Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/78/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117214237
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lubor Šebo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1117214237.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti K., nar. XX. augusta XXXX
a T., nar. XX. mája XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodicˇov matky Mgr. R., bytom J., zastúpenej
JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, a otca Ing. A., bytom
U., zastu´pene´ho obchodnou spoločnosťou PARA advokáti, s.r.o., so sídlom Gagarinova 10A, 821 05

Bratislava, IČO: 47 258 969, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Marek Para, o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, vedenej na Okresnom su´de Bratislava I pod sp.
zn. 3 P 101/2017, o dovolani´ otca proti rozsudku Krajske´ho su´du v Bratislave z 19. novembra 2019
sp. zn. 10 CoP 140/2019, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 16. novembra 2018,
č. k. 3 P 101/2017-2453 vo výroku I zveril maloletého K. na čas do rozvodu manželstva rodičov do
osobnej starostlivosti otca. Vo výroku II vyslovil, že zastupovať maloletého K. a spravovať jeho majetok
sú oprávnení obidvaja rodičia. Vo výroku III upravil styk matky s maloletým K.. Vo výroku IV uložil matke
povinnosť platiť výživné na maloletého K. v sume 450,- € mesačne, a to do 15. dňa v mesiaci vopred

k rukám otca, počnúc mesiacom december 2018. Vo výroku V zveril maloletého T. na čas do rozvodu
manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky. Vo výroku VI vyslovil, že zastupovať maloletého T. a
spravovať jeho majetok sú oprávnení obidvaja rodičia. Vo výroku VII upravil styk otca s maloletým T.. Vo
výroku VIII uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého T. vo výške 500,- € mesačne, a to do 15.
dňavmesiacivopredkrukámmatky,počnúcmesiacomdecember2018.VovýrokuIXzamietolvozvyšku
návrhotcaanávrhmatkynaúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletýmdeťomnačasdo

rozvodu. Vo výroku X zamietol návrh Úradu komisára pre deti v časti úpravy styku maloletého T. s otcom
a v časti návrhu týkajúcej sa umožnenia kontaktu maloletého K. a T. prostredníctvom elektronických
prostriedkov. Vo výroku XI zastavil konanie o návrhu matky na určenie výživného pre maloletého
Marcusa vo výške 500,- € mesačne a v časti určenia výživného pre maloletého K. vo výške 700,- €
mesačne, ako aj o návrhu rodičov na určenie zročného výživného. Vo výroku XII určil, že rozsudok je
vykonateľnýjehodoručením.VovýrokuXIIIrozhodolotrováchkonaniatak,žežiadenzúčastníkovnemá

nárok na ich náhradu. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zverenie maloletého
K. do osobnej starostlivosti otca a zverenie maloletého T. do osobnej starostlivosti matky je v záujme
maloletých detí a takéto rozhodnutie zodpovedá doterajšiemu faktickému stavu, želaniam obidvoch
maloletých detí a požiadavke na stabilizáciu ich pomerov. Konštatoval, že v prejednávanej veci neboli
preukázané žiadne skutočnosti nasvedčujúce nepriaznivému vplyvu výchovného prostredia niektorého
z rodičov na vývin maloletého dieťaťa, ktoré bolo zverené do osobnej starostlivosti tohto rodiča.2.NaodvolaniematkyaotcaKrajskýsúdvBratislave(ďalejaj„odvolacísúd“)rozsudkomz19.novembra
2019 sp. zn. 11 CoP 140/2019 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Odvolací súd uviedol, že súd prvej

inštancie postupoval správne, keď prihliadal na závery znaleckého posudku znalkyne PhDr. W. a jej
vyjadrenia na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, aj napriek tomu, že znalecký posudok nebol
úplný z dôvodu nemožnosti vyšetriť maloletého K. a otca pre ich nespoluprácu a nerešpektovanie
rozhodnutia súdu o ustanovení znalca. Zároveň poukázal na to, že otec sa so závermi znalkyne
PhDr. W. stotožnil. Konštatuje, že znalkyňa odporúčala striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti

do budúcna s tým, že aktuálne je potrebné viesť rodičov k jej budúcej realizácii. Odvolací súd má
za to, že skutočnosť, že znalkyňa PhDr. W. nemala možnosť vyšetriť K. nezakladá dôvod pre iné
závery. Súkromný znalecký posudok č. 58/2017 z 25. septembra 2017 vypracovaný znalkyňou PhDr.
Mgr. Q., odvolací súd vyhodnotil ako neobjektívny z dôvodu, že bol vykonaný bez účasti matky, bez
posúdenia interakcie matky s maloletým T., a jeho podkladom boli informácie poskytnuté otcom. Z
rovnakých dôvodov odvolací súd neprihliadal ani na správu MUDr. H., detskej psychiatričky, z ktorej

