Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119011720
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119011720.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Petra
Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.06.2020, v trestnej veci
proti obžalovanému O. G. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/75/2019 zo dňa
22.11.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného O. G..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného O. G. vinnými zo spáchania prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona a to na tom skutkovom základe, že

dňa 26.08.2019 v čase o 04.09 hod viedol ako vodič s hladinou alkoholu v krvi najmenej 0,51 mg/l (v

prepočte 1,06 promile) svoje osobné motorové vozidlo Hyundai Getz, ev.č. A. po miestnej komunikácii
ul. A. v A., smerom do centra mesta A., kde mu na vozidle nesvietil predný svetlomet, dôsledkom čoho
bol následne hliadkou OO PZ Prešov - Juh na ul. A. v A. zastavený.

Za to mu súd podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, pri prevahe
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona a nezistení priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr.

zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 12 (dvanásť)
mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel v trvaní 5 (päť) rokov a 7 (sedem) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný písomne odôvodnené odvolanie.
V jeho dôvodoch uviedol, že odvolanie podáva len čo do výroku rozsudku o treste zákazu činnosti viesť

všetky druhy motorových vozidiel vo výmere 5 rokov a 7 mesiacov. Spáchanie skutku ľutuje, išlo o jeho
ľudské zlyhanie. Je pravdou, že po ceste do zamestnania ho zastavila policajná hliadka, ktorá vykonala
dychovú skúšku, z ktorej bol šokovaný, nakoľko nafúkal 1,06 promile. Poukázal pritom na samotnú
možnú odchýlku prístroja, keďže mu bolo zistené v dychu len 0,06 promile nad 1 promile alkoholu v krvi,
čo pri spáchaní tohto trestného činu predstavuje zanedbateľnú veličinu a mohlo dôjsť k chybe prístroja.
Jevšakpravdou,žetútoskutočnosťvkonanípredsúdomprvéhostupňanenamietal.Jepresvedčený,že

trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel vo výmere 5 rokov a 7 mesiacov je pre neho
neprimerane prísny. Jednak vzhľadom na už spomínanú odchýlku, ako aj na jeho zdravotný stav, keď jeod roku 2016 po operácii bedrového kĺbu a v roku 2017 pravého kolena. Pre tento nepriaznivý zdravotný
stav mu Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 03.06.2019 priznala vykonávať zárobkovú činnosť od
03.04.2019 len na 65 % a z toho dôvodu mu je vyplácaný invalidný dôchodok v sume 233, 70 eur. Práve

pre tento skutok prišiel o miesto v práci a v súčasnosti je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na
Úrade práce a práve bez vodičského preukazu ho nikto vzhľadom na jeho vek nezoberie do práce a
to aj vzhľadom na jeho zdravotný stav a skutočnosť, že býva v A., kde nejazdí MHD z A., resp. do A.,
len autobusy SAD. Býva v rodinnom dome a platí inkaso v sume 120,- eur a z invalidného dôchodku
nedokáže vyjsť, vyžiť, kúpiť si stravu a lieky a hygienické potreby na prežitie. Je pravdou, že už mu v

minulosti bol uložený trest zákazu činnosti a to Okresným súdom Svidník ešte v roku 2006, no odvtedy
už uplynula doba trinástich rokov a odvtedy jazdil vždy bezpečne bez vplyvu alkoholických nápojov a
bez dopravnej nehody. Následne odvolacie dôvody doplnil s tým, že pokiaľ aj okresný súd v odôvodnení
rozsudku konštatuje, že musel prihliadať na jeho odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Svidník
sp. zn 1T/192/2007 zo dňa 23.11.2007, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, prihliadať na toto odsúdenie aj napriek jeho

zahladeniu, tak nesúhlasí s týmto právnym názorom okresného súdu a keďže tento trest bol zahladený,
nemal naňho prihliadať a ide o nesprávne právne posúdenie. Tiež nesprávnym postupom okresný súd
uplatnil ustanovenie § 61 ods. 3 Tr. zákona, keď uviedol, že trest mu musí ukladať len v rozmedzí od
piatich rokov a šiestich mesiacov do desať rokov, nesúhlasí s týmto právnym názorom, keďže v prípade
prvého rozsudku sa naňho hľadí, ako na netrestaného, lebo prvé odsúdenie bolo zahladené. Od prvého

odsúdenia už uplynula doba trinástich rokov a on vždy jazdil bezpečne a bez vplyvu alkoholických
nápojovabezdopravnejnehody,bollen2-krátpriestupkovopostihnutý.Ztohodôvoduopäťzdôraznil,že
po trinástich rokoch tento jeho opäť jednorazový exces by nemal byť aplikovaný v súlade s ustanovením
§ 61 ods. 3 Tr. zákona. Poukázal na to, že trest mu bol aj pri aplikácii ustanovenia § 61 ods. 3 Tr. zákona
nesprávne uložený, keďže pri celkovej trestnej sadzbe v danom prípade 1 rok až 10 rokov by správne

