Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 22, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120010298
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8120010298.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Evy

Rešatkovej a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.07.2020, v trestnej veci proti
obžalovanému R. F. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr.
zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/11/2020
zo dňa 27.05.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému R. F., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom Z., B. V. XX, t. č. od 07.11.2019 vo väzbe v
ÚVV a ÚVTOS v J.,

u k l a d á

Podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 3
(troch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného R. F. vinným zo zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- presne nezisteného obdobia, po narodení prvorodeného syna dňa 30.9.2010 do 4.11.2019 v Z., B. V..
XX, okr. R. v byte i mimo neho, v rómskej osade, počas ich družského spolužitia, pod vplyvom alkoholu
i bez jeho vplyvu fyzicky napádal svoju družku C. O. a to kopaním, bitím rukami - fackami, päsťami do

tváre a celého tela a rôznymi predmetmi, ťahal ju za vlasy, následne jej bránil ísť na ošetrenie zamknutím
v byte, veľa krát ju vyhnal z domu v rozličnej dennej aj nočnej dobe a nepustil ju domov i niekoľko dní,
pričom tak urobil začiatkom mesiaca apríl 2019, kedy s deťmi spala pod železničným mostom v Lipanoch
tri dni a tri noci a potom keď sa vrátili do osady, kde prespávala u svojej matky, lebo sa svojho druha bála,tak to bolo aj dňa 10.5-17.5.2019, kedy bola ubytovaná v zariadení H., o.v, z dôvodu dlhodobého násilia
zo strany obvineného a vyhodenia na ulicu zo žiarlivosti ju s deťmi viackrát zamkol v byte a nepustil ich
vonku aj niekoľko hodín, peniaze jej vždy zobral a prehral ich na hracích automatoch a dňa 9.4.2019

v čase asi o 13.30 hod. menovanú družku zbil metlou, udrel ju do tváre päsťou a stoličkou do ľavej
ruky, čím jej spôsobil pomliaždenie a modrinu okolia pravého oka a odreninu ľavej ruky, bez PN, pričom
jeho útoky voči nej mali stúpajúcu agresivitu a dňa 4.11.2019 navrhol svojej družke C. O. pohlavný styk,
čo ona s maloletou dcérou na rukách, odmietla, roztrhol na nej tričko v dolnej časti a keď ho naďalej
odmietala vytiahol ju za ľavú ruku v izbe na chodbu, kde jej kričal aby odišla z bytu a nakoniec ju kopol

nohou do chrbta a vyhodil ju vonku aj s deťmi, týmto konaním jej nespôsobil žiadne zranenie, ktoré by
si vyžiadalo lekárske ošetrenie, bitky a vyhrážky boli častejšie a aj útoky boli agresívnejšie, preto zo
strachu o obavu o svoj život podala trestné oznámenie.

Za to mu podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona pri prevahe poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona

uložil trest odňatia slobody vo výmere troch rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon uloženého trestu
podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní piatich rokov.

Podľa § 51 ods. 2, 4 písm. a) Tr. zákona mu uložil príkaz nepribližovať sa k poškodenej C. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., B. V. XX, na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, s výnimkou účasti na
spoločných úradných úkonoch.

Proti tomuto rozsudku, ale len proti výroku o treste a to v neprospech obžalovaného, podal v zákonom
stanovenej lehote okresný prokurátor odvolanie, ktoré následne aj odôvodnil. V dôvodoch odvolania
poukazuje na úvahy súdu, na ktoré prihliadal pri rozhodovaní o druhu a výmere uloženého trestu a
uvádza, že tieto úvahy nepovažuje za správne. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že bol

doposiaľ štyrikrát trestaný pre majetkovú trestnú činnosť, hľadí sa neho akoby nebol odsúdený, avšak
z priestupkovej lustrácie vyplýva, že za fyzické napadnutie svojej družky C. O. bol dňa 28.06.2016 a
10.04.2019 postihnutý za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Za takejto situácie rozhodne
nemožno vysloviť záver, že doteraz viedol riadny život. Je však potrebné poukázať aj na to, že v
minulosti mu boli ukladané za majetkovú trestnú činnosť nepodmienečné tresty a probačný dohľad mu

