Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 5, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Tdo/61/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6817010438
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Michálik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:6817010438.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a
sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., v trestnej veci obvineného H. C.,
pre pokračovací prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák. a iné, na neverejnom
zasadnutí konanom 5. augusta 2020 v Bratislave, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej
republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. januára 2019, sp. zn. 4To/2/2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Revúca rozsudkom z 18. októbra 2018, sp. zn. 2T/207/2017 (ďalej len „okresný súd"
alebo „prvostupňový súd"), podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil obvineného spod obžaloby Okresnej
prokuratúry Revúca zo dňa 26. októbra 2017, vedenej pod zn. 2Pv/180/17/6608-13, zo skutkov právne
kvalifikovaných ako pokračovací prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák. a

prečinkrivejvýpovedeakrivejprísahypodľa§346ods.2Tr.zák.,ktorýchsamaldopustiťtýmspôsobom,
že

1. 22. decembra 2014 v čase od 14.00 h. do 14.40 h., v Revúcej v budove Okresného riaditeľstva PZ na
ulici Priemyselnej č. 305/9, v postavení svedka v trestnom konaní vedenom na odbore kriminálnej polície
Okresného riaditeľstva PZ v Revúcej pod sp. zn. ČVS:ORP-253/VYS-RA-2014 za prečin porušovania

povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 Trestného zákona a prečin falšovania a
pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1
Trestného zákona, po tom, čo bol osobitne poučený o zodpovednosti za vedome nepravdivé údaje
a okrem iného aj o zodpovednosti za trestný čin krivej výpovede podľa § 346 Trestného zákona,
vyšetrovateľovi PZ do zápisnice o výsluchu svedka uviedol, že za nákup zariadenia do školskej jedálne
sa na zasadnutí obecného zastupiteľstva obce J., konaného 12. augusta 2014 hlasovalo, pričom zo

skutkovejvetyrozsudkuOkresnéhosúduRevúca,sp.zn.3T/3/2015,z26.októbra2016,ktorýbolneskôr
potvrdený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3To/12/2017, z 15. marca 2017, ktorými
bola vyššie uvedená trestná vec ukončená, je zrejmé, sa o tejto skutočnosti nehlasovalo, iba diskutovalo
a objasnenie tejto skutočnosti bolo pre ďalší postup vo veci rozhodujúce,

2. 8. júna 2015 v čase od 09.15 h. do 09.55 h., v Revúcej v budove Okresného riaditeľstva PZ na ulici

Priemyselnej č. 305/9, v postavení svedka v trestnom konaní vedenom na odbore kriminálnej polície
Okresného riaditeľstva PZ v Revúcej pod sp. zn. ČVS:ORP-253/VYS-RA-2014 už za prečin porušovania
povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin
falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradného znaku a úradnej značky podľa §
352 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, zo spáchania
ktorých boli obvinení Ing. H. J., C. H. a O. E., po tom, čo bol osobitne poučený o zodpovednosti za

vedome nepravdivé údaje okrem iného aj o zodpovednosti za trestný čin krivej výpovede podľa § 346
Trestného zákona, vyšetrovateľovi PZ do zápisnice o výsluhu svedka uviedol, že za nákup zariadeniado školskej jedálne sa na zasadnutí obecného zastupiteľstva obce J., konaného 12. augusta 2014
hlasovalo, pričom zo skutkovej vety rozsudku Okresného súdu Revúca, sp. zn. 3T/3/2015, z 26. októbra
2016, ktorý bol neskôr potvrdený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3To/12/2017, z

15. marca 2017, ktorými bola vyššie uvedená trestná vec ukončená, je zrejmé, že sa o tejto skutočnosti
nehlasovalo, iba diskutovalo a objasnenie tejto skutočnosti bolo pre ďalší postup vo veci rozhodujúce,