obsahu vyplýva, že vyšetrenie maloletého T. bolo zrealizované bez vedomia a intervencie matky a
podkladom správy boli poskytnuté informácie o rodinnej anamnéze výhradne otcom. Odvolací súd
neprihliadal na rodičmi množstvo produkovaných ďalších vyjadrení a dôkazov týkajúcich sa posúdenia
nahrávok a posúdenia výsluchu dieťaťa PhDr. O., znalecký posudok č. 8/2019 vypracovaný znalcom
PhDr. Igorom Obuchom, odborné vyjadrenie Mgr. et Mgr. C., PhD., vyhodnotiac ich ako neobjektívne

a potvrdzujúce výrazný konflikt medzi rodičmi. Zdôraznil, že súd prvej inštancie postupoval správne pri
vykonaní dokazovania vo veci, pri hodnotení dôkazov a správne vo veci rozhodol. Na email zaslaný
maloletým K. odvolací súd neprihliadal vzhľadom na spornosť jeho autentickosti a jeho autora. Maloletý
K. svoje stanovisko prezentoval pred súdom prvej inštancie a skutočnosť, že matku odmieta a vzťahy
v rodine nie sú priaznivé, potvrdili obaja rodičia. Na názor K. prihliadal súd prvej inštancie aj odvolací

súd a tento bol zohľadnený v samotnom rozhodnutí. Odvolací súd nevyhovel návrhom matky a otca
na doplnenie dokazovania (opakovanými výsluchmi svedkov a znalcov, ktorí už boli v konaní vypočutí
pred súdom prvej inštancie a výsluchmi nimi navrhovaných znalcov a svedkov) z dôvodu, že súd
prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, s dôkazmi sa vysporiadal a tieto postačovali pre
rozhodnutie vo veci aj v odvolacom konaní. Opakovanie výsluchov svedkov a znalcov považuje odvolací

súd za nadbytočné a predlžujúce súdne konanie. Záverom považoval za potrebné dodať, že podľa
konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004)
súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky)
nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odvolací súd
teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za

potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným
pripomienkam, námietkam a tvrdeniam, vznášaným v priebehu konania jeho účastníkmi.

3. Otec podal voči rozsudku odvolacieho súdu dovolanie z dôvodu, že mu súdy nesprávnym procesným
postupom znemožnili, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Namieta, že odvolací súd
prejavil názor o neobjektívnosti dvoch súkromných znaleckých posudkov predložených otcom, pričom
dôvodom bolo, že sa matka vyšetrenia u znalkyne nezúčastnila a nebolo možné preskúmať interakciu
maloletého T. s matkou. Avšak ani v prípade znaleckého dokazovania u súdom ustanovenej znalkyne
nedošlo k vyšetreniu otca a maloletého K. a odvolací súd aj napriek tomu znalecký posudok vyhodnotil

ako jediný objektívny spomedzi všetkých predložených znaleckých posudkov. Aj napriek námietkam
uvedeným v odvolaní otca, že ku konštatovaniu o existencii tzv. nezdravej koalície možno dospieť až
na podklade vyšetrenia otca a mal. K., čo sa však v konkrétnom prípade neuskutočnilo - odvolací súd
sa s týmito námietkami nevysporiadal a bez ďalšieho prevzal závery znaleckého posudku PhDr. V..
Postup odvolacieho súdu je podľa neho v rozpore s právom účastníka konania na spravodlivý proces,

pretože z rozsahu dokazovania bol vylúčený súkromný znalecký posudok znalkyne PhDr. Mgr. K.,
PhD. z dôvodu jeho údajnej neobjektívnosti, a to z rovnakých dôvodov, pre ktoré bol súdom nariadený
znalecký posudok vypracovaný znalkyňou PhDr. Haidovou posúdený ako jediný objektívny a použiteľný
v konaní. Ďalej namieta, že v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu nebolo vysvetlené, prečo je otcom
predložený znalecký posudok PhDr. Obucha č. 8/2019 považovaný za neobjektívny, hoci spĺňal všetky

zákonné náležitosti, o. i. aj doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa podľa otca vôbec
nevysporiadal so súkromným znaleckým posudkom PhDr. Obucha č. 27/2019 ku komunikácii rodičov,
pričom komunikácia rodičov bola podľa rozhodnutia oboch súdov rozhodujúca pri určovaní zverenia detí
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Žiadal zrušiť rozsudok odvolacieho súdu.4. Matka vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie otca odmietnuť ako nedôvodné.