mala byť 5 rokov až 10 rokov a trest mu teda môže byť uložený na dolnej hranici v trvaní piatich rokov.
Vzhľadom na uvedené, takto uložený trest zákazu činnosti považuje za neprimerane prísny a preto
požiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o treste zákazu činnosti
viesť všetky druhy motorových vozidiel a vrátil vec tomuto súdu na nové prejednanie a rozhodnutie alebo
napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel a

uložil mu sám trest zákazu činnosti kratšieho trvania na dolnej hranici podľa § 60 ods. 3 Tr. zákona v
trvaní piatich rokov, prípadne mimoriadne znížil tento trest zákazu činnosti pod dolnú hranicu trestnej
sadzby uvedenej v § 60 ods. 3 Tr. zákona.
Na základe včas podaného odvolania oprávnenými osobami postupoval krajský súd v intenciách ust.
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupov konania, ktoré im
prechádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Vzhľadom na to, že krajský súd v prejednávanej veci nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku (obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm.
b/ Tr. poriadku, pričom súd prvého stupňa jeho vyhlásenie o vine riadne prijal a odvolanie bolo podané
lenčodovýrokuotreste)preskúmavallennapadnutývýrokrozsudku,tedavýrokotrestezákazučinnosti
riadiť motorové vozidlá a po takomto preskúmaní dospel k nasledovným záverom.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri

rozhodovaní o druhu a výmere trestu.
Dokazovanie v tomto smere tak, ako ho vykonal okresný súd, bolo vykonané v potrebnom rozsahu a
vytvorilo spoľahlivý podklad pre rozhodnutie o druhu o výmere trestu v posudzovanom prípade. Okresný
súd tiež správne ustálil existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (§ 36, § 37 Tr. zákona, v
prospechpoľahčujúcichpripriznanípoľahčujúcejokolnostipodľa§36písm.l/Tr.zákona)avnadväznosti

na to tiež v súlade so zákonom (§ 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zákona) u obžalovaného určil trestnú
sadzbu aj odvolaním napadnutého výroku o treste zákazu činnosti po jej úprave podľa § 61 ods. 3 Tr.
zákona, v rámci ktorej potom určil druh a výmeru trestu v zmysle základných hľadísk a kritérií (§ 34
ods.1, ods. 4 Tr. zákona) pre naplnenie účelu trestu zohľadňujúc pri tom aj pravidlo (ust. § 34 ods. 3
Tr. zákona), že trest má postihovať len páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho

rodinu a jemu blízke osoby.
Zohľadňujúc doposiaľ uvedené, v súhrnne krajský súd konštatuje, že tak uložený druh a výmera trestu
v posudzovanom prípade u obžalovaného, vrátane trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá vo
výmere piatich rokov a siedmich mesiacov, hodnotiac ho v kontexte celého výroku o treste je podľanázoru krajského súdu trestom zákonným, ktorý zodpovedá plne zásadám pre ukladanie trestov a
odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovaného, okolnosti, za ktorých sa skutku dopustil, ako
aj osoby obžalovaného.

V reakcii na odvolacie námietky potom krajský súd len v stručnosti považuje za potrebné opätovne z
obsahu vykonaného dokazovania sumarizujúc podstatné skutočnosti poukázať na nasledovné.
Zodpisuregistratrestov,akotosprávneustálilajokresnýsúd,vyplýva,žeobžalovanýO.G.bolskutočne
trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn 1T/192/2007 zo dňa 23.11.2007, uznaný vinným
zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, začo mu

súd okrem iného uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá po dobu 20 mesiacov, pričom
k zahladeniu tohto odsúdenia došlo dňa 16.10.2009. Rovnako platí, že od ostatného odsúdenia pre
totožnú trestnú činnosť ako v posudzovanom prípade počas uvedeného obdobia bol obžalovaný len
2-krát postihnutý v rámci priestupkového konania na úseku dopravy, ktoré je možné z hľadiska výšky
uloženej sankcie a povahy priestupku považovať za menej závažné.
V osobe obžalovaného teda nejde o nejakého špeciálneho (na úseku dopravy páchajúceho protiprávne

konanie) recidivistu, ktorý by sa opakovane dopúšťal toho istého trestného činu, pričom práve jeho
trestnoprávna a priestupková minulosť určite nesvedčí o jeho ľahostajnom prístupe k dodržiavaniu
všeobecnezáväznýchavšeobecneakceptovanýchpravidielsprávania.Nosúčasneplatí,žeobžalovaný
zjavne nebol schopný poučiť sa z doposiaľ uložených sankcií.
Pokiaľ obžalovaný namieta výmeru uloženého trestu zákazu činnosti a s tým spojený nesprávny postup