3. 6. júna 2016 v čase od 10.00 h. do 11.05 h., v Revúcej v budove Okresného súdu Revúca na
ulici SNP č. 539/1, v postavení svedka v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Revúca pod

sp. zn. 3T/3/2015 za prečin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate,
úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona, zo spáchania ktorých boli obžalovaní Ing. H. J., C. H. a O. E., po tom, čo bol
poučený o povinnosti vypovedať pravdu, nič nezamlčať a o trestných následkoch krivej výpovede a
prísahy a po zložení prísahy pred sudcom do zápisnice o hlavnom pojednávaní uviedol, že za nákup

kuchynskéhozariadeniadosumy20000eursahlasovalo,pričomzoskutkovejvetyrozsudkuOkresného
súdu Revúca, sp. zn. 3T/3/2015, z 26. októbra 2016, ktorý bol neskôr potvrdený uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3To/12/2017, z 15. marca 2017, ktorými bola vyššie uvedená trestná vec
ukončená, je zrejmé, že sa o tejto skutočnosti nehlasovalo, iba diskutovalo a objasnenie tejto skutočnosti
bolo pre rozhodnutie o vine obžalovaných rozhodujúce.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 31. januára 2019, sp. zn. 4To/2/2019 (ďalej len „krajský súd"
alebo „odvolací súd"), podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol odvolanie okresného prokurátora
podané v neprospech obvineného.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor") podal v preskúmavanej
trestnej veci dovolanie, ktoré bolo prvostupňovému súdu doručené dňa 5. augusta 2019, z dôvodu
uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., a to pre nesprávne právne posúdenie zisteného skutku.

Uznesením krajského súdu bol podľa názoru generálneho prokurátora porušený zákon v § 319 Tr. por.

a v konaní, ktoré mu predchádzalo, v ustanoveniach § 2 ods. 12, § 285 písm. b) Tr. por. a § 346 ods.
1, ods. 2 Tr. zák. v prospech obvineného.

Po stručnej rekapitulácii súdneho konania, nestotožňujúc sa s právnym záverom krajského súdu,
zastáva generálny prokurátor ten názor, že vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že obvinený

vypovedal dvakrát pred vyšetrovateľom Policajného zboru ako svedok v prípravnom konaní a v jednom
prípade aj po zložení prísahy ako svedok na hlavnom pojednávaní pred súdom, že dňa 12. augusta 2014
sa na zasadnutí obecného zastupiteľstva obce J. hlasovalo o nákupe zariadenia do kuchyne v uvedenej
obci. Tieto výpovede sú podľa generálneho prokurátora v zjavnom rozpore s reálnou skutočnosťou,
keďže bolo nepochybne preukázané, že ako svedok vypovedal nepravdivo o okolnostiach, ktoré boli

predmetom dokazovania nielen pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ale aj pred súdom po zložení
prísahy. Obvinený vo svojich výpovediach popísal samotný priebeh hlasovania a jeho spôsob, pričom
ani v jednom prípade nezapochyboval o tom, že by sa nebolo o tejto otázke hlasovalo.

Otázka existencie hlasovania či nehlasovania poslancami obecného zastupiteľstva obce J., ktorým bol

aj obvinený, pritom bola nosnou spornou skutkovou otázkou, ktorú si museli vyriešiť nielen orgány činné
v trestnom konaní vo veci vedenej na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Revúcej pod sp. zn.
ORP-253/VYS-RA-2014, proti obvineným Ing. H. J. a spol., ale aj Okresný súd Revúca, konajúci v
tejto veci pod sp. zn. 3T/3/2015. Vyriešenie problému hlasovania - či k nemu došlo alebo nie, malo
zásadnývplyvnato,čiokolnostiuvedenéazapísanévzápisniciopriebehutohtozasadnutiasúpravdivé.

Objektívne objasnenie tejto okolnosti teda malo zásadný vplyv na posúdenie otázky, či bola zákonným
spôsobom prejavená vôľa obce uzatvoriť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť nákup zariadenia do
kuchyne. Ak by sa totiž preukázalo, že k hlasovaniu o zakúpení zariadenia do kuchyne reálne došlo, čo
tvrdil okrem iných ako svedok aj obvinený, potom by údaje uvedené v zápisnici o zasadnutí obecného
zastupiteľstva zodpovedali skutočnosti a nedošlo by k obvineniu a následnému odsúdeniu Ing. H. J. a

spol.

Napriek uvedeným skutočnostiam dospel okresný súd k záveru, že z vykonaného dokazovania bez
pochybností nevyplýva, že k žiadnemu hlasovaniu na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 12.augusta 2018 v skutočnosti nedošlo. Obsah výpovede obvineného, vykonanej v procesnom postavení
svedka, preto podľa neho nemožno hodnotiť ani ako nepravdivý, ani ako pravdivý, ale iba ako
nepreukázaný.

