Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/201/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513203906
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2513203906.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a členiek senátu
JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanému: H. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. Z. XX, XXX XX X. Z., zastúpenému: ZASTAVME ÚŽERU - Občianske združenie na právnu
ochranu občana a finančného spotrebiteľa, so sídlom Pod Hájom 1367/169-44, 018 41 Dubnica nad

Váhom,IČO:51255022,ozaplatenie8.292,24euraspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudku
Okresného súdu Piešťany zo dňa 11. apríla 2019, č. k. 15C/56/2014-184, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o
nároku na náhradu trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom pre zmeškanie žalobcu výrokom I. v časti o

zaplatenie istiny vo výške 824,07 eura konanie zastavil, výrokom II. vo zvyšnej časti zamietol žalobu a
výrokom III. rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1. 1. Výrok o čiastočnom zastavení konania odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca vzal čiastočne
späť žalobu vo výške 824,07 eura z dôvodu, že z konkurzného konania na pôvodne žalovaného v 1.
rade prijal dňa 07.06.2016 výťažok vo výške 824,07 eura. Zostatok pohľadávky tak predstavuje suma

7.468,17 eura s príslušenstvom. S poukazom na ustanovenie § 144, § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“) súd prvej inštancie konanie zastavil,
keď k späťvzatiu prišlo pred začatím pojednávania.

1. 2. Vecne rozsudok odôvodnil tým, že vo veci bolo nariadené pojednávanie na 11.04.2019 o 13:00
hod. Na pojednávanie boli predvolaní žalobca a žalovaný. Žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie

doručené do elektronickej schránky dňa 21.03.2019. V predvolaní bol žalobca poučený o tom, že ak
sa na pojednávanie nedostaví a svoju neprítomnosť neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, súd
na návrh druhej strany rozhodne o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Žalobca sa na pojednávanie dňa
11.04.2019 nedostavil, pričom svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť z dôvodu vysokej
pracovnej zaneprázdnenosti. Súčasne poukázal na hospodárnosť konania, kedy jeho účasťou, resp.
účasťou advokáta by vznikli ďalšie náklady (trovy konania). Zástupca žalovaného pred súdom navrhol

rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu.

1. 3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom
pre zmeškanie žalobcu preto žalobu v časti po jej čiastočnom späťvzatí, t.j. v rozsahu zaplatenia sumy
7.468,17 eura s príslušenstvom zamietol.

1. 4. Ospravedlnenie neprítomnosti žalobcu na pojednávaní súd prvej inštancie vyhodnotil tak,
že žalobca síce ospravedlnenie neprítomnosti doručil súdu včas, no neospravedlnil ju žiadnymiokolnosťami, v ospravedlnení neuviedol vážne okolnosti jeho neúčasti na pojednávaní tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 278 C.s.p.. Ospravedlnenie neúčasti žalobcu poukazom na hospodárnosť
konania, resp. pracovnou vyťaženosťou atribút „vážnosti okolnosti“ podľa súdu nenapĺňajú, t.j. nemožno

ho kvalifikovať ako ospravedlnenie vážnymi okolnosťami. Vážnymi okolnosťami sú okolnosti takej
intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (napr. choroba,
dopravná nehoda a pod.). Na podporu zvoleného procesného postupu v tejto veci súd prvej inštancie
odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.06.2018 sp. zn. 10Co/150/2017 a na
rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/417/2017 zo dňa 19.09.2018

1. 5. Právne súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 278, § 279 a čl. 12 C. s. p..

1. 6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C.
s. p. a v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku II. podal odvolanie žalobca z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Odvolanie odôvodnil poukazom na
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), b), h) C. s. p..

