Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, August 7, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 73Ek/795/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120299461
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120299461.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Product feed a.s., so sídlom Hlavná
1538/31, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 35 922 117, zastúpeného: Právne centrum s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 873, proti povinnému: I., o vymoženie
18.742,50 eura s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 73Ek/795/2020 zo dňa 20. 07. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 73Ek/795/2020 zo
dňa 20. 07. 2020 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 73Ek/795/2020 zo dňa 20. 07. 2020.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, vydaným vyšším súdnym úradníkom, sp. zn.
73Ek/795/2020 zo dňa 20. 07. 2020 súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods.
3 písm. b) Exekučného poriadku zamietol v časti vymoženia výšky nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 484,00 eur (I. výrok) a v časti trov exekúcie vo výške 42,00 eur (II. výrok).
2. Proti uzneseniu podal oprávnený včas sťažnosť, ktorú odôvodnil predovšetkým znením dôvodovej
správy k § 9 zákona č. 233/2019 Z.z. a ustanovením § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a teda, že

v návrhu uplatnené a odôvodnené náklady sú príslušenstvom pohľadávky, ktoré nesúvisia s podaním
opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Navrhol preto sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušiť.
3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

4. Podľa § 250 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
5. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z.z.“), okrem náhrady súdneho
poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
6. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dospel súd k

záveru, že bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Sudca po preskúmaní napadnutého
uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z
takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom
odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom
uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na
zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu sťažnosti oprávneného.

7. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku súd zamietol uplatnený nárok oprávneného
na vymoženie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 484,00 eur (ktoré sú trovamioprávneného vzniknutými v „starej“ exekúcii) a trovy exekúcie oprávneného vo výške 42,00 eur.
Oprávnený sa s uvedeným záverom nestotožnil, argumentujúc predovšetkým dôvodovou správou,
z ktorej má vyplývať nárok oprávneného a že uvedené náklady sú príslušenstvom pohľadávky. K

uvedenému súd uvádza, že dôvodová správa nie je právne záväzným výkladom právnych noriem, ktoré
podáva jedine súd. Možno sa síce domnievať, že dôvodová správa vyjadruje úmysel zákonodarcu,
no v danom prípade možno o uvedenom výrazným spôsobom polemizovať, keď zákon č. 233/2019
Z.z. bol dotknutý viacerými podstatnými zmenami, aj pri prerokovaní v Národnej rade Slovenskej
republiky, pričom z obsahu celej dôvodovej správy (vo vzťahu k prijatým právnym normám) je zrejmé,

že nezodpovedá prijatému normatívnemu textu zákona, a to vo viacerých bodoch, keď napríklad podľa
dôvodovej správy k § 5 zákona č. 233/2019 Z.z., cit.: „Upovedomenie o zastavení starej exekúcie
obsahujevšetkypotrebnéinformácieovymáhanejpohľadávkeatrováchstarejexekúcie“,pričompodľa§
5ods.2zákonač.233/2019Z.z.niejepodstatnounáležitosťouvýškavymáhanéhonároku.Taktiežpodľa
dôvodovej správy k § 6 zákona č. 233/2019 Z.z., cit.: „...ktoré sú vo výške 35 eur bez dane z pridanej
hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych

trov o daň z pridanej hodnoty.“, pričom podľa § 6 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. sa samozrejme
zvyšuje výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ak je platiteľom tejto dane súdny exekútor a
nie advokát oprávneného. Ďalej napríklad podľa dôvodovej správy k § 9 zákona č. 233/2019 Z.z., cit.:
Na uľahčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa umožňuje oprávnenému pôvodný
exekučný titul predložiť vo forme „skenu“, t. j. zaručená konverzia sa nepožaduje.“, pričom podľa § 9 ods.

1 zákona č. 233/2019 Z.z. sa návrh podáva podľa Exekučného poriadku, ktorého § 48 ods. 6 vyžaduje
zaručenú konverziu exekučného titulu a výnimka z uvedeného pravidla sa v zákone č. 233/2019 Z.z.
(v rozpore s dôvodovou správou) nenachádza. Uvedenými príkladmi súd nepodrobil úplnej komparácii
dôvodovú správu s účinným znením zákona, iba poukazuje, že nezrovnalosti medzi schváleným (a
už účinným) znením zákona č. 233/2019 Z.z. a dôvodovou správou nie sú výnimočné a vyskytujú sa

na viacerých miestach. Už len z uvedeného považuje súd za potrebné odmietnuť výklad, ktorý sa má
mať oporu v dôvodovej správe k uvedenému právnemu predpisu. Taktiež súd uvádza, že pokiaľ ide o
sumu 42,00 eur, ktorá predstavuje oprávneným uhradené trovy starej exekúcie ukončenej ex-lege za
splnenia podmienok uvedených v zákone č. 233/2019 Z.z., na túto nedisponuje oprávnený spôsobilým
exekučným titulom proti povinnému. Ako vyplýva z § 6 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., upovedomenie

o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom. No uvedený
exekučný titul predstavuje oprávnenie súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného.
Uvedený exekučný titul nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný
v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie paušálnych trov
od povinného, ani titulom na uplatňovanie trov exekúcie oprávneného vzniknutých v zastavenej exekúcii.