K tomuto záveru prvostupňový súd dospel i napriek tomu, že Okresný súd Revúca, konajúci v obdobnej
trestnej veci (obvineného O. B. pre rovnaký pokračovací prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa §
346 ods. 1 Tr. zák. a prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Tr. zák.), v odôvodnení
svojho písomne vyhotoveného rozsudku z 2. mája 2018, sp. zn. 1T/93/2017, uviedol, že: „Pravdivosť

tvrdenia o tom, že o nákupe kuchynského zariadenia sa v obecnom zastupiteľstve hlasovalo, ako to v
trestnej veci 3T/3/2015 okrem samotného obžalovaného Ing. H. J. vypovedal svedok O. B., v súčasnosti
stíhaný ako obvinený, bolo hodnotené ako nepravdivé tvrdenie". Aj odvolací súd, konajúci v obdobnej
trestnej veci, v ktorej bol pre rovnaké trestné činy ako obvinený H. C., stíhaný O. B., v odôvodnení svojho
rozsudku zo 4. októbra 2018, sp. zn. 4To/66/2018, nemal pochybnosti o tom, že sa o kúpe kuchynského
zariadenia na zasadnutí obecného zastupiteľstva konaného dňa 12. augusta 2014 nehlasovalo, keď

uviedol, že: „Vo vzťahu k skutkom uvedeným v bodoch 1) a 2) obžaloby okresný súd správne ustálil,
že obžalovaný pri výsluchu v prípravnom konaní v obidvoch prípadoch klamal, keď vypovedal, že
nákup sporného zariadenia do školskej jedálne bol 12. augusta 2014 predmetom hlasovania obecného
zastupiteľstva obce J..".

Generálny prokurátor je teda toho názoru, že vo veci konajúce súdy v trestnej veci obvineného
zjavne nesprávne interpretovali zákonný znak oboch skutkových podstát ohľadne „okolnosti, ktorá má
podstatný význam pre rozhodnutie". V rozpore so správnym výkladom tejto hmotnoprávnej normy sa
súdy dopracovali ku konštatovaniu, že výpoveď svedka - obvineného H. C., nebola rozhodujúcou pri
hodnotení orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi, ktoré konali v trestnej veci obvineného Ing. H. J. a

spol.Výpoveďsvedka-obvineného,všakaninemohlabyťpodľagenerálnehoprokurátorarozhodujúcou,
nakoľkobolavrozporeslistinnýmidôkazmi,ktorýchobjektivitaavýpovednáhodnotasanedalaprakticky
účinne poprieť. Navyše bola v rozpore aj s tvrdeniami iných svedkov - tých, ktorí iniciovali začatie
vyšetrovania a ktorým záležalo na tom, aby nedochádzalo k nezákonným a tiež svojvoľným praktikám pri
nakladaní s finančnými prostriedkami obce J.. Obvinený ako svedok túto nepravdu uvádzal od počiatku

vyšetrovania danej veci a podporoval tvrdenia najskôr podozrivých, neskôr obvinených a odsúdených
Ing. H. J. a spol., vedomým, úmyselným a opakovaným konaním v snahe napomôcť im vyhnúť sa
trestnému stíhaniu a zakryť ich protiprávnu činnosť. Motivácia konania obvineného spočívala v tom, že
bol ako poslanec obecného zastupiteľstva a ako kolega spriaznený s vyššie uvedenými osobami.

Generálny prokurátor je toho názoru, že zistenie skutočnosti, či sa dňa 12. augusta 2014 uskutočnilo
hlasovanie na obecnom zastupiteľstve obce Sirk o nákupe kuchynského zariadenia, bolo rozhodujúcou
okolnosťou, a teda takou okolnosťou, ktorú konajúci orgán činný v trestnom konaní alebo súd musí vziať
do úvahy pri riešení otázky, o ktorej má rozhodnúť. Obvinený pritom práve o tejto podstatnej okolnosti
nevypovedal pravdu, ale o nej pred orgánmi činnými v trestnom konaní a aj pred súdom klamal.

S poukazom na objekt trestného činu podľa § 346 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., generálny prokurátor uviedol, že
svedecká výpoveď obvineného opakovane prispievala k zavádzaniu orgánov činných v trestnom konaní
a aj súdu, ktorí sa museli s jej existenciou zákonným spôsobom vysporiadať.