5. Na konanie vo veciach starostlivosti su´du o malolety´ch sa s u´cˇinnostˇou od 1. ju´la 2016 vztˇahuje
za´kon cˇ. 161/2015 Z. z. Civilny´ mimosporovy´ poriadok (dˇalej len „CMP“). V zmysle § 2 ods. 1 CMP
sa na konania podlˇa tohto za´kona pouzˇiju´ ustanovenia Civilne´ho sporove´ho poriadku, ak tento za
´kon neustanovuje inak.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že
dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) oprávnená osoba zastúpená v súlade so
zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),
bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

7. Dovolaci´ su´d uzˇ v rozhodnutiach vydany´ch do 30. ju´na 2016 opakovane (vidˇ napri´klad

rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014)
uviedol,zˇepra´vonasu´dnuochranuniejeabsolu´tneavza´ujmezaisteniapra´vnejistotyariadnehovy
´konu spravodlivosti podlieha urcˇity´m obmedzeniam. Toto pra´vo, su´cˇastˇou ktore´ho je bezpochyby
tiezˇ pra´vo domo^ctˇ sa na opravnom su´de na´pravy chy´b a nedostatkov v konani´ a rozhodovani´
su´du nizˇsˇej insˇtancie, sa v civilnom konani´ zarucˇuje len vtedy, ak su´ splnene´ vsˇetky procesne

´ podmienky, za splnenia ktory´ch civilny´ su´d mo^zˇe konatˇ a rozhodnu´tˇ o veci samej. Plati´ to pre
vsˇetky sˇta´dia´ konania pred civilny´m su´dom, vra´tane dovolacieho konania (m. m. I. U´S 4/2011). Ota
´zka posu´denia, cˇi su´ alebo nie su´ splnene´ podmienky, za ktory´ch sa mo^zˇe uskutocˇnitˇ dovolacie
konanie, patri´ do vy´lucˇnej pra´vomoci dovolacieho su´du (napr. rozhodnutia dovolacieho su´du sp. zn.
3 Cdo 42/2017, 4 Cdo 95/2017, 5 Cdo 87/2017, 8 Cdo 99/2017).

8. O vsˇetky´ch mimoriadnych opravny´ch prostriedkoch plati´, zˇe narusˇenie princi´pu pra´vnej istoty
stra´n (u´cˇastni´kov), ktory´ch pra´vna vec bola pra´voplatne skoncˇena´, musi´ bytˇ vyva´zˇene´ spri
´sneny´mi podmienkami pri´pustnosti. Pra´vnu u´pravu dovolania, ktora´ stanovuje podmienky, za ktory
´ch mo^zˇe bytˇ vy´nimocˇne prelomena´ za´va¨znostˇ uzˇ pra´voplatne´ho rozhodnutia, nemozˇno

interpretovatˇ rozsˇiruju´co; namieste je sko^r resˇtrikti´vny vy´klad (napr. rozhodnutia dovolacieho su
´du sp. zn. 1 Cdo 26/2017, 2 Cdo 154/2017, 3 Cdo 42/2017, 5 Cdo 12/2017, 7 Cdo 163/2017, 8 Cdo
73/2017).

9. Aj za u´cˇinnosti Civilne´ho sporove´ho poriadku treba dovolanie povazˇovatˇ za

mimoriadny opravny´ prostriedok, ktory´ ma´ v syste´me opravny´ch prostriedkov civilne´ho sporove´ho
konania osobitne´ postavenie. Dovolanie nie je ani podlˇa novej pra´vnej u´pravy „dˇalsˇi´m odvolani´m“
a dovolaci´ su´d nesmie bytˇ vni´many´ ako tretia insˇtancia, v ra´mci konania ktorej by bolo mozˇne´
presku´matˇ ake´kolˇvek rozhodnutie odvolacieho su´du (vidˇ napri´klad rozhodnutia dovolacieho su´du
sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo

107/2012, 7 Cdo 92/2012).