Úhradou paušálnych trov oprávneným súdnemu exekútorovi totiž podľa názoru súdu nedochádza k
prechodu práva z exekučného titulu (zo súdneho exekútora na oprávneného) a ani nedochádza k
prechodu uloženej povinnosti z exekučného titulu (z oprávneného na povinného). Taktiež, ako vyplýva
bez akýchkoľvek pochybností z ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., okrem náhrady súdneho
poplatku za návrh, oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený tak

nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42,00 eur a 484,00 eur od povinného (pokiaľ by
malo ísť o príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a uvedené náklady
oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. uplatňovať ani ako náhradu trov
spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
8. Súd k nároku na náhradu paušálnych trov exekúcie a trov exekúcie oprávneného vzniknutých

v zastavenej exekúcii od povinného naviac uvádza, že zákonom 233/2019 Z.z. došlo, abstrahujúc
od iných dôvodov zastavenia exekúcie, vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“,
a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č.

233/2019 Z.z. bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumcia, že ak v rozhodnej dobe
nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý
by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Rešpektujúc
očakávania oprávneného o vymožení pohľadávky však súd pripomína, že tieto očakávania nie je možné

považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb, a teda že je
legitímna požiadavka zákonodarcu na časovom ohraničení trvania exekúcie (porovnaj právne poriadky
iných štátov kontinentálneho systému práva, z ktorého vyplýva, že systém časovo neobmedzeného
výkonu rozhodnutia je výnimočným). Zákonodarca pristúpil k regulácii uvedeného stavu zavedenímčasového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku
upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného)
s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náklady, ktoré s

tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho
návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel právneho štátu,
nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s opakovaným vedením exekúcie a teda
nákladov vzniknutých v neúspešnej exekúcii ktorá bola zastavená z dôvodu že sa nezistil majetok,
ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie (porovnaj § 3 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z.)

z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie
úspešný. Súd sa preto nestotožnil s tvrdením oprávneného o protiústavnosti, keď ani v základnom
konaní, keď je strana v spore úspešná, nezakladá to jej to ústavné právo aj na skutočnú náhradu trov
konania. Pokiaľ bola predchádzajúca exekúcia zastavená z dôvodu absencie majetku povinného, potom
nemožno v tejto vzniknuté náklady oprávneného prenášať do nového exekučného konania.
9. Z dôvodu absencie exekučného titulu na vymáhanie uvedeného nároku (odsek 7. odôvodnenia), z

dôvodu neúspechu oprávneného v zastavenej exekúcii zo zákona (odsek 8. odôvodnenia), z dôvodu
výslovného znenia ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., podľa ktorého oprávnený má
nárok iba na náhradu súdneho poplatku za opätovne podaný návrh, dospel súd k záveru, že v novom
exekučnom konaní nemá oprávnený nárok na vymoženie náhrady iných trov vo výške 42,00 eur od
povinného, ktoré uhradil súdnemu exekútorovi na základe Upovedomenia o zastavení starej exekúcie

ani vo výške 484,00 eur, ktoré vznikli oprávnenému v zastavenom exekučnom konaní. O uvedených
nákladoch nie je možné uvažovať ako o príslušenstve pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že na tieto nemá oprávnený k dispozícii exekučný titul. Z ustanovenia § 48 ods.
2 Exekučného poriadku bez pochybností vyplýva, že pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie sa
vyžaduje exekučný titul (ktorým oprávnený na vymoženie 484,00 eur a 42,00 eur nedisponuje), pričom

ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. vylučuje použitie ustanovenia § 199a ods. 1 Exekučného
poriadku s výnimkou výdavkov na zaplatený súdny poplatok. Pokiaľ súd zamietol návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie 484,00 eur a 42,00 eur, iba aplikoval účinné právne normy,
o ktorých súlade s Ústavou nemá pochybnosti.
10. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1

Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
73Ek/795/2020 zo dňa 20. 07. 2020 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so
záverom, že návrh na vykonanie exekúcie je v časti vymoženia 484,00 eur a iných trov 42,00 eur od
povinného nedôvodný, keď oprávnený nedisponuje exekučným titulom na ich vymáhanie a iné trovy ako
zaplatený súdny poplatok nie je možné podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. od povinného vymáhať,

nejde teda ani o trovy exekúcie oprávneného, a preto podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku
je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v tejto časti.
11. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní
o oprávneným podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).