Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, July 7, 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/251/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317217483
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2317217483.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava - Staré Mesto, Pribinova 25, IČO: 35 807
598, zast.: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka so sídlom 900 45 Malinovo, Slnečná 765/3, IČO: 42
174 902, proti žalovanému: S. P., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX R. Ú., P. XXXX/XX, o zaplatenie
407,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 407,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne z dlžnej sumy od 23. 8. 2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Galanta dňa 21. 8. 2017 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 407,- eur s príslušenstvom.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je právnická osoba, žalovaný je fyzická osoba. Na
základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 3. 10. 2012 uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka ako nepomenovanej zmluvy žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver
vo výške 800,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 772,- eur za
podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere, a to v 12 mesačných splátkach po 131,- eur, počnúc dňom
12. 11. 2012. Dňa 2. 5. 2013 a dňa 21. 11. 2013 požiadal žalovaný o úpravu splátkového kalendára
formou posunu splátky. Na základe týchto žiadostí mal byť celý úver uhradený dňa 22. 8. 2014. V

zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere,
sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku
predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívnou
s tým spojenou. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých
podmienok, čím porušil dojednania predmetnej Zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval
žalovaného na úhradu jeho záväzku. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi v prípade porušenia

podmienok tejto zmluvy aj poplatok za zasielanie upomienok, celkom vo výške 60,- eur. Žalovaný
doposiaľ uhradil žalobcovi sumu vo výške 393,- eur. Keďže žalovaný neuhradil celú dlžnú sumu, žalobca
žiadal, aby ho súd zaviazal na zaplatenie nasledovného:- zostatok na istine 407,- eur;
- poplatok v sume 524,96 eura;
- poplatok za upomienky vo výške 60,- eur;

- úrok vo výške 32 % ročne zo sumy:
- 800,- eur od 3. 10. 2012 do 17. 1. 2013 v sume 74,35 eura;
- 538,- eur od 18. 1. 2013 do 6. 2. 2013 v sume 8,96 eura;
- 407,- eur od 7. 2. 2013 do zaplatenia;
- úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy:

- 931,96 eura od 27. 3. 2014 do zaplatenia;
- trovy konania.

3. Žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu. S poukazom na § 151 ods. 1 CSP ich mal súd za
nesporné.

4. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej

koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Súd nemôže vyzývať (s poukazom na
dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu,
kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie
je možné prihliadať. Súd poukazuje na Uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009 z 24. 2. 2010

(Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta
prvá O.s.p. (teraz § 150 CSP), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní,
t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie

nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce
navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom

vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že
súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú
povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom
dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou

tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť
skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú
povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že
skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude
predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie

bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé
rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda
okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný
právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh
skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.) ako aj na

Rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7. 2009 (Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia
a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má
to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia
vo veci.).

5. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Zmluva o úvere č.
203400965 zo dňa 3. 10. 2012, všeobecné podmienky a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:6. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník (spotrebiteľ) uzavreli dňa 3. 10. 2012 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške
800,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom 772,- eur, teda zaplatiť celkovú čiastku vo

výške1572,-eurv12mesačnýchsplátkachpo131,-eurpočnúcdňom12.11.2012.Ročnápercentuálna
miera nákladov (ďalej len "RPMN") je 302,67 %. V zmluve absentujú údaje o výške priemernej RPMN,
o výške úroku, o konečnej splatnosti úveru a dátume jednotlivých splátok.

