Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoCsp/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200044
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8219200044.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska Republika, zapísaná v
parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.
Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547 p r o t i žalovanému:
M. T., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XX, XXX XX N., doručovacia adresa: F., o zaplatenie

sumy 455,42 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k.
2Csp/3/2019-53 zo dňa 25.07.2019 v spojení s opravným uznesením č. k. 2Csp/3/2019-67 zo dňa
23.09.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.:
,,I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.“

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že mal za preukázané, že medzi CETELEM
SLOVENSKO, a.s. a žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 25.04.2015. Zároveň mal za preukázané univerzálne právne nástupníctvo žalobcu v dôsledku
cezhraničného zlúčenia so spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s., ktorá zanikla s účinnosťou k
30.06.2016. Považoval za nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný

zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským.
Konštatoval, že v danom prípade právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a
úver zosplatnil dňa 02.02.2016 z dôvodu, že žalovaný neplnil záväzok zo zmluvy splácať dlh riadne a
včas. Žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu jednu splátku v sume 144,27 eura, a to dňa
05.08.2015. Žiadnu ďalšiu splátku neuhradil. Ďalšia splátka bola splatná dňa 15.09.2015. Do omeškania
s plnením tejto splátky sa žalovaný dostal dňa 16.09.2015. Právny predchodca žalobcu úver zosplatnil
dňa 02.02.2016.

Uzavrel, že je nepochybné, že v prejednávanej veci bolo medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným dohodnuté plnenie v splátkach a k mimoriadnej splatnosti celého dlhu došlo pre nesplnenie
splátky splatnej dňa 15.09.2015. S použitím § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka začala trojročná
premlčacia doba plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, teda od septembra 2015.Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože bola podaná dňa 10.01.2019, teda
po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula v septembri 2018.
O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, v zákonnej lehote. Namietal, že súd prvej
inštancie v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku, dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcom uplatnený nárok z úverovej zmluvy nemožno
priznať z dôvodu premlčania práva žalobcu v celom rozsahu, vzhľadom na právnu úpravu § 103, § 565
a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Bol toho názoru, že z ust. § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že pri plnení dlhu v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie dlhu v celej výške len do splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky.
Mal za to, že predmetné zákonné ustanovenie predstavuje právo veriteľa, nie jeho povinnosť. Ak by

veriteľ nevyužil svoje právo na splatenie celého zvyšku dlhu, naďalej by bol oprávnený požadovať len
zaplatenie už splatných splátok, t.j. premlčacia doba by plynula každej splátke samostatne. Zo súdom
uplatňovaných ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva len obmedzenie veriteľa
za akých podmienok môže uplatniť svoje právo na zosplatnenie celej pohľadávky, t.j. až po uplynutí 3
mesiacov s omeškaním splatnej splátky. Predmetné ustanovenia však nemajú žiaden vplyv na plynutie

premlčacej doby.
Poukázal na to, že do momentu predčasného zosplatnenia dlhu (02.02.2016) sa jednotlivé mesačné
splátky premlčiavajú samostatne (máj 2015 až január 2016) a až ku dňu 02.02.2016 sa mohli stať
splatnými zvyšné splátky splatné k 15.02.2016 až 15.04.2016. Žalobca dodržal postup v zmysle §
53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka keďže na základe predloženého oznámenia o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru bol úver veriteľom zosplatnený až po uplynutí 3 mesiacov od omeškania
so zaplatením splatných splátok. Žalobca vyhlásil dňa 02.02.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa
stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Nasledujúci deň, t.j. 03.02.2016 žalobca mohol svoje právo
vykonať prvý raz. Žalobný návrh bol podaný na súd dňa 10.01.2019, t.j. v zmysle ust. § 101 Občianskeho
zákonníka si žalobca svoj nárok uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej dobe minimálne v rozsahu

splátok zosplatnených k 02.02.2016.
Uzavrel, že vzhľadom k týmto skutočnostiam sa nemôže stotožniť s rozhodnutím súdu, ktorým žalobe
v napadnutej časti nevyhovel a je toho názoru, že súd mal správne priznať žalobcovi uplatnený nárok
minimálne v rozsahu sumy 144,27 Eur s prísl. predstavujúceho splátky splatné po mimoriadnom
zosplatnení úveru.

Vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam žalobca žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu
prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.

3. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

5. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

správnych skutkových zisteniach a z nich vychádzajúceho správneho právneho posúdenia súdu prvej
inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.6. Z obsahu súdneho spisu nepochybne vyplýva, že predmetný spor vznikol zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uzavretej medzi spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s. (právnym predchodcom žalobcu)
ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom dňa 25.04.2015. Predmetom zmluvy bolo

poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru vo výške 486,98 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť
prostredníctvom 12 pravidelných mesačných splátok vo výške 48,09 eura. Dňa 10.01.2019 žalobca
podal žalobu voči žalovanému o zaplatenie 455,42 eura s príslušenstvom.

7. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené

inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

8. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

9. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

10. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

11. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú splátku k dohodnutému

termínu. Veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou
(zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo
splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba plynie
samostatne. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle
§103vetaprváOZviaženajednotlivésplátkyanienacelýdlh.Predčasnúsplatnosťpeňažnéhozáväzku

môže veriteľ za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ vyvolať jednostranným
právnym úkonom. Ak toto právo nevyužije, celý dlh sa bude premlčiavať odo dňa zročnosti jednotlivých
splátok. Situácia sa zmení, ak veriteľ účinne uplatní zaplatenie celej pohľadávky naraz.

12. V ustanovení § 103 OZ, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 101 OZ špeciálne, je

počiatok premlčania upravený odlišne od všeobecného. Podľa vety prvej, ak bolo dohodnuté plnenie v
splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, neplynie teda odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ). Podľa vety druhej v prípade tzv. zosplatnenia
dlhu len pre v budúcnosti majúce byť splatné splátky, premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky (§103 OZ), avšak tej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 OZ. Preto

premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 OZ veriteľom, ale
na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva.

13. Ak teda veriteľ právo na zosplatnenie v budúcnosti splatného dlhu nevyužije, jednotlivé splátky
sa premlčujú samostatne odo dňa splatnosti každej z nich až do ich zaplatenia; ak účinne uplatní

zosplatnenie celého dlhu, pre zvyšok dlhu, ktorý mal byť pôvodne zaplatený v splátkach, začína
plynúť premlčacia lehota od splatnosti tej nesplnenej splátky, v dôsledku ktorej k uplatneniu predčasnej
splatnosti dlhu došlo.

14. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ modifikuje § 565 OZ vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Podľa neho

jestratavýhodysplátokpodmienenátým,žemusíísťoa)spotrebiteľskúzmluvu,b)stratavýhodysplátok
nenastáva automaticky pre nesplnenie niektorej splátky, ale až po uplatnení práva veriteľa; veriteľ môže
toto právo uplatniť najskôr až po uplynutí lehoty 3 mesiacov od omeškania dlžníka so zaplatením splátky,
c) veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na zaplatenie celej
pohľadávky. Obsahom upozornenia dlžníka je, že veriteľ si uplatňuje právo na jednorazové zaplatenej

celej pohľadávky naraz.

15.Oznámenímovyhlásenímimoriadnejsplatnostipredmetnéhoúveruzodňa10.02.2016(č.l.32spisu)
pôvodný veriteľ upovedomil žalovaného o tom, že nakoľko poskytnutý úver nesplácala riadne a včasnapriek opakovaným výzvam, ku dňu 02.02.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru. Ako z
vykonaného dokazovania zistil súd prvej inštancie, dlžnou splátkou, pre ktorú nastalo zosplatnenie pre
predmetný úver, je splátka splatná dňa 15.09.2015, od uvedeného dátumu začala plynúť premlčacia

lehota v zmysle § 103 OZ, čiže od nezaplatenej splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu práva na vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru. Premlčacia doba uplynula dňa 15.09.2018. Vzhľadom na to, že žaloba bola
podaná až dňa 10.01.2019, t.j. po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby, súd prvej inštancie
správne postupoval ak žalobu žalobcu zamietol.

16. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.

17. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.

18. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému v
zásade vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu
sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy

v odvolacom konaní nevznikli.
Odvolací súd vychádzal z článku 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu.
Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku
strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za
situácie keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i

v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania, preto žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.