Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 10, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Tdo/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010809
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Michálik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1517010809.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika,
sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom
10. júna 2020 v Bratislave, v trestnej veci obvineného Y. V. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zák., o dovolaní obvineného proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 5. apríla 2018, sp. zn. 2To/18/2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného Y. V. sa o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 23. januára 2018, sp. zn. 3T/05/2017, bol obvinený Y. V.
uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a), ods. 3 písm. c) Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného dňa mesiaca január 2017 až do dňa 13. júna 2017, v byte na T. ulici XX v A. -
W., kde býval v spoločnej domácnosti so svojou manželkou poškodenou D. V., jej spôsoboval psychické
utrpenie tak, že pri hádkach, ktoré vyvolával obvinený Y. V., najmä po požití alkoholických nápojov,
poškodenej D. V. vulgárne nadával, taktiež v spoločnom byte pľul na poškodenú D. V. a súčasne jej
vulgárne nadával, rovnako ju vyháňal z bytu slovami „Ťahaj do piče z tohto bytu", vždy keď chodil
okolo nej, tak ju buchol po nohe, aby ju zobudil, vyhrážal sa jej, predovšetkým po požití alkoholických

nápojov slovami „Polámem ti nohy" „Nakopem ťa do piče", „Aj tak skapeš, aj tak ťa zničím", opakovane
poškodenú D. V. ponižoval sledovaním a kontrolovaním, či sa poškodená D. V. nachádza v práci a kedy
z nej odchádza, odopieral jej spánok tým, že na ňu prskal počas spánku vodou, čím týmto správaním a
konaním obvinený Y. V. u poškodenej D. V. okrem obavy o svoj život a zdravie dlhodobo vyvolával stres
a strach, ponižoval ju, ohrozoval hlavne jej psychické zdravie. Uvedeného konania sa obvinený Y. V.
dopustil napriek tomu, že bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1T/104/2013,

dňa 20. novembra 2013, s tým istým dňom právoplatnosti, za zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. a), d) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z
ktorého výkonu bol dňa 13. októbra 2016 podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trnava,
sp. zn. 34/Pp/123/16.

Za spáchanú trestnú činnosť bol obvinenému uložený podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím
§ 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obvineného zaradil na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona súd uložil obvinenému
ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.Proti vyššie citovanému rozsudku podal obvinený odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave
rozsudkom, sp. zn. 2To/18/2018, z 5. apríla 2018 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil

napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uznal obvineného vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a
zverenejosobypodľa§208ods.1písm.a),ods.3písm.c)Trestnéhozákonanatomskutkovomzáklade,
že

od presne nezisteného dňa mesiaca január 2017 až do dňa 13. júna 2017 s výnimkou dňa 13. februára
2017o18.00hod.,ohľadomčohobolzaobdobnýčinpostihnutývpriestupkovomkonaní,vbytenaT.ulici
XX v A. - W., kde býval v spoločnej domácnosti so svojou manželkou poškodenou D. V., jej spôsoboval
psychické utrpenie tak, že pri hádkach, ktoré vyvolával obvinený Y. V., najmä po požití alkoholických
nápojov,poškodenejD.V.vulgárnenadával,taktiežvspoločnombytepľulnapoškodenúD.V.asúčasne

jej vulgárne nadával, rovnako ju vyháňal z bytu slovami „Ťahaj do piče z tohto bytu", vždy keď chodil
okolo nej, tak ju buchol po nohe, aby ju zobudil, vyhrážal sa jej, predovšetkým po požití alkoholických
nápojov slovami „Polámem ti nohy", „Nakopem ťa do piče", „Aj tak skapeš, aj tak ťa zničím", opakovane
poškodenú D. V. ponižoval sledovaním a kontrolovaním, či sa poškodená D. V. nachádza v práci a kedy
z nej odchádza, odopieral jej spánok tým, že na ňu prskal počas spánku vodou, čím týmto správaním a

konaním obvinený Y. V. u poškodenej D. V. okrem obavy o svoj život a zdravie dlhodobo vyvolával stres
a strach, ponižoval ju, ohrozoval hlavne jej psychické zdravie, pričom uvedeného konania sa obvinený Y.
V. dopustil napriek tomu, že bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1T/104/2013,
zo dňa 20. novembra 2013, s tým istým dňom právoplatnosti, za zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. a), d) Trestného zákona a iné na úhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z
ktorého výkonu bol dňa 13. októbra 2016 podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trnava,
sp. zn. 34/Pp/123/16.