Generálny prokurátor v tejto súvislosti ďalej uviedol, že hoci sa nepravdivá výpoveď svedka musí týkať
okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, nemusí ísť o okolnosť majúcu rozhodujúci
význam, o okolnosť, ktorá bola pre rozhodnutie jedine a výlučne rozhodujúca. Pôjde najmä o okolnosť,
ktorú konajúci orgán činný v trestnom konaní alebo súd musí vziať do úvahy pri riešení otázky, o
ktorej má rozhodnúť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. mája 2017, sp. zn. 5 Tdo

22/2017). Dokonca, nie je ani rozhodujúce, či nepravdivá výpoveď svedka bola alebo nebola v konaní
pred uvedenými orgánmi a pri ich rozhodovaní vzatá do úvahy. Nevyžaduje sa ani to, aby v dôsledku
krivej výpovede bolo vydané nesprávne uznesenie. V posudzovanom prípade bolo takou rozhodujúcou
okolnosťou zistenie, či sa dňa 12. augusta 2014 uskutočnilo hlasovanie na obecnom zastupiteľstve obce
J. o nákupe zariadenia do kuchyne, z ktorého bola vyhotovená sporná zápisnica, alebo či tomu tak

nebolo. Práve o tejto podstatnej okolnosti obvinený pred orgánmi činnými v trestnom konaní a aj pred
súdom klamal.V prípade akceptovania argumentácie uvedenej nižšie konajúcimi súdmi by bolo trestnoprávne
postihovanie páchateľov trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podstatne sťažené až
znemožnené. Pri vyšetrovaní každého trestného činu sú totiž v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. zadovažované

všetky dôkazy nevyhnutné pre náležité zistenie skutkového stavu veci. Jedna nepravdivá svedecká
výpoveď o podstatnej okolnosti by v kontexte každého vykonaného dokazovania mohla byť posúdená
ako výpoveď, ktorá nemá podstatný význam pre rozhodnutie, ak je vyvrátená inými zadováženými
dôkazmi, ktorých objektivita a výpovedná hodnota je nespochybniteľná.

Odvolací súd teda podľa generálneho prokurátora síce aplikoval správnu právnu normu týkajúcu sa
zisteného skutkového stavu, ale ju nesprávne interpretoval.

Záverom generálny prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd"
alebo „dovolací súd") podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že uznesením krajského súdu bol porušený
zákon v § 319 Tr. por. a v konaní, ktoré mu predchádzalo, v ustanoveniach § 2 ods. 12, § 285 písm.

b) Tr. por. a v § 346 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v prospech obvineného. Aby podľa § 386 ods. 2 Tr. por.
zrušil uznesenie krajského súdu ako aj predchádzajúce konanie, vrátane rozsudku okresného súdu a
aby podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval
a rozhodol.

K dovolaniu generálneho prokurátora sa obvinený cestou obhajcu vyjadril podaním, ktoré bolo doručené
priamo najvyššiemu súdu dňa 4. decembra 2019.

S podaným dovolaním sa obvinený nestotožňuje, nakoľko odvolací súd sa podľa jeho názoru vo svojom
rozhodnutí riadne vysporiadal s dôkaznou situáciou a vec správne právne posúdil. Odvolací súd správne

konštatoval, že výpoveď obvineného nemala pre rozhodnutie v pôvodnom konaní podstatný význam,
resp. jeho výpovede nemali rozhodujúci vplyv na procesný postup orgánov činných v trestnom konaní
alebo súdu.

Uplatnenýdovolacídôvodvzmysle§371ods.1písm.i)Tr.por.podľaobvinenéhonemožnoaplikovaťna

posudzovanýprípad,nakoľkoakodvolacísúdvposudzovanejvecivyhodnocovalvýpovedeobvineného,
vykonával skutkové zistenia. Teda ak na základe vyhodnotenia skutkových okolností prípadu dospel
k záverom, že na základe takto vykonaného dokazovania nie je konanie, ktoré sa mu kládlo za vinu,
trestným činom, tak následne dovolací súd nemôže preskúmavať skutkové okolnosti prípadu. Obvinený
v tomto kontexte poukázal jednak na odôvodnenie napádaného uznesenia krajského súdu, ale aj na

rozsudok Okresného súdu Revúca v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 3T/3/2015, kde sa jasne konštatuje
na str. 18, že zistenia týkajúce sa hlasovania obecného zastupiteľstva ohľadom kúpy kuchynského
zariadenia do 20 000 eur bez DPH nemali tak zásadný vplyv na posúdenie viny obžalovaných, ako
vyhodnotenie ďalšieho dokazovania - hlavnými dôkazmi v danom prípade boli listinné dôkazy. S týmito
závermi sa fakticky stotožnil aj Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 15. marca 2017, sp. zn.

