedošlo k prerušeniu citových väzieb medzi dieťaťom a rodičom a aby nedošlo k vylúčeniu takéhoto
rodiča z výkonu jeho rodičovských práv a povinností a prichádza do úvahy ak rodičia spolu nežijú a
na styku s maloletým dieťaťom sa nevedia dohodnúť. Tým, že rodičovské práva k maloletým deťom

majú obaja rodičia, má taktiež otec, ktorý nežije s dieťaťom právo sa s ním stretávať, rovnako právom
dieťaťa je, aby malo zabezpečený kontakt aj s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Právo
na kontakt rodiča s dieťaťom vyplýva ako z príslušných ustanovení Zákona o rodine, tak aj z Dohovoru
o právach dieťaťa. Právo styku rodiča s dieťaťom je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností,
ktoré vzniká v dôsledku reálne existujúcej osobnej starostlivosti druhého rodiča. V prípade maloletého

dieťaťa a úpravy stretávania sa s rodičom, je rozhodujúci vek, vývinové možnosti a potreby, zdravotný
stav dieťaťa, citové väzby a tiež skutočnosť, v akej miere a akým spôsobom tento rodič doposiaľ
zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa. Neopodstatnené zamedzovanie styku rodiča s dieťaťom
znamená nielen zásah do jeho práv, ale i zásah do práv dieťaťa majúcemu právo vytvárať a budovať
si vzťah s oboma rodičmi.

15. V danom prípade mal súd za to, že na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia neboli
splnené podmienky, keďže neboli naplnené základné predpoklady naliehavosti dočasnej úpravy
právnych pomerov k maloletému V. v požadovanom smere, ktoré by vyplývali napr. z osvedčenej
reálnej a bezprostrednej hrozby, ktorá by pre maloletého vyplývala z ponechania doterajšieho stavu bez

požadovanej autoritatívnej úpravy styku s otcom. Hoci rodičia maloletého spolu nežijú, tak z obsahu
návrhu, ako aj spisu vo veci samej vedeného pod sp. zn. 22P/13/2019 je zrejmé, že matka styk otca s
maloletým doposiaľ umožňovala, avšak v rozsahu, ktorý nezodpovedá predstavám otca a evidentne za
sprievodných komunikačných problémov, ktoré vyústili až do iba čiastočne úspešnej mediácie, ktorej sa
účastníci podrobili v priebehu súdneho konania. Aktuálny najbežnejšie realizovaný styk otca s maloletým

počas každého druhého víkendu zodpovedá minimálnej štandardnej úprave styku rodiča, ktorému dieťa
nie je zverené do osobnej starostlivosti na základe súdnych rozhodnutí a teda súd má za to, že bez
okamžitého zásahu vo forme neodkladného opatrenia nemôže dôjsť k zásadnému ohrozeniu práv otca a
maloletého a pretrhnutiu ich citových väzieb, pričom konečné meritórne rozhodnutie je možné očakávaťuž v najbližšom čase na nariadenom pojednávaní v mesiaci august 2020. Čo sa týka styku počas
letných prázdnin súd po oboznámení sa s obsahom mediačnej dohody, ktorá zachytáva vôľu oboch
rodičov, pričom zo strany matky je potvrdená aj jej podpisom, ktorý ju zaväzuje, je zrejmé, že styk otca

s maloletým V. je možné realizovať na základy dohody rodičov aj bez autoritatívnej úpravy, keď však
otec musí prispôsobiť svoje predstavy právu matky rovnako si s dieťaťom na leto vytvoriť individuálny
voľnočasový program. Z obsahu mediačnej dohody teda vyplýva, že otec má aj bez autoritatívnej
súdnej úpravy garantovaný minimálny rozsahu styku potrebný na zachovanie jeho vzájomnej citovej
väzby s maloletým V. v zmysle vyššie citovaných zásad, ktorými sa súd riadi pri posudzovaní potreby

neodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Bez overenia dôvodov matky na otcom tvrdenú snahu o
elimináciu vzájomných kontaktov otca a syna súd nemôže nahradiť neodkladnou úpravou konečné
rozhodnutie vo veci, pre ktoré je potrebné doplniť dokazovanie výsluchmi účastníkov, čo presahuje
možnosti konania o návrhu na neodkladnú úpravu, avšak je ho možné očakávať už v dohľadnej dobe,
keďnajbližšítermínpojednávaniavovecijenariadenýna21.08.2020.Charakterkonaníoúpravuvýkonu
rodičovských práv a povinností a povinnosť súdu sledovať vždy najlepší záujem dieťaťa bráni tomu, aby

neodkladnou úpravou došlo k definitívnej úprave pomerov účastníkov a v prípade konaní o úpravu styku
môže byť neodkladné opatrenie nariadené skutočne iba v prípade vážneho ohrozenia práv niektorého
z účastníkov, k čomu však aj s poukazom na predloženú mediačnú dohodu a prebiehajúci rozsah styku
jednoznačne nedochádza v prejednávanej veci.

16. Súd záverom dodáva, že každé dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom.
Sú to však predovšetkým rodičia, ktorí by prioritne mali nadradiť záujem dieťaťa nad vlastné
záujmy a teda rešpektovať právo detí na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov ako aj
právo detí na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi
rodičmi, za zohľadnenia ich veku, psychickej a emocionálnej vyspelosti a tiež denného osobného a

školského, resp. predškolského režimu a zdravotného stavu dieťaťa. V návrhu deklarované subjektívne
obavy otca neboli žiadnym konkrétnym spôsobom osvedčené a teda nebola dostatočne osvedčená
žiadna hrozba na právach dieťaťa, čo je základným predpokladom nevyhnutnosti neodkladnej úpravy
pomerov. Hoci dohoda rodičov ohľadom styku otca s maloletým V. je pravdepodobne dosahovaná za
sprievodných komunikačných problémov rodičov, otec nemôže očakávať, že jeho osobné problémy a

konflikty s matkou maloletého môžu byť vyriešené ingerenciou súdu vo forme neodkladného opatrenia
týkajúceho sa jeho styku s maloletým. Skutočnosť, aká definitívna forma a rozsah styku bude najlepšie
zabezpečovať potreby a realizáciou práv maloletého môže byť riešená až v konaní vo veci samej, v
ktorom je možné vykonať aj potrebné dokazovanie pre meritórne rozhodnutie vo veci.

17. Napokon súd dodáva, že neodkladné opatrenie predstavuje predbežnú, t.j. provizórnu úpravu
pomerov a nevyhovenie návrhu na jeho nariadenie nepredstavuje prekážku rozhodnutej veci. Súd má
teda možnosť kedykoľvek v priebehu konania na základe výsledkov prebiehajúceho dokazovania na
návrh, prípadne i z úradnej povinnosti pri zmene pomerov aj pred rozhodnutím vo veci samej, pokiaľ by
k nemu z objektívnych dôvodov nedošlo na pojednávaní dňa 21.08.2020, pristúpiť v prípade potreby k

neodkladnej úprave pomerov účastníkov a prispôsobiť ich potrebám predovšetkým maloletého dieťaťa.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. (125 ods.
3 CSP).