boluloženýajpripodmienečnomprepustenízvýkonutrestuodňatiaslobody,čoknápraveobžalovaného
neviedlo a opäť sa dopustil majetkovej trestnej činnosti. Aj pri ukladaní trestu je potrebné poukázať na
dôkazy, o ktoré sa opierala obžaloba, výpoveď svedkyne poškodenej C. O., ktorá opakovane a bez
akýchkoľvek pochybností opisovala správanie sa svojho druha voči nej. Uvádzala, že pod vplyvom
alkoholických nápojov ju často bil, v dôsledku čoho mala po tele modriny, dialo sa to v nočnej i dennej

dobe, nútil ju k sexu, často ju vyháňal z domu, miesto na spanie hľadala u matky, brata, pod mostom,
ale aj v ziaradení H.. Osobitne je potrebné poukázať na znalecký posudok z odboru psychológie
vypracovaný na poškodenú a z neho poukazať i na okolnosť, že poškodená prežíva svoje partnerstvo
ako obťažujúce, zaťažujúce až ohrozujúce. Obvineného opisuje ako agresívneho a nerešpektujúceho
ani jej základné potreby. Znaleckým posudkom u obžalovaného sa preukázali také skutočnosti, ako

devalvovanie partnerky, bagatelizovanie skutku, prítomné známky dlhodobej a trvalej asymetrie vo
vzťahu, kedy obžalovaný prežíva svoje agresívne správanie v podobe faciek a vyhadzovania z domu
pri nespokojnosti so správaním poškodenej ako oprávnené. Súd vyhlásenie obžalovaného o vine prijal,
nemal pochybnosť o jeho vine a jeho vyhlásenie je v súlade s dôkazmi, ktoré boli zabezpečené v
prípravnomkonaní,avšakvtejtosúvislostijepotrebnépoukázaťnavýpoveďobžalovanéhovprípravnom

konaní, ktorý celé prípravné konanie spáchanie zločinu v celom rozsahu popieral, uvádzal, že je to
výmysel poškodenej, čo vyvoláva pochybnosť zohľadnenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l)
Tr. zákona vzhľadom na jeho účelové priznanie. Priznaním poľahčujúcej okolnosti aspoň podľa § 36
písm. l) Tr. zákona sa obžalovaný dostal do pozície prevahy poľahčujúcej okolnosti nad priťažujúcou,
čo znamená, že v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona sa znižuje horná hranica zákonom

ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Obžalovaný svoju družku týral spôsobujúc jej fyzické
a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním
strachu a stresu a nútením k pohlavnému styku, čo odmietala z obavy otehotnenia, a bezdôvodným
odopieraním oddychu a spánku. Konania sa dopúšťal voči svojej družke, ale jeho konanie malo dopadna kvalitu života celej rodiny, v dôsledku fyzického napádania matky detí, vyháňaním z domu, kedy sa
matka s piatimi deťmi ocitla na ulici, ponocovaním mimo domu. Uvedené skutočnosti neboli vyhodnotené
kvalifikáciou konania podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona, za ktorý je ustanovená trestná sadzba vo výmere

7 až 15 rokov, avšak domnieva sa, že uložený podmienečný trest odňatia slobody nie je dostatočne
prísny za konanie, ktorého sa obžalovaný dopustil, keďže trest má plniť úlohu individuálnej a generálnej
prevencie a zároveň predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedených dôvodov
považuje rozsudok okresného súdu v časti o uložení trestu za nezákonný a navrhuje, aby krajský súd
napadnutý rozsudok v tejto časti zrušil a obžalovanému uložil prísnejší trest odňatia slobody na dolnej

hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ust. § 317 ods.
1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom
rozsudku predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je
možné považovať za dôvodné.

V posudzovanej veci vzhľadom na rozsah podaného odvolania, krajský súd obmedzil svoju prieskumnú
činnosť na napadnutý výrok, teda výrok o treste.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že vo vzťahu k výroku o vine nebolo ani v konaní pred súdom prvého
stupňa vykonávané dokazovanie vzhľadom na to, že po tom, čo bol poučený o možnosti urobiť niektoré

z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 písm. a), b) Tr. poriadku, ako aj o dôsledkoch prijatého vyhlásenia
o vine, obžalovaný vyhlásil, že je vinným a po tom, čo kladne zodpovedal na otázky uvedené v § 333
ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku prvostupňový súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prijal a podľa § 257 ods. 8 Tr.
poriadku rozhodol, že vykoná dokazovanie iba v súvislosti s výrokom o treste.

Dôkazy, ktoré v tomto smere vykonal, sú zrejmé z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní a zčasti aj
z dôvodov napadnutého rozsudku.