3To/12/2017.

Obvinený v tejto súvislosti podotkol, že pokiaľ generálny prokurátor stavia do popredia vyriešenie otázky
hlasovania na obecnom zastupiteľstve a tvrdí, že práve táto okolnosť mala zásadný vplyv na vyslovenie
viny a odsúdenie Ing. H. J. a spol., potom je potrebné zobrať do úvahy, že bez ďalších dôkazov by v

danej veci nebolo možné dospieť k odsudzujúcemu rozhodnutiu, keďže tam boli vyprodukované dve
skupiny výpovedí. Kým jedna skupina svedkov tvrdila, sa na obecnom zastupiteľstve dňa 12. augusta
2014 hlasovalo o zakúpení zariadenia do školskej jedálne, druhá skupina svedkov (ktorí boli v určitom
konflikte s Ing. H. J.) vo svojich výpovediach uvádzala, že sa na obecnom zasadnutí nehlasovalo.

Ak by dovolací súd s ohľadom na uvedené posúdil výpovede obvineného ako zásadné pre uznanie viny
a odsúdenie Ing. H. J. a spol., na jednej strane by spochybnil uznanie viny u týchto osôb a na strane
druhej by zasiahol do skutkových okolností prípadu, čím by prekročil zmysel uplatneného dovolacieho
dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.

V súlade s prejaveným stanoviskom obvinený navrhol, aby najvyšší súd odmietol dovolanie generálneho
prokurátora ako zjavne nedôvodné podľa § 382 písm. c) Tr. por.Najvyšší súd ako súd dovolací v intenciách ustanovenia § 378 Tr. por. predbežne preskúmal dovolanie
generálneho prokurátora, nezistiac dôvod pre jeho formálne odmietnutie postupom podľa § 382 písm. a),
b) alebo d) až f) Tr. por. Na strane druhej však dospel k zrejmému záveru o nesplnení dôvodov dovolania

v zmysle § 382 písm. c) Tr. por.

Úvodom považuje najvyšší súd za vhodné pripomenúť, že dovolanie v zmysle § 368 a nasl. Tr. por.
si nemožno zamieňať s odvolaním, a teda s tretím stupňom v rámci súdneho konania, ktorým sa
za rovnakých podmienok možno účinne domáhať zmeny napádaného rozhodnutia. Dovolanie patrí k

mimoriadnym opravným prostriedkom, čo znamená, že pri jeho uplatnení musí výrazne prevyšovať
záujem na zákonnosti a spravodlivosti súdneho rozhodnutia nad jeho stabilitou. Tomu zodpovedá aj
taxatívny výpočet dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1, ods. 3 Tr. por., ktorými sa možno
domáhať zmeny právoplatného rozhodnutia, resp. aj jemu predchádzajúceho konania.

V úzkej nadväznosti na uvedené nemožno opomenúť ani právnu úpravu prieskumnej povinnosti

dovolacieho súdu, pokiaľ ide o jeho viazanosť dôvodmi podaného dovolania v zmysle § 374 ods. 1,
ods. 2 Tr. por., ktorá sa netýka formálno-právneho uplatnenia niektorého (či viacerých) z dovolacích
dôvodov upravených v § 371 ods. 1 až ods. 3 Tr. por., ale vecných chýb, ktoré dovolateľ vo svojom
podaní namietol (pozri R 120/2012). V súlade s vyjadreným teda zodpovednosť za kvalitu podaného
dovolania znáša výlučne dovolateľ, ktorý svojím podaním určuje mantinely prieskumnej povinnosti

dovolacieho súdu. Najvyšší súd teda nebude preberať jeho vlastnú aktivitu a iniciatívne zisťovať ďalšie (v
dovolaní neoznačené) chyby napadnutého rozhodnutia alebo aj jemu predchádzajúceho konania, ktoré
by zodpovedali niektorému z prípustných dovolacích dôvodov.