okresného súdu pri určovaní dolnej hranice zákonom ustanovení trestnej sadzby podľa § 61 ods. 2 Tr.
zákona v spojení s pravidlom upraveným v ust. § 61 ods. 3 Tr. zákona, krajský súd uvádza nasledovné.
V prvom rade krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný trestný čin ohrozenia pod
vplyvom návykovej latky podľa § 289 Tr. zákona má za úlohu chrániť záujem spoločnosti na ochrane
života, zdravia a majetku, najmä pred vodičmi motorových vozidiel, ktorí vedú motorové vozidlo pod

vplyvom alkoholu alebo drog. Z povahy motorových vozidiel, ktoré svojou váhou a motorickou silou
spôsobujú závažné deštrukčné účinky, vyplýva, že následky dopravných nehôd sú spravidla závažné,
keďže ide nielen o prípady usmrtenia, ale aj veľmi časté prípady, pri ktorých dochádza k ťažkým
zraneniam poškodených.
Zákonodarca potom v ustanovení § 61 ods. 3 Tr. zákona sprísnil trestanie páchateľov, ktorý sa

opakovane dopustia žalovaného trestného činu s cieľom prehĺbiť ochranu života, zdravia a majetku
občanov pred vodičmi motorových vozidiel, ktorí vedú vozidlo po požití alkoholických nápojov alebo pod
vplyvom drog.
V odseku 3 sa preto upravuje prísnejší postih tých páchateľov trestného činu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289, ktorí sa ho dopustili ako vodiči dopravného prostriedku napriek tomu, že

už boli za taký trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustili
ako vodiči dopravného prostriedku, odsúdení. Trest zákazu činnosti sa v takomto prípade páchateľovi
uloží v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2 tohto ustanovenia.
Pre zvýraznenie závažnosti recidívy v takomto konaní páchateľa potom zákonodarca v ods. 7 § 61 Tr.
zákona upravuje zásadu, že na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3 až 5 nebude mať

žiadny vplyv prípadné zahladenie predchádzajúceho odsúdenia, ktoré je podmienkou trestnosti skutku
podľatýchtoodsekovatedavýnimkuzovšeobecnejzásady,ktorávtrestnompráveplatí,žepozahladení
odsúdenia sa na páchateľa hľadí, ako by odsúdený nebol a súd by na takéto zahladené odsúdenie
prihliadať nemal.
K úvahám obžalovaného k výmere trestu zákazu činnosti a spôsobu určenia hornej polovice zákonom

ustanovenej trestnej sadzby pri treste zákazu činnosti podľa § 61 ods. 3 Tr. zákona, kde trest zákazu
činnosti sa v takomto prípade páchateľovi uloží v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2
tohto ustanovenia.
Opäť je potrebné zdôrazniť, že zákonodarca nedáva súdu možnosť voľby - aby ponechal na jeho voľnú
úvahu-čivtakýchtoprípadochrecidívybudealebonebudeukladaťtrestzákazučinnostivhornejpolovici

trestnej sadzby, ale práve naopak, ukladá súdu povinnosť vždy ukladať trest zákazu činnosti minimálne
v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona, čo je 1 rok až
10 rokov.
Za danej situácie súdy pri určení hornej polovice zákonom ustanovenej trestnej sadzby majú povinnosť
postupovať tak, že k hornej hranici trestnej sadzby sa pripočíta dolná hranica, čo v danom prípade po

súčte predstavuje 11 rokov, kde potom z tohto súčtu hranica hornej polovice trestnej sadzby predstavuje
jeho polovicu vo výmere minimálne 5 rokov a 6 mesiacov.
Opierajúc sa o znenie citovaných ustanovení Tr. zákona a uvádzaných právnych úvah, preto krajský
súd považuje okresným súdom uložený trest zákazu činnosti nielen za vecne správny, ale aj zákonný,pričom trest v posudzovanom prípade je potrebné hodnotiť v celom kontexte výroku o treste aj vo vzťahu
k výrokovej vete, kde okresný súd obžalovanému uložil na polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby
trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na dolnej hranici celkovej možnej doby

(päť rokov), po ktorú mohol súd podmienečne odložiť výkon uloženého trestu.
Napokon pokiaľ obžalovaný navrhoval ukladať trest zákazu činnosti pod dolnú hranicu zákonom
ustanovenej (upravenej § 61 ods. 3 Tr. zákona) trestnej sadzby, krajský súd v posudzovanom prípade
nezistil, žiadne tak závažné, výnimočné okolnosti prípadu, resp. pomery na strane obžalovaného, ktoré
by takýto postup odôvodňovali. Obžalovaný totižto o svojom zdravotnom stave, svojej sociálnej situácii,

o postavení v práci a pracovnej spôsobilosti mal vedomosť už v čase, keď sa rozhodol po požití
alkoholických nápojov riadiť osobné motorové vozidlo.
Toto boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné a
preto ho postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.