7. Na základe žiadosti žalovaného sa splatnosť celého úveru posunula na deň 22. 8. 2014.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom k 3. 10. 2012, (1) Spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o úvere (ďalej „zákona o spotrebiteľských úveroch“), (1) Tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,

podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. g/, i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so

zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zák., (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zák., Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje

náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 39 OZ, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi

podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 cit. nariadenia účinného k 31. 1. 2013, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

10. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa
14. 9. 2015 úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 200,- eur
za odplatu a úrok 150,- eur (v prípade riadneho a včasného splatenia úveru) a žalovaný sa zaviazal
celkovú čiastku 350,- eur splatiť do 14. 9. 2016). V konaní nebolo sporné, že žalovaný úver riadne a včas

nesplácal, celkovo zaplatil sumu 0,- eur, čo je nesporné, nakoľko žalovaný túto skutočnosť nepoprel.
Žalovaný nepoprel ani to, že úver sa stal splatný dňa 14. 9. 2016. Predmetná úverová zmluva (§ 497
ObZ) je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, keďže pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy žalobca konal a žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zároveň sa v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský

úver upravený zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto súd pristúpil k skúmaniu
predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania náležitostí vyžadovaných ust. 9 cit. zákona.

11. Súd zistil, že v zmluve absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/, k/, y/ a to - termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru, termíny splátok, priemerná

hodnota RPMN, ako aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. V zmluve je síce uvedené, že RPMN
predstavuje 302,67 %, ktorý údaj súd považuje za absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§
39 OZ), keď hodnota priemernej RPMN bola v 4. štvrťroku 2012 vo výške 36,73 % (pre spotrebiteľské
úvery do 1500,- eur vrátane s dobou splatnosti do jedného roka).

12. K absolútnej neplatnosti ustanovenia o RPMN súd uvádza nasledovné: Obchádzanie zákona
predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v
konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom
a zmyslom zákona. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami
konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva,

rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Zmluvnú údaj o RPMN súd nemôže
akceptovať ako údaj v súlade s dobrými mravmi, keď viac ako 8-násobne prevyšuje priemernú hodnotu
RPMN v období, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy. Preto súd naň hľadí ako na absolútne neplatný údaj.

13. Na základe uvedeného je potom úverová zmluva s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č.

129/2010 Z.z. bezúročná a bez poplatkov. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi úver vo výške,
ktorú mu žalobca poskytol, t. j. 800,- eur po zohľadnení vykonaných úhrad žalovaného vo výške 393,-
eur. Žalovaný je tak povinný zaplatiť ešte 407,- eur, preto sú žalobe v tejto časti vyhovel.14. V konaní nebolo sporným, že žalovaný sa s plnením svojho dlhu dostal do omeškania, súd preto
priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, t. j. od 23. 8. 2014 (nie od

27. 3. 2014, ktorý dátum žalobca nijako neozrejmil aj napriek výzve súdu) do zaplatenia a len zo sumy
priznanej istiny (nie aj z poplatkov, v ktorej časti aj s príslušenstvom súd žalobu zamietol). Hoci zmluvný
vzťah vznikol pred dňom 31. 1. 2013, súd priznal úroky z omeškania len vo výške 5 % p.a. a nie 8 %
p.a., a to postupom podľa § 216 CSP.

15. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok v časti poplatku v sume 524,96 eura; poplatku za upomienky
vo výške 60,- eur, súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca nijako neozrejmil, listinne nepodložil tieto
poplatky, čím neuniesol ako bremeno tvrdenia tak ani bremeno dôkazu, navyše súd vyhodnotil zmluvu ú
úvere ako bezpoplatkovú a bezúročnú, preto nepriznal žalobcovi ani právo na zaplatenie úroku vo výške
32 % ročne. Z týchto dôvodov súd považoval nárok žalobcu v tejto časti za nedôvodný, a preto žalobu
v tejto časti spolu s príslušenstvom zamietol.

16. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP,
pričom žalovaný bol v konaní viac úspešnejší ako žalobca. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady
trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov proti neúspešnej strane. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu

všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný
úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti
úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn.
8 Sžo 215/2010). Keďže žalovaný bol v konaní úspešnejší ako žalobca, mal by právo na náhradu trov

konania, žiadne mu však nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté - žalobca,
a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods.
1 CSP). Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie žalovaný, ktorý sa svojho práva účinne vzdal

podľa § 368 CSP.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.