Za spáchanú trestnú činnosť bol obvinenému uložený podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím

§ 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obvineného zaradil na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona súd uložil obvinenému
ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Dňa 17. mája 2019 bolo na prvostupňový súd doručené dovolanie obvineného podané prostredníctvom
ustanovenej obhajkyne doplnené podaním z 18. septembra 2019 a smerujúce proti vyššie uvedenému

rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave, z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), g), h) a písm.
i) Tr. por. V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i)
Tr. por. je naplnený tým, že absentuje preukázanie príčinnej súvislosti medzi konaním, ktorého sa mal
dopustiť a následkom, ktorý mal byť týmto konaním spôsobený, ďalej tým, že nie sú splnené podmienky
preukázania jeho zavinenia (subjektívna stránka trestného činu), čim podľa obvineného neboli naplnené

požiadavky podľa § 15 a nasl. Tr. zák. v spojení s § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zák. Z dôvodu
absencie tohto dôkazu považuje rozhodnutie odvolacieho, ako aj prvostupňového súdu, za nezákonné
a nepodložené relevantnými dôkazmi, čím bolo porušené jeho právo na obhajobu. Dôvodil, že ak ho súd
odsúdil za úmyselný trestný čin, pri ktorom nebolo preukázané, že sa ho skutočne dopustil a nezobral do
úvahy argumentáciu jeho obhajcu v tomto smere a relevantne sa s nimi nevysporiadal, ide jednoznačne

o porušenie jeho práva na obhajobu, ktoré napĺňa dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Obvinený sa nestotožnil so zisteným skutkovým stavom a namietal, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva,
žeupoškodenej,ktorejbolizistenéznaleckýmposudkomprejavycharakteristicképretýranúosobu,tieto
črty boli následkom jeho správania voči nej po tom, ako bol podmienečne prepustený z výkonu trestu

odňatia slobody alebo či sú dôsledkom jeho správania voči poškodenej z predchádzajúceho obdobia, za
ktoré skutky bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V vo veci , sp. zn. 1T/104/2013, z 20.
novembra 2013. Podľa názoru obvineného, dôkazom o skutočnosti, že poškodená nebola týraná je ajfakt, že táto ho neustále navštevuje vo výkone trestu odňatia slobody a celá situácia ju mrzí. Spochybnil,
že poškodená má následky vyplývajúce z konania, ktorého sa mal dopustiť.

Obvinený je toho názoru, že súd nesprávne posúdil konanie obvineného ako trestný čin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby, ale mal ho posúdiť ako trestný čin opilstva podľa § 363 Tr. zák. [dôvod dovolania
uvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.], za ktorý zákon ustanovuje nižší trest odňatia slobody, a preto
je podľa názoru obvineného naplnený aj dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por. Ďalej
namietal, že trest, ktorý mu bol uložený, je neprimerane vysoký. Je toho názoru, že súd mohol a mal

využiť postup podľa § 39 Tr. zák., keď je úplne zrejmé, že poškodenej fyzicky neublížil. V súvislosti s
dovolacím dôvodom uvedeným v § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. obvinený uviedol, že ak mal byť stíhaný
pre iný trestný čin, potom neboli dôkazy vykonané zákonným spôsobom, resp. úplne absentujú. Zároveň
dal do pozornosti najvyššiemu súdu, že pri trestnom čine opilstva sa pre pokračovanie v trestnom stíhaní
vyžaduje súhlas poškodeného, ktorý nebol v konaní zabezpečený.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby najvyšší súd postupom podľa § 386 ods. 1 Tr.
por. vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného, podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok
krajského súdu a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa nevyjadrila poškodená D. V. v súdom stanovenej lehote.