Dovolanie podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;
správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Najvyšší súd na margo citovaného dovolacieho dôvodu stabilne podotýka, že tento pripúšťa
dve alternatívy vecných námietok. Môže ísť buď o výhradu založenú na nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku (jeho právnu kvalifikáciu), alebo o námietku nesprávneho použitia iného
hmotnoprávneho ustanovenia (napr. pri posúdení okolností vylučujúcich protiprávnosť činu v zmysle §
24 až § 30 Tr. zák., chybné rozhodnutie súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu podľa § 41
Tr. zák., alebo súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák.). Za každých okolností však musí ísť o pochybenie
právne, nikdy nie skutkové, keďže to explicitne vylučuje dikcia vety za bodkočiarkou § 371 ods. 1 písm.

i) Tr. por. Najvyšší súd z titulu dovolania obvineného (prípadne osôb uvedených v § 369 ods. 5 Tr. por.)
či generálneho prokurátora podľa § 369 ods. 2 Tr. por., teda nemôže preskúmavať správnosť zisteného
skutku a postup, akým konajúce súdy v namietanej veci hodnotili dôkaznú situáciu, lebo k takejto činnosti
nedochádza na poklade hmotnoprávnych, ale procesných ustanovení (k tomu pozri bližšie: R 57/2007,
ZSP 46/2013, R 47/2014). Inými slovami, dovolací súd je zásadne viazaný skutkovým stavom (ako

je uvedený v napadnutom rozhodnutí), ku ktorému vo veci dospeli nižšie konajúce súdy. Namietanie
rozsahu vykonaného dokazovania či nesúhlas s jeho hodnotením, nenapĺňa zákonné atribúty žiadneho
z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto ako

svedok v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní alebo na účely trestného konania v cudzine
pred prokurátorom alebo policajtom, alebo pred sudcom medzinárodného orgánu uznaného Slovenskou
republikou uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo kto takú
okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa § 346 ods. 2 Tr. zák. kto v trestnom konaní pred súdom alebo na účely trestného konania v cudzine
po zložení prísahy uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo takú
okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.

Najvyšší súd podotýka, že vyvodenie trestnej zodpovednosti za stíhanú trestnú činnosť je podmienené

okrem iného tým, že páchateľ uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie,
alebotakú(podstatnú)okolnosťzamlčí.Nepravdivouvýpoveďouookolnosti,ktorámápodstatnývýznam
pre rozhodnutie, pritom treba rozumieť takú výpoveď, na ktorú v dobe, keď bola urobená, musia orgány
činné v trestnom konaní alebo súd prihliadnuť a ktorá môže viesť k inému rozhodnutiu týchto orgánov,pokiaľ ide o priebeh a výsledky trestného konania a môže znemožniť zistenie skutkového stavu veci.
Preto otázku, či sa výpoveď týka okolnosti podstatnej pre rozhodnutie, nemožno posudzovať izolovane,
ale vždy so zreteľom na celkovú dôkaznú situáciu v konkrétnej veci, v ktorej bola urobená (porovnaj napr.

uznesením najvyššieho súdu z 20. júna 2018, sp. zn. 2 Tdo 57/2017, alebo s rozhodnutím najvyššieho
súdu vedeným pod sp. zn. 6 Tz 9/1975). Platí teda, že „okolnosť podstatná pre rozhodnutie" predstavuje
nevyhnutný prvok, bez ktorého nemožno hovoriť o trestnom čine krivej výpovede a krivej prísahy podľa
§ 346 Tr. zák.

V tejto súvislosti možno poukázať na celkom jednoznačné závery nižšie konajúcich súdov (viď
odôvodnenia rozsudku okresného súdu na str. 6-7 či krajského súdu na str. 3-4), že v preskúmavanom
prípade zistenia ohľadne hlasovania obecného zastupiteľstva o kúpe kuchynského zariadenia do 20
000 eur bez DPH nemali tak zásadný vplyv na posúdenie viny obžalovaných Ing. H. J. a spol.,
ako vyhodnotenie ďalšieho dokazovania. Záver, že sa na obecnom zasadnutí o predmetnej otázke
nehlasovalo, bol totiž preukázaný výpisom z registratúrneho denníka obce J., podľa ktorého obec v

čase konania obecného zastupiteľstva dňa 12. augusta 2014 neevidovala úspešnú ponuku na kúpu
kuchynského zariadenia do školskej jedálne, rovnako ako ďalšie dve ponuky, keďže predmetná ponuka
spoločnosti X H. bola obci J. doručená až 18. augusta 2014, t. j. 6 dní po uvedenom zasadnutí. Ba
čo viac, v posudzovanom prípade existovali dve skupiny svedkov, ktorých výpovede sa v okolnosti, či
sa na zasadnutí obecného zastupiteľstva o zakúpení zariadenia do školskej jedálne hlasovalo alebo

nehlasovalo, protichodne rozchádzali.