2. 1. Uviedol, že nemal za to, že v predmetnom spore bola jeho účasť nevyhnutná, a to aj s poukazom
na výzvu súdu prvej inštancie zo dňa 20.03.2019, ktorou ho súd vyzval, aby v prípade neúčasti
na pojednávaní do termínu pojednávania uviedol určite skutočnosti, čo za žalobca podaním zo dňa
26.03.2019 aj vykonal. Počas celého zdĺhavého konania bol aktívny a nemal za to, že v danej veci je
nejaká sporná otázka, pretože mu nebolo doručené ani jedno vyjadrenie zo strany žalovaného, ktorým

by žalovaný namietal nárok žalobcu. Žalovaný žalobcu rovnako nekontaktoval za účelom mimosúdneho
vyriešenie sporu. V predmetnom konaní bol žalovaný ten, ktorý bol pasívny, nereagoval na vyjadrenie
žalobcu, nepodal jedno relevantné vyjadrenie a v konečnom dôsledku žalobca doplatí na účelové
zneužitie § 278 C. s. p.. Žalobca opakovane uviedol, že bol v celom konaní aktívny, len sa nezúčastnil
pojednávania majúc za to, že jeho účasť nie je nevyhnutná, a to aj s poukazom na výzvu súdu zo dňa

20.03.2019 a zároveň súhlasil, aby súd prvej inštancie rozhodol aj v jeho neprítomnosti. Vo svojom
ospravedlnení poukázal na zachovanie zásady hospodárnosti konania vyjadrenej v čl. 17. C. s. p.. Súd
prvej inštancie poukázal vo svojom rozhodnutí na uplatnenie zásad zakotvených v čl. 12 a v čl. 7 C. s. p.,
zásadu hospodárnosti konania vyjadrenú v čl. 17 C. s. p. však do úvahy nevzal. Žalobca poukázal tiež na
to že je štandardným postupom, že žalobcovia sa nezúčastňujú pojednávaní v prípade, ak nie je nárok

relevantne rozporovaný, je to aj v záujme žalovaných, aby sa zbytočne nezvyšovali trovy konania. Podľa
žalobcu nie je možné ustanovenie § 278 C. s. p. vykladať formalisticky, nakoľko žalobca bol v konaní
aktívny, svoj nárok riadne odôvodnil, požiadal súd prvej inštancie, aby rozhodol v jeho neprítomnosti,
pričom odkázal na svoje dovtedajšie vyjadrenia. Na podporu svojich odvolacích námietok poukázal na
nález Ústavného súdu ČR zo dňa 23.02.2016 sp. zn. IV ÚS 3143/15 kde Ústavný súd ČR vyjadril

názor, že kontumačný rozsudok je nástroj na dosiahnutie rýchleho efektívneho rozhodnutia sporu. Ide
o procesný sankčný nástroj na ochranu strany v konaní, proti strane, ktorá nemá záujem na účasti
na konaní. Podľa názoru vyjadreného v uvedenom rozhodnutí je možné kontumačný rozsudok vydať
iba vtedy, ak to zodpovedá, vzhľadom k ostatným okolnostiam, ostatným zásadám civilného procesu a
základného práva strany na spravodlivé konanie. Z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že okrem

splnenia formálnych podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie je potrebné skúmať aj materiálnu
stránku, a síce mieru pasivity žalobcu a nevyhnutnosť rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie.
Žalobca podporne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.04.2018 sp. zn.
17Co/280/2017 v ktorom Krajský súd poukázal na zásady vyjadrené v C. s. p. najmä v čl. 2 a 3 C. s. p..

2. 2. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na skutočnosť, že žalobca svoju neúčasť na
pojednávanížiadalospravedlniťpodanímdoručenýmsúduvdeňpojednávaniadňa11.04.2019zdôvodu

vysokej zaneprázdnenosti, pričom súhlasil s rozhodnutím v neprítomnosti. Žalobca mal dostatočný
predstih min. 5 dní na ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní, napriek tomu tento úkon vykonal až
v deň pojednávania. Žalovaný pripomenul zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ - práva patria bdelým,
ktorá zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana vkonaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k
ich ohrozeniu a poškodzovaniu. Bola to pritom práve neúčasť žalobcu, ktorý sa bez riadneho a najmä
včasného ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie nariadené vo veci okresným súdom, hoci bol na

