Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, July 31, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Ek/802/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120297463
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120297463.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Žilina, IČO 00 321 796, so sídlom
Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, právne zast. Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., IČO 36
715 352, so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti povinnému: I. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XXXX/X, XXX XX F. o vymoženie 8,18 Eur, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie,
o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 32Ek/802/2020

zo dňa 17.06.2020, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.05.2020 domáhal od
povinného vymoženia sumy 8,18 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Výkazu daňových
nedoplatkov vydaných Mestom Žilina pod č. OSMD/120/359621 dňa 10.12.2010.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 17.06.2020 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42 eur. Svoje rozhodnutie za
použitia ustanovení § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 6 ods. 1-2, § 9 ods. 3 a § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019

Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„ZoUNEK“) odôvodnil tým, že pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený podal
opätovný návrh podľa § 9 ZoUNEK. Oprávnený si pri podaní opätovného návrhu uplatnil nárok na
náhradu paušálnej náhrady trov starej exekúcie. Čo sa týka náhrady paušálnych trov starej exekúcie
vyšší súdny úradník uviedol, že tieto trovy prináležia súdnemu exekútorovi, pričom podľa ustanovenia §
6 ods. 2 ZoUNEK tieto trovy znáša oprávnený, no zároveň neumožňuje oprávnenému domáhať sa ich

náhrady od povinného. Podľa výslovného znenia § 9 ods. 3 ZoUNEK oprávnený nemá nárok na náhradu
trov spojených s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie,
okrem nároku na náhradu súdneho poplatku. To znamená, že oprávnený má opätovným návrhom na
vykonanie exekúcie právo uplatniť si nárok len na to, čo mu priznáva exekučný titul, na podklade ktorého
sa má exekúcia vykonať a nárok na náhradu súdneho poplatku, ktorý bol povinný zaplatiť za podanie
tohto návrhu. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že oprávnený nemá nárok domáhať sa náhrady

paušálnej náhrady trov starej exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, pri rozhodovaní o návrhu na
vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom, preto v súlade
s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, preto rozhodol tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

3/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Poukazujúc na

ustanovenie § 6 ods. 1,2 ZoUNEK, § 121 ods. 3 OZ a čl. 20 ods. 4 Ústavy SR mal za to, že ZoUNEK
zaviedol nútené obmedzenie práva selektívne vybraných veriteľov domáhať sa vymoženia svojichpohľadávok v na to určenom súdnom konaní. Toto obmedzenie je síce stanovené zákonom, ale bez
akejkoľvek primeranej náhrady (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR), naopak subjekt, ktorému sú retroaktívne
obmedzené jeho práva (selektívne zákonom určený veriteľ), musí znášať náklady s týmto obmedzením

(náklady s opätovným iniciovaním exekučného konania a so zastavením pôvodne začatého a zákonom
nútene ukončeného). Zákonodarca zrejme v snahe o určité „vyváženie“ vzniknutej situácie v dôvodovej
správe k § 6 predmetného zákona uvádza: „Celkové trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú
zo súčtu sumy, ktorú si exekútor už na trovách starej exekúcie v súlade s pravidlami pre čiastočné
vymoženie nároku oprávnene ponechal a paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknuté v

súvislosti so zastavením starej exekúcie (ďalej len „paušálne trovy“), ktoré sú vo výške 35 eur bez
dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška
týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov
uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. Paušálne trovy znáša oprávnený a aj keď v tomto
prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom
pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené znamená to, že v prípade

podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu ako úhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.“ V prípade ak by oprávnený nemal možnosť (tak ako
to tvrdí súd v napadnutom uznesení) v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie požadovať náhradu
paušálnych trov starej exekúcie, (ktoré znášal nie vlastným zavinením) ako príslušenstva vymáhanej
pohľadávky, od povinného, bolo by ust. § 6 ZoUNEK celkom zjavne v rozpore s Ústavou SR. Na základe

uvedeného žiadal súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a v exekučnom konaní ďalej pokračoval vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie.

4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný
poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné

odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

7/ Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený
nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

8/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sudca
preskúmalnapadnutérozhodnutie,vecprejednalbeznariadeniapojednávaniavsúladesust.§249CSP
a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Sudca sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím
vyššieho súdneho úradníka, ktorým zamietol podľa ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a/ Exekučného

poriadku návrh na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného v exekučnom konaní v sume
42 eur. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom
rozhodnutí. Na podporu správnosti napadnutého rozhodnutia tak už len dodáva nižšie uvedené.