Za daného skutkového stavu výpoveď obvineného H. C. de facto nebola spôsobilá ovplyvniť priebeh,
no najmä výsledok trestného konania vedeného proti Ing. H. J. a spol. V preskúmavanej trestnej veci
teda absentuje znak objektívnej stránky skutkovej podstaty stíhaných trestných činov. Inak povedané,

nižšie konajúce súdy dospeli k správnej konštatácii, že skutky, pre ktoré bol obvinený postavený pred
súd, nie sú trestnými činmi.

Pokiaľ generálny prokurátor v tomto smere vyjadruje odlišné závery na hodnotenie ustálenej dôkaznej
situácie, dostáva sa svojou námietkou do roviny spochybňovania súdom prijatých skutkových zistení,

čomu v aktuálnom dovolacom konaní nemožno priznať žiadnu relevanciu. Uvedené dokresľuje fakt, že
generálny prokurátor sa v podanom dovolaní domáha vyslovenia porušenia zákona aj v ustanovení §
2 ods. 12 Tr. por., ktoré upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Najvyšší súd v tomto kontexte
pripomína, ako to, ostatne, robí v nemalom množstve svojich rozhodnutí, že námietky skutkovej povahy
je v zmysle § 371 ods. 3 Tr. por. oprávnený v dovolacom konaní vznášať výlučne minister spravodlivosti.

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho písomného rozhodnutia (str. 7) navyše celkom jasne uviedol, že
posúdenie svedeckej výpovede H. C. ako nevierohodnej ešte neznamená, že ide zároveň o výpoveď
nepravdivú, pretože nebolo s istotou preukázané, že všeobecné tvrdenie obvineného v procesnom
postavení svedka o tom, že sa na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 12. augusta 2014 za

nákup zariadenia do školskej jedálne hlasovalo, je nepravdivé, nakoľko jediná nepravda, ktorá bola
preukázaná, bola tá, že výsledok hlasovania obecného zastupiteľstva nemohol byť jednohlasný a
nemohol byť o konkrétnej ponuke na nákup zariadenia do školskej jedálne tak, ako to vyplýva zo
zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 12. augusta 2014 a následne uznesenia č.
5/VIII/2014. Okolnosť, že sa o nákupe zariadenia vôbec nehlasovalo z toho nevyplýva. Podstatný pre

rozhodnutie súdu o vine a nevine obžalovaných Ing. H. J. a spol. bol výsledok hlasovania zaznamenaný
v zápisnici o hlasovaní, pretože bolo preukázané, že to nebola pravda. Obvinený H. C., v procesnom
postavení svedka, nevypovedal, že by sa hlasovalo o konkrétnej ponuke ani o tom, aký bol výsledok
hlasovania, pretože len tieto skutočnosti boli bezpochyby preukázané, a tak len tie boli podstatné pre
rozhodnutie o vine obžalovaných Ing. H. J. a spol. Obvinený, v procesnom postavení svedka, uviedol len

to, že nejaké hlasovanie prebehlo. Z vykonaného dokazovania však bez pochybností nevyplýva, že k
žiadnemu hlasovaniu na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 12. augusta 2018 v skutočnosti nedošlo
(len nemohlo dôjsť v žiadnom prípade k hlasovaniu o konkrétnej ponuke s jednohlasným výsledkom).
Obsah výpovede obvineného v procesnom postavení svedka, preto podľa názoru okresného súdu
nemožno hodnotiť ani ako nepravdivý, ani ako pravdivý, iba ako nepreukázaný.