toto pojednávanie riadne a včas predvolaný a bol v predvolaní výslovne poučený o možnom následku
nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Ak potom za
danej situácie žalovaný na pojednávaní navrhol rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie, okresný
súd postupoval vecne správne, ak tomuto návrhu v zmysle ustanovenia § 278 C. s. p. vyhovel a o žalobe
rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Nebolo porušené žalobcove právo na spravodlivé konanie,

nakoľko mal možnosť konať pred súdom na vytýčenom pojednávaní a vyjadriť sa k predmetnému sporu,
ktorý je na súde vedený už 6 rokov, žalobca svoje právo nevyužil.

3. 1. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Žalobca v odvolacej replike vyjadril názor, že ak súd prvej inštancie nepovažoval jeho ospravedlnenie

za dôvodné, mal postupom podľa § 183 ods. 4 C. s. p. informovať žalobcu, že jeho podanie neakceptuje
a účasť je povinná. Uviedol, že sa nezakladá na pravde tvrdenie žalovaného, že žalobca sa ospravedlnil
až v deň konania pojednávania. Žalobca podal ospravedlnenie elektronicky dňa 09.04.2019, to že súd
prijal podanie 11.04. 2019 žalobca nemohol ovplyvniť.

5. Žalovaný v odvolacej duplike opakoval, že kapacitné možnosti žalobcu a hospodárnosť konania nie
sú vážne okolnosti, pre ktoré by sa nemohol zúčastniť pojednávania.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 C. s. p.), oprávnenou osobou - žalobcom ako stranou sporu v neprospech ktorej bolo rozhodnutie

vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné - rozsudok pre zmeškanie
žalobcu bol napadnutý z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356
písm. b C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 C. s.
p.), preskúmal napadnutý rozsudok, a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 C. s. p. á contrario) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť
žalobcovi 7.468,17 eura s príslušenstvom z dôvodu, že ako ručiteľ prevzal voči žalobcovi ako veriteľovi
záväzok zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Súd prvej inštancie v časti konanie

zastavil a napadnutým výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol, pričom rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie žalobcu.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie splnenia podmienok pre vydanie rozsudku pre
zmeškanie žalobcu podľa § 278 C. s. p., najmä zistenie, či žalobca ospravedlnil svoju neprítomnosť na

pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami, keď napadnutý rozsudok súd prvej inštancie vydal na návrh
žalovaného ako rozsudok pre zmeškanie žalobcu na pojednávaní dňa 11.04.2019.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň
11.04.2019, na ktoré predvolal strany. Predvolanie na pojednávanie obsahovalo aj poučenie, že ak sa

na pojednávanie strana nedostaví a svoju neprítomnosť neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, na
návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie (§ 274 a § 278 C.s.p.). Súčasne
s predvolaním súd prvej inštancie žalobcovi odoslal výzvu, aby súdu v prípade neúčasti na pojednávaní
do termínu pojednávania uviedli, aká bola celková výška poskytnutých peňažných prostriedkov titulom
predmetného úveru a aká celková suma bola doposiaľ uhradená. Súčasne súd žiadal oznámiť, či bola

predmetná pohľadávka uspokojená (čo i len čiastočne) v rámci konkurzu (voči pôvodne žalovaným 1. a
2.). Žalobca súdu prvej inštancie doručil dňa 26.03.2019 vyjadrenie, ktorým na výzvu vecne odpovedal.

9. 1. Žalobca elektronickým podaním podaným a doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.04.2019
(utorok) ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 11.04.2019 o 13.00 hodine

z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti, pričom vyslovil súhlas s rozhodnutím veci aj v jeho
neprítomnosti a poukázal na zachovanie zásady hospodárnosti konania, pretože zabezpečenie účasti
žalobcu, resp. advokáta na pojednávaní by predstavovalo ďalšie náklady, o ktoré by sa navýšili trovykonania. Žalobca súčasne uviedol, že trvá na všetkých svojich dovtedajších podaniach s tým, že
žalovaný od podania žaloby neuskutočnil žiaden vklad.