9/ Jedným z hlavných argumentov oprávneného pre priznanie trov, ktoré platil súdnemu exekútorovi v
starej (zastavenej) exekúcii je dôvodová správa k ustanoveniu § 6 ZoUNEK. Dôvodovú správu nemožno
považovať za prameň práva, na základe ktorého by mal súd rozhodovať. Môže pre rozhodnutie súdu
predstavovať len podporný výklad zákona, pričom záväzný výklad právnych noriem podáva jedine súd.

V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to, že text dôvodovej správy
nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona vo viacerých bodoch (napr. § 5 o náležitostiach
upovedomenia o zastavení starej exekúcie alebo § 9 ods. 1 ZoUNEK týkajúci sa podoby exekučného
titulu pri repodaji). Ak aj mal predkladateľ návrhu zákona pôvodný zámer, aby oprávnený mal nárok na
náhradu paušálnych trov, ktoré platil exekútorovi pri zastavení starej exekúcie a mohol si ich uplatniť pri

repodaji, tento zámer sa nepretavil do prijatého zákona. Zo znenia § 6 ZoUNEK jednoznačne vyplýva, že
paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom
podaní návrhu na vykonanie exekúcie, pričom znenie ustanovenia § 9 ods. 3 ZoUNEK potom bližšie
stanovuje, že oprávnený má pri repodaji nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok nanáhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený svoj nárok tak odvodzuje od dôvodovej správy,
izolovane od znenia účinnej zákonnej úpravy. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali a
lex posterior derogat legi priori majú ustanovenia ZoUNEK, ktoré priamo upravujú posudzovanú právnu

situáciu,prednosťpredinýmiustanoveniamiupravujúcimiexekučnékonanie.Pokiaľbysúdyneaplikovali
účinné znenie zákonných noriem, dopúšťali by sa svojvôle. Súd tak v tomto prípade aplikoval právny
predpis upravujúci danú procesnú situáciu ako lex specialis posterior, ktorým je v zmysle čl. 144 ods.
1 Ústavy SR viazaný.

10/ Oprávnenému nemožno v tomto exekučnom konaní dať za pravdu, že má nárok na náhradu trov
exekúcie vo výške 42 eur, ktoré platil súdnemu exekútorovi pri zastavení starej exekúcie. Nedisponuje
totiž spôsobilým exekučným titulom proti povinnému na náhradu týchto trov. Z ustanovenia § 6 ods.
3 ZoUNEK vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych
trov je exekučným titulom, avšak platí to len vo vzťahu súdny exekútor - oprávnený, ak by oprávnený
dobrovoľne trovy zastavenej starej exekúcie neuhradil. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie však

nemožnopovažovaťzaexekučnýtitul,ktorýmbyoprávnenývnovomexekučnomkonanímoholvymáhať
trovy starej exekúcie od povinného. Nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani
nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie
paušálnych trov od povinného.

11/ Neobstojí ani názor oprávneného, že ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Úhradou paušálnych trov oprávneným súdnemu exekútorovi
nedochádza k prechodu práva z exekučného titulu (zo súdneho exekútora na oprávneného) a ani
nedochádza k prechodu uloženej povinnosti z exekučného titulu (z oprávneného na povinného).
Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42 eur od povinného a uvedené

náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. uplatňovať ani ako náhradu
trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

12/ K námietke oprávneného, že ide o zásah do vlastníckeho práva oprávneného na príslušenstvo
sudca uvádza, že účinnosťou ZoUNEK došlo (vynímajúc ostatné dôvody zastavenia exekúcie), vo svojej

podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom
dochádza k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z
ustanovenia § 3 ods. 2 ZoUNEK bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v
rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by

stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Pokiaľ sa za viac
než päť rokov nepodarilo vymôcť nárok oprávneného, je to bez pochybností dôvodom na zastavenie
exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného, zvlášť ak súdy majú rozhodovať podľa skutkového stavu,
ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia. Legitímne očakávania oprávneného o vymožení jeho pohľadávky

nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb.
Zákonodarca (tak ako je tomu vo väčšine právnych poriadkov iných štátov kontinentálneho systému
práva, pretože systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným) pristúpil k regulácii
uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a
d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného

majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne.
Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním
predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel
právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením
exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením

exekúcie úspešný. Nie je možné sa tak stotožniť s názorom oprávneného, že bez svojej viny si nemôže
ako príslušenstvo uplatňovať trovy zastavenej exekúcie, keď ide o dôsledok skutočnosti, že vedená
exekúcia nebola úspešná, a to ani z časti, a oprávnený sa naďalej domnieva, že v exekučnom konaní
bude úspešný.

13/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie vyššieho
súdneho úradníka, sp. zn. 32Ek/802/2020 zo dňa 17.06.2020 správne, v dôsledku čoho sudca podľa
ustanovenia § 250 ods. 1 CSP sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.