Na margo predchádzajúceho odseku možno dodať, že okolnosť, či obvinený uviedol ako svedok v inej
veci nepravdu, musí súd, ktorý rozhoduje o trestnom čine krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Tr.
zák., vyriešiť samostatne ako predbežnú otázku v zmysle § 7 ods. 1 Tr. por., keďže ide o posúdenie vinyobvineného, a to na základe porovnania výpovedí svedka so skutočnosťou a bez ohľadu na to, či v inej
veci bola táto výpoveď orgánmi činnými v trestnom konaní alebo súdom vyhodnotená ako nepravdivá
alebo nevierohodná. Posúdenie svedeckej výpovede orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom (v

inej trestnej veci) ako nevierohodnej totiž ešte nemusí znamenať, že zároveň ide o výpoveď nepravdivú,
pretože nevierohodnosť vyjadruje pochybnosti o pravdivosti takejto výpovede, zatiaľ čo nepravdivosť
znamenáistotou,žetvrdeniauvedenévovýpovedisúvrozporesoskutočnosťou(uznesenienajvyššieho
súdu z 20. júna 2018, sp. zn. 2Tdo/57/2017).

Z formulácie žalovaných skutkov pritom nevyplýva skutkový záver, že by obvinený nepravdivo vypovedal
o okolnostiach súvisiacich s hlasovaním na obecnom zastupiteľstve ohľadom kúpy kuchynského
zariadenia do školskej jedálne, ale len to, že obvinený v inej trestnej veci vypovedal určitým spôsobom,
avšak vtedy konajúci súd mu neuveril, keďže do svojich skutkových zistení pojal záver, že na obecnom
zastupiteľstve sa o tejto otázke dňa 12. augusta 2014 nehlasovalo. Znenie inkriminovaných skutkov
teda postráda akékoľvek zistenie, aký bol skutočný stav toho, o čom obvinený vypovedal v trestnej

veci Ing. H. J. a spol., resp. chýba zistenie, že je jednoznačne a bez žiadnych pochybností vylúčené
to, čo obvinený vo svojich svedeckých výpovediach tvrdil. Toto je z pohľadu obžaloby nahradené
nedostatočným konštatovaním, že zo skutkovej vety rozsudku Okresného súdu Revúca z 26. októbra
2016, sp. zn. 3T/3/2015, ktorý bol neskôr potvrdený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15.
marca 2017, sp. zn. 3To/12/2017, ktorými bola uvedená trestná vec ukončená, je zrejmé, že sa o tejto

skutočnosti nehlasovalo, iba diskutovalo. Popis skutkov teda v danom prípade nezodpovedá právnemu
posúdeniu ako trestných činov podľa § 346 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., keďže nevyjadruje, že obvinený
uviedol nepravdu, ale len to, že súd v inom konaní jeho výpoveď nepovažoval za vierohodnú.

Celkom nad rámec najvyšší súd dodáva, že neobstojí ani to, ak generálny prokurátor vo svojom dovolaní

poukazuje na trestnú vec obvineného O. B., stíhaného v podstate za rovnaké konanie (tým, že ako
svedok v trestnom konaní, dvakrát pred orgánmi činnými v trestnom konaní a raz pod prísahou pred
súdom, uviedol, že za nákup zariadenia do školskej jedálne sa na zasadnutí obecného zastupiteľstva
obce J., konaného dňa 12. augusta 2014 hlasovalo, avšak v danom konaní bolo preukázané, že tomu
tak nebolo). V uvedenom prípade Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 4. októbra 2018, sp. zn.

4To/66/2018, podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Revúca z 2.
mája 2018, sp. zn. 1T/93/2017, a postupom v zmysle § 322 ods. 3, § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil
menovanéhospodobžalobyOkresnejprokuratúryRevúca.Dovolaniepodanégenerálnymprokurátorom
v neprospech O. B. bolo na neverejnom zasadnutí ako zjavne nedôvodné podľa § 382 písm. c) Tr.
por. odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. novembra 2019, sp. zn. 5 Tdo

36/2019. Dovolací súd v naposledy označenom rozhodnutí zreteľne uviedol, že konanie obvineného, v
zmysle ustáleného skutkového stavu, nenaplnilo skutkovú podstatu stíhanej trestnej činnosti, resp. že
nebol naplnený znak objektívnej stránky žalovanej skutkovej podstaty.

Na podklade týchto úvah najvyšší súd o dovolaní generálneho prokurátora rozhodol spôsobom, ako je

to vyjadrené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.