9. 2. Na pojednávanie dňa 11.04.2019 sa žalobca nedostavil, žalovaný navrhol vydať rozsudok pre
zmeškanie podľa § 278 C. s. p..

10. Podľa Čl. 2 Základných princípov C. s. p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty (ods. 1).

Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo (ods. 2).

11.PodľaČl.3ods.1ZákladnýchprincípovC.s.p.Každéustanovenietohtozákonajepotrebnévykladať
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento

zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

12. Podľa Čl. 17 Základných princípov C. s. p. súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

13. Podľa § 278 C. s. p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh
žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak

a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

14. Súd prvej inštancie vydal napadnutý rozsudok pre zmeškanie po tom, ako vyhodnotil ospravedlnenie
žalobcu tak, že žalobca síce ospravedlnil svoju neprítomnosť včas, no neospravedlnil ju žiadnymi
okolnosťami. Neuviedol vážne okolnosti jeho neúčasti na pojednávaní v zmysle ustanovenia § 278 C. s.
p.. Ospravedlnenie neúčasti poukazom na hospodárnosť konania, resp. pracovnou vyťaženosťou podľa
súdu prvej inštancie nenapĺňa atribút „vážnosti okolností“.

15. S takýmto záverom súdu prvej inštancie odvolací súd nesúhlasí.

15. 1. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na Základné princípy C. s. p. (články 1 až 18), ktoré
tvoria rámec výkladových pravidiel a v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované právne

normy C. s. p., teda aj citované ustanovenie § 278. V súvislosti s preskúmavanou vecou odvolací
súd upriamuje pozornosť najmä na články 2., 3. a 17. Základných princípov C. s. p., ktoré zvýrazňujú
princípy spravodlivosti, právnej istoty, povinnosť vykladať ustanovenia C. s. p. ústavnokonformne a
eurokonformne, rešpektujúc judikatúru ESĽP a Súdneho dvora EÚ a tiež princíp hospodárnosti konania
ako jeden z najzákladnejších pravidiel výkladu ustanovení C. s. p.. Vo všetkých týchto princípoch je

súčasne prítomný odraz článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý
zakotvuje právo na spravodlivý súdny proces.

15. 2. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplynulo, že žalobca ako procesná strana bol v konaní aktívny
- po doručení žaloby odpovedal na výzvu súdu zaslaním špecifikácie dlžnej sumy, po vyhlásení konkurzu

na majetok pôvodne žalovaných v 1. a 2. rade, vzal voči nim žalobu späť, vyjadril sa k odvolaniu pôvodne
žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu o zastavení konania voči týmto žalovaným, odpovedal na výzvu
súdu zo dňa 23.11.2018, vyjadril sa k opravnému uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 18.02.2019,
vecne sa vyjadril na výzvu súdu zo dňa 20.03.2019. Svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň
11.04.2019 ospravedlnil podaním doručeným súdu prvej inštancie elektronicky dňa 09.04.2019, teda

včas a to poukazom na vysokú pracovnú zaneprázdnenosť a zásadu hospodárnosti (nenavyšovanie
nákladov - trov konania), pričom súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.15. 3. Nie je sporné, že žalobca sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas
predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti
vydania rozsudku pre zmeškanie, čím bolo splnené ustanovenie § 278 písm. a) C. s. p.. Žalobca však

svoju neprítomnosť ospravedlnil včas a vyššie uvedenými dôvodmi, pričom vážnosť týchto dôvodov je
potrebné vyhodnotiť s prihliadnutím na celý kontext a dovtedajší priebeh prvoinštančného konania.