10. Pokialˇ nema´ dovolanie vykazovatˇ nedostatky, ktore´ v konecˇnom do^sledku vedu´ k jeho
odmietnutiu podlˇa § 447 pi´sm. f/ CSP, je (procesnou) povinnostˇou dovolatelˇa vysvetlitˇ v dovolani
´, z cˇoho vyvodzuje pri´pustnostˇ dovolania a oznacˇitˇ v dovolani´ na´lezˇity´m spo^sobom dovolaci´

do^vod (t. j. na´mietky podlˇa § 420 alebo § 421 CSP v spojeni´ s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1
CSP), ktory´m vymedzeni´m dovolaci´ch do^vodov je dovolaci´ su´d viazany´ a dovolanie neprejedna
´va nad ich rozsah [vo veciach, ktore´ mozˇno zacˇatˇ aj bez na´vrhu (ako vecou presku´mavana´ vec
starostlivosti su´du o malolete´ho nepochybne je) dovolaci´ su´d nie je viazany´ len rozsahom dovolania,
t. j. ty´m, ktore´ vy´roky rozhodnutia odvolacieho su´du dovolatelˇ napa´da (§ 77 CMP)].

11. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

12. Otec vyvodzuje pri´pustnostˇ svojho dovolania predovsˇetky´m z ustanovenia § 420 pi´sm. f/ CSP,
podlˇa ktore´ho je dovolanie pri´pustne´ proti kazˇde´mu rozhodnutiu odvolacieho su´du vo veci samej
alebo ktory´m sa konanie koncˇi´, ak su´d nespra´vnym procesny´m postupom znemozˇnil strane, abyuskutocˇnˇovalajejpatriaceprocesne´pra´vavtakejmiere,zˇedosˇlo kporusˇeniupra´vanaspravodlivy
´ proces.

13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia
všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod

porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa
účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

14. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre

rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý
proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či sp. zn. 4 Cdo 3/2019, 8
Cdo 152/2018, 5 Cdo 57/2019) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá
rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola strane

odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny
názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v
dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov
a pod.).

15. V danom pri´pade otec maloletých detí v dovolani´ namieta nedostatky, ku ktory´m podlˇa jeho na
´zoru dosˇlo v procese obstara´vania skutkovy´ch podkladov pre rozhodnutie. Tvrdi´, zˇe su´dy niektore
´ z do^kazov nespra´vne vyhodnotili a z vy´sledkov dokazovania vyvodili nespra´vne skutkove´ za´very.

16. Dokazovanie je cˇastˇ civilne´ho konania, v ra´mci ktorej si su´d vytva´ra poznatky, potrebne´ na

rozhodnutie vo veci. Pra´vomoc konatˇ o veci, ktorej sa na´vrh ty´ka, v sebe obsahuje i pra´vomoc
posu´ditˇ to, cˇi a ake´ do^kazy na zistenie skutkove´ho stavu su´ potrebne´ a aky´m spo^sobom
sa zabezpecˇi´ do^kaz na jeho vykonanie (I. U´S 52/03). Su´d nie je v civilnom konani´ viazany
´ na´vrhmi u´cˇastni´kov na vykonanie dokazovania a nie je povinny´ vykonatˇ vsˇetky navrhovane´
do^kazy. Posu´denie na´vrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktore´ z navrhnuty´ch do^kazov

budu´ v ra´mci dokazovania vykonane´, je vecou su´du, a nie u´cˇastni´kov konania. Pokialˇ su´d v
priebehu civilne´ho konania (pri´padne) nevykonal vsˇetky navrhovane´ do^kazy alebo vykonal ine´
do^kazy na zistenie rozhoduju´cich skutocˇnosti´, nemozˇno to povazˇovatˇ za procesnu´ vadu konania
znemozˇnˇuju´cu realiza´ciu procesny´ch opra´vneni´ u´cˇastni´ka konania (vidˇ R 125/1999). V su
´vislosti s na´mietkou nedostatocˇne´ho zistenia skutkove´ho stavu veci a zˇe z tohto do^vodu dosˇlo

k nespra´vnemu vyhodnoteniu do^kazov, najvysˇsˇi´ su´d uzˇ podlˇa predcha´dzaju´cej u´pravy (§ 237
ods. 1 pi´sm. f/ O. s. p.) dospel k za´veru, zˇe uvedene´ nebolo do^vodom znemozˇnˇuju´cim realiza
´ciu procesny´ch opra´vneni´ stra´n sporu (R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993 a napri´klad rozhodnutia
dovolacieho su´du sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012,
3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012).

17. Podľa konštantnej judikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania
v zmysle § 420 písm. f/ CSP paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonanie
všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (3 Cdo 26/2017, 4
Cdo 56/2017, 5 Cdo 90/2017, 8 Cdo 187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej

republiky posudzoval Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017 a
nedospel k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti.