Okresný prokurátor v Bratislava V sa k dovolaniu obvineného vyjadril podaním 3. júla 2019, v ktorom
uviedol, že druh a výmera uloženého trestu zodpovedajú závažnosti protiprávneho konania a následku,
ktorý obvinený spôsobil. Rozsudok prvostupňového súdu považuje prokurátor v súlade s § 176 ods. 1

písm. a) až e) Tr. por. veľmi podrobne odôvodnený. Argumenty obvineného považuje za nedôvodné.
Podľa prokurátora je absolútne irelevantné, či poškodená chodí obvineného navštevovať do výkonu
trestu odňatia slobody, naopak jej konanie je „dozvukom" prežitých udalostí v súvislosti s obvineným.
Vzhľadom na tieto skutočnosti je toho názoru, že vina obvineného bola dokazovaním bez akýchkoľvek
pochybností pred prvostupňovým súdom jednoznačne preukázaná, pričom toto si s malou úpravou

skutkovej vety týkajúcou sa vypustenia dňa 13. februára 2017 o 18.00 hod, ohľadom čoho obvinený
bol už za obdobný čin postihnutý v priestupkovom konaní, osvojil aj Krajský súd v Bratislave, keď v
súlade s § 322 ods. 3 Tr. por. akceptoval správnosť skutkových zistení a do výroku svojho rozsudku
zahrnul aj právnu kvalifikáciu aj výrok o treste a ochrannom opatrení, ktoré uložil v rovnakej výške ako
prvostupňový súd. Prokurátor poukázal na odôvodnenie rozsudku krajského súdu, s ktorým sa stotožnil.

S poukazom na uvedené navrhol dovolanie obvineného ako nedôvodné zamietnuť.

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúddovolací(§377Tr.por.)predvydanímrozhodnutia o dovolaní
obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané
proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), oprávnenou

osobou prostredníctvom obhajcu [§ 369 ods. 2 písm. b) a § 373 ods. 1 Tr. por.], v zákonnej lehote a
na príslušnom súde (§ 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti
dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania
podľa § 372 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal
riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné
odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371
Tr. por. [§ 382 písm. c) Tr. por.].

Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené
právo na obhajobu.

Podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na dôkazoch,
ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa § 371 ods.1 písm. h) Tr. por., dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom
ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný
čin nepripúšťa.Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;

správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

V zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených

procesných a hmotnoprávnych chýb a má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu
právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania
dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného
prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

K dovolaciemu dôvodu uvedenému v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., treba zdôrazniť tú

skutočnosť, že právo na obhajobu, ktoré sa vzťahuje na celé trestné konanie, vyjadruje požiadavku,
aby bola v trestnom konaní zaručená plná ochrana zákonných záujmov a práv osoby, proti ktorej sa
vedie trestné konanie, pričom uvedený dovolací dôvod môže byť naplnený len v tom prípade, ak zistené
porušenie práva na obhajobu bolo zásadné. Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že prípadné porušenie práva na obhajobu, pokiaľ sa to zásadným spôsobom

neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa §
371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu potom o zásadné
porušenie práva na obhajobu ide najmä v tom prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v
jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní podaného dovolania na podklade predloženého
spisu zistil, že k zásadnému porušeniu práv obvineného na obhajobu v konaní pred rozhodujúcimi
súdmi nedošlo. Z obsahu spisu je zrejmé, že obvinený Y. V. mal v konaní pred súdom možnosť
navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, čo napokon aj využil a o týchto
návrhoch súdy aj zákonným spôsobom rozhodli. Taktiež všetky ostatné práva, ktoré sú vyjadrením

práva na obhajobu a podmienky na spoľahlivé zistenie objektívnej pravdy boli v predmetnej veci riadne
zabezpečené. Obvinenému bol opatrením sudcu pre prípravné konanie ustanovený obhajca z dôvodov
uvedených v § 37 ods. 1 písm. a) Tr. por. (č. l. 33 vyšetrovacieho spisu), obvinený mal právo požadovať,
aby bol vypočúvaný za jeho účasti, radiť sa s ním počas úkonov vykonávaných orgánmi činnými v
trestnom konaní alebo súdom, ako aj žiadať, aby sa obhajca zúčastnil na iných úkonoch prípravného

konania, nakoľko povinnosťou obhajcu je najmä poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, na
obhajovanie jeho záujmov účelne využívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone.