15. 4. Odvolací súd tak, ako je aj vyššie uvedené zistil, že žalobca bol v konaní aktívny. Za významnú, pre
vyhodnotenie situácie, v ktorej bolo súdu prvej inštancie doručené ospravedlnenie žalobcu, odvolací súd

považujetúskutočnosť,žesúdprvejinštanciespoluspredvolanímnanariadenépojednávaniežalobcovi
doručil výzvu, aby súdu v prípade neúčasti na pojednávaní do termínu pojednávania uviedol celkovú
výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a aká celková suma bola doposiaľ uhradená. Žalobca na
túto výzvu vecne odpovedal. Z uvedenej výzvy je možné vyvodiť, že účasť žalobcu na pojednávaní
súd prvej inštancie nepovažoval za potrebnú, postačovalo mu písomné vyjadrenie. V tomto kontexte je
potom potrebné aj vyhodnotiť ospravedlnenie žalobcu, ktorý na základe výzvy súdu mohol nadobudnúť

presvedčenie, že jeho účasť na pojednávaní nie je nevyhnutná a ospravedlnil sa. V tejto situácii - keď
sám súd prvej inštancie navodí dojem, že účasť strany na pojednávaní nie je nevyhnutná - a potom v
dôsledku neprítomnosti tejto strany vyhlási kontumačný rozsudok, odvolací súd konštatuje, že postup
súdu prvej inštancie aplikáciou ustanovenia § 278 C. s. p. nie je férovým postupom a je v rozpore s
právom na spravodlivý proces. Naviac je potrebné mať na zreteli, že hospodárnosť konania je jednou

zo zásad, ktorá sa premieta do celého súdneho konania, a súd má vždy dbať na jej dodržiavanie. V
kontextepreskúmavanejveci,sprihliadnutímnapredmetsporu,vyjadreniasporovýchstrán,špecifikáciu
žalobného nároku, keď sa žalobca k vyjadreniu žalovaného vyjadril, odpovedal na výzvy súdu a bol
presvedčený, že už k veci nemá viac čo uviesť, je ospravedlnenie neprítomnosti poukazom na zásadu
hospodárnosti v súvislosti s narastaním trov konania legitímnym dôvodom vylučujúcim aplikáciu § 278

C. s. p..

15. 5. Odvolací súd zdôrazňuje, že aplikáciu procesného inštitútu rozsudku pre zmeškanie, ktorý
vzhľadom k tomu, že je sankčným inštitútom a pred jeho vyhlásením sa fakticky nevykonáva
dokazovanie, je potrebné vždy citlivo zvážiť s prihliadnutím na všeobecné procesné zásady. Pri

zvažovaní vydania rozsudku pre zmeškanie je potrebné rešpektovať nielen zákonné kritériá, ktoré pre
jeho použitie stanovil zákon, ale tiež základné procesné práva účastníkov konania. V konaní, v priebehu
ktorého sú obe strany aktívne, so súdom komunikujú, nie je namieste vydať kontumačný rozsudok,
naviac nie za situácie, keď sa žalobca ospravedlnil, pričom nič nebránilo vec prejednť aj bez prítomnosti
žalobcu a o veci rozhodnúť postupom podľa § 212 a nasl. C. s. p. (porovnaj nález Ústavného súdu ČR

IV. ÚS 3143/15 zo dňa 23. februára 2016).

16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

17. Podľa § 391 ods. 1 C. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

18. Podľa § 391 ods. 2 C. s. p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

19. Podľa § 391 ods. 3 C. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd
prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

20. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom
podľa citovaných ustanovení zrušil, keď dospel k záveru, že podmienky na vydanie rozsudku pre

zmeškanie žalobcu neboli splnené. Vydaním tohto rozsudku súd prvej inštancie porušil práva žalobcu
na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok v odvolacom konaní nemožno napraviť. Vec súčasne
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.21. V novom konaní súd prvej inštancie preskúma a posúdi vecnú a právnu dôvodnosť žalobcom
uplatnených nárokov, po zistení skutkového stavu vykonané dokazovanie komplexne vyhodnotí,
následne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.

odôvodní.

22. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o nároku na náhradu trov konania, vrátane
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 393 ods.
2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).