Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, July 31, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoE/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212214214
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7212214214.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v exekučnej veci oprávneného Sociálna
poisťovňa so sídlom v Bratislave pobočka Košice so sídlom Festivalové námestie č. 1 Košice IČO: 30
807 484 proti povinnému M. D. nar. X.XX.XXXX bytom F. E. č. XX L. vedenej u súdneho exekútora JUDr.
Rudolf Dulina so sídlom Ľ. Štúra č. 12 Michalovce pod sp.zn. EX 3102/2012 o vymoženie 2 916,67 Eur

s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 22.10.2018 č.k.
39Er/1546/2012 - 11 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu a oprávneného zaviazal nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 43,38 Eur.

2. V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu
podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
Konštatoval, že sa oboznámil so spisom súdneho exekútora, z ktorého zistil, že povinný nevlastní
žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou. Povinný vlastní motorové vozidlá, ktoré

sú nepredajné. Náklady spojené s odobratím a následným predajom by prevýšili samotný výťažok z
predaja. Povinný je spoluvlastníkom nehnuteľnosti avšak na množstvo exekučných záložných práv a
záložných práv v prospech daňovému úradu by bol predaj nehnuteľnosti nereálny. Súdny exekútor
šetrením dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ďalším výkonom
by dochádzalo iba k neúmernému zvyšovaniu trov. Pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, súd rozhodol tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku

zastavil. Na náhradu trov exekúcie 43,38 Eur zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku.

3. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie
oprávnený. Navrhol, aby sa v exekučnom konaní pokračovalo vymáhaním pohľadávky a trov
exekučného konania. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Nesúhlasil so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného z dôvodu, že povinný
mal v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie príjem na základe dohody o prácach vykonávaných
mimo pracovného pomeru a od 1.10.2018 je zamestnaný s pravidelným mesačným príjmom, čo
preukázal listinnými dôkazmi. Oprávnený mal za to, že v danom prípade povinný je fyzická osoba môže v
budúcnostinadobudnemajetok,čiuždedenímalebodarovaním,osobitneakideoosobuvproduktívnom
veku a v pracovnom pomere. Trval na možnosti využiť lehotu na vykonanie rozhodnutia v zmysle § 148

ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.4. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)

po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie je dôvodné.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie oprávneným namietanej nemajetnosti povinného
ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.

7. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie zastavil predmetnú exekúciu
podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil tým, že
v konaní bola nemajetnosť povinného preukázaná obsahom spisu.

8. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak
nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
10.Podľa§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.3.2017exekúciusúdzastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Citované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie
exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora,
a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods.
2 Exekučného poriadku. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie, že majetok povinného nie

je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný
skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia, teda
či súdny exekútor vykonal všetky úkony na zistenie majetku povinného a nemôže sa uspokojiť len
s konštatovaním, že v rámci exekúcie nebol zistený žiaden majetok povinného a bez preskúmania
rozhodujúcich skutočností nemôže exekúciu zastaviť

12. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie je predčasné. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou
oprávneného, ktorou namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, nakoľko z odôvodnenia
napadnutéhorozhodnutiajezrejmé,žekonajúcisúdnedostatočnezisťoval,včasevydanianapadnutého

uznesenia,čijepovinnýzamestnaný,uakéhozamestnávateľa,akýmáztohtozamestnaniapríjemačije
možné tento príjem postihnúť exekúciou, nota bene nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o
návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

13. Na základe vyššie uvedeného odvolací napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) a CSP.
Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov exekúcie, je to výrok závislý od výroku o zastavení exekúcie, preto
nemôže samostatne existovať (nie je účelné rozhodovať o trovách exekúcie, ktorá ďalej pokračuje).
Preto odvolací súd zrušil aj tento výrok podľa § 379 písm. a) CSP.

14. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní náležite preskúmať dôvody na zastavenie
exekúcie, verifikovať skutočnosti tvrdené oprávneným v podanom odvolaní a o podnete súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä
presvedčivo zdôvodniť, pričom v novom rozhodnutí sa súd prvej inštancie vyporiada aj so skutočnosťami
uvedenými oprávneným a v podanom odvolaní.

15. Vzhľadom na konajúcemu súdu dňa 11.2.2020 doručené upovedomenie súdneho exekútora o
zastavení starej exekúcie vo veci 39Er/1546/2012, odvolací súd pre úplnosť dodáva, že v zmysle
4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene adoplnení niektorých zákonov, účinného od 1.1.2020, rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako
12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť,
rozhoduje o zastavení starej exekúcie. Nakoľko v exekučnej veci sp. zn. 39Er/1546/2012 súd rozhoduje

o odvolaní voči uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie, teda ku dňu keď sa má stará
exekúcia zastaviť zo zákona, sa rozhoduje zastavení tejto exekúcie pred odvolacím súdom (sp.zn.:
8CoP/23/2020), dochádza k predĺženiu rozhodnej doby, čiže rozhodná doba neuplynie skôr ako 12
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia súdu. Preto napriek tomu, že súdny exekútor zaslal súdu
upovedomenie o zastavení starej exekúcie, k ukončeniu tohto exekučného konania v zmysle § 8 ods.

1 zákona č. 233/2019 Z. z. nedošlo, nakoľko nebola splnená podmienka na zastavenie starej exekúcie
podľa § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona, keďže nedošlo k uplynutiu rozhodnej doby na zastavenie
exekúcie zo zákona.

16.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).