Najvyšší súd teda konštatuje, že k zásadnému porušeniu práv obvineného na obhajobu v konaní
pred rozhodujúcimi súdmi nedošlo, a preto námietku obvineného, že rozhodnutie odvolacieho ako aj

prvostupňového súdu je nezákonné a nepodložené relevantnými dôkazmi, považuje za bezpredmetnú.

Pokiaľ ide o všeobecnú výhradu obvineného spočívajúcu na tom, že rozhodnutie je založené na
dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom, najvyšší súd zdôrazňuje, že, nemožno úspešne
podať dovolanie z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. na podklade toho, že sa návrhu

na vykonanie dôkazu nevyhovelo, alebo sa obvinený domnieva, že súd sa dostatočne nevysporiadal
s jeho argumentáciou. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že nie je predmetom
skúmania dovolacieho súdu, akým spôsobom sa súdy nižších stupňov vysporiadali s hodnotením
jednotlivých dôkazov, resp. aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili, pretože tu ide o otázky
skutkového charakteru, ktoré sú v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. z dovolacieho konania vylúčené.

Uvedené pritom rovnako platí tiež i pre odmietnutie vykonania obvineným navrhovaných dôkazov,
ktorých vykonanie ani jeden z konajúcich súdov nepovažoval za potrebné z hľadiska náležitého zistenia
skutkového stavu (v tomto smere viď i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra
2009, sp. zn. 2 Tdo 45/2009, uverejnené pod R 21/2010). Len s poukazom na nesúhlas s hodnotením
dôkazov, resp. odmietnutím vykonania navrhovaných dôkazov nemožno vyvodzovať tento dovolací

dôvod.Vtomtosmerenajvyššísúdpovažovalzapotrebnédodaťzároveňtiežto,žejevýsostnýmprávom
súdu zvážiť akú voľbu dôkazného prostriedku použije pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 12 Tr. por. a či
určitú skutkovú okolnosť, ktorú považuje za dokázanú, bude overovať ďalšími dôkaznými prostriedkami.Ak ide o uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., obvinený namietal skutočnosť,
že dôkazy neboli vykonané zákonným spôsobom, nakoľko mal byť trestne stíhaný pre iný trestný
čin (trestný čin opilstva), pri ktorom sa v zmysle § 211 Tr. por. vyžaduje súhlas poškodeného pre

pokračovanie v trestnom stíhaní. Z dokazovania a hodnotenia súdom prvého stupňa, s ktorým sa
stotožnil aj odvolací súd, však vyplýva, že súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa zásady voľného
hodnotenia dôkazov a rozsah dokazovania považoval za dostatočný. Jednotlivé spôsoby konania
obvinenéhovovzťahukjehomanželkevyplývajúzvýpovedesamotnejpoškodenejD.V.,svedkyneB.V.,
svedkaV.T.,zozáverovznaleckéhoposudkuzodborupsychológiaRNDr.Mgr.DušanaKešického,PhD.

a výpovede tohto znalca na hlavnom pojednávaní. Dovolací súd nezistil žiadne pochybenie pri vykonaní
týchto dôkazov, výpovede svedkov a poškodenej boli vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami
Trestného poriadku, za prítomnosti obvineného i obhajcu, ktorí mali možnosť klásť svedkom otázky a
vyjadrovať sa k ich výpovediam, a preto nie je daný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., dovolací súd skúmal, či

skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne subsumovaný pod príslušnú skutkovú podstatu
trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Vo vzťahu k zistenému skutku, ktorým je dovolací súd
viazaný, je možné namietať výlučne vady právne, a teda to, že skutok tak, ako bol súdom zistený,
bol nesprávne právne kvalifikovaný. Najvyšší súd sa nestotožňuje s názorom obvineného, že svojim
konaním nemohol naplniť zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej

osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zák. Nakoľko súd ustálil, že skutok sa stal tak,
ako je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti druhostupňového rozsudku, zodpovedala tomu i právna
kvalifikácia, bez ohľadu na presvedčenie obvineného, že sa jedná o trestný čin opilstva. Dovolací súd
v tejto súvislosti poznamenáva, že týraním sa rozumie zlé nakladanie s inou osobou vyznačujúce sa
vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie.