Jedným z dôkazov, ktoré boli v konaní pred súdom prvého stupňa vykonané bol znalecký posudok

znalkyne z odboru psychológie J.. F. J., ktorá po vyšetrení spracovala znalecký posudok na samotného
obžalovaného. Z obsahu uvedeného posudku mimo iného vyplýva, že u obžalovaného ide o osobnosť,
ktorá bola vo svojom vývoji nepriaznivo determinovaná mentálnou inferioritou s nízkou kvalitou
sociokultúrneho prostredia primárnej rodiny, je simplexný, socioemočne nevyzretý, nediferencovaný až
infantilný, emočne plochý. Postojová a hodnotová orientácia sa na základe životných reálií javí skôr

pasívna, parazitická, bez znakov cieľavedomosti či akýchkoľvek ašpirácií s prevládajúcimi postojmi
saturovať len svoje základné potreby. Vyššie city sú nerozvinuté, je emočne labilný, aj spolužitie s
družkou bolo pravdepodobne založené na pudovo inštrumentálnych potrebách, vzťah s družkou podľa
vlastného opisu je zásadne narušený, opisuje ju ako osobu, ktorá je mu na príťaž a ktorú len akceptuje
kvôli deťom, zároveň ju devalvuje ako matku, aj ako partnerku a násilie voči družke popisuje ako

oprávnené a adekvátne jej konaniu a pochybeniam. Pripúšťa, že ju občasne udrie alebo ju vyháňa k
matke, toto konanie však bagatelizuje a racionalizuje. Svoje agresívne správanie v podobe faciek a
vyhadzovania z domu pri nespokojnosti so správaním menovanej považuje za oprávnené.

Podľa správy mesta Lipany je obžalovaný požívateľom alkoholických nápojov, má sklony k páchaniu

trestnej činnosti a podľa vyjadrenia poškodenej ju dlhodobo fyzicky týra, o chod domácnosti ani výchovu
detí nejaví žiaden záujem, rodina žije na veľmi nízkej sociálnej úrovni, v mieste trvalého bydliska má
zlú povesť.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov obžalovaný žije v spoločnej domácnosti

s družkou, sú rodičmi šiestich maloletých detí, aj keď ako otec je uvedený v rodnom liste iba u
jedného dieťaťa, je však domnelým otcom aj ostatných maloletých detí, jedno dieťa im zomrelo,
jedného sa matka hneď po pôrode vzdala. Rodinu evidujú ako problémovú od roku 2012, dlhodobo
vykazovala známky zanedbávania a nedostatočnej starostlivosti o maloleté deti a napriek dlhodobémumonitorovaniu sociálnymi pracovníkmi sa situácia nezlepšila. Šetreniami bolo zistené, že rodičia
pristupujú k starostlivosti o svoje deti veľmi nezodpovedne a ľahostajne, nezabezpečujú im ani základnú
starostlivosť, maloleté deti boli často hladné, nemali čisté oblečenie a preto boli tri z nich na základe

predbežného opatrenia aj dočasne zverené do starostlivosti detského domova. Z následnej správy
potom vyplýva, že po vzatí obžalovaného do väzby sa situácia v rodine mierne stabilizovala, matka je
kľudnejšia, spokojnejšia a svojim maloletým deťom zabezpečuje starostlivosť v rámci svojich možností
a pri starostlivosti jej naďalej pomáhajú stará matka z jej strany a matka obžalovaného.

Okolnosti vyplývajúce z vyššie uvedených dôkazov však prvostupňový súd evidentne nevyhodnotil
dostatočným spôsobom, resp. to z dôvodov napadnutého rozhodnutia nevyplýva, keďže vo vzťahu
spôsobu života v mieste jeho bydliska uvádza len to, že požíva zlú povesť práve preto, ako sa správal k
svojej družke (čo celkom nekorešponduje s obsahom podanej správy), nezaoberá sa vôbec okolnosťami
starostlivosti o rodinu a zabezpečovania aspoň základných životných potrieb maloletým deťom a zo
znaleckého posudku z odboru psychológie poukazuje len na jeho schopnosť vnímať, zapamätať si

a reprodukovať prežité udalosti, okolnosť, že nejaví klinické známky nadužívania alkoholu a jeho
intelektovú schopnosť, nepoukazuje však a nehodnotí práve tie skutočnosti, ktoré sú podľa názoru
krajskéhosúduvýznamnéajzhľadiskarozhodovaniaadruhuavýmeretrestu,tedapostojobžalovaného
jednak k samotnej poškodenej, ale aj jeho postoj k jeho vlastnému konaniu, za ktoré je stíhaný.