18. V súvislosti s námietkou otca o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu je potrebné

poukázať na to, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3.
decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho
poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodovpodstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa §
237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“

19. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v
preskúmavanej veci. Dovolací súd dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na
daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka
sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho

súdupreľudsképráva.Otakýprípadidevpraxinapríkladvtedy,keďrozhodnutiesúduneobsahujevôbec
žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri
Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za
následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

20. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie

odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP. V
odôvodnení svojich rozhodnutí súdy oboch nižších inštancií popísali obsah podstatných skutkových
tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, uviedli, z ktorých dôkazov vychádzali a ako ich vyhodnotili,
zároveň citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje právne závery. Odvolací súd
sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými rozhodujúcimi skutočnosťami, ako

aj s námietkami otca. Jeho myšlienkový postup je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom
na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal.

21. Za vadu konania v zmysle § 420 pi´sm. f/ CSP v zˇiadnom pri´pade nemozˇno povazˇovatˇ to,

zˇe odvolaci´ su´d neodo^vodnil svoje rozhodnutie podlˇa predsta´v u´cˇastni´ka, ale len to, zˇe ho
neodo^vodnil objekti´vne uspokojivy´m spo^sobom, nakolˇko pra´vo na riadne odo^vodnenie su´dneho
rozhodnutia neznamena´, zˇe su´d musi´ datˇ podrobnu´ odpovedˇ na kazˇdy´ argument u´cˇastni´ka
konania (II. U´S 76/07).

22. Z vysˇsˇie uvedene´ho do^vodu dovolaci´ su´d povazˇuje za neopodstatnenu´ na´mietku vady
zma¨tocˇnosti, ktoru´ otec maloletých namietal, a to že odvolací súd nevysvetlil, prečo je ním predložený
znalecký posudok PhDr. Obucha č. 8/2019 považovaný za neobjektívny, hoci spĺňal všetky zákonné
náležitosti, o. i. aj doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP.

23. Odvolací súd v odôvodnení konštatoval, že nevyhovel návrhom matky a otca na doplnenie
dokazovania (opakovanými výsluchmi svedkov a znalcov, ktorí už boli v konaní vypočutí pred súdom
prvej inštancie a výsluchmi nimi navrhovaných znalcov a svedkov) z dôvodu, že súd prvej inštancie vo
veci vykonal riadne dokazovanie, s dôkazmi sa vysporiadal a tieto postačovali pre rozhodnutie
vo veci aj v odvolacom konaní. Opakovanie výsluchov svedkov a znalcov považoval odvolací súd za

nadbytočné a predlžujúce súdne konanie. Odvolací súd dodal, že nepovažoval za potrebné vyjadrovať
sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam,
námietkam a tvrdeniam vznášaným v priebehu konania jeho účastníkmi. Považoval za správne, že
súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného PhDr.
Katarínou Haidovou a správy a výsluchu psychologičky Mgr. Y. a zároveň zohľadnil názor detí a ďalšie

preukázané skutočnosti. Zdôraznil, že súd prvej inštancie postupoval správne pri vykonaní dokazovania
vo veci, pri hodnotení dôkazov a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie
postupovalsprávne,keďprihliadalnazáveryznaleckéhoposudkuznalkynePhDr.KatarínyHaidovejajej
vyjadrenianapojednávanípredsúdomprvejinštancie,ajnapriektomu,žeznaleckýposudoknebolúplný
z dôvodu nemožnosti vyšetriť maloletého K. a otca pre ich nespoluprácu a nerešpektovanie rozhodnutia

súdu o ustanovení znalca. Zároveň odvolací súd poukázal na to, že otec sa so závermi znalkyne PhDr.
Kataríny Haidovej stotožnil.

24. Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že prevažnú časť dovolacích námietok otca tvoria jeho
skutkovétvrdenia,ktorévšaknajvyššísúdniejeoprávnenýhodnotiť.Vzmysleustanovenia§442CSPje

totiž viazaný skutkovým stavom, z ktorého vychádzal odvolací súd. Dovolací súd nie je treťou inštanciou
a preto sa ním nemožno domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie a ani
prieskumu nimi vykonaného dokazovania.25. Najvysˇsˇi´ su´d z uvedeny´ch do^vodov odmietol dovolanie otca podlˇa ustanovenia § 447 pi´sm.
c/ CSP.

26. O na´hrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolaci´ su´d podlˇa ust. § 52 CMP tak, zˇe zˇiaden
z u´cˇastni´kov nema´ na´rok na na´hradu trov dovolacieho konania.

27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.