Je potrebné uviesť, že trvalosť konania páchateľa je potrebné posudzovať v závislosti od intenzity zlého
nakladania. V danom prípade bolo preukázané, že obvinený popísaným spôsobom týral poškodenú
D. V. spôsobujúc jej psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, odopieraním
spánku, vyvolávaním strachu a stresu. Skutočnosť, že poškodená neustále navštevuje obvineného vo
výkone trestu odňatia slobody nezbavuje obvineného zavinenia v prejednávanom prípade.

V zmysle tohto dovolacieho dôvodu ďalej obvinený spochybňoval zistený skutkový stav veci, ako
aj nepreukázanie subjektívnej stránky. Vzhľadom k námietkam obvineného dovolací súd považoval
za potrebné poukázať na stanovisko Tpj 39/2010, podľa ktorého dovolanie ako mimoriadny opravný
prostriedok nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého

a druhého stupňa. Tento dovolací dôvod preto nemôže napĺňať ani poukaz na to, že nebola v
konaní preukázaná vykonaným dokazovaním subjektívna stránka trestného činu. Táto totiž predstavuje
vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len
sprostredkovane, t. j. , ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej
vety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. potom môže

byť už len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej
súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie
je možné akokoľvek dopĺňať a meniť.

S poukázaním na uvedené námietky obvineného je potrebné uviesť, že sú neprípustné v dovolacom

konaní a ani nezakladajú namietaný dovolací dôvod.

Tak isto nenapĺňa žiadny dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pokiaľ obvinený namietal uloženie
neprimerane prísneho trestu. Aj v tomto prípade obvinený spochybňuje skutkové zistenia súdov, keď
v dovolaní uvádza, že súd mu uložil neprimerane vysoký trest a mal pritom zohľadniť postup podľa §

39 Tr. zák. Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por. možno rozhodnutie
(úspešne) napadnúť, len ak bol obvinenému uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby,
alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V posudzovanom
prípade sa však o takúto situáciu nejedná. Obvinenému bol uložený druh trestu, ktorý zákon umožňuje
uložiť pre trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného a tiež aj v rámci zákonom stanovenej

trestnej sadzby.

Vo vzťahu k (ne)aplikácii ustanovenia § 39 Tr. zák. súdmi nižšieho stupňa najvyšší súd uvádza, že aj
táto problematika bola vyriešená stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky, sp. zn. Tpj 46/2010, prijatým 14. júna 2010, ktorým bol prijatý zjednocujúci záver, že „(...)
dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por. nie je naplnený tým, že obvinenému nebol uložený
trestzapoužitia§39Tr.zák.,vdôsledkučohouloženýtrestmábyťneprimeraný,lebopokiaľsúdnevyužil

moderačné oprávnenie podľa uvedených ustanovení a trest vymeral v rámci nezníženej trestnej sadzby,
nemožno tvrdiť, že trest bol uložený mimo trestnú sadzbu stanovenú Trestným zákonom za trestný čin,
z ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Nepoužitie ustanovenia § 39 Tr. zák., resp. § 40 Tr. zák. v
znení účinnom do 1. januára 2006 nezakladá žiadny dovolací dôvod".

Z uvedeného je zrejmé, že predmetom dovolacieho prieskumu nemôže byť námietka neaplikácie
ustanovenia § 39 Tr. zák., nakoľko táto nespadá pod žiaden dovolací dôvod, teda ani pod § 371 ods. 1
písm. h) Tr. por. v rámci uloženia nezákonného druhu alebo výmery trestu.

Najvyšší súd s prihliadnutím na uvedené konštatuje, že nie je naplnený ani dovolací dôvod podľa § 371
ods. 1 písm. h) Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto postupoval podľa § 382 písm. c) Tr. por. a dovolanie obvineného
na neverejnom zasadnutí odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.