Vo vzťahu k ďalšiemu z dôkazov a to evidencii priestupkov prvostupňový súd poukazuje na to, že
obžalovaný bol dvakrát priestupkovo postihnutý za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu vo
vzťahu k svojej družke, ktoré spáchal dňa 29.06.2016 a dňa 10.04.2019. Z obsahu priestupkového spisu,
ktorý je pripojený, je však zistiteľné, že obžalovaný sa dopustil aj ďalších priestupkov a to 13.10.2011,
keď spáchal priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 a 20.04.2012, keď sa dopustil priestupku podľa

§ 30 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch tým, že zakúpil alkohol mladistvému.

Vovzťahukďalšímprotiprávnymkonaniamobžalovanéhoprvostupňovýsúdlenveľmistrohokonštatuje,
že na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol nikdy v minulosti odsúdený. Hoci z odpisu registra
trestov, ktorý bol ako dôkaz na hlavnom pojednávaní prečítaný, plynie, že má v registri trestov 4

záznamy, si okresný súd nezabezpečil a nevykonal dôkaz žiadnym zo spisov o predošlých odsúdeniach
obžalovaného (časť uvedených spisov a to konkrétne spisy sp. zn. 31T/18/2004 a 2T/40/2012 si krajský
súd zabezpečil a dokazovanie prečítaním časti dôkazov z uvedených spisov na verejnom zasadnutí
doplnil). Z uvedených dôkazov je zrejmé, že obžalovaný sa v minulosti opakovane do rozporu so
zákonom dostal. V prvom prípade bol súdený, a to ako mladistvý, ešte v roku 2005, keď rozsudkom

Okresného súdu Prešov sp. zn. 31T/18/2004 zo dňa 26.07.2005 bol uznaný za vinného z trestného
činu krádeže podľa § 247 ods. 1, 4 Tr. zákona a poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Tr.
zákona, za ktoré mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka a 2 mesiacov,
pre výkon ktorého bol zaradený do nápravnovýchovného ústavu pre mladistvých. Uvedený trest vykonal
dňa 22.09.2005. O tom, či sa uvedené odsúdenie zahladzuje však okresný súd v tejto veci nerozhodol a

z obsahu spisu krajský súd zistil, že v uvedenej veci bol v čase od 23.07.2004 do 28.07.2005 vo väzbe,
počas výkonu väzby nebolo jeho správanie v súlade s ústavným poriadkom, bol dvakrát upozornený na
hlučné správanie, trikrát vyvolal konflikt medzi spoluobvinenými, čo bolo riešené pohovorom. Správa o
vykonaní trestu a hodnotenie ako podklad pre rozhodnutie o tom, či sa odsúdenie zahladzuje sa však v
spise nenachádza. Ďalším rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/38/2008 zo dňa 24.05.2007

bol súdený tak isto ako mladistvý a bol uznaný vinným pre prečiny krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
a),ods. 3 písm. b) Tr. zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pre výkon
ktorého bol zaradený do NVÚ pre mladistvých a rozsudkom sp. zn. 33T/9/2008 zo dňa 17.04.2008 bol
uznaný za vinného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr.
zákona, tak isto na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov, pre výkon ktorého bol

zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Aj keď podľa odpisu registra
trestov prvý z uvedených trestov vykonal 19.04.2008, je vzhľadom na výmeru ukladaných trestov, aj
dobu podmienečného prepustenia dňa 05.06.2008 evidentné, že podmienečne prepustený bol z výkonu
oboch týchto trestov a keďže sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom
osvedčil, sú obe uvedené odsúdenia zahladené. Naposledy bol obžalovaný uznaný za vinného trestným

rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 2T/40/2012 zo dňa 03.04.2012 pre prečin krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona a bol mu uložený trest povinnej práce v trvaní 200 hodín, ktorý vykonal
11.04.2013, takže aj v tomto prípade sa na neho hľadí, akoby odsúdený nebol.Z obsahu naposledy uvedeného trestného spisu je však zistiteľné, že v tejto trestnej veci bolo začaté
trestné stíhanie dňa 20.01.2012, obvinenie mu bolo vznesené 14.02.2012, čo znamená, že teraz
súdeného skutku sa dopúšťal aj v čase, keď sa proti nemu viedlo trestné stíhanie v inej trestnej veci, čo

je tiež okolnosť, ktorú je nepochybne potrebné pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu hodnotiť.

Všetky uvádzané okolnosti, ale aj okolnosti samotného súdeného prípadu, dobu, po ktorú obžalovaný
trestnú činnosť páchal (ide o dobu viac než 9 rokov) intenzitu útokov vo vzťahu k poškodenej, charakter
násilia, ktorého sa voči nej dopúšťal, i ďalšie okolnosti zo skutkovej vety napadnutého rozsudku plynúce,

podľa názoru krajského súdu, neumožňujú dospieť k takému záveru, k akému vo vzťahu k druhu
ukladaného trestu dospel súd prvého stupňa.

Podľa názoru krajského súdu, prvostupňový súd nedostatočným spôsobom v danom prípade vyhodnotil
všetky okolnosti rozhodné pre ukladanie trestu tak, ako sú upravené v ustanovení § 34 Tr. zákona a to
ani okolnosti uvedené v § 34 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou,aniokolnostirozhodnépreurčeniedruhu
a výmery trestu uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce

okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Za trestný čin podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona je možné podľa osobitnej časti zákona uložiť trest vo
výmere od 3 do 8 rokov (právnu kvalifikáciu konania obžalovaného a jej správnosť nebude krajský súd
komentovať vzhľadom na to, že výrok o vine napadnutý odvolaním nebol, takáto právna kvalifikácia bola

žalovaná a v takejto podobe bolo aj vyhlásenie prijaté). Vzhľadom na priznanú poľahčujúcu okolnosť
uvedenúv§36písm.l)Tr.zákonateda,žeobžalovanýsakspáchaniutrestnéhočinupriznalatrestnýčin
oľutoval (vyhlásenie obžalovaného umožňuje priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti bez ohľadu na jeho
postoj v priebehu prípravného konania) je potom pri prevahe poľahčujúcich okolností (pretože aj keď
krajský súd vyššie prezentoval, že nie je zrejmé, či je zahladené aj odsúdenie z roku 2005 a nemôže túto

okolnosť vyriešiť ani v tomto štádiu ani ako predbežnú otázku, vzhľadom na dobu, ktorá od uvedeného
rozhodnutia a výkonu trestu uplynula, by ani vzhľadom na povahu predchádzajúceho odsúdenia a ďalšie
s tým súvisiace okolnosti neprichádzalo vzhľadom naň pričítanie priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37
písm. m) Tr. zákona), a preto bolo potrebné upraviť trestnú sadzbu stanovenú v osobitnej časti Trestného
zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností o jednu tretinu postupom uvedeným v § 38 ods. 8 Tr. zákona

(teda z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby), čo znamená zníženie hornej hranice
trestnej sadzby o 1 rok a 8 mesiacov a v rámci takto upravenej trestnej sadzby bolo potom potrebné
trest ukladať.

Ako už krajský súd konštatoval, vzhľadom na všetky okolnosti, na ktoré poukázal, v danom prípade nie

je možné dospieť k záveru, že by účel trestu u obžalovaného ešte mohol splniť trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu. Obžalovaný sa totiž trestnej činnosti násilného charakteru
dopúšťal voči svojej družke, čo nepochybne malo dopad aj na celú rodinu, po veľmi dlhé obdobie
a uvedeného konania sa dopúšťal napriek tomu, že už bolo prostriedkami trestnej represie na neho
pôsobené a pôsobené na neho bolo aj v priestupkovom konaní za obdobné protiprávne konania vo

vzťahu k jeho družke a naviac sa trestnej činnosti dopúšťal aj v čase, keď sa proti nemu viedlo iné
trestné stíhanie. Predtým ukladané a aj vykonané tresty sa zjavne minuli svojim účinkom, a preto podľa
názoru krajského súdu v tomto prípade môže účel trestu splniť len nepodmienečný trest odňatia slobody.
Z uvedených dôvodov preto napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a následne na podklade
ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto

rozsudku, teda uložil obžalovanému trest odňatia slobody v rovnakej výmere ako súd prvého stupňa,
čiže v trvaní troch rokov, na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Uvedený trest však
ukladal ako trest nepodmienečný.

Pre výkon trestu zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia pri

splnení podmienok uvedených v § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, pretože v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním (dokonaním) trestného činu obